Sociálny pracovník v oblasti ochrany detí

Sociálna práca v oblasti ochrany detí je komplexná činnosť zameraná na zabezpečenie blaha a zdravého vývoja detí. Zahŕňa široké spektrum opatrení a prístupov, ktorých cieľom je predchádzať rizikovým situáciám, riešiť problémy a odstraňovať ich negatívne dôsledky. Sociálny pracovník v tejto oblasti zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane práv a záujmov detí, podpore ich rodín a zabezpečovaní náhradného prostredia pre deti, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine.

Základné pojmy a východiská sociálnoprávnej ochrany detí

Sociálna ochrana predstavuje komplexnú starostlivosť o zabezpečenie podmienok pre život, rozvoj, výchovu a ochranu detí. Opiera sa o etické normy a spoločenské zvyklosti. Právna ochrana detí je zabezpečená štátom prostredníctvom záväzných noriem, ktoré chránia deti a mládež v ich fyzickom a psychickom vývoji. Právnym základom sú legislatívne normy, ako Ústava SR, zákon o rodine, občiansky zákonník a zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.

Sociálnoprávna ochrana detí a mládeže je definovaná ako činnosť zameraná na predchádzanie vzniku nežiaducich situácií v živote detí a mládeže, riešenie problémov spojených s týmito nežiaducimi situáciami, ako aj odstraňovanie ich následkov. Nežiaduce situácie sú, keď dochádza k ohrozeniu dieťaťa, porušeniu jeho práv, či záujmov. Táto ochrana zahŕňa ochranu dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho, výchovu a všestranný vývin dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí a náhradné prostredie dieťaťu, ktoré nemôže byť vychovávané vo vlastnej rodine.

Predmetom sociálnoprávnej ochrany detí sú:

• Každé dieťa jednotlivo a deti ako spoločenská minorita.
• Všetky právne normy, medzinárodné - vyhlásenia, deklarácie, zmluvy zoberajúce sa problematikou ochrany práv dieťaťa platné v danej krajine.
• Činnosti, ktoré majú viesť k predchádzaniu príčin vzniku ohrozenia dieťaťa, alebo k narušeniu jeho výchovy a tiež činnosti napomáhajúce rodine dieťaťa k plneniu jej povinnosti voči dieťaťu.
• Prostredie, v ktorom dieťa žije - rodina, resp. jej náhradné formy, vrátane nariadenej inštitucionálnej výchovy, škola, ale tiež aj jeho životné prostredie (znečisťovanie ovzdušia, vojnové konflikty, živelné katastrofy), ktoré tiež pôsobí pri vývoji dieťaťa.
• Činnosti, ktoré vykonávajú profesionálni i dobrovoľní pracovníci v záujme presadenia a ochrany práv a povinnosti dieťaťa, metódy ich práce, prístup k detskému klientovi.

Základná právna úprava týkajúca sa oprávnení osôb konajúcich vo veciach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa nachádza v zákone č. 305/2005 Z. z.

Základné povinnosti a oprávnenia sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník disponuje znalosťami a zručnosťami z oblasti sociálnej prevencie aj intervencie, z oblasti riadenia sociálnych klientov aj sociálnych procesov. V rámci výkonu samostatnej odbornej činnosti vykonáva sociálnu prevenciu aj intervenciu tak s jednotlivcom, ako aj skupinou a komunitou. V rámci svojej odbornej intervencie disponuje širokým arzenálom metód a techník sociálnej práce, ktoré erudovane aplikuje v rámci sociálnej prevencie, sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, krízovej intervencie. Po zaškolení môže vykonávať sociálnu posudkovú činnosť. Sociálny pracovník spolupracuje s asistentom sociálnej práce a koordinuje procesy vyhľadávania a motivovania klientov, posudzuje životnú situáciu klientov, dokáže určiť mieru ohrozenia dieťaťa a jeho rodiny, riadi prijímacie a adaptačné procesy klientov do rôznych sociálnych programov a podieľa sa na zabezpečovaní poskytovania komplexnej starostlivosti.

