Sociálny intelekt a jeho význam v modernom svete

Dnes otvoríme Pandorinu skrinku psychológie a budeme sa venovať asi najdiskutovanejšej, najtestovanejšej a najskúmanejšej psychickej schopnosti - inteligencii. Tradičné prístupy k inteligencii sa v súčasnosti obohacujú o nové koncepty, ktoré zdôrazňujú nielen logické myslenie, ale aj emočné a sociálne zručnosti. Prejdeme si rôzne aspekty inteligencie, od jej histórie až po moderné prístupy a možnosti rozvoja.

Tradičné a moderné prístupy k inteligencii

Najstarším a najznámejším konceptom je IQ (inteligenčný kvocient). Stern už v roku 1912 navrhol výpočet miery logického premýšľania ako IQ = mentálny vek / fyzický vek. Ľudia, ktorým to „páli“ tak, ako väčšine ľudí ich veku, majú priemerné IQ 100. Tí, ktorým to myslí rýchlejšie, majú vyššie IQ a tí, ktorým pomalšie, majú nižšie IQ.

Tradičný prístup k IQ vychádza z testovania vojakov v armáde, ktoré bolo v USA počas 1. svetovej vojny veľmi rozšírené. Preto si treba uvedomiť, že je skôr selektívny, než podporný. Dodnes sa pri zisťovaní inteligencie využíva miera logickej inteligencie IQ, avšak obohacuje sa o nové prístupy.

Moderné prístupy k inteligencii zahŕňajú koncepty ako EQ (emočný kvocient), SQ (sociálny kvocient) a AQ (kvocient odolnosti). Tieto „q-čka“ rozširujú chápanie inteligencie a zdôrazňujú jej mnohorozmernosť.

Dynamické testovanie IQ Woodcock-Johnsonovým testom

Existuje IQ test Woodcock-Johnson, ktorý vyrobili v roku 1977 Richard Woodcock a Mary E. B. Johnson. Dodnes patrí medzi najrozšírenejšie testy merania kognitívnych schopností. Na rozdiel od klasických IQ testov meria inteligenciu adaptívne. Ak dieťa vie splniť úlohy, posunieme sa na vyššiu úroveň. Tu sú úlohy ťažšie, dieťa nad nimi možno už viac premýšľa. Avšak, ak ich už nevie splniť, nestopneme meranie. Povieme mu, ako úlohu, ktorú nevedelo rozlúsknuť samo, správne vyriešiť. Dieťa sa dozvie princíp riešenia. Autori Woodcock-Johnsonovho testu rátajú s tým, že sa môže za pochodu učiť. Adaptívny princíp merania patrí medzi dynamické formy testovania IQ.

Statické testy (otázka - odpoveď) merajú minulú schopnosť inteligencie prejavenú v prítomnosti. Dynamické testy (otázka - odpoveď - vysvetlenie princípu - otázka - odpoveď) dávajú šancu prejaviť, ako sa v prítomnosti jedinec učí a posúva sa do budúcnosti. Definícia IQ je schopnosť učiť sa a prispôsobiť sa meniacim sa požiadavkám prostredia (Daniel et al., 2003).

Môže človek s vysokým EQ „vykryť“ nižšie IQ?

Hoci sa kedysi myslelo, že IQ vysokoškoláka musí byť nad 110, aby zvládol nároky štúdia, dnes vieme, že to nie je jediný faktor úspechu. Ak je IQ kombinované s vyššími mierami EQ, človek je ctižiadostivý. Vie sa motivovať a prekonávať prekážky. Preto uzatvárame, že môže mať vyšší úspech niekto, kto má priemerné IQ, ale nadpriemerné EQ. Platí to na vysokej škole, v práci aj bežnom živote (Šuranová, 2021).

Príkladom môže byť film Dobrý Will Hunting, kde psychológ pracuje s geniálne nadaným (vysoké IQ), ale lenivým (nízke EQ) mladíkom. Psychológ mu pomáha spoznať sám seba a nájsť si miesto v živote. Na druhej strane, film Forrest Gump ukazuje postavu s nižším IQ, ktorá napriek tomu dokázala nájsť svoje miesto v živote, čo veľmi záviselo od ľudí, akých mala okolo seba.

