Profesia sociálneho pedagóga, ktorá patrí medzi pomáhajúce profesie, má v Európe oveľa dlhšiu históriu a v praxi je pomerne dobre etablovaná. Na Slovensku bola táto profesia legislatívne ukotvená v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, vďaka čomu sa zaradila medzi odborných zamestnancov škôl a školských zariadení.
Napriek tomu, že v roku 2018 uplynulo 10 rokov od tohto legislatívneho ukotvenia, ide stále o pomerne novú a v školskej praxi i laickej verejnosti málo známu profesiu. V základných školách sa sociálni pedagógovia vyskytujú pomerne zriedka, v stredných školách výnimočne. Profesia sociálneho pedagóga sa na Slovensku začala rozvíjať v 90. rokoch 20. storočia, rovnako ako aj ďalšie pomáhajúce profesie.
Ťažisko činnosti sociálneho pedagóga v teoretickej a metodickej rovine sa zameriavalo najmä na marginalizované a sociálne ohrozené skupiny, pri výchove ktorých zlyhávala rodina i škola. Vymedzenie činnosti sociálneho pedagóga odráža zameranie činnosti sociálnych pedagógov, ale aj sociálnej pedagogiky ako vedy od jej vzniku do súčasnosti. Pozitívne hodnotíme, že sociálny pedagóg na Slovensku je oproti situácii v Českej republike legislatívne ukotvený v školách od roku 2008.
V Čechách sa však situácia legislatívne rieši a od roku 2021 bude musieť sociálny pedagóg pôsobiť v každej škole.
Definícia a charakteristika sociálneho pedagóga
Sociálneho pedagóga môžeme definovať ako odborníka vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, kde prostredie jednotlivca či skupiny pôsobí deštruktívne alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb. Sociálny pedagóg je profesionál, ktorý riadi a na profesionálnej úrovni organizuje výchovný proces a pôsobí na deti, mládež a dospelých v smere žiaduceho osobnostného rozvoja.
Podľa Bakošovej (2008) je sociálny pedagóg odborník, ktorý je teoreticky i prakticky pripravený formou vysokoškolského magisterského štúdia v odbore pedagogika, filozofického, pedagogického či sociálneho zamerania (predtým špecializácie, zameranie sociálna pedagogika) na sociálno-výchovnú činnosť. Povolanie sociálneho pedagóga je pre fungujúcu spoločnosť veľmi potrebné a významné, aj keď význam a poslanie danej profesii nezodpovedá jej oceneniu.
Pojem profesia chápeme ako jadro profesionálnej aktivity, ktorej základ je postavený na predchádzajúcej dlhodobej teoretickej príprave. Profesijné povolanie je založené na kvalifikácii, vedomostiach a zručnostiach profesionálnej autority. Zahŕňa v sebe tiež etický kódex. Sociálna rola vyžaduje komplex vedomostí, schopností a zručností z kultúrnej oblasti - normy, hodnoty, symboly. Profesia sociálneho pedagóga sa s týmito kritériami stotožňuje, aj keď pri definovaní vychádzame zo všeobecného modelu prispôsobeného cieľom a funkciám sociálnej pedagogiky, pretože postavenie sociálneho pedagóga v rebríčku profesií stále nie je legislatívne upravené. Priradzuje sa mu rola učiteľa alebo vychovávateľa, ale takéto označenie, samozrejme, nie je výstižné. Pole pôsobenia sociálneho pedagóga je širšie, nevzťahuje sa len na školu.
Pri charakteristike činnosti sociálneho pedagóga vychádzame z veľkej palety činností, ktoré vyžadujú neustálu aktivitu a tvorivosť, aj preto, že vychádzajú z neopakovateľných situácií, zo striedania činností a z potreby prítomnosti sociálneho pedagóga v „deji“. Pracovná činnosť sociálneho pedagóga má súhrnný charakter výchovno-vzdelávacieho pôsobenia voľného času, vytvárania ponúk na hodnotné využívanie voľného času, poradenskej činnosti, diagnostiky, analýzy situácií, reedukácie, resocializácie a terénnej práce. Vekové ohraničenie takmer neexistuje, ide teda o vekové kategórie detí až seniorov.
Úlohy a kompetencie sociálneho pedagóga podľa legislatívy SR
Podľa zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sociálny pedagóg spadá do kategórie odborných zamestnancov a jeho činnosť sa vymedzuje v § 24. Sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre:
- deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi,
- deti a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia,
- drogovo závislých alebo inak znevýhodnených detí a žiakov,
- ich zákonných zástupcov a pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení.
