Sociálna ekonomika je zaujímavou súčasťou hospodárstva, ktorá kombinuje podnikanie s riešením spoločenských problémov a ponúka nové možnosti pre znevýhodnené skupiny. V dnešnej spoločnosti sa čoraz viac hovorí o sociálne zodpovednom podnikaní a o potrebe inklúzie znevýhodnených skupín na pracovnom trhu. Sociálna ekonomika zahŕňa podniky a organizácie, ktoré spájajú ekonomické aktivity s pozitívnym sociálnym dopadom. Nezameriava sa primárne na zisk, ale na zlepšenie kvality života, zamestnanosť znevýhodnených osôb a podporu komunitného rozvoja. Medzi najefektívnejšie súčasti sociálnej ekonomiky na Slovensku patria sociálne podniky, chránené dielne a chránené pracoviská.
Čo je sociálna ekonomika a prečo je dôležitá?
Sociálna ekonomika je na Slovensku postavená na troch základných pilieroch: legislatívne prostredie (zákon č. 112/2018 Z. z.), finančná podpora (investičná a kompenzačná) a rozvojové služby. Táto oblasť nadobúda na Slovensku čoraz väčší význam v spojitosti s globalizáciou, nedokonalosťou a problémami sociálnych systémov a so štruktúrnymi problémami trhu práce. V našej spoločnosti sa nachádza mnoho osôb ohrozených sociálnym vylúčením, máme značný podiel dlhodobej nezamestnanosti a čoraz viac osamelých, starých ľudí. Navyše, dopady globalizácie na životné prostredie sú citeľné už aj u nás. V priestore sociálnej ekonomiky vznikajú iniciatívy na zmiernenie alebo riešenie týchto problémov. Ide o podnikanie, ktoré do podnikateľských procesov vnáša solidaritu a etický princíp, a prispieva k riešeniu spoločenských problémov a zvyšovaniu kvality života obyvateľstva.
Legislatívny rámec sociálneho podnikania na Slovensku
Dôležitým medzníkom v oblasti rozvoja sociálnej ekonomiky na Slovensku bolo uznanie legitimity sociálneho podnikania ako nástroja aktívnej politiky trhu práce. S účinnosťou od 1. mája 2018 vytvára Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch komplexné právne prostredie pre subjekty sociálnej ekonomiky a vytvára priestor nielen pre pracovnú integráciu v sociálnom podniku, ale aj pre iné možnosti podpory sociálnej inklúzie, kvality života a lepšieho prostredia pre život. Cieľom tejto legislatívy je vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie pre sociálne podnikanie, vniesť poriadok do terminológie a regulácie, odstrániť prekážky brániace rozvoju sociálnej ekonomiky, vytvoriť systém podpory a stanoviť pravidlá na zamedzenie zneužívania štatútu sociálneho podniku.
Chránené dielne a chránené pracoviská
Chránená dielňa je pracovisko, kde právnická alebo fyzická osoba vytvára viac ako jedno pracovné miesto pre občanov so zdravotným postihnutím (ZP), ktorí majú sťažený prístup na trh práce. Podstatnou charakteristikou je, že najmenej 50% zamestnancov tvoria osoby so zdravotným postihnutím. Pracovné podmienky vrátane rozvrhnutia pracovného času sú prispôsobené zdravotnému stavu týchto zamestnancov.
Na druhej strane, chránené pracovisko predstavuje pracovisko, kde je zriadené pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím, pričom toto miesto nie je súčasťou chránenej dielne. Toto pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so ZP alebo na pracovisku organizácie ako je napríklad občianske združenie.
Chránené dielne a chránené pracoviská sa riadia Zákonom o službách zamestnanosti a ich cieľovou skupinou sú najmä osoby so zdravotným postihnutím. Majú dlhodobý charakter a nesmerujú primárne k integrácii zamestnancov na otvorený trh práce.
Sociálne podniky
Koncept sociálnych podnikov prináša inú, modernejšiu perspektívu. Sociálne podniky sú regulované Zákonom č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Ich hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu, nie maximalizácia zisku ako v tradičnom podnikaní. Na rozdiel od chránených dielní, sociálny podnik nemusí zamestnávať výlučne osoby so zdravotným postihnutím. Stačí, ak zamestnáva minimálne 30% znevýhodnených alebo zraniteľných osôb, ktoré zahŕňajú širší okruh ľudí (napríklad dlhodobo nezamestnaných, osoby nad 50 rokov, absolventov do 26 rokov, ľudí po výkone trestu, osoby bez domova a iné). Sociálne podniky majú tiež povinnosť reinvestovať minimálne 50% zisku späť do dosahovania svojho hlavného sociálneho cieľa, čo ich odlišuje od bežných firiem.