Emočná inteligencia (EQ)

Koncept emočný kvocient EQ prezentovali prvý raz v roku 1990 John D. Salovey z Univerzity Yale a Peter Mayer z Univerzity New Hampshire. V článku Emotional Intelligence píšu o EQ ako efektívnej regulácii vlastných emócií (Salovey, Mayer, 1990). Goleman (1988), ktorý sa EQ výskumne venoval, odporúča merať EQ vo viacerých oblastiach: sebapoznanie, sebaovládanie, sebamotivácia, empatia a sociálne zručnosti.

Emočná inteligencia (EQ) označuje schopnosť človeka rozpoznávať, chápať, používať a riadiť vlastné emócie a emócie iných ľudí. Zahŕňa také kvality ako je chápanie vlastných citov, schopnosť vcítiť sa do iných ľudí a riadiť city tak, aby sa zlepšila kvalita života.

Na rozdiel od IQ, emocionálna inteligencia nie je merateľná veličina a dá sa rozvíjať. Goleman vo svojej knihe opisuje, že emocionálnej inteligencii sa na rozdiel od IQ dá naučiť, ak deťom dáme priaznivé podmienky na jej rozvíjanie. Buduje sa vzťahmi od detstva, resp. ho môže niekto dotrénovať v rámci psychoporadenstva. Goleman Zistil, že ak sa rodičia detí často dotýkajú, vyvíjajú sa po mentálnej stránke rýchlejšie (Goleman, 1988). Vysvetľuje sa to tak, že čím viac matka drží svoje dieťa, tým sú jej jasnejšie jeho potreby a ľahšie číta jeho neverbálnu komunikáciu. Preto sa odporúča dieťa nosiť a dojčiť (Matejová, 2021).

Rozvoj emočnej inteligencie u detí a dospelých

Emocionálnu inteligenciu je do určitej miery možné rozvíjať aj v dospelosti, avšak jej základy vznikajú už v ranom detstve. Naše deti v prvých rokoch života ovplyvňuje najmä to, ako my pristupujeme k emóciám. Po príchode do kolektívu na nich samozrejme pôsobia aj spolužiaci a učitelia, preto je veľmi dôležité, aby sa aj v materských a základných školách zamerali na túto dôležitú oblasť.

Ľudia s rozvinutou EQ sa vyznajú vo svojich emóciách, dokážu s nimi pracovať a zvládať ich, vedia rozlišovať emócie iných ľudí a vďaka tomu nadväzovať hodnotné medziľudské vzťahy. Schopnosť regulovať svoje emócie prichádza až neskôr. Dieťa ešte predtým potrebuje zažiť, že jeho emócie rodičia akceptujú a môže si dovoliť ich vyjadriť. Rodičia často zastavujú emócie dieťaťa, pretože sa im ťažko pozerá na to, že ich dieťa sa trápi a nevedia, ako mu pomôcť. Pritom je to väčšinou veľmi jednoduché. Stačí tam len byť a vnímať emóciu svojho dieťaťa. Byť pri ňom, keď sa hnevá, keď je smutné, či nervózne. Nemusíme mať vždy odpoveď na to, ako mu pomôcť.

Dospelým odporúčam pracovať na dielčích vlastnostiach EQ. EQ môžeme rozvíjať tak, že večer zreflektujeme, aké emócie sme cez deň mali.

Sociálna inteligencia (SQ)

Sociálny kvocient SQ znamená, ako vieme fungovať v medziľudských vzťahoch a manažovať ich. Prekrýva sa do istej miery s EQ. V rámci SQ sa prekrýva najmä empatia a sociálne zručnosti. Dedukujem, že najskôr musíme poznať seba, aby sme mohli byť pre druhých. Takže vyvodzujem, že EQ je základom pre SQ.

