Sociálny pracovník ako obhajca práv a opora v ťažkých životných situáciách

Sociálny pracovník zohráva v živote mnohých ľudí dôležitú úlohu, a to najmä v kontexte poskytovania sociálnych služieb. Ich práca sa dotýka oblastí spoločnosti, ktorým sa bežne vyhneme, a je nevyhnutná pre sociálny rozvoj jednotlivcov, rodín, skupín a komunít. Kvalitná sociálna práca prispieva k sociálnej súdržnosti v ťažkých obdobiach, podporuje a chráni sociálne znevýhodnených členov spoločenstiev a je investíciou do súčasného a budúceho blahobytu a šťastia ľudí.

Profesia sociálnej práce úzko súvisí s ľudskými právami, nakoľko uznáva základné hodnoty ako sociálna spravodlivosť, rešpekt, ľudská dôstojnosť a sebaurčenie. Význam dodržiavania ľudských práv a slobôd v sociálnej práci má byť nielen samozrejmosťou, ale aj povinnosťou.

Základná právna úprava a kompetencie sociálnych pracovníkov

Základná právna úprava týkajúca sa oprávnení osôb konajúcich vo veciach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa nachádza v zákone č. 305/2005 Z. z. Medzi základné oprávnenia pracovníkov patrí aj vstup do obydlia. Na každý vstup do obydlia však pracovníci potrebujú súhlas osoby, ktorá obýva túto nehnuteľnosť a stará sa o dieťa. Ak by bol pracovníkovi odmietnutý vstup do obydlia a tým by bol znemožnený výkon jeho oprávnení, podľa ustanovenia § 93b ods. 2 v spojení s ustanovením § 93f a 93g môže pracovníkovi súd povoliť vstup do obydlia za účelom preverenia stavu dieťaťa. Súčinnosť a asistenciu pracovníkovi v takomto prípade poskytuje príslušník Policajného zboru SR.

Pred každým vykonaním svojho oprávnenia podľa ustanovení § 93b ods. 1 písm. a) až c) sa musí pracovník preukázať písomným poverením orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Pracovník má právo žiadať od vás osobnú spoluprácu, ak je to pre výkon jeho oprávnení potrebné. Vy ste povinní takúto spoluprácu pracovníkovi poskytnúť. Každé jeho konanie však musí byť vykonané v nevyhnutnej miere na dosiahnutie účelu.

Rovnako je pracovník oprávnený vyhotoviť, a to aj bez súhlasu prítomnej fyzickej osoby, zvukový záznam na účely preukázania priebehu vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. O vyhotovovaní obrazového záznamu, obrazovo-zvukového záznamu a zvukového záznamu pri výkone oprávnenia musíte byť vopred písomne pred samotným výkonom jeho oprávnenia informovaní. Bez predchádzajúceho upozornenia môže vyhotoviť takéto záznamy iba v prípade, ak zistí okolnosti nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu.

Z vykonania oprávnenia je pracovník povinný vyhotoviť písomný záznam. Tento záznam je súčasťou spisu, ktorý je uvedený na orgáne sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zákon neupravuje povinnosť pracovníkov vopred ohlasovať dátum a čas vykonania ich oprávnení. Pre splnenie účelu výkonu ich oprávnení je však z ich pohľadu vhodné, aby rodičovi alebo inej osobe, ktorá sa o dieťa stará, oznámili dátum a čas kontroly.

Definíciu prirodzeného rodinného prostredia nájdeme v ustanovení § 4 ods. 2 zákona, podľa ktorého je to domáce prostredie dieťaťa, rodiny alebo plnoletej fyzickej osoby. Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. b) je pracovník oprávnený osobne preverovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa alebo osobne zisťovať dôvody nevhodného správania sa detí, najmä návštevou dieťaťa a rozhovorom s dieťaťom, s rodičom dieťaťa, s inou osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo s fyzickou osobou, ktorá má s dieťaťom blízky vzťah. Je na pracovníkovi, aby posúdil, či vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa je možné vykonať s ním pohovor aj osamote alebo je vhodnejšie ho vykonať v prítomnosti osoby, ktorá je blízkou osobou maloletého dieťaťa.

Etické aspekty práce sociálneho pracovníka

Etika sociálnej práce je komplexná oblasť, ktorá si vyžaduje od sociálneho pracovníka vysokú mieru profesionality a zodpovednosti. Sociálny pracovník sa má riadiť princípmi kresťanského humanizmu, konať v súlade s etickým kódexom sociálneho pracovníka, hájiť ľudské práva a slobody sociálne slabších jedincov a konať spravodlivo, v súlade s morálnymi a etickými princípmi. Profesia sociálnej práce úzko súvisí s ľudskými právami, nakoľko uznáva základné hodnoty ako sociálna spravodlivosť, rešpekt, ľudská dôstojnosť a sebaurčenie.

