Sociálny dištanc majority voči menšinám: Príčiny, dôsledky a cesty k zmene

V súčasnej slovenskej spoločnosti sa prejavuje znepokojivý trend rastúcej sociálnej vzdialenosti medzi majoritou a rôznymi menšinami. Tento jav, ktorý podrobne skúma aj Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry, má hlboké korene a potenciálne negatívne dopady na súdržnosť a fungovanie spoločnosti.

Tento článok sa zaoberá týmto javom, jeho príčinami a dôsledkami, a tiež sa pozrieme na možné riešenia a inšpiráciu v zahraničí.

Čo je sociálny dištanc?

Sociálny dištanc predstavuje mieru, do akej spoločnosť akceptuje inakosť a je ochotná vytvárať vzťahy s ľuďmi, ktorí sa odlišujú od majoritnej populácie. Ide o vzdialenosť, ktorú cítime voči iným skupinám obyvateľstva. Ak je táto vzdialenosť príliš veľká, môže to viesť k oslabeniu vzájomnej dôvery a k problémom v spolužití. V spoločnosti, kde prevláda sociálny dištanc, existuje riziko nárastu napätia, predsudkov a diskriminácie. Podľa psychológa Aleša Bednaříka je dištanc "meradlo odporu, strachu a nenávisti voči iným skupinám."

V prípade, že to v krajine nemáme, dochádza k tomu, že je ohrozená naša vzájomná dôvera aj vzájomné spolužitie. Už od roku 1989 je dištanc voči menšinám pomerne veľký a vyzerá to tak, že sa neustále zvyšuje.

Prieskumy odhaľujú nárast sociálneho dištancu

Inštitút pre verejné otázky realizoval prieskum, ktorý mapoval mieru akceptácie spolunažívania s rôznymi menšinami na Slovensku. Výsledky sú alarmujúce. V roku 2008 by len 32 percent opýtaných prekážalo, ak by sa do ich susedstva nasťahovala moslimská rodina. V roku 2017 toto číslo narástlo až na 73 percent. Tento nárast sociálneho dištancu sa netýka len moslimov, ale aj ďalších menšín, ako sú Rómovia, Aziati, černosi, gejovia a lesby. Čoraz menej Slovákov by akceptovalo mať za susedov rómsku, ázijskú, černošskú rodinu, ale aj gejov a lesby.

Lucia Žitňanská vysvetlila, že v prieskume otázka znela: „Predstavte si, že by sa do Vášho susedstva nasťahovala osoba, resp. osoby patriace do nasledujúcich skupín. Nedostatok vzájomnej empatie a schopnosti žiť spoločne v rozmanitej krajine: Spoločnosť sa nedostatočne učí vzájomnému porozumeniu a akceptácii odlišností. Chýba nám schopnosť vcítiť sa do situácie iných a pochopiť ich perspektívu. Nedarí sa nám vytvárať si vzťahy, učiť sa vzájomnej empatii a spolunažívaniu v rozmanitej krajine.

Príčiny rastúceho sociálneho dištancu

Politický diskurz a vytváranie nepriateľov z menšín

Spôsob, akým politici komunikujú o menšinách vo verejnom priestore, má zásadný vplyv na postoje verejnosti. Ak politici z menšín vytvárajú nepriateľov, prispievajú k nárastu strachu a nedôvery. Tento jav sme v minulosti mohli pozorovať voči Maďarom, v súčasnosti voči Rómom a migrantom. Tento negatívny diskurz vytvára v spoločnosti dojem, že odmietanie a dištancovanie sa od menšín je v poriadku a dokonca správne. Zároveň to vytvára autentický strach z jednotlivých menšín.

Kameň úrazu je podľa Gallovej Kriglerovej hlavne vo verejnom diskurze a v tom, ako sa o menšinách hovorí.