Sociálna inteligencia je schopnosť orientovať sa a efektívne sa rozhodovať vo vzťahoch. Sociálna inteligencia (SI) súvisí s rozpoznaním a porozumením pocitov druhých ľudí. Človek s rozvinutou sociálnou inteligenciou je spôsobilý adekvátne riešiť všetky sociálne situácie a problémy. Je schopný porozumieť iným a zvoliť vhodný spôsob správania voči jednotlivcom, ako aj jednať múdro v medziľudských vzťahoch.

Sociálna inteligencia sa vyvíja skúsenosťami s ľuďmi a učíme sa ju pomocou úspechov a zlyhaní v sociálnom prostredí a v určitom sociálnom kontexte. Podľa sociológa R. Honeywilla je sociálna inteligencia súhrnom sociálneho uvedomenia a sebapoznania, rozvinutých spoločenských presvedčení, postojov, kapacity a chuti riadiť komplexné sociálne zmeny. Psychológ Philip Ewart Vernon vníma pojem sociálna inteligencia takto: „Sociálna inteligencia sa prejavuje vo všeobecnej schopnosti poradiť si s ľuďmi, v poznaní záležitostí spoločnosti, v pohotovosti reagovať na podnety vychádzajúce od jednotlivcov aj skupín a vo vcítení sa do premenlivých nálad i skrytých osobnostných vlastností priateľov i neznámych ľudí.”

Sociálna inteligencia nás motivuje k tomu, aby sme si uvedomovali, že existujú aj iní ľudia. Vyžaduje si to, aby sme premýšľali nad rámec vlastného ega. Tiež nás pobáda k uvedomeniu si, že hoci iní nemusia byť v strede nášho vesmíru, sú v strede toho svojho. Dobrá správa je, že EQ a SQ sa dajú rozvíjať celý život!

Znaky vysokej sociálnej inteligencie

1. Riadite sa nielen predpísanými, ale aj nevyslovenými spoločenskými pravidlami. Napríklad, pri koncertoch rešpektujete, že ľudia, ktorí prišli skôr, si zaslúžia lepšie miesto.
2. Svoj názor nevnucujete iným. Každý človek má základné právo na vlastný názor. Vnucovanie svojho názoru iným je znakom nízkej sociálnej inteligencie.
3. Nerobí vám problém požičať svoje veci. Ľudia s vysokou sociálnou inteligenciou si uvedomujú, že priatelia sú dôležitejší ako veci.
4. Viete vypnúť technické zariadenia a dokážete venovať ľuďom sústredenú pozornosť. Nenútite ostatných bojovať o ich pozornosť a nechávate svoj telefón vypnutý.
5. Všade chodíte načas. Rešpektujete čas toho druhého a nemyslíte si, že len váš čas je dôležitý. Ak meškáte, úprimne sa ospravedlníte.
6. Nerobí vám problém zaplatiť účet. Vyhľadávate možnosť zaplatiť účet a ponúkate túto možnosť, ba dokonca vám to robí radosť.
7. Viete, kedy nemáte viesť náročné rozhovory. Sociálne inteligentní ľudia chápu dôležitosť načasovania náročných a zložitých rozhovorov.

SQ môžeme rozvíjať tak, že si „zahryzneme do jazyka“ a neprerušíme druhého, keď nám niečo rozpráva. Sociálnu inteligenciu možno pestovať a trénovať, ale môže aj zakrpatieť.

Kvocient odolnosti (AQ)

AQ („adversity quotient“, kvocient odolnosti) je najnovší koncept, ktorý meria odolnosť voči ťažkým časom a zmenám, schopnosť prejsť nimi so zdravým rozumom (Kavlekar, 2022). Odporúča sa, aby deti mali okrem akademickej činnosti fyzickú prácu, šport a umenie. Navrhujem: nech deti viac lozia po stromoch, behajú vonku a udržujú vzťahy ako pozerajú do obrazovky!

Podľa výskumníčky Kiewerovej (in: Křivohlavý, 2003) deti, ktoré sú nezdolné, majú blízky vzťah k aspoň jednému dospelému. Podľa jej výskumu to u dievčat bola žena a u chlapcov muž. Takže myslime na mužský aj ženský vzor v rodine! AQ tak, že trénujeme našu psychickú odolnosť.