Základné etické princípy zahŕňajú:

• Prospešnosť (beneficiencia): Predpokladá konanie maximálne v prospech klienta.
• Neškodnosť (non-maleficiencia): Vyjadruje požiadavku, aby sociálny pracovník obmedzil a predchádzal možným rizikám v procese pomoci, t.j. žiada vylúčenie akéhokoľvek úmyselného i neúmyselného poškodenia alebo ublíženia.
• Autonómia (svojbytnosť): Rešpektovať rozhodnutie klienta podľa vlastného presvedčenia.

Znalosť ľudských práv má mimoriadny význam v sociálnej práci a rovnako to platí pri sociálnej posudkovej činnosti. Sociálna posudková činnosť je oblasť, kde sociálni pracovníci rozhodujú o potrebách ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Spravodlivé posudzovanie má značný vplyv na kvalitu života posudzovanej osoby, preto táto činnosť vyžaduje kvalifikovaného odborníka na posudkovú činnosť.

Sociálny pracovník ako obhajca ľudských práv

Ľudské práva sú oprávnenia, ktoré prislúchajú každej ľudskej bytosti od narodenia až po smrť. Štát je povinný ľudské práva garantovať a prijať nevyhnutné opatrenia na ich ochranu. Všetky štátne orgány sú povinné implementovať ľudsko-právne princípy a chrániť základné práva a slobody občanov. Každý štátny zamestnanec je povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, zákony ako aj právne záväzné medzinárodné zmluvy a dohovory, zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť jeho nestrannosť.

Sociálny pracovník reprezentuje spoločnosť a mal by sa usilovať byť morálnou autoritou. Predstavuje prostredníka medzi klientom a spoločnosťou, najdôležitejším prvkom v práci sociálneho pracovníka je však odhaliť v sebe, aj v klientovi človeka hodného úcty, rešpektu a dôvery. Rešpektovanie základných práv a slobôd je základom moderného demokratického a právneho štátu. Dodržiavanie a garancia ľudských práv je záväzkom štátu, ktorý je povinný ľudské práva chrániť, pričom jednotlivec má právo vyžadovať, aby štát jeho právo rešpektoval a chránil.

Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948 je jeden z najdôležitejších zdrojov hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv. V článku 22 uznáva právo na sociálne zabezpečenie, v článku 25 právo na primeranú životnú úroveň. Európska sociálna charta chráni hospodárske, sociálne a kultúrne práva, v článku 12 upravuje právo na sociálne zabezpečenie. Charta základných práv Európskej únie v článku 34 uznáva a rešpektuje právo na sociálne zabezpečenie a právo na sociálnu pomoc.

Základné práva a slobody sú upravené aj v druhej hlave Ústavy SR. Podľa čl. 12 ods. 1) Ústavy SR „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné ľudské práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné“.

Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím bol prijatý Valným zhromaždením OSN v roku 2006. V roku 2010 bol tento Dohovor ratifikovaný Slovenskou republikou a tým sa stal právne záväzným dokumentom, ktorý má prednosť pred našimi zákonmi. Cieľom Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím podľa čl. 1 je „presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti“.

Inštitút dôverníka v sociálnych službách

Sociálny pracovník zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní dodržiavania práv klientov, najmä v kontexte poskytovania sociálnych služieb. Jedným z nástrojov, ktorý má posilniť postavenie prijímateľov sociálnych služieb, je inštitút dôverníka. Do zákona o sociálnych službách bol zakomponovaný 1. júla 2021.

Myšlienka dôverníka nie je v slovenskom právnom systéme nová. Inšpiráciu možno nájsť v Trestnom poriadku (§ 48a, ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z.), kde má poškodená osoba právo na prítomnosť dôverníka počas úkonov trestného konania. Táto osoba, ktorú si poškodený slobodne zvolí, mu poskytuje pomoc a psychickú podporu. Dôverník v trestnom konaní nemôže byť sudca, prokurátor, obvinený, obhajca, svedok, znalec alebo tlmočník.

V medzinárodnom kontexte sa o podpore rozhodovania hovorí v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím (OSN, 2006) a v dokumente Svetovej zdravotníckej organizácie WHO QualityRights Tool Kit (WHO, 2012), ktorý uvádza, že užívatelia služieb môžu uplatňovať spôsobilosť na právne úkony a je im poskytnutá podpora, ktorú môžu potrebovať pri spôsobilosti na právne úkony.