Medzi základné povinnosti a oprávnenia sociálneho pracovníka patria:

• Osobné preverovanie starostlivosti o dieťa: Sociálny pracovník má právo osobne preverovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa alebo osobne zisťovať dôvody nevhodného správania sa detí. To zahŕňa návštevy dieťaťa, rozhovory s dieťaťom, rodičom, inou osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo s fyzickou osobou, ktorá má s dieťaťom blízky vzťah.
• Vstup do obydlia: Na každý vstup do obydlia však potrebujú pracovníci súhlas osoby, ktorá obýva túto nehnuteľnosť a stará sa o dieťa. Ak by ste takémuto pracovníkovi odmietli vstup do obydlia a tým by ste znemožnili výkon jeho oprávnení, podľa ustanovenia § 93b ods. 2 v spojení s ustanovením § 93f a 93g môže pracovníkovi súd povoliť vstup do Vášho obydlia za účelom preverenia stavu dieťaťa. Súčinnosť a asistenciu pracovníkovi v takomto prípade poskytuje príslušník Policajného zboru SR.
• Spolupráca a informácie: Rodičia detí a iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, majú povinnosť umožniť pracovníkovi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výkon jeho oprávnení a poskytnúť mu potrebné informácie.
• Písomné poverenie: Pred každým vykonaním svojho oprávnenia podľa ustanovení § 93b ods. 1 písm. a) až c) sa musí pracovník preukázať písomným poverením orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
• Osobná spolupráca: Pracovník má právo žiadať od Vás osobnú spoluprácu, ak je to pre výkon jeho oprávnení potrebné. Vy ste povinný takúto spoluprácu pracovníkovi poskytnúť. Každé jeho konanie však musí byť vykonané v nevyhnutnej miere na dosiahnutie účelu.
• Zvukový záznam: Pracovník je oprávnený vyhotoviť, a to aj bez súhlasu prítomnej fyzickej osoby, zvukový záznam na účely preukázania priebehu vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. O vyhotovovaní obrazového záznamu, obrazovo-zvukového záznamu a zvukového záznamu pri výkone oprávnenia podľa § 93b ods. 1 písm. a) až c) v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) musíte byť vopred písomne pred samotným výkonom jeho oprávnenia informovaný. Bez predchádzajúceho upozornenia môže vyhotoviť takéto záznamy iba v prípade, ak zistí okolnosti nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu.
• Písomný záznam: Z vykonania oprávnenia podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. a) až d) je pracovník povinný vyhotoviť písomný záznam. Tento záznam je súčasťou spisu, ktorý je uvedený na orgáne soc.

Zákon neupravuje povinnosť pracovníkov vopred ohlasovať dátum a čas vykonania ich oprávnení v zmysle tohto zákona. Pre splnenie účelu výkonu ich oprávnení je však z ich pohľadu vhodné, aby rodičovi alebo inej osobe, ktorá sa o dieťa stará oznámili dátum a čas kontroly.

Pri rozhovore s dieťaťom, je na pracovníkovi, aby posúdil, či vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa je možné vykonať s ním pohovor aj osamote alebo je vhodnejšie ho vykonať v prítomnosti osoby, ktorá je blízkou osobou maloletého dieťaťa.

Formy sociálnoprávnej ochrany detí

Sociálnoprávna ochrana detí sa realizuje prostredníctvom rôznych zariadení a programov, ktoré poskytujú deťom a rodinám potrebnú podporu a pomoc:

• Detský domov: Poskytuje ústavnú starostlivosť deťom na základe rozhodnutia súdu. Ak ústavná starostlivosť skončí dosiahnutím plnoletosti alebo predĺžením ústavnej starostlivosti do 19 rokov veku, môže mladý dospelý požiadať detský domov o poskytovanie starostlivosti až do jeho osamostatnenia sa, najdlhšie do 25 rokov veku. Osamostatnenie na účely tohto zákona je zabezpečenie si bývania a schopnosť samostatne sa živiť.
• Detský domov pre maloletých bez sprievodu: Je zriadený na výkon predbežného opatrenia pre deti, ktoré sa z nejakých dôvodov dostali do našej krajiny, čiže mimo svojho prirodzeného prostredia. Je v ňom potrebné prihliadať na predchádzajúcu výchovu dieťaťa, rešpektovanie kultúrnych a náboženských odlišností dieťaťa. DeD ďalej utvára podmienky na výučbu slovenského jazyka. Taktiež má za úlohu zistiť s prihliadnutím na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa jeho názor na skutočnosti, ktoré sa ho týkajú, najmä čo sa týka jeho premiestnenia, zlúčenia s rodinou, návrat do krajiny pôvodu, azyl a to skôr ako sa vykonajú účely jeho premiestnenia, zlúčenia s rodinou, návratu do krajiny alebo pred podaním žiadosti o azyl.
• Krízové stredisko: Je určené predovšetkým deťom, rodinám, ktoré sa ocitli v krízovej životnej situácii, akútneho ohrozenia zdravia, života. Svoju činnosť krízové stredisko vykonáva ambulantnou alebo pobytovou formou. Krízové stredisko preventívne organizuje liečebno-výchovné a nápravné programy. Poskytuje sa v ňom primárna, sekundárna, terciárna prevencia, ktorú zabezpečujú odborníci z oblasti pedagogiky, psychológie, ktorí majú za úlohu predchádzať alebo zabraňovať príčinám vzniku porúch psychického, sociálneho, fyzického vývinu. V krízovom stredisku je hlavným cieľom práce prispievať k vyriešeniu problémov, poskytovanie pomoci, motivácia a povzbudzovanie klientov k zlepšeniu životných podmienok v rodinnom prostredí. V krízovom stredisku sa môže predbežné opatrenie vykonávať aj v profesionálnej rodine.
• Resocializačné stredisko: Poskytuje služby resocializácie a rehabilitácie s cieľom aktivizovať vnútorné schopnosti detí a plnoletých osôb na prekonanie psychických, fyzických, sociálnych dôsledkov drogových závislostí a na zapojenie sa do života v prirodzenom prostredí. V resocializačnom zariadení sa poskytuje stravovanie, bývanie, zaopatrenie, medzi poskytované činnosti patrí prevencia, poradenstvo, pracovná činnosť a záujmová činnosť. Resocializačné stredisko vypracúva individuálny resocializačný plán, ktorého súčasťou je presné vymedzenie štádia resocializačného procesu, v ktorom sú jednotlivci zaradení.

Pre cudzincov a ich rodiny môže byť život na Slovensku úplne novým prostredím s veľkým množstvom kultúrnych odlišností. Môže ísť napríklad aj o rôzne rodičovské práva, systém a spôsobu vzdelávania či výchovy a podobne. V istých prípadoch sa tak môže zdať, že cudzinci si svoje rodičovské povinnosti neplnia tak, ako by mali. Je preto nevyhnutné už od začiatku nadviazať spoluprácu s rodičmi dieťaťa, poskytnúť im informácie v zrozumiteľnej forme, dohodnúť si podmienky vzájomného fungovania, uistiť dieťa, že je v bezpečnom prostredí, pracovať na jeho adaptácii a akceptácii v triede. Je dôležité, aby cudzinci, vrátane maloletých detí, mali prístup k informáciám, ktoré sú pre ne dostupné a zrozumiteľné. Veľmi dôležitá je aj spolupráca so všetkými zainteresovanými subjektmi vrátane cudzineckých komunít a vytvorenie siete tlmočníkov.

Subjekty vykonávajúce sociálnoprávnu ochranu detí

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávajú:

• orgány štátnej správy, ktoré sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
• orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny,
• Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže,
• akreditovaný subjekt,
• právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zákonom stanovených prípadoch,
• sociálny pracovník vykonávajúci samostatnú prax sociálneho pracovníka výkonom zákonom stanoveného opatrenia.

Popri týchto subjektoch sú to aj obce a vyššie územné celky, pričom v tejto oblasti majú veľmi dôležité postavenie. Ak by išlo o situácie, v ktorých sa vyžaduje rozhodnutie súdu, je potrebné ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa budú spravovať rodinné vzťahy s medzinárodným prvkom, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich. V týchto prípadoch je potrebné vychádzať z ustanovení zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

Kam sa môže dieťa obrátiť o pomoc?

Dieťa sa môže obrátiť na:

• akýkoľvek subjekt vykonávajúci opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
• školu,
• školské zariadenie,
• poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Všetky tieto orgány, právnické osoby a fyzické osoby sú povinné poskytnúť dieťaťu okamžitú pomoc pri ochrane jeho života a zdravia, vykonať opatrenia na zabezpečenie jeho práv a právom chránených záujmov, a to aj sprostredkovaním tejto pomoci. To platí aj vtedy, ak dieťa nemôže vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť požiadať o pomoc samo, ale prostredníctvom tretej osoby. O pomoc pri ochrane svojich práv môže požiadať aj dieťa samotné bez vedomia rodičov alebo osoby, ktorá sa oň osobne stará. Rodič a osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa môže taktiež žiadať o pomoc pri výkone svojich práv a povinností.