Typy sociálnych podnikov
Sociálne podniky sa podľa zákona členia na:
- Integračné sociálne podniky: Zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaných či iné znevýhodnené skupiny. Ich úlohou je regionálny rozvoj a podpora zamestnanosti. Integračné podniky majú tranzitívny charakter s cieľom pripraviť zamestnancov na prechod na otvorený trh práce.
- Sociálne podniky bývania: Poskytujú spoločensky prospešnú službu v oblasti zabezpečovania bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu.
- Všeobecné registrované sociálne podniky: Vykonávajú akúkoľvek inú verejnoprospešnú činnosť, na ktorú sa nekladú zvýšené nároky (zdravotná starostlivosť, kultúra, vzdelávanie, výchova, ekológia).
Spoločensky prospešné služby sociálnych podnikov
Sociálne podniky môžu napĺňať množstvo spoločensky prospešných cieľov, vysoko nad rámec pracovnej integrácie či riešenia otázok zamestnanosti. Spoločensky prospešnú službu zákon o sociálnych podnikoch vymedzuje nasledovne:
- zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti
- poskytovanie sociálnej a humanitárnej pomoci
- tvorba a rozvoj duchovných a kultúrnych hodnôt
- ochrana ľudských práv a základných ľudských slobôd
- edukácia a rozvoj telesnej kultúry
- výskum a vývoj vedecko-technických služieb a informačných služieb
- ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva
- regionálny rozvoj a podpora zamestnanosti
- zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu
Kto sú zainteresované osoby?
Sociálny podnik zapája zainteresované osoby do hospodárskej činnosti, pričom svoje poslanie a aktivity podriaďuje práve záujmu a úžitku týchto osôb. K zainteresovaným osobám patria:
- zamestnanec podniku
- spotrebiteľ tovaru alebo služby
- obyvateľ obce, kde sa nachádza sociálny podnik
- fyzická osoba, ktorá v uplynulom období vykonala pre sociálny podnik dobrovoľnícku činnosť
Finančná podpora a príspevky
Pre fungovanie týchto subjektov je kľúčová finančná podpora, ktorá zahŕňa rôzne stimuly, príspevky alebo iné spôsoby. Všetky 3 formy podnikania sú finančne zvýhodnené stimulmi, príspevkami alebo iným spôsobom.
Pre chránené dielne a chránené pracoviská:
- Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov podľa § 60 (najviac 5 053 EUR ročne pre osoby s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40%-70%, resp. 10 106 EUR ročne pre osoby s poklesom nad 70%).
- Refundácia nákladov na mzdy, energie, nájomné, administratívne náklady a iné prevádzkové náklady.
Pre sociálne podniky:
- Vyrovnávacie príspevky pre integračné podniky (na mzdové náklady, dodatočné náklady, náklady na pomoc).
- Umiestňovací príspevok - poskytuje sa zamestnávateľovi, ktorý prijme do zamestnania bývalého zamestnanca integračného podniku.
- Investičná a kompenzačná pomoc.
- Možnosť uchádzať sa o granty a dotácie.
- Majú nárok na odpočet dane zo zisku, zatiaľ čo CHD/CHP takúto možnosť nemajú.
Výška príspevkov závisí od kategórie osôb a ich zdravotného stavu. Napríklad, pre osoby so zdravotným postihnutím s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70% môže byť v sociálnom podniku príspevok až 75% z celkovej ceny práce (v roku 2025 najviac 1 515,90 EUR mesačne).
Ako získať štatút registrovaného sociálneho podniku
Získať štatút registrovaného sociálneho podniku nie je úplne jednoduché, ale regionálne centrá sociálnej ekonomiky poskytujú pomoc. Žiadosť o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku (ďalej len „žiadosť o štatút“) musí byť písomná, musí obsahovať identifikačné údaje žiadateľa a určenie registrovaného sociálneho podniku. Konanie o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku sa začína na žiadosť. Prílohou k žiadosti o štatút sú doklady preukazujúce splnenie podmienok, napríklad:
- Rozhodnúť o type sociálneho podniku (integračný, všeobecný, podnik bývania).
- Pripraviť podnikateľský plán a potrebné dokumenty.
- Podať žiadosť o priznanie štatútu sociálneho podniku na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
- Zabezpečiť splnenie podmienok (napr. zamestnávanie minimálne 30% znevýhodnených osôb, zriadenie poradného výboru).
Štatút registrovaného sociálneho podniku sa priznáva bez časového obmedzenia. Ministerstvo práce doručí registrovanému sociálnemu podniku osvedčenie o priznaní štatútu, z ktorého musí vyplývať, ktorú spoločensky prospešnú službu registrovaný sociálny podnik poskytuje. Registrovaný sociálny podnik je povinný v písomnom styku uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“.
Prínosy pre spoločnosť a ekonomiku
Tieto formy sociálneho podnikania prinášajú množstvo výhod:
- Vytváranie pracovných miest pre znevýhodnené skupiny, ktoré by inak mali minimálnu šancu uplatniť sa na bežnom trhu práce.
