Spoločnosť predstavuje komplexný systém, ktorý je výsledkom neustálej interakcie medzi ľuďmi. Je to ľudské spoločenstvo, ktoré je tvorené jednotlivcami a v ktorom žijú. Zo sociologického hľadiska je spoločnosť súhrnom ľudí, ktorí sú spojení historicky vytvorenými formami ich vzájomného spojenia a pôsobenia s cieľom uspokojovania svojich potrieb. Pre spoločnosť je charakteristická stabilita, celistvosť, samoreprodukcia, sebestačnosť, samoregulácia a samorozvoj. Dosahuje taký stupeň kultúry, kedy sa objavujú zvláštne sociálne normy a hodnoty, ktoré sú základom vzájomného spojenia a vzájomného pôsobenia ľudí. Jedným z kľúčových konceptov pre pochopenie fungovania spoločnosti je sociálny kapitál.
Čo je sociálny kapitál?
Sociálny kapitál je koncept, ktorý sa v sociológii používa na opísanie siete vzťahov medzi ľuďmi, ktoré im umožňujú efektívnejšie dosahovať svoje ciele. Tieto siete sú založené na dôvere, normách reciprocity a vzájomnej spolupráci. Sociálny kapitál sa prejavuje v rôznych formách, ako sú rodinné väzby, priateľstvá, členstvo v komunitných organizáciách a dôvera v inštitúcie. Sociálny kapitál označuje sieť vzťahov medzi jednotlivcami a skupinami, ktorá umožňuje efektívnejšiu spoluprácu na dosiahnutie spoločných cieľov.
Hoci neexistuje jedna univerzálna definícia sociálneho kapitálu, vo všeobecnosti sa chápe ako súhrn zdrojov, ktoré jednotlivci získavajú zo svojich sociálnych sietí. Tieto zdroje môžu zahŕňať informácie, vplyv, podporu a prístup k príležitostiam. Sociálny kapitál je komplexný koncept, ktorý presahuje individuálne schopnosti a zameriava sa na silu kolektívnych vzťahov. Predstavuje nehmotné aktívum, ktoré pramení zo sociálnych štruktúr a ovplyvňuje správanie jednotlivcov i skupín. Jeho podstata spočíva v prepojení, dôvere a reciprocite. Vysoká úroveň sociálneho kapitálu uľahčuje výmenu informácií, mobilizáciu zdrojov a kolektívne riešenie problémov.
Podľa Putnama má sociálny kapitál individuálny aj kolektívny aspekt - „privat face a public face“, ktorý sa rozlišuje z hľadiska nositeľov - „majiteľov“ sociálneho kapitálu. Individuálny sociálny kapitál prináša benefit jednotlivcovi, kolektívny sociálny kapitál skupine (rodine, komunite, spoločnosti). Individuálny sociálny kapitál môže byť zároveň mobilizačný (pomáha jednotlivcovi k dosiahnutiu individuálnych cieľov).
História a vývoj konceptu
Koncept sociálneho kapitálu má svoje korene v rôznych disciplínach, vrátane sociológie, ekonómie a politológie. Medzi prvých autorov, ktorí sa zaoberali touto problematikou, patrí sociológ Émile Durkheim, ktorý zdôrazňoval význam sociálnej solidarity a integrácie pre fungovanie spoločnosti. Neskôr, v 60. rokoch 20. storočia, Jane Jacobs poukázala na dôležitosť sociálnych sietí a dôvery pre rozvoj miest.
Avšak, až v 80. a 90. rokoch 20. storočia sa sociálny kapitál stal predmetom intenzívneho výskumu, najmä vďaka prácam sociológov ako James Coleman a Robert Putnam. Coleman zdôrazňoval, že sociálny kapitál existuje v štruktúre vzťahov medzi ľuďmi a umožňuje im dosahovať ciele, ktoré by inak neboli možné. Podľa Bourdieuho predstavuje sociálny kapitál „množinu skutočných alebo potenciálnych zdrojov, ktorú nadobúda jednotlivec alebo skupina vďaka trvalej sieti viac či menej inštitucionalizovaných vzťahov založených na vzájomnej oboznámenosti a uznaní.“
Formy sociálneho kapitálu
Existujú rôzne spôsoby, ako možno sociálny kapitál kategorizovať. Jednou z bežných klasifikácií je rozdelenie na:
- Prepájajúci sociálny kapitál (bonding social capital): Silné väzby medzi ľuďmi, ktorí sú si blízki, napríklad medzi členmi rodiny alebo priateľmi. Tento typ kapitálu poskytuje emocionálnu podporu a pocit spolupatričnosti. Putnam ho prirovnáva k „superlepidlu“, ktoré upevňuje jednotu v komunite. Tento sociálny kapitál je tiež nazývaný defenzívnym, lebo pomáha skupine brániť sa pred negatívnymi vplyvmi z jej okolia.
