Sociálny fond (SF) je významný nástroj sociálnej politiky zamestnávateľov na Slovensku, ktorého hlavným cieľom je podpora sociálnej podnikovej politiky a starostlivosti o zamestnancov. Tento peňažný fond je zamestnávateľ povinný tvoriť na financovanie sociálnych potrieb zamestnancov.
Analógiou je "firemné vreckové" pre zamestnancov, na ktoré sa povinne skladá zamestnávateľ.
Právny rámec a povinnosť tvoriť sociálny fond
Základnou právnou normou pre sociálny fond je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. Okrem neho je dôležité vychádzať aj zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, pretože príjmy zo sociálneho fondu sú považované za príjmy zo závislej činnosti.
Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva čo i len jediného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na právnu formu alebo spôsob financovania. Táto povinnosť sa vzťahuje na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, bez ohľadu na to, či ide o podnikateľský alebo neziskový subjekt.
Kto sa považuje za zamestnanca pre účely sociálneho fondu?
Za zamestnanca sa považuje osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Pojem „obdobný pracovný vzťah“ objasňuje odkaz na poznámku pod čiarou na príslušné zákony, z ktorého je zrejmé, že sociálny fond sú povinní tvoriť zamestnávatelia napr. príslušníkov v služobnom pomere. Obdobný pracovný vzťah je definovaný v poznámke č. 1 v § 2 ods. 2 zákona o SF, kde sú uvedené konkrétne právne predpisy, z ktorých sa vychádza pri tzv. obdobnom pracovnom vzťahu. Ide napr. o zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákon č. 346/2005 Z. z.
Kto nie je zamestnanec pre účely sociálneho fondu?
Pokiaľ postavenie fyzickej osoby vo vzťahu k zamestnávateľovi nezodpovedá vymedzeniu pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, za tieto osoby zamestnávateľ netvorí sociálny fond ani im nemôže poskytovať príspevky zo sociálneho fondu. Vzťah fyzickej osoby k zamestnávateľovi, ktorá preňho vykonáva práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, taktiež nemá charakter pracovného pomeru ani obdobného pracovného vzťahu.
Ďalšími osobami, ktorých vzťah nenapĺňa atribút pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, sú okrem starostov a primátorov aj poslanci (NR SR alebo zastupiteľstiev územných orgánov), predsedovia VÚC, riaditelia štátnych podnikov, členovia predstavenstiev akciových spoločností, spoločníci a konatelia s. r. o.
Ak by zamestnávateľ tvoril sociálny fond z nákladov aj na týchto zamestnancov, išlo by o neoprávnené zvyšovanie jeho daňovo uznateľných nákladov.
Tvorba sociálneho fondu
Tvorba sociálneho fondu je rozdelená na povinnú (obligátnu) a dobrovoľnú (fakultatívnu). Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktorými môžu byť zdroje podľa tohto zákona alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu.
Povinná tvorba
Povinná tvorba fondu sa skladá zo základného prídelu a ďalšieho prídelu.
- Základný prídel: Minimálny povinný prídel do sociálneho fondu predstavuje 0,6 % zo základu, ktorým je súhrn miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny mesiac a za príslušný kalendárny rok. Táto hodnota je spodnou hranicou pre každého zamestnávateľa. Horná hranica pre tvorbu povinného prídelu je maximálne 1 % zo základu.
- Ďalší prídel: Ďalší prídel predstavuje najviac 0,5 % zo základu.
Celkový prídel (povinný aj ďalší) do sociálneho fondu sa môže tvoriť maximálne vo výške 1,5 % základu ustanoveného v § 4 odsek 1 zákona o sociálnom fonde.
Podmienky pre tvorbu povinného prídelu vo výške 1 %
U zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, sa tvorí povinný prídel do výšky 1 % základne v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti voči štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.
Pre posúdenie, či ide o "zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku", je potrebné vychádzať z definície podnikania podľa Obchodného zákonníka (§ 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.), ktoré sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Obdobne je definovaná aj živnosť v § 2 zákona č. 455/1991 Zb.
Tvorba sociálneho fondu u subjektov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku
Aj pre zamestnávateľov tzv. nepodnikateľskej sféry (napr. rozpočtové a príspevkové organizácie, neziskové organizácie) platí povinná tvorba fondu vo výške 0,6 %, prípadne vo výške 1 % z hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Títo zamestnávatelia nemajú zákonom ustanovené žiadne iné podmienky na zvýšenie povinného prídelu do fondu, ako je dostatok rozpočtových prostriedkov. Ak rozpočet umožňuje, môžu tvoriť zvýšený prídel až do výšky 1 % zo základu.