V roku 2018 SAV realizovala výskum, ktorý sa venoval aj tomu, ako ľudia na Slovensku prežívajú svoju vieru a ako vnímajú odlišné náboženstvá. Analýza ukázala, že približne 64% ľudí na Slovensku bolo vychovávaných v rímskokatolíckej viere, avšak len 45% ľudí samých seba považuje za silno alebo skôr nábožensky založených. Tento výskum zároveň ukázal, že príslušníci kresťanských náboženstiev sú na Slovensku vnímaní výrazne pozitívnejšie než príslušníci náboženstiev iných. Až 69% respondentov uviedlo, že kresťanov vnímajú skôr alebo úplne pozitívne. Členov iných náboženstiev, napríklad budhistov, hinduistov či židov vnímajú skôr neutrálne - väčšina ľudí uviedla, že ich nevnímajú ani pozitívne, ani negatívne. Vo veľmi podobnom duchu sa niesol aj výskum CVEK-u z roku 2020. Najmä jeho kvalitatívna časť ukázala, že pri diskusiách o odlišných náboženstvách sa téma takmer vždy veľmi rýchlo otočila k islamu a jeho vnímaniu. Znamená to teda, že ak ľudia uvažujú o slobode vierovyznania a pravidlách, ktoré by mali platiť pre ľudí iných vierovyznaní, často majú na mysli práve moslimov. A vnímanie moslimov nebolo vôbec pozitívne.

Viac ako polovica ľudí si myslí, že sloboda vierovyznania by mala byť zachovaná, ale praktizovať by ju mali ľudia len v súkromí. To poukazuje na to, čo na Slovensku vidíme a vnímame už dlhodobejšie. Kultúrna rozmanitosť nie je vnímaná ako prirodzená súčasť fungovania spoločnosti a menšiny, v tomto prípade ľudia s iným vierovyznaním, sú vnímaní ako obyvateľstvo druhej kategórie, ktoré by nemalo mať tie isté práva ako ostatní.

Prejavilo sa to napríklad už v roku 2012 vo výskume OSF/CVEK pri skúmaní postojov k iným menšinám - takmer 40% ľudí si v tom čase myslelo, že príslušníci maďarskej menšiny by vôbec nemali mať možnosť hovoriť na verejnosti po maďarsky. Kvalitatívny výskum tento názor výrazne podporil - mnohí respondenti zdôrazňovali, že menšinovým jazykom by ľudia mali hovoriť vyslovene len v súkromí. Tak je to vnímané aj v prípade náboženstva, ktoré nie je na Slovensku dominantné.

Viac ako polovica ľudí uviedla, že podmienky pre praktizovanie viery by mali byť pre ľudí z iných náboženstiev prísnejšie. Ďalšia tretina by súhlasila s tým, aby podmienky síce boli rovnaké, avšak v prípade cudzincov by mali byť prísnejšie kontrolované. To poukazuje na nerovnocenné vnímanie cudzincov oproti ostatným obyvateľom Slovenska. Prísnejšia kontrola by mala mať podľa niektorých podobu zvýšeného sledovania. Najmä v prípade náboženstiev, ktoré respondenti považujú za potenciálne konfliktné. Samotné podmienky by teda možno nemali byť prísnejšie, ale štát by mal byť obozretnejší a viac sledovať, čo sa vo vnútri týchto spoločenstiev deje.

Nedôvera v spoločnosti

Výskumy ukazujú, že na Slovensku máme medzi sebou nízku dôveru, a to nielen voči menšinám, ale voči komukoľvek. Gallová Kriglerová neobviňuje vyslovene média, pretože mnohé z nich robia záslužnú prácu a informujú o týchto problematikách a snažia sa vyvracať rôzne fake news. Skôr je to podľa nej o politickom diskurze. Médiá dávajú priestor politikom, ale je otázne, či to robia dostatočne kriticky.

Obavy z odlišnosti náboženstiev, najmä islamu

Dôležitým zistením je, že ak ľudia cudzincov poznajú, prípadne s nimi udržiavajú nejaké vzťahy (pracovné, priateľské či príbuzenské), ich akceptácia odlišnej viery je výrazne vyššia. Len 11% tých, ktorí sa s cudzincami stretávajú pravidelne, si napríklad myslelo, že iné náboženstvá by na Slovensku nemali byť povolené. Prísnejší postoj k praktizovaniu náboženstva zároveň súvisí aj s názorom na prístup štátu k migrácii. Za strachom zo zrovnoprávňovania náboženstiev a možností praktizovania viery je predovšetkým obava z toho, že ak budú mať ľudia s odlišnou vierou rovnaké možnosti ju praktizovať, budú sa nám ju snažiť nanucovať alebo sa budú pokúšať zmeniť tú našu.