- Premosťujúci sociálny kapitál (bridging social capital): Väzby medzi ľuďmi z rôznych sociálnych skupín, ktoré umožňujú prístup k novým informáciám a príležitostiam. Tento typ kapitálu podporuje inovácie a toleranciu. Jedná sa o sociálny kapitál, ktorý spája ľudí medzi jednotlivými sociálnymi skupinami väzbami, ktoré sú slabšie, než v prípade kapitálu prepájajúceho. Tieto väzby fungujú ako mosty. Príkladom je obchodné partnerstvo.
- Spájajúci sociálny kapitál (linking social capital): Väzby medzi ľuďmi a inštitúciami, ktoré im umožňujú získať prístup k zdrojom a moci. Tento typ kapitálu je dôležitý pre presadzovanie záujmov a dosahovanie politických cieľov. Tento typ sociálneho kapitálu bol doplnený Michaelom Woolcockom, aby vyjadril vzťahy medzi jedincami patriacimi do rôznych sociálnych vrstiev.
Bowling Alone od Roberta Putnama 📖 Prečo sociálny kapitál mizne 🤝📉
Význam sociálneho kapitálu
Sociálny kapitál má významný vplyv na rôzne aspekty života spoločnosti. Je dôležitý koncept v psychológii, pretože ovplyvňuje širokú škálu aspektov ľudského života, vrátane psychickej pohody, zdravia, vzdelávania, ekonomického úspechu a politickej participácie. Vysoká úroveň sociálneho kapitálu je spojená s lepším zdravím, nižšou kriminalitou a vyššou kvalitou života. Z psychologického hľadiska sociálny kapitál poskytuje pocit spolupatričnosti, sociálnej podpory a identity, čo prispieva k zníženiu stresu a zvýšeniu sebaúcty. Jeho význam spočíva aj v pochopení sociálnych nerovností a marginalizácie. Medzi jeho hlavné prínosy patria:
- Ekonomický rozvoj: Sociálny kapitál podporuje ekonomický rast tým, že uľahčuje spoluprácu, znižuje transakčné náklady a zvyšuje inovatívnosť.
- Zdravie: Ľudia s silnými sociálnymi väzbami majú tendenciu byť zdravší a žiť dlhšie.
- Vzdelávanie: Deti s bohatým sociálnym kapitálom majú lepšie výsledky v škole a vyššiu pravdepodobnosť, že dosiahnu vyššie vzdelanie.
- Demokracia: Sociálny kapitál posilňuje demokraciu tým, že podporuje občiansku angažovanosť a dôveru v inštitúcie.
- Znižovanie kriminality: Komunity s vysokou úrovňou sociálneho kapitálu majú nižšiu mieru kriminality.
Faktory ovplyvňujúce sociálny kapitál
Úroveň sociálneho kapitálu v spoločnosti je ovplyvnená rôznymi faktormi, ako sú:
- Dôvera: Dôvera v iných ľudí a inštitúcie je základom pre budovanie sociálneho kapitálu.
- Normy reciprocity: Očakávanie, že ľudia budú oplácať pomoc a láskavosti, posilňuje sociálne väzby.
- Občianska angažovanosť: Aktívna účasť v komunitných organizáciách a politickom živote prispieva k budovaniu sociálneho kapitálu.
- Sociálna rovnosť: Vysoká úroveň nerovnosti môže narúšať sociálny kapitál tým, že znižuje dôveru a zvyšuje sociálne napätie.
- Technológie: Moderné technológie, ako sú sociálne siete, môžu mať pozitívny aj negatívny vplyv na sociálny kapitál. Na jednej strane umožňujú ľahšie spájanie ľudí a zdieľanie informácií, na druhej strane môžu viesť k sociálnej izolácii a šíreniu dezinformácií.