Deti cudzincov sa nachádzajú o to v náročnejšej situácii, keďže nemusia hovoriť slovensky. Existencia týrania, zneužívania a zanedbávania dieťaťa v rodine vyvoláva dnes stále sa zvyšujúci záujem tak odborníkov rozličných oblastí a zamerania, ako i širokej verejnosti. Problém týrania dieťaťa nie je nový. Týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa sprevádza ľudstvo prakticky od začiatku jeho existencie. (Vlčková, 2001). Jeho existencia bola ovplyvnená tým, že dieťa bolo všeobecne považované za vlastníctvo rodičov, s ktorým mohli ľubovoľne nakladať. V histórii ľudskej spoločnosti sa stretávame s rôznymi formami týrania a zneužívania dieťaťa. Bolo to napríklad predávanie detí do otroctva, zabíjanie handikepovaných detí, ktoré boli príťažou pre rodinu i spoločnosť, zbavovanie sa nechcených detí a pod. (Honcová, 2006). Na označenie všetkých foriem týrania dieťaťa Zdravotná komisia Rady Európy od začiatku 90. rokov využíva pojem Child Abuse and Negleck (CAN). Rozumie sa ním úmyselné, zlé, kruté, priamo neľudské zaobchádzanie s dieťaťom, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje jeho telesné i duševné zdravie. Skratka CAN nachádza uplatnenie aj v domácej literatúre. Popri nej sa však používa aj slovenský jazykový ekvivalent - týrané, zneužívané a zanedbávané dieťa. (Vlčková, 2001). Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa je súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu a vývoja dieťaťa i jeho postavenia v spoločnosti, predovšetkým v rodine. Pojem CAN zahŕňa:

• telesné týranie (telesné ublíženie dieťaťu alebo nezabránenie ublíženiu či utrpeniu dieťaťa)
• pohlavné týranie (nepatričné vystavovanie dieťaťa pohlavnému kontaktu, činnosti, správaniu)
• citové vydieranie (správanie, ktoré má negatívny vplyv na citový vývoj dieťaťa a na vývoj jeho správania),
• zanedbávanie (akýkoľvek nedostatok starostlivosti, ktorý spôsobuje vážne narušenie vývoja dieťaťa alebo ohrozuje dieťa),
• systémové týranie - druhotné ponižovanie (týranie, ktoré je spôsobené systémom, ktorý bol založený na pomoc a ochranu detí a ich rodín). (Hroncová, 2006).

● pocity viny (Pešová, 2006). ● chronické utiekanie z domova (Elliottová, 1995). Predstavuje veľmi zložitú aj náročnú činnosť zabezpečovanú alebo hlásením alebo cieľavedomým vyhľadávaním. Oddelenia sociálnej starostlivosti, policajné orgány, prípadne aj iné odborné alebo charitatívne inštitúcie získavajú informácie o existencii týrania dieťaťa v rodine, resp. ■ od učiteľov, najmä učiteľov materských škôl a učiteľov, pôsobiacich na 1.stupni základných škôl (Vlčková, 2001).

Metódy práce sociálneho pracovníka

Ťažiskom činnosti sociálneho pracovníka je najmä individuálna sociálna práca, t.j. prípadová (case work), častou je aj skupinová (group work) a práca v obci, regióne, t.j. regionálna (community work). Prípadová práca má individuálny charakter. Jej cieľom je určenie psychosociálnej diagnózy, nápravných opatrení a spôsobov terapie a súčasne pomôcť týranému dieťaťu zbaviť sa strachu, osvojiť si nové role a vedomie svojho práva nevyť týraným a zneužívaným. Práca so skupinou má kolektívny charakter, tzn. Že sociálny pracovník pracuje o skupinou, ktorá už existuje alebo ktorá bola účelovo vytvorená. Cieľom jeho činnosti je dosiahnuť vyjadrenie emócií a negatívnych skúseností jednotlivých členov a ich spracovanie ako predpokladu optimálneho vývoja každého jedinca. Regionálna sociálna práca predstavuje komplex činností a sociálnych opatrení zameraných na pozitívne ovplyvňovanie sociálneho prostredia. Obsahuje tak koncepčnú činnosť, ako aj činnosť investičnú, výchovnú, zameranú najmä na výchovu k zodpovednému rodičovstvu, na boj proti alkoholizmu a drogám (Vlčková, 2001).