Právo na určenie dôverníka je zakotvené v zákone č. 218/2021 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2021. Ustanovenia ohľadom dôverníka v sociálnych službách sú v nasledovnom paragrafovom znení zákona o sociálnych službách: § 6 ods. 3 písm. a), d), ods. 6; § 10 ods. 6 písm. b); § 74 ods. 15 písm. b), ods. 16 písm. b; § 94c ods. 1 písm. i), ods. 2 písm. l).

Z hľadiska zákona o sociálnych službách jestvujú tri podmienky pre dôverníka: spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť a písomný súhlas s výkonom funkcie dôverníka. Explicitne je v zákone uvedené, že „na určenie dôverníka sa nevyžaduje súhlas opatrovníka“. To znamená, že v prípade, ak bol prijímateľ súdom zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony a má ustanoveného opatrovníka, opatrovník nemôže zasahovať do rozhodovania prijímateľa pri určení dôverníka.

Oblasti pôsobenia dôverníka:

Dôverník môže zohrávať dôležitú úlohu v rôznych situáciách, ktoré môžu nastať pri poskytovaní sociálnej služby, napríklad:

• zneužívanie funkcie opatrovníka;
• konflikt záujmov (napríklad uzatváranie životného poistenia zo strany zariadení v mene prijímateľov);
• neopodstatnené používanie obmedzujúcich prostriedkov;
• zabraňovanie kontaktov prijímateľa s rodinou;
• podpora pri hľadaní primeranej sociálnej služby alebo podpory pri vypovedaní zmluvy.

Právo na určenie dôverníka sa podľa § 6 ods. 3 zákona o sociálnych službách vzťahuje len na prijímateľa sociálnej služby v zariadení sociálnej služby, teda nevzťahuje sa na terénne sociálne služby. Už pri komunikácii so žiadateľom o sociálnu službu je vhodné v rámci sociálneho poradenstva stručne informovať o práve na určenie dôvernej osoby. Zodpovednou osobou za komunikovanie práva na dôverníka by mal byť sociálny pracovník alebo asistent sociálnej práce, ktorý vykonáva sociálne poradenstvo.

Kto môže byť dôverníkom?

Dôverníkom môže byť v podstate ktokoľvek, komu prijímateľ sociálnej služby dôveruje a kto spĺňa zákonné podmienky. Môže ísť o:

• rodiča (otec, matka), dieťa (syn, dcéra), manžela, manželku a ostatných príbuzných;
• osobu, ktorá je zároveň súdom ustanoveným opatrovníkom u osôb s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony;
• priateľa, známeho prijímateľa sociálnej služby alebo inú osobu, ktorej dôveruje.

Zákon o sociálnych službách vyžaduje, aby išlo o osobu spôsobilú na právne úkony a jej slobodné vyjadrenie súhlasu s určením za dôverníka. Iné osoby zákon výslovne nezakazuje. Prijímateľ môže mať viac podporných osôb podľa vlastného výberu a uváženia, avšak z hľadiska zákona o sociálnych službách sa „dôverníkom“ chápe jedna osoba, vzhľadom na ktorú má poskytovateľ sociálnej služby osobitné povinnosti.

Povinnosti poskytovateľa sociálnej služby vo vzťahu k dôverníkovi:

Poskytovateľ sociálnej služby má voči dôverníkovi určité povinnosti, ktoré súvisia s ochranou práv prijímateľa. Medzi tieto povinnosti patrí:

• oznámiť použitie prostriedkov obmedzenia bezodkladne a každý zápis obmedzenia prijímateľa sociálnej služby vrátane údajov uvedených v registri obmedzení do ôsmich dní po použití prostriedkov obmedzenia dôverníkovi prijímateľa sociálnej služby;
• pri jednostrannom vypovedaní zmluvy doručiť do vlastných rúk kópiu výpovede, s uvedením dôvodu výpovede, dôverníkovi;
• spracovať osobné údaje o dôverníkovi.

Prínosy inštitútu dôverníka:

• poskytuje pomoc a psychickú podporu;
• podporuje pri efektívnom komunikovaní a realizácii vlastných rozhodnutí, teda napomáha k jeho podporovanému rozhodovaniu;
• podporuje v uplatňovaní práva na spôsobilosť na právne úkony;
• môže s ním konzultovať svoje rozhodnutia o starostlivosti, liečbe, osobných, právnych, finančných a ďalších záležitostiach;
• môže s ním konzultovať vlastné rozhodnutia o poskytovaní sociálnej služby;
• ako osoba mimo zariadenia sociálnych služieb napomáha k prevencii zlého zaobchádzania a neopodstatneného používania obmedzujúcich prostriedkov;
• ako slobodne zvolená osoba môže napomáhať v prevencii zneužívania role súdom ustanoveného opatrovníka a zneužívania jednostranného vypovedania zmluvy poskytovateľom sociálnej služby.

tags: #socialny #pracovnik #ako #obhajca