Sociálny kapitál ako prevencia negatívnej agresivity adolescentov
Charakter dnešnej postmodernej spoločnosti prináša so sebou okrem pozitívnych zmien aj nárast sociálnopatologických javov. Za nežiaduci a neprístupný fenomén súvisiaci s neuspokojivými sociálnymi vzťahmi možno v prípade adolescentov považovať aj prejavy negatívnej agresivity. Cieľom textu Božekovej je poukázať na potenciálnu súvislosť medzi agresívnym správaním a nedostatkom sociálneho kapitálu ako jedného z dôležitých faktorov napomáhajúcemu redukovať prejavy negatívnej agresivity. Referenčným rámcom sociálnych väzieb, v ktorom sú recipročne komunikované, je rodina, škola a susedské prostredie.
Rodina a sociálny kapitál
Rodinné prostredie je dôležitým zdrojom vplyvu na vývin adolescentov a ich behaviorálnych schopností. Rodiny sú už tradične považované za hlavného činiteľa v procese prevencie sociálnopatologických javov a zároveň za dôležité miesto vzniku sociálneho kapitálu, ktorý vplýva na bezproblémové správanie adolescentov a formuje sa vo vzťahu rodič-dieťa. Sociálny kapitál adolescent získava predovšetkým vtedy, ak mu je zo strany rodičov venovaný dostatočný čas a pozornosť a zároveň, ak sú tieto dobrá ochotne a rovnocenne delené medzi všetkých členov rodiny.
Škola a sociálny kapitál
Adolescenti môžu sociálny kapitál získavať aj mimo rodiny, a to investovaním a rozširovaním sociálnych vzťahov a nadväzovaním väzieb v školskom prostredí. Tak ako v prípade vzťahu rodiča k dieťaťu, ktorému venuje čas a pozornosť, aj väzby a zdieľané aktivity medzi spolužiakmi a dospelými sú rovnako dôležitým zdrojom ochrany adolescentov pred delikventnými tendenciami. Pripútanosť adolescenta ku škole kreuje situácie, v rámci ktorých sa študent cíti integrovaný medzi rovesníkov. Školské prostredie navyše poskytuje, či už priamo alebo nepriamo, možnosť aj pre získavanie sociálneho kapitálu. Naopak, pre mnohých adolescentov predstavuje škola problém a prináša prekážky súvisiace s neplnením si školských povinností a štandardov týkajúcich sa správania. Takéto situácie vedú tínedžera k frustrácii, zníženej sebadôvere, k vylúčeniu z kolektívu a aj k agresívnemu správaniu.
Susedské prostredie a sociálny kapitál
Dospievajúcu mládež ovplyvňujú prejavy agresivity, s ktorými sa stretávajú aj na mieste, kde žijú, teda vo svojom susedstve. Na druhej strane, susedské sociálne siete, do ktorých patria obyvatelia blízkych blokov či rodinných domov, ale aj lokálne inštitúcie ako napríklad centrá voľného času či miestna cirkev, často zohrávajú dôležitú úlohu pri redukcii agresívneho správania adolescentov. Adolescenti, ktorí disponujú zdravými susedskými vzťahmi, sú nielen menej agresívni, ale sa v aj v menšej miere stávajú obeťami agresivity.
Sociálny kapitál a ľudský kapitál
Vzhľadom na to, že ľudský kapitál sa počas života človeka opotrebúva, na zachovanie a zvyšovanie jeho hodnoty a kvality je nevyhnutné realizovať investície. Subjektami, ktoré tieto investície v ich troch formách (investície do vzdelávania, investície do zdravotného stavu, investície do pracovných podmienok) majú financovať, sú domácnosti, organizácie alebo štát, a to podľa toho, ktorému subjektu plynú z danej investície úžitky. Nároky na zvyšovanie hodnoty a kvality ľudského kapitálu nevyhnutne súvisia s technickým pokrokom.