Sociálny pedagóg plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálno-pedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálno-pedagogického poradenstva, prevencie sociálno-patologických javov a reedukácie správania. Vykonáva expertíznu činnosť a osvetovú činnosť.
14. Speciální pedagogika - Základní poradenská struktura
Prevencia sociálno-patologických javov
Prevencia sociálno-patologických javov je považovaná za ťažiskovú náplň činnosti sociálneho pedagóga. V školskom prostredí sociálny pedagóg zameriava svoju činnosť predovšetkým na primárnu prevenciu, počas ktorej realizuje jednorazové aktivity, krátkodobé a dlhodobé programy zamerané na predchádzanie vzniku sociálno-patologických javov.
Sociálny pedagóg je spôsobilý realizovať preventívne aktivity nielen na úrovni primárnej, ale aj sekundárnej a terciárnej prevencie. V škole sa zaoberá najmä primárnou a sekundárnou prevenciou, no nie je vylúčená ani terciárna prevencia pri deťoch a mladých ľuďoch, ktorí čakajú na umiestnenie do špeciálno-výchovných zariadení, resp. sa z týchto zariadení vrátili.
Prevencia sociálno-patologických javov v škole musí byť realizovaná, okrem sociálneho pedagóga a koordinátora prevencie, za participácie všetkých pedagogických a odborných zamestnancov, pričom osobitnú úlohu v tomto smere musí zohrávať triedny učiteľ. Aby prevencia bola úspešná, treba zabezpečiť jej komplexnosť, a to nielen zo strany odborníkov, ale hlavne zo strany pedagógov v školách a školských zariadeniach a prioritne rodičov.
Na všetkých úrovniach prevencie má nezastupiteľné miesto spolupráca školy s rodinou a jej podpora. Dysfunkčná rodina má veľký vplyv na vznik deviantného správania u žiakov, no rodina ako výchovná inštitúcia výrazne napomáha aj pri odstraňovaní a eliminovaní rizikového správania u detí a mládeže. Sociálno-výchovná práca s rodinou, osobitne s dysfunkčnou a sociálne znevýhodnenou rodinou, patrí k ťažiskovým oblastiam školskej preventívnej práce sociálneho pedagóga, čo je zdôraznené aj v § 24 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Prevencia ako ťažisková kompetencia sociálneho pedagóga či už v škole alebo v školských zariadeniach musí byť komplexná a zároveň nadväzujúca. Hranice medzi jednotlivými druhmi prevencie sú veľmi pohyblivé a jednotlivé druhy prevencie sa vzájomne prelínajú a dopĺňajú.
Primárnou prevenciou sociálneho pedagóga v školách by mala byť sociálno-výchovná činnosť, ako sú besedy, prednášky, ďalej poradenská a diagnostická činnosť, metodické konzultácie, realizácia preventívnych programov a monitorovanie sociálnej klímy v škole prostredníctvom depistáží. Sociálny pedagóg v škole musí byť pripravený aj na realizáciu sekundárnej prevencie, musí poznať klímu tried, školy, vedieť na ňu čo najrýchlejšie zareagovať.
V rámci prevencie pôjde o vyhľadávaciu činnosť zameranú na včasné odhalenie náznakov sociálno-patologického správania. V sekundárnej prevencii sa zameriava na podchytenie skupiny, alebo jednotlivca nachádzajúceho sa v rizikovom prostredí, alebo situácii, a v terciárnej prevencii o zabránenie prehlbovania alebo opakovania sociálno-patologického správania.
Intervenčné a poradenské činnosti
Pri intervencii bude ústrednou úlohou včas a efektívne zasiahnuť v spolupráci s pedagógom, zákonným zástupcom, prípadne inštitúciou, ktorá môže byť v prípade nápomocná. Ďalšou úlohou školského sociálneho pedagóga bude evidencia riešených prípadov a vytvorenie programu práce s dieťaťom, ktoré bude potrebovať pomoc školského sociálneho pedagóga. Úlohou školského sociálneho pedagóga bude tiež kontakt s odbornými inštitúciami, odborníkmi, pedagógmi, výchovným poradcom i zákonnými zástupcami.
Vykonávanie primárnej, ale aj sekundárnej a terciárnej prevencie v podobe poradenstva pre žiakov, učiteľov, rodičov môže sociálny pedagóg vykonávať priamo v škole. V rámci preventívnej činnosti sociálny pracovník vypracuje plán preventívnych aktivít na jeden školský rok. Realizuje ich v triedach počas spoločných hodín, hodín náboženstva, etiky, výtvarnej výchovy. Tieto aktivity organizuje aj v rámci mimoškolskej činnosti v spolupráci s inými špecializovanejšími odborníkmi, ak si to vyžaduje téma. Pri bezkontaktnej prevencii vydáva informačný materiál slúžiaci pre rodičov a učiteľov a stará sa o nástenky, kde podáva relevantné informácie pre žiakov.
