Sociálna práca v rómskych osadách na Slovensku predstavuje kľúčovú oblasť pre zlepšenie životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít (MRK) a ich integráciu do spoločnosti. Táto diplomová práca sa zameriava na hlbšie pochopenie role terénnych sociálnych pracovníkov (TSP) a terénnych pracovníkov (TP) v kontexte Národného projektu terénnej sociálnej práce a terénnej práce v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít.
Národný projekt, ktorý sa realizuje na Slovensku od roku 2017, má za cieľ začlenenie osôb žijúcich v MRK do spoločnosti zlepšením ich nepriaznivej životnej situácie. Konkrétne sa usiluje o zvýšenie finančnej gramotnosti, zamestnateľnosti a zamestnanosti, podporu a zvýšenie vzdelanostnej úrovne, a zlepšenie hygienických a zdravotných štandardov. Kľúčovým nástrojom na dosiahnutie týchto cieľov je podpora dostupnosti a poskytovanie kvalitných služieb klientom z MRK prostredníctvom terénnej sociálnej práce a terénnej práce a jej profesionálneho výkonu.
Legislatívny a strategický rámec terénnej sociálnej práce
Vhodným legislatívnym východiskom realizácie Národného projektu je zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona sa sociálne služby môžu poskytovať aj terénnou formou, a to fyzickej osobe v jej prirodzenom sociálnom prostredí alebo v jej domácom prostredí. Medzi sociálne služby krízovej intervencie patrí aj terénna sociálna služba krízovej intervencie. Táto sa poskytuje fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii, okrem iného aj pre zotrvávanie v priestorovo segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby.
Politiky začleňovania Rómov na úrovni Európskej únie riešil už Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (Rada EÚ, 2011). Za kľúčové oblasti pri tvorbe týchto politík sú označené vzdelávanie, zamestnanosť, bývanie a zdravotníctvo. Pre zlepšenie životných podmienok Rómov a napredovanie v ich začlenení je nevyhnutné aktívne zapájanie a účasť samotných Rómov, respektíve rómskej občianskej spoločnosti. Členské štáty EÚ sú vyzývané, aby prijali alebo ďalej rozvinuli komplexný prístup k začleňovaniu Rómov. Ďalší dokument EÚ, Odporúčanie Rady o rovnosti, začleňovaní a účasti Rómov (Rada EÚ, 2021) ašpiruje pomôcť pri podpore rovnosti Rómov a v boji proti ich vylúčeniu, a to s ich aktívnym zapojením. Odporúčanie má špecifické zameranie na nediskrimináciu, vrátane boja proti protirómskemu zmýšľaniu, ako osobitnej forme rasizmu voči Rómom.
Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020 (Úrad splnomocnenca vlády, 2012) bola základným strategickým dokumentom v oblasti integrácie Rómov v Slovenskej republike. Prioritné politiky Stratégie boli v šiestich oblastiach: vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie, bývanie, finančné začlenenie a nediskriminácia. Európske Odporúčanie Rady (2021) ovplyvnilo obsah novej Stratégie rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 (Úrad splnomocnenca vlády, 2021). Jej priority sú v piatich oblastiach: vzdelávanie, bývanie, zamestnanosť, zdravie, boj s protirómskym rasizmom a podpora participácie. Odporúčania európskych a národných strategických dokumentov boli reflektované v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2016 - 2020, ako aj v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 - 2024. V prvom z nich Vláda SR, okrem iného vyhlásila, že rozšíri sieť terénnych sociálnych pracovníkov, zvýši finančnú gramotnosť ľudí žijúcich v marginalizovaných komunitách a podporí lepší prístup marginalizovaných komunít k zdravotnej starostlivosti.
Výskum a evalvácia Národného projektu
V roku 2022 bol realizovaný evaluačný výskum v rámci II. fáze Národného projektu, ktorá začala od novembra 2019. Vo výskume sa vychádzalo zo štyroch perspektív: perspektívy terénnych sociálnych pracovníkov (TSP), terénnych pracovníkov (TP), regionálnych koordinátorov (RK) a zástupcov obcí. Ako primárna metóda kvantitatívneho zberu dát boli použité dotazníky vlastnej proveniencie. Výskumu sa zúčastnilo 490 respondentov z TSP, TP, RK a 88 zástupcov obcí.