Podľa teórie o ľudskom kapitáli organizácie na trhu práce so všeobecným ľudským kapitálom (zložky ľudského kapitálu použiteľné v akejkoľvek organizácii a na akejkoľvek pracovnej pozícii) nie sú motivované investovať do ľudského kapitálu formou vzdelávania, pretože existuje riziko odchodu pracovníka k inému zamestnávateľovi aj so znalosťami a zručnosťami nadobudnutými výcvikom a školením. Pre organizáciu je tak investícia do všeobecného ľudského kapitálu neefektívna. V každom prípade, ak chce zamestnávateľ zabrániť odchodu vyškoleného zamestnanca a zabezpečiť si tak návratnosť investície, musí pracovníka motivovať k tomu, aby zostal. Spôsobov, ako motivovať, je veľa. Bežne uplatňované sú vyššia mzda, odmeny, sociálne výhody, príjemné pracovné prostredie.
Pre organizáciu má v každom prípade zmysel investovať do špecifického ľudského kapitálu, teda do zručností a znalostí, ktoré sú využiteľné iba v danej konkrétnej organizácii. Na trhu práce neexistujú žiadne tlaky na zvýšenie mzdy zamestnanca, ale ani na jeho odchod, pretože tieto zručnosti nezvyšujú hodnotu pracovníka pre ostatných zamestnávateľov. Pokiaľ organizácia nepredpokladá pokračovanie zamestnaneckého vzťahu so zamestnancom, nebude nákladné investície do špecifického ľudského kapitálu vôbec realizovať. Zamestnanci, ktorí získali špecifický ľudský kapitál, budú pre daný podnik užitočnejší ako kdekoľvek inde. Za nezmenených iných okolností bude preto u nich existovať aj vyššia tendencia zotrvať u momentálneho zamestnávateľa, zníži sa fluktuácia a dlhodobé zamestnanie spätne podporí rast produktivity ľudského kapitálu špecifického pre danú organizáciu. Podľa Lucasa (2009) investície do ľudského kapitálu prinášajú aj tzv. externé efekty nastávajú vtedy, ak zvyšovaním schopností, zručností a vedomostí sa zvyšuje aj produktivita iných pracovníkov, organizácií a efektívnosť ekonomiky ako celku.
Bowling Alone od Roberta Putnama 📖 Prečo sociálny kapitál mizne 🤝📉
Vnímanie ľudského kapitálu manažérmi
Na základe sumarizácie a komparácie názorov rôznych odborníkov na vymedzenie postavenia ľudského kapitálu v organizáciách je možné konštatovať, že existujú tri pohľady na vnímanie ľudského kapitálu manažérmi. Podľa jedného pohľadu sa ľudský kapitál dáva do úzkej súvislosti s ľudskými zdrojmi, podľa druhého sa ľudský kapitál považuje za nehmotné aktívum, pričom je súčasťou intelektuálneho kapitálu a celkovej trhovej hodnoty organizácie.
Intelektuálny kapitál a jeho súčasti
V rámci tvorby trhovej hodnoty podniku existuje viacero spôsobov vnímania intelektuálneho kapitálu. Vo všetkých známych prístupoch ľudský kapitál vystupuje ako súčasť kapitálu intelektuálneho, rôzne sú však spôsoby vnímania postavenia iných druhov kapitálu ako spolutvorcov intelektuálneho kapitálu. Okrem členenia intelektuálneho kapitálu na ľudský a štrukturálny, priniesli Davenport a Prusak (1998) iný pohľad na intelektuálny kapitál, ktorý je zložený z ľudského, organizačného a sociálneho kapitálu. Podobným spôsobom vníma postavenie ľudského kapitálu ako súčasť intelektuálneho kapitálu aj Armstrong (2006), podľa ktorého jednotlivci tvoria, uchovávajú a aplikujú vedomosti a zručnosti, čo tvorí ľudský kapitál. Pitra (2008) považuje ľudský kapitál spolu s organizačným a vzťahovým kapitálom za súčasť intelektuálneho kapitálu. Pritom okrem už popísaných charakteristík ľudského a organizačného kapitálu, sa za vzťahový kapitál (kapitál vzťahov alebo relačný kapitál) považujú externé a interné vzťahy, resp. Pomocou vzťahového kapitálu sa šíria napríklad zámery naplňovania poslania organizácie, jej vzťah ku kľúčovým hodnotám, stratégia, spoločenské poslanie a pod. Sveiby (1997) práve naopak, intelektuálny kapitál pomenoval ako nehmotné aktívum.