Ďalšie druhy inteligencie

Sternberg (2000) vo svojej inovatívnej teórii inteligencie uvádza, že jednotlivé druhy inteligencie sú od seba skôr nezávislé. Niekto môže vynikať v školskom úspechu, ale nie je praktický typ. Dobrá správa je, že tvorivá aj praktická inteligencia sa dajú rozvíjať. Ako? Exponovaním sa rôznym situáciám a naberaním skúseností v nich. Praktickou inteligenciou je vyváženie akademickej a tvorivej inteligencie.

Howard Gardner pridal ešte dva druhy inteligencie - prírodovedná a existenciálna inteligencia (Herinková, 2021). Existenciálna inteligencia má blízko k morálnej inteligencii, teda rozumieť princípom zodpovednosti a otázkam dobra. Psychológ Paul Guilford zistil, že štruktúra intelektu je viac ako jedna schopnosť IQ (Jurášková, 2005).

Vplyv inteligencie na spokojnosť

Inteligencia je nástroj k úspechu a ten je zdrojom spokojnosti. Spokojnosť však súvisí aj s konkrétnou životnou fázou. Podľa výskumov sú v priemere najmenej spokojní ľudia v strednom veku, a v starobe má miera spokojnosti tendenciu zlepšovať sa. Oveľa viac než intelekt ovplyvňujú pocit spokojnosti iné osobnostné vlastnosti, sociálna inteligencia a samozrejme životné rozhodnutia a životný štýl - konkrétne napríklad alkoholizmus, konzumácia drog, kriminalita, násilie, podliehanie kultom a podobne. A to, čo zohráva pri životnej spokojnosti najväčšiu rolu, sú najbližšie vzťahy, v ktorých človek žije. Čo opäť nemusí súvisieť s inteligenciou, pretože vzťahy sú do značnej miery aj výsledkom napríklad šťastia.

Dedičnosť a rozvoj intelektu

Existuje na to niekoľko výskumov, ale výsledky sa pohybujú na dostatočne širokej škále v desiatkach percent, takže s istotou môžeme povedať len to, že nejaká časť, pravdepodobne viac ako polovica intelektu, je dedičná. Veľký význam, najmä v období dospievania, má prostredie, v ktorom vyrastáme, a bohatstvo a rozmanitosť podnetov, ktoré dostávame. Do značnej miery je tiež zásadná výživa, čo sa nás až tak netýka, ale v niektorých krajinách, kde nie je tak pestrá, hrá veľkú rolu.

Štúdie tvrdia, že 80 % vrodeného intelektu dozrieva až do puberty. Najznámejšie sú kognitívne teórie švajčiarskeho psychológa Jeana Piageta, ktoré tvrdia, že v období puberty je intelekt prakticky zrelý. Na svojom vrchole je potom - ako ja hovorím „hrubá výpočtová sila ľudského mozgu“ - vo veku okolo dvadsiatich, dvadsiatich piatich rokov.

Z hľadiska vývoja intelektu je totiž potrebné ho rozdeliť na krystalickú a fluidnú inteligenciu. Fluidná inteligencia, teda tá hrubá výpočtová sila mozgu, vrcholí okolo 25. roku veku. Krystalická, získavaná skúsenosťami a zapisovaná do algoritmov nášho správania, sa postupne pridáva. Naše skúsenosti prispievajú k rozvoju krystalickej inteligencie, ktorá celkový pokles hrubého intelektu spomaľuje. Napriek tomu, že intelekt po 25. roku veku klesá, neustálym vzdelávaním a získavaním nových zručností ho môžete precvičovať, aby výkon klesal pomalšie. Je preukázané, že udržiavaniu kondície intelektu najviac pomáha zdravie tela, hlavne obehového systému, teda pohyb, fyzická aktivita. A ešte dôležitejšie je posilňovať vzťahy, sociálnu a emočnú inteligenciu. Na týchto oblastiach sa dá pracovať.

tags: #socialny #intelekt #vyznam