Skúsenosti so syndrómom CAN jednoznačne ukazujú, že prevencia je základným prostriedkom boja proti tomuto javu. Je to najúčinnejší a súčasne aj najlacnejší prostriedok predchádzania i riešenia tohto javu. Jednou z foriem sociálnej prevencie je vyhľadávacie činnosť, ktorú vykonáva sociálny pracovník. V rámci tejto činnosti vyhľadáva rodiny s maloletými deťmi žijúce v nepriaznivých rodinných pomeroch, deti voči ktorým si rodičia neplnia rodičovské povinnosti alebo ohrozujú či narúšajú ich výchovu. Jeho úlohou je poskytnúť a zabezpečiť poradenskú alebo terapeutickú pomoc rodičom prejavujúcim sa agresívnym spôsobom voči deťom, prípadne rodičom neschopným adekvátne vykonávať rodičovské povinnosti. Jeho včasný zásah do patologickej rodiny je jednou z možností ako predísť závažným zdravotným poškodeniam dieťaťa (Hroncová, 2006).

Významnú úlohu má sociálny pracovník pri terciárnej prevencii. Je to situácia, keď už došlo k ublíženiu dieťaťu. Jeho zámerom je zabezpečiť, aby sa násilie neopakovalo a aby dieťa nebolo ďalej poškodzované. Posúdenie situácie ohrozeného dieťaťa je zložitou a náročnou záležitosťou. Ide o komplexný problém, pri ktorom sa sociálny pracovník nezaobíde bez pomoci a spolupráce ďalších odborníkov (Hroncová, 2006). Mnohokrát potrebuje zapojiť do posudzovania ďalších odborníkov - neurológa, detského psychiatra, špeciálneho pedagóga, foniatra, logopéda, právnika. Sociálny pracovník by sa mal predovšetkým ujať úlohy koordinátora a jeho úlohou by malo byť zostavenie tímu potrebného k riešeniu každého jedného prípadu (Matoušek, 2003). Jeho úlohou je naplánovať, organizovať postup šetrenia a koordinovať prácu jednotlivých odborníkov (Hroncová, 2006).

Sociálny pracovník sa priamo podieľa na riešení problému týrania a zneužívania dieťaťa. Jeho miesto a úloha je nezastupiteľná nielen pri vypracovaní sociálnej anamnézy objektívne zachytávajúcej celý doterajší vývoj dieťaťa a jeho rodičov, ale aj pri vypracovaní sociálnej diagnózy, hodnotiacej aktuálnu situáciu dieťaťa, stav jeho telesného, duševného i sociálneho zdravia, charakter rodiny a rodinného života, štruktúry rodiny, jeho stabilitu, charakter osobnosti rodičov, charakter ich vzájomných vzťahov vôbec a vo vzťahu k dieťaťu zvlášť. Pre vypracovanie sociálnej diagnózy sociálny pracovník využíva širokú škálu diagnostických metód, predovšetkým diagnostický rozhovor, diagnostické pozorovanie ako aj ďalšie poznatky získané z návštevy priamo v rodine. V kompetencii sociálneho pracovníka je aj právo uložiť niektoré z výchovných opatrení (napomenutie, dohľad, obmedzenie) a v prípade potreby aj prísnejšie opatrenia - návrh na nariadenie ústavnej výchovy súdom. V naliehavých a akútnych prípadoch, keď si to záujem dieťaťa vyžaduje, môže rozhodnúť o okamžitom umiestnení dieťaťa do azylového prostredia alebo do náhradnej výchovy. Vo veciach výchovy a výživy sociálny pracovník zastupuje v súdnom konaní maloleté deti ako súdom ustanovený kolízny opatrovník. Túto funkciu plní aj v konaní o rozvode manželstva, o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o určení či zapretí otcovstva, nariadení či zrušení ústavnej výchovy, výchovného opatrenia a pod. V súdnom konaní má sociálny pracovník postavenie účastníka konania a preto môže podávať návrhy na doplnenie dokazovania a má právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu. Činnosť a kompetencia sociálneho pracovníka vo vzťahu k ohrozenému a k týranému dieťaťu je široká a mnohostranná. Jej súčasťou je aj činnosť preventívna a právna spojená so sanáciou rodiny a podmienok rodinného života a tak zabezpečiť dieťaťu - vyňatého z rodiny v dôsledku zlého zaobchádzania s ním - návrat do rodiny bez rizika opätovného týrania (Vlčková, 2001).

tags: #socialny #pracovnik #v #oblasti #ochrany #dietata