- Zvyšovanie kvality života znevýhodnených osôb prostredníctvom pracovnej integrácie.
- Podpora regionálneho rozvoja a zamestnanosti v menej rozvinutých oblastiach.
- Znižovanie závislosti na sociálnych dávkach.
- Budovanie inkluzívnejšej spoločnosti.
Príklady sociálnych programov a podnikov na Slovensku
Na Slovensku už dnes funguje vyše 500 registrovaných sociálnych podnikov, v ktorých si našlo prácu takmer 4-tisíc zraniteľných a znevýhodnených osôb, ktoré by sa inak nezamestnali. Medzi registrovanými sociálnymi podnikmi nájdeme spoločnosti od obecných podnikov cez stavebné firmy, výrobné prevádzky až po výkonné firmy z oblasti obchodu či práva.
Obecné sociálne podniky
Jedným z prvých obecných podnikov, ktorý požiadal o štatút registrovaného sociálneho podniku, bol ten v Čirči. Starosta obce Čirč, Michal Didik, vykonáva prácu konateľa a manažéra podniku bez nároku na odmenu a poskytuje cenné rady a skúsenosti potenciálnym záujemcom o sociálne podnikanie v ich obciach. Ďalšími príkladmi sú obecné registrované sociálne podniky Solisko ČIRČ s.r.o. a Obecná prevádzkareň, s.r.o. Obecné sociálne podniky môžu vykonávať stavebnú a gastro činnosť, prevádzkovať kúpaliská, školské autobusy, obecné noviny a pod.
Ďalšie príklady dobrej praxe z Prešovského kraja
Katalóg príkladov dobrej praxe z Prešovského kraja ponúka inšpiratívne príbehy:
- Paloča s.r.o.: Spojenie obedov pre seniorov a obnovy hradu Plaveč.
- Obecný sociálny podnik Ihľany: Lesníctvo, starostlivosť o les a práca s drevom.
- Social food s.r.o., r.s.p.: Riešenie problému regiónu prostredníctvom podnikateľskej príležitosti.
- Anatal shoes s.r.o.: Vytváranie zmysluplnej činnosti bez primárneho cieľa čerpať príspevky.
- Pomáhaj a chráň o.z.: Budovanie silnej komunity, ktorá má záujem pomáhať.
Na Slovensku pôsobí 543 fungujúcich sociálnych podnikov, ktoré vytvorili viac ako 6 720 pracovných miest, pričom 4 600 z nich obsadili znevýhodnené, zraniteľné alebo zdravotne znevýhodnené osoby.
Podnikateľský plán v sociálnom podnikaní
Tak ako komerčné, aj sociálne podnikanie sa riadi podnikateľským plánom. Podnikateľský plán je kľúčovým dokumentom pre sociálny podnik pri realizácii podnikateľskej činnosti, jej riadení a ďalšom plánovaní. Je to „živý dokument“, ktorý vás bude sprevádzať počas celej činnosti sociálneho podniku, ktorý budete aktualizovať na základe vývoja a zmien v prostredí.
Štruktúra podnikateľského plánu
Neexistuje univerzálna štruktúra, ale základné časti zahŕňajú:
- Podnikateľský zámer: Rozpracovanie a strategické vyjadrenie podnikateľského nápadu alebo myšlienky, vízia, ktorú sa podnikateľ usiluje naplniť.
- Finančný plán: Projekcia ekonomiky podnikania v číslach, vrátane vstupnej investície, zdrojov financovania, odhadu výnosov, nákladových položiek a plánu cash flow.
- Definovanie cieľa sociálneho podnikania: Špecifikovanie hlavného cieľa činnosti a spôsobu, akým bude podnik dosahovať a merať pozitívny sociálny vplyv.
- Analýza trhu a konkurencie: Zistenie informácií o ostatných podnikoch v rovnakej oblasti, o situácii a trendoch v odvetví, o veľkosti trhu.
Prečo uprednostniť sociálny podnik?
Pri objednávaní tovarov a služieb je výhodné uprednostniť sociálny podnik pred bežnou komerčnou firmou. Okrem toho, že pomáhate rozvoju sociálnej ekonomiky, môžete si uplatniť aj rôzne benefity. Ak ste zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov a nakupujete v sociálnom podniku, ktorý má aspoň 30 percent zamestnancov so zdravotným znevýhodnením, môžete v zmysle zákona o službách zamestnanosti využiť možnosť náhradného plnenia. Zjednodušene povedané, namiesto toho, aby ste zamestnali ľudí so znevýhodnením vy sami, nakúpite si v sociálnom podniku. Takéto nakupovanie je výhodné aj pre verejných obstarávateľov, ktorí môžu využiť výnimku a nakupovať s uplatnením sociálneho hľadiska. Fyzické osoby môžu pri nakupovaní využiť servisné poukážky, čo sú ceniny vydávané Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.