Do Národného projektu sa pritom mohlo zapojiť 150 obcí s najviac marginalizovanými a najsegregovanejšími rómskymi osídleniami na Slovensku (s výnimkou Bratislavy a Bratislavského samosprávneho kraja) podľa ukazovateľov Atlasu rómskych komunít. Atlas bol vytvorený v roku 2004 s cieľom získať dostupné informácie o životných podmienkach obyvateľov rómskych komunít. Nové vydanie Atlasu rómskych komunít na Slovensku bolo v roku 2013 (UNDP, 2014). V druhej fáze projektu sa mohli do projektu zapojiť aj obce, ktoré majú počet obyvateľov MRK od 50 do 250, ako aj mimovládne (neziskové) organizácie. Základný súbor tvorilo 522 osôb (TSP, TP, RK) a 157 obcí zapojených do projektu, v ktorých pracuje v rámci projektu aspoň jeden TSP. Výskumu sa zúčastnilo 490 TSP, TP a RK (94 % základného súboru) a 88 zástupcov obcí (56 % základného súboru). Kvalitatívna časť výskumu využívala na zber dát hĺbkový skupinový rozhovor, pološtruktúrované interview v rámci fokusových skupín.
Rómska identita a zamestnanosť v projekte
Výskum priniesol zaujímavé výsledky v dotazníku ohľadom prihlásenia sa TSP, TP a RK k rómskej identite. Z celkového výskumného súboru 490 respondentov sa približne 30 % (294 osôb) prihlásilo k rómskej identite a 10 % respondentov sa nechcelo na túto otázku vyjadriť. To znamená, že traja pracovníci projektu z desiatich sa prihlásili k rómskej identite. Samotná pracovná pozícia terénneho sociálneho pracovníka, terénneho pracovníka alebo regionálneho koordinátora v rámci projektu priniesla pracovné príležitosti pre ľudí s rómskou identitou. Významný štatistický rozdiel bol v podiele Rómov medzi TSP a TP. Ak medzi terénnymi sociálnymi pracovníkmi je ich podiel 12 %, tak medzi terénnymi pracovníkmi je ich podiel až 44 %. Národný projekt pomáha významnou mierou zvýšiť zamestnanosť osôb s rómskou identitou, najmä na pracovnej pozícii terénny pracovník. K tomu uvádzame, že od roku 2015 môže sociálnu prácu vykonávať len osoba s vysokoškolským vzdelaním prvého alebo druhého stupňa v odbore sociálna práca.
Faktory ovplyvňujúce kvalitu práce v MRK
Vo výskume boli zisťované faktory ovplyvňujúce kvalitu práce v MRK z perspektívy TSP a TP. Kľúčové pozitívne obsahy boli identifikované v tom, že práca sa vykonáva priamo v prirodzenom prostredí cieľovej skupiny. Respondenti zdôrazňovali dôležitosť osobnosti TSP, TP a jeho ľudské vlastnosti, ako napríklad: „Hlavne ľudský prístup a empatické správanie má veľký vplyv na kvalitu práce.“ Za pozitívum komunikovali aj rómsky pôvod a znalosť rómskeho jazyka. Dôležitý je aj akceptujúci, nehodnotiaci prístup: „Neodsudzovanie klienta... Nerobiť rozdiely, správať sa k nim úctivo a s pochopením... Nemať predsudky, prijať skupinu MRK zo všetkými jej odlišnosťami a živelnosťou.“ Najpočetnejšie bolo ako pozitívny faktor komunikované získanie si dôvery, ktoré vyžaduje dlhší čas práce v MRK: „Vybudovanie dôvery klienta trvá dlhšie, až keď klient dôveruje, dá sa s ním pracovať a riešiť danú sociálnu situáciu, ktorá sa spočiatku zdá pre neho neriešiteľná... Rešpektovanie TSP a TP - výborná spolupráca a kvalita práce je vtedy, ak klienti vidia v TSP a TP vzor a majú voči nemu rešpekt a akceptujú ho a úplne mu dôverujú.“
Prekážky a výzvy v terénnej práci
Následne boli identifikované obsahy z oblasti pracovných podmienok TSP a TP, kde boli komunikované viaceré prekážky ovplyvňujúce prácu v teréne. Za rušivý element bola spomenutá nemožnosť súkromného priestoru na prácu s klientom v prostredí osád. Ďalej boli zaznamenané obsahy, ktoré súvisia s preťaženosťou a absenciou fungujúceho systému vzájomnej zastupiteľnosti. Dôležitý obsah pre pracovníkov v teréne je pocit nestability práce v súvislosti s projektom, ktorí intenzívne komunikovali ako pocit neistoty vzhľadom na časté predlžovanie zmlúv na dobu určitú. Respondenti upozorňovali aj na problematiku projektových špecifík ako faktora ovplyvňujúceho kvalitu práce. Konkrétne boli spomínané prestávky v projektoch, ale aj vzájomná (ne)spolupráca vedenia projektu, obcí a TSP, TP, RK. Za vážnejší negatívny faktor bola označená podľa respondentov duplicitná administratíva realizovaných intervencií a s tým spojená veľká časová záťaž, často zbytočná. Podľa TP a TSP administratívny systém v projekte vykazuje známky byrokracie, čo je v neprospech samotných klientov: „Kvalitu zhoršuje množstvo „papierovačiek“, ten čas by sme mohli využiť v priamom kontakte s klientmi.“