Sociálny pedagóg plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálnopedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálnopedagogického poradenstva, prevencie sociálnopatologických javov a reedukácie správania. Sociálny pedagóg spolupracuje s pedagogickými zamestnancami, koordinátorom prevencie, výchovným poradcom, školským psychológom.
Spolupráca a výzvy
Na profesionálne vykonávanie preventívnej sociálno-výchovnej činnosti v škole je však odborne pripravený iba sociálny pedagóg. Koordinátor prevencie, ktorý zatiaľ (viac formálne ako reálne) ťažiskovo pôsobí v oblasti školskej prevencie, nemá požadovanú odbornú erudíciu v oblasti primárnej a sekundárnej prevencie, ani pre poskytovanie sociálno-pedagogického poradenstva a diagnostiky, pretože nebol na takú činnosť pripravovaný. Koordinátor prevencie preventívne aktivity v školách najmä koordinuje, sociálny pedagóg ich však na odbornej úrovni aj realizuje.
Hoci náplň práce sociálneho pedagóga a školského psychológa sa môžu v praxi prelínať, v zákone č. 317/2009 Z. z. sú odlišnosti v ich činnosti explicitne naznačené. Myslíme si, že je nevyhnutné, aby prevenciu vykonával niekto, kto je odborne pripravený v otázkach prevencie a využíval v dôsledku metodického usmerňovania účinné stratégie na dosiahnutie preventívnej práce. Tu sa nám otvára ideálny priestor pre funkciu koordinátora takejto prevencie realizovanej školským sociálnym pracovníkom v školách, ktorá je potom vysoko efektívna v tom zmysle, že ide o pracovníka, ktorý je odborne erudovaný v oblasti vedomostí o sociálne-patologických javoch.
Koncepcie školskej sociálnej práce v Nemecku
V Nemecku je pôsobenie sociálnych pedagógov v školách legislatívne ošetrené, čo môže byť pre nás inšpiráciou. Inštitucionalizácia školskej sociálnej/sociálno-pedagogickej práce v Nemecku sa začala od 60. - 70. rokov 20. storočia a je spájaná s reformno-politickými snahami v nemeckom školskom systéme.
Počas inštitucionalizácie a profesionalizácie školskej sociálno-pedagogickej práce sa vytvorili viaceré koncepcie školskej sociálnej práce (Zemančíková, V., 2012):
- Sociálna práca v škole (Sozialarbeit in der Schule)
- Sociálna pedagogika v škole (Sozialpädagogik in der Schule)
- Sociálno-pedagogická škola (Sozialpädagogische Schule)
Prvá z uvedených koncepcií, Sociálna práca v škole, úzko súvisela so vzdelávacou politikou štátu, ktorej cieľom bola snaha o presadenie princípu rovnosti vzdelávacích príležitostí. Cieľovou skupinou sociálnej práce v škole sú žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia. Predmetná koncepcia býva často označovaná ako „krízový manažment“ alebo „hasič požiaru“. Jej cieľom je riešiť už vzniknuté problémy v škole (forma sekundárnej a terciárnej prevencie) a nie im v zárodkoch predchádzať (forma primárnej prevencie).
Druhá koncepcia pod názvom Sociálna pedagogika v škole je slovenským podmienkam aj najbližšia. Vychádza z kritiky školy, ktorá je zameraná na neprimeranú výkonnostnú orientáciu voči žiakom a ich jednostranné intelektuálne preťažovanie. Jej hlavným zámerom je reformovať školu o sociálno-pedagogický rozmer. Sociálno-pedagogická činnosť v škole tvorí integrálnu súčasť vyučovania, sociálny pedagóg úzko spolupracuje s učiteľmi, spoločne sa s nimi zúčastňuje na vybraných vyučovacích hodinách. Pritom sociálna pedagogika je v tomto smere zameraná na všetkých žiakov s cieľom predchádzať rôznym nežiaducim a sociálno-patologickým javom, ťažiskovo sa zameriava na primárnu prevenciu sociálno-patologických javov.
Poslednou z koncepcií je Sociálno-pedagogická škola. Očakáva od škôl zmeny v najväčšom rozsahu, pričom kritizuje aj školskú sociálnu prácu prostredníctvom sociálnych pracovníkov/sociálnych pedagógov. Samotný učiteľ sa má stať sociálnym pedagógom, čím si doplní svoje kompetencie o sociálno-pedagogické. Sociálno-pedagogická škola má záujem o učiteľov, ktorí svoje primárne poslanie vidia vo výchove a nielen vo vzdelávaní.