Meranie sociálneho kapitálu
Meranie sociálneho kapitálu je náročné, pretože ide o komplexný a mnohostranný koncept. Meranie sociálneho kapitálu sa skladá z dvoch odlišných častí (Paxton 1999). Prvá ukazuje na to, ako sú jedinci v sociálnom priestore navzájom spojení. Tú P. Paxtonová meria v dvoch dimenziách: čas strávený so susedmi alebo priateľmi a členstvo v dobrovoľných organizáciách. Druhou zložkou je príznačná podoba väzieb, pretože väzby medzi ľuďmi musia mať určité kvality ako vzájomnosť, dôveryhodnosť a musia spôsobovať pozitívne emócie. Autorka túto dimenziu analyzuje ako dva typy dôvery v druhé ľudí a inštitúcie. Dôvera však nie je zložka sociálneho kapitálu, ktorá ho bezprostredne vytvára. Sama skôr predstavuje výsledok iných procesov. Li, Pickles a Savage preto navrhli model, ktorý berie dôveru ako dôsledok pôsobenia sociálneho kapitálu. Ukazatele merania sociálneho kapitálu existujú v dvoch základných podobách: postoj (dôvera, hodnotenie kvality sociálneho života atď.) a jednanie (napr. členstvo v organizácii). Väčšinou sa používajú oba typy súčasne, čím sa merajú kognitívne a štrukturálne aspekty. Jan van Deth (2003) uvádza tri hlavné oblasti merania: siete zodpovedajúce štrukturálnemu zornému uhlu a dôvera, normy a hodnoty späté s kultúrnym hľadiskom.
Metódy merania hodnoty ľudského kapitálu
Wyat (2001) navrhol tzv. index ľudského kapitálu. Ten identifikuje štyri základné skupiny činností v oblasti ľudských zdrojov a kapitálu, ktoré sa významnou mierou podieľajú na zvyšovaní trhovej hodnoty organizácie. Ide o celkové odmeny a zodpovednosť (16,5 %), vysokoškolské vzdelanie pracovnej sily a jej flexibilita (9,0 %), dokonalosť v rámci získavania a stabilizácie pracovníkov (7,9 %), čestnosť a poctivosť v komunikovaní (7,1 %). Monitor ľudského kapitálu (Human Asset Worth - HAW) bol navrhnutý (Mayo, 2001) za účelom identifikovania hodnoty ľudí v organizácii. Multiplikátor predstavuje vážený aritmetický priemer hodnôt vyjadrujúcich ohodnotenie schopností, potenciálu rastu, či individuálneho (osobného) výkonu, ktorým zamestnanec prispieva organizácii. Rešpektuje sa pritom nastavený súbor hodnôt v rámci pracovného prostredia. Pre organizáciu nie je ani tak dôležité absolútne vyjadrenie HAW v číslach, ako zistenie stavu ľudského kapitálu. Či je postačujúci alebo naopak nedostatočný a či v priebehu času má rastúcu alebo klesajúcu tendenciu.
Tabuľka 1: Index ľudského kapitálu podľa Wyata (2001)
| Oblasť činnosti | Podiel na trhovej hodnote organizácie (%) |
|---|---|
| Celkové odmeny a zodpovednosť | 16,5 |
| Vysokoškolské vzdelanie pracovnej sily a jej flexibilita | 9,0 |
| Dokonalosť v získavaní a stabilizácii pracovníkov | 7,9 |
| Čestnosť a poctivosť v komunikovaní | 7,1 |
Ukazovatele efektívnosti ľudského kapitálu
Podľa Bontisa a Fitz-enza (2002) je meranie efektívneho využívania HC realizované prostredníctvom 3 metrík, ktorými sú faktor príjmov, faktor nákladov a faktor zisku, ktoré predstavujú v ukazovateľoch efektívnosti hodnotu výstupu. Ukazovateľ ekonomická pridaná hodnota ľudského kapitálu (Human Economic Value Added - HEVA) vychádza z ukazovateľa výstupu, ktorým je ekonomická pridaná hodnota EVA. Trhová hodnota ľudského kapitálu (Human Capital Market Value - HCMV) vyjadruje vzťah medzi hodnotou podniku na trhu a jeho hodnotou vychádzajúcou z účtovníctva. V rámci daného ukazovateľa sú okrem HC zahrnuté aj rôzne formy intelektuálneho kapitálu.