Zvýšený prídel do sociálneho fondu je možný, ak to umožňuje rozpočet. Dostatok rozpočtových prostriedkov však neumožňuje zvýšenie povinného a ďalšieho prídelu nad maximálne ustanovenú výšku v zákone, t. j. povinný prídel najviac 1 % zo základu a ďalší prídel najviac 0,5 % zo základu. Vyššia tvorba by bola v rozpore so zákonom a iste by sa posudzovala ako porušenie aj rozpočtovej disciplíny v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách.
Zamestnávateľ sa nemôže rozhodnúť, že vzhľadom na nízky rozpočet sociálny fond nebude tvoriť vôbec alebo vo výške nižšej, ako je ustanovené v § 3 ods. 1 písm. a) zákona.
Ďalšie zdroje sociálneho fondu
Medzi nepovinné (ďalšie) zdroje sociálneho fondu patria dary, dotácie, použiteľný zisk po zdanení zamestnávateľa alebo splátky pôžičiek poskytnutých zamestnancom z tohto fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.
Spôsob tvorby fondu
Sociálny fond by mal zamestnávateľ viesť na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke, prípadne v pobočke zahraničnej banky. Podstatné je, aby zvolený spôsob účtovania zabezpečil prehľad o prídeloch a čerpaní sociálneho fondu na účtovné i kontrolné účely.
Tvorba sociálneho fondu je založená na odvodovom spôsobe, kedy sa vychádza z úhrnu miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný (t. j. predchádzajúci) kalendárny mesiac. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ sociálny fond tvoriť z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra, teda predo dňom výplaty mzdy za mesiac december. Ročné zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
V prípade, že zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.
Vzťah odborov a sociálneho fondu
Pri tvorbe a použití sociálneho fondu sa nerozlišuje, či ide o členov alebo nečlenov odborov. S odbormi, a to z hľadiska tvorby, sociálny fond nemá nič spoločné. Rozdielne sa však tento fond tvorí v závislosti od toho, či je alebo nie je u zamestnávateľa uzatvorená kolektívna zmluva a rozlišuje sa aj skutočnosť, či je zamestnávateľ podnikateľským subjektom alebo nie.
Zvýšenie prídelu až do výšky 1 % zo základu môže byť uložené aj kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa uzavretou pre príslušný kalendárny rok pre štátnu správu alebo pre subjekty vykonávajúce práce vo verejnom záujme. V tom prípade zamestnávateľ tvorí sociálny fond vo výške ustanovenej v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, ak sa naňho vzťahuje. V nižšej výške nemôže tvoriť sociálny fond.
Tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu závisí od spôsobu jeho tvorby, t. j. či je tvorený na základe dohody v kolektívnej zmluve alebo kolektívna zmluva nie je uzatvorená alebo nie je v nej riešená tvorba ďalšieho prídelu. Ak kolektívna zmluva vyššieho stupňa vzťahujúca sa na zamestnávateľa rieši tvorbu ďalšieho prídelu, je táto tvorba pre zamestnávateľa v prípade, že nemá vlastnú kolektívnu zmluvu, záväzná. Podniková kolektívna zmluva však nesmie byť v rozpore s kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa (napríklad tým, že by upravovala tvorbu v nižšej výške).
Ak je úprava tvorby ďalšieho prídelu riešená v kolektívnej zmluve, zamestnávateľ už nemôže tvoriť ešte jeden ďalší prídel. Jednotlivé spôsoby tvorby sa navzájom vylučujú a nie je ich možné kombinovať.
Pravidlá tvorby vo vnútornom predpise
Výnimočne sa môže ustanoviť tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu aj vo vnútornom predpise, avšak len u vymedzenej skupiny zamestnancov tých orgánov, u ktorých je zo zákona zakázaná činnosť odborového orgánu. Táto možnosť sa týka len príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, príslušníkov v Národnom bezpečnostnom úrade a v Slovenskej informačnej službe, u ktorých podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov... Tvorbu a čerpanie sociálneho fondu vo vnútornom predpise využívajú aj iné spravidla menšie subjekty alebo zamestnávatelia, ktorí nemajú záujem o pôsobenie odborového orgánu a uzatváranie podnikovej kolektívnej zmluvy.
Použitie sociálneho fondu
Použitie sociálneho fondu je upravené v § 7 zákona o sociálnom fonde. Sociálny fond slúži na financovanie rôznych aktivít a príspevkov pre zamestnancov, ktoré prispievajú k zlepšeniu ich sociálnych podmienok, zdravia, regenerácii pracovnej sily a celkovej pohody.
Kolektívna zmluva a použitie fondu
Ak je u zamestnávateľa uzatvorená kolektívna zmluva, sociálny fond sa používa v rozsahu a podľa zásad v nej dohodnutých, a to povinne na tieto účely:
- Príspevok na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.