Vplyv komunitného prostredia a klientov
Okrem toho kvalitu práce ovplyvňujú aj faktory zo strany klientov z MRK a rôznorodosť komunít, ako napríklad: „Práca s Olašskou komunitou Rómov je v mnohých oblastiach veľmi špecifická, najmä kvôli ich kultúrnym normám, pomerne uzavretému spôsobu života a vlastnému systému pravidiel... Vplyv úžerníkov, veľkosť komunity, vzdelanostná úroveň komunity.“ Častou skúsenosťou je nezáujem o riešenie problému zo strany samotných Rómov: „Kvalitu práce ovplyvňuje to, či sa klient spolupodieľa na riešení svojho problému, či má záujem niečo pre to urobiť a nečaká, že terénny sociálny pracovník zaňho všetko spraví.“ Ďalej boli uvedené vplyvy generačnej chudoby, „kumulácia sociálno-patologických javov v rodinách (napr. „Chudoba, drogy, alkohol, gamblerstvo, úžera.“), agresia a pocit ohrozenia (napr. „Kvalitu práce ovplyvňuje výskyt voľne sa pohybujúcich psov v osade.“), množstvo maloletých a mladistvých rodičiek v komunite, nízke vzdelanie, nekvalifikovanosť a nezamestnanosť (napr. „Nízke vzdelanie, na čo nadväzuje nízka zamestnateľnosť klientov MRK.“), prístup k práci, zlé bytové podmienky a psychické poruchy zdravia u viacerých občanov MRK. Na druhej strane dobrá skúsenosť s pomocou je „dobrou reklamou“ pre ďalšie osoby a rodiny z MRK: „Kvalitu práce jednoznačne ovplyvňujú skúsenosti klientov. Pomôžeme jednému klientovi, ktorý podá svoju skúsenosť ostatným, a tí prídu so žiadosťou o pomoc.“
Podpora a spolupráca
Dôležitými faktormi kvality práce v teréne je aj kvalita spolupráce s inštitúciami a pomáhajúcimi profesiami, samosprávou a širšou komunitou v obci alebo meste, napríklad: „Kvalita poskytovania práce úzko súvisí a závisí na dobrej, odbornej a jednotnej spolupráci s ostatnými zložkami a inštitúciami v obci akými sú: materská škola, základná škola, komunitné centrum, miestna občianska poriadková služba, zdravotný asistent, koordinátorky aktivačných činností a v neposlednom rade starosta obce.“ Dôležité je sieťovanie služieb pomoci, v ktorom TSP zohrávajú kľúčovú úlohu a rolu prípadových manažérov. Respondenti si uvedomovali aj vplyv sociálnej a regionálnej politiky na kvalitu práce s občanmi MRK. Pre TSP a TP pracujúcich v ťažkých podmienkach MRK je dôležitá aj podpora. Z podporných aktivít respondenti najviac ocenili skupinovú supervíziu (81 %), individuálnu supervíziu (51 %), sociálno-psychologický výcvik (40 %) a účasť na pravidelných poradách, tzv. koordinačných stretnutiach pod vedením regionálneho koordinátora (32 %).
Súhrnom možno konštatovať, že terénni sociálni pracovníci a terénni pracovníci komunikovali, že sa medzi nimi a občanmi v MRK vytvorilo prostredie dôvery, na ktoré sú títo mimoriadne citliví. Práca s občanmi z MRK je dlhodobá záležitosť, ktorá nedokáže za projektové obdobie prostredníctvom nástrojov, ktorými projekt disponuje, dosiahnuť to, čo sa za desaťročia nepodarilo. Je potrebné pracovať napríklad s viacerými generáciami, ktoré majú svoje špecifiká a svoje vlastné predstavy o kvalite života. Zároveň sa však tieto generácie ovplyvňujú, čo môže spôsobovať, že práca s jednou generáciou bez práce s inou generáciou, ktorá má vplyv, môže byť negovaná a zbytočná.
Na záver uvádzame výpoveď jednej terénnej sociálnej pracovníčky: „Je potrebné pokračovať v cieľoch projektu, no trochu viac sa zamerať na kvalitu, nie na kvantitu (myslí množstvo vykazovaných intervencií). Práca terénnych sociálnych pracovníkov má svoj význam, aj prínos pre MRK, len je skutočne potrebné pozrieť sa na to spätne z kvalitatívneho, nie kvantitatívneho hľadiska... To je podľa mňa podstatné - naučiť klienta samostatnosti a schopnosti vedieť sa dostať z problémov vlastným pričinením za pomoci odbornej, no nie urobiť to za klienta.“