Sociálna pedagogika v Poľsku
Napriek skutočnosti, že sociálna pedagogika v Poľsku má omnoho dlhšiu históriu ako na Slovensku, pôsobenie sociálnych pedagógov v školách ešte nie je doposiaľ legislatívne ošetrené. Potreba vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí by pôsobili v školách v Poľsku sa zintenzívnila v 60. - 70. rokoch 20. storočia. Prvé snahy zavádzania sociálnych pedagógov do škôl začali v roku 1973, ale neboli dostatočne legislatívne ošetrené (Karcz, E., 2012). Ani v súčasnosti nie je v poľských školách zavedená funkcia sociálneho pedagóga, ale iba školského pedagóga, v rámci ktorej môže pôsobiť aj sociálny pedagóg.
Až nariadením Ministerstva výchovy a vzdelávania zo dňa 7. 11. 1975, osobitne v prílohe smernice ministra výchovy a vzdelávania sú uvedené hlavné oblasti pôsobenia školského pedagóga v školách nasledovne:
- úlohy výchovného charakteru,
- uskutočňovanie výchovnej prevencie,
- kuratívno-kompenzačné činnosti,
- individuálna pedagogicko-psychologická starostlivosť,
- zabezpečovanie materiálnej pomoci.
V súlade s platnou legislatívnou normou (ministerstva školstva z roku 2010) plní v školách školský pedagóg nasledovné úlohy:
| Oblasť | Úlohy školského pedagóga (Poľsko, 2010) |
|---|---|
| Sociálno-výchovná práca | Kontrola plnenia školských povinností u žiakov, spolupráca s učiteľmi, rodičmi, žiakmi, inými inštitúciami zaoberajúcimi sa výchovou detí a mládeže, organizovanie rozličných foriem pedagogicko-psychologickej pomoci žiakom. |
| Výchovná prevencia | Realizovanie preventívnych programov u žiakov, organizovanie akcií a podujatí pre žiakov na vybrané sociálno-patologické javy. |
| Individuálna pedagogická starostlivosť | Pomoc žiakom pri riešení konfliktov s rovesníkmi na báze mediácie, sociálno-pedagogická diagnostika problémového správania žiakov, zabezpečovanie kontaktu s ďalšími inštitúciami a špecialistami pri riešení porúch správania u žiakov. |
| Poskytovanie hmotnej pomoci | Spolupráca so strediskami zabezpečujúcimi sociálnu pomoc, vedenie učiteľov s cieľom zabezpečovania pomoci pre žiakov, rodičov nachádzajúcim sa v hmotnej núdzi (štipendiá, príspevky školy), vypracovanie posudkov žiakom zo zanedbávaných rodín pre súdne konanie. |
| Profesionálna orientácia žiakov | Pomoc žiakom pri výbere školy alebo zamestnania, spolupráca s inštitúciami pre oblasť zamestnávania. |
Sekundárna prevencia, ako uvádza J. Konieczna, sa v školskom prostredí v Poľsku uskutočňuje prostredníctvom socioterapeutických klubov, ktoré fungujú v rámci školy. Môžu sa uskutočňovať aj iné činnosti, ktoré patria medzi formy individuálnej alebo skupinovej práce vedenej školským pedagógom alebo psychológom.
Medzi všeobecné úlohy školského pedagóga patrí: dodržiavanie pracovnej disciplíny, ochrana spoločného majetku školy, dodržiavanie práv v školách. Medzi špecifické činnosti patria: plánovanie výchovných, didaktických, sociálnych, terapeutických, preventívnych úloh, poradenstvo pre žiakov, vedenie individuálnych dokumentácií žiakov, organizovanie pedagogicko-psychologickej pomoci.
Medzi ďalšie aktivity školského pedagóga patria: poradenstvo pre rodičov, spolupráca s ďalšími odbornými inštitúciami pri riešení problémového správania sa žiakov, šírenie osvety v lokálnom prostredí, zabezpečovanie rôznych kurzov a seminárov pre žiakov (nácvik asertivity a pod.). Školskí pedagógovia zohrávajú významnú úlohu v školách. Ich prítomnosť je nutná na všetkých stupňoch škôl od základných až po stredné školy. Ich úloha je nedoceniteľná zvlášť v súčasnej „náročnej dobe“ plnej rôzneho ohrozenia a nebezpečenstva (Babiarz, M., 2009).