- Príspevok na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. rekreácie, športové a kultúrne podujatia).
- Sociálne výpomoci a pôžičky.
- Doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona č. 650/2004 Z. z.
Ak zamestnávateľ má uzatvorenú podnikovú kolektívnu zmluvu, upraví v nej čerpanie sociálneho fondu. Ak nemá, postupuje v zmysle zákona a na čerpanie prostriedkov sociálneho fondu vypracuje vnútorný predpis.
Vnútorný predpis a použitie fondu
U zamestnávateľov, u ktorých podľa osobitného predpisu nemôže pôsobiť odborový orgán, sa pravidlá tvorby a čerpania sociálneho fondu upravujú vo vnútornom predpise.
Príspevok na dopravu do zamestnania
Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Podmienkou je, že zamestnanec dochádza do zamestnania verejnou dopravou a jeho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.
Napríklad, ak priemerná mesačná mzda zamestnanca z roku 2021 bola v sume 1 211 eur, tzn. v roku 2023 nesmie byť priemerný mesačný zárobok zamestnanca vyšší ako 605,50 eur (1 211 eur/2).
Zisťovanie priemerného mesačného zárobku upravuje § 134 ods. 4 Zákonníka práce: priemerný hodinový zárobok zamestnanca sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac.
Celková suma vyplatených príspevkov na dopravu všetkým zamestnancom, ktorým na ne vznikne nárok, je limitovaná maximálne možnou tvorbou ďalšieho prídelu do sociálneho fondu na tento účel vo výške 0,5 % zo základu.
Osoby oprávnené na príspevok zo sociálneho fondu
Oprávnenou osobou na poskytnutie príspevku zo sociálneho fondu je:
- Zamestnanec
- Rodinný príslušník zamestnanca (manžel/manželka a nezaopatrené dieťa)
- Poberateľ akéhokoľvek dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku
- Odborová organizácia, ktorá pôsobí u zamestnávateľa (na úhradu jej nákladov vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania).
Obmedzenia pri použití sociálneho fondu
Prostriedky sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu. Zamestnávateľ je povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z.) aj pri čerpaní sociálneho fondu.
Zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu
Príjmy zo sociálneho fondu sú príjmami zo závislej činnosti a vzťahujú sa na ne rovnaké princípy zdaňovania.
Príspevok na stravovanie
Z daňového hľadiska je od dane oslobodená len hodnota stravy poskytnutá zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov (gastrolístky), a to bez ohľadu na zdroj krytia (náklady, zisk, sociálny fond). Platí to však len vtedy, ak sú príspevky na stravovanie poskytnuté v nepeňažnej forme. Peňažný príspevok na stravovanie, aj keď je poskytnutý zo sociálneho fondu, je u zamestnanca zdaniteľným príjmom, ktorý je potrebné zdaniť spolu s jeho ostatnými zdaniteľnými príjmami v príslušnom mesiaci výplaty.
Príspevky na rekreáciu a služby
Nezdaňujú sa (nie sú predmetom dane) u zamestnancov napr. kondičné rehabilitácie a preventívna zdravotná starostlivosť, ktoré sú poskytnuté v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom (napr. zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci alebo zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia). Iné obdobné plnenia (dobrovoľné) sú zdaniteľným príjmom bez ohľadu na zdroj krytia (sociálny fond alebo zisk po zdanení), t. j. zdaňujú sa 19 % preddavkom na daň.
Rekreačné zariadenia
Pri poskytnutých príspevkoch zo sociálneho fondu na rekreácie ide o príjem od dane oslobodený len v prípade, ak má zamestnanec (s manželkou a deťmi, ktoré sú na účely prídavkov na deti považované za nezaopatrené) možnosť používať rekreačné zariadenie poskytnuté zamestnávateľom.
Sociálne výpomoci a pôžičky
Sociálne výpomoci by mali spĺňať sociálny charakter takéhoto použitia sociálneho fondu. Poskytujú sa najmä pri rôznych ťažkých životných situáciách zamestnancov (živelné pohromy, choroba, úmrtie v rodine a pod.). Môžu byť poskytnuté v peňažnej alebo nepeňažnej forme. Poskytujú sa aj formou pôžičiek. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi zo sociálneho fondu bezúročnú návratnú sociálnu výpomoc (ide vecne o pôžičku), zdaniteľným nepeňažným príjmom zamestnanca je zvýhodnenie z dôvodu, že nemusí z nej zaplatiť úrok (má ju poskytnutú „zadarmo"). Ide o zvýhodnenie (fiktívny úrok), ktoré sa kvalifikuje ako „dar" v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý je predmetom dane z príjmov.