V prípade, že by na Slovensko prichádzalo viac cudzincov, panujú akési obavy z „prečíslenia“ v zmysle, že ak bude cudzincov viac, zmenia naše zabehnuté pravidlá a budú sa snažiť presadzovať tie svoje. V kvalitatívnom výskume sa táto obava prejavovala veľmi často napriek tomu, že nikto z respondentov nemal priamu osobnú skúsenosť s tým, že by v ich okolí alebo celkovo na Slovensku k niečomu takémuto dochádzalo. Práve naopak, konkrétne osobné skúsenosti s ľuďmi s odlišnou vierou viedli skôr k presvedčeniu, že cudzinci nepredstavujú ani v náboženskej oblasti hrozbu. Verejná manifestácia odlišného náboženstva v podobe oficiálnych modlitební zas vzbudzovala obavu zo zmeny charakteru krajiny.

„Ja si myslím, že Slovensko je taká rázovitá krajina a neviem si predstaviť, ako by tu tie mešity zapadli, podľa mňa by tá krajinotvorba bola nejako narušená. Mešity sú zároveň vnímané ako priestor pre potenciálnu radikalizáciu ľudí a ohrozenie bezpečnosti krajiny. Mnohým sa práve mešity spájajú s vytváraním priestoru pre takéto aktivity, a to najmä pod vplyvom mediálneho zobrazovania teroristických útokov v zahraničí. Väčšina respondentov, ktorí zastávali tento názor, referovala na situáciu vo Francúzsku, Nemecku, či Rakúsku.

Ako sme už viackrát uviedli, obavy z odlišnosti náboženstiev sa týkajú predovšetkým islamu. Súvisí to najmä so silnou sekuritizačnou rétorikou, ktorá je v politickom diskurze prítomná od roku 2015, keď do Európy prichádzalo veľa utečencov hlavne zo Sýrie. Aj výskum IVO z roku 2017 potvrdil, že práve po tomto roku sa zvýšil sociálny dištanc voči moslimom až o 30 percentuálnych bodov. Pretrvávajúce negatívne postoje voči cudzincom, islamu a moslimom, ktoré potvrdil aj náš výskum, ukazujú, že vplyv médií a politikov na postoje ľudí je skutočne zásadný a dlhodobý.

Dôsledky sociálneho dištancu

Sociálny dištanc má negatívny vplyv na vzájomné vzťahy medzi ľuďmi a na celkovú atmosféru v krajine. Vplýva na to, ako krajina funguje. Podľa Eleny Gallovej Kriglerovej má sociálny dištanc vo všeobecnosti vplyv na vzájomné vzťahy medzi ľuďmi, ale aj na celkovú atmosféru v krajine.

Je veľmi dôležité, aby v spoločnosti existovala základná súdržnosť. To znamená, aby rôzne skupiny obyvateľstva dokázali žiť spoločne. Dištanc je vzdialenosť v spoločnosti, do akej miery akceptujeme iných ľudí, alebo do akej miery sme schopní a ochotní vytvárať určité typy vzťahov. V prípade, že to v krajine nemáme, dochádza k tomu, že je ohrozená naša vzájomná dôvera aj vzájomné spolužitie.

Vzdelávanie a osobná skúsenosť ako cesta k zmene

Na porozumenie témy a zmenu postojov verejnosti má vplyv viacero faktorov. Jedným z nich je vzdelávací systém. Školy by mali učiť deti vzájomnej akceptácii a rešpektu k odlišnostiam. Dôležité je vytvárať prostredie, v ktorom sa deti z rôznych prostredí a menšín cítia prijaté a rovnocenné. Aj v škole máme rôznych spolužiakov, z rôznych krajín, z rôznych menšín. Je dôležité, ako učíme deti, aby sa vzájomne k sebe správali a akceptovali sa. Rovnako aj na pracovisku je dôležité učiť sa spolunažívať a rešpektovať odlišnosti. Ak sa naučíme spolunažívať v mikro-priestoroch, odrazí sa to na celkovom fungovaní spoločnosti. Ide o to, že sa musíme naučiť spolunažívať najprv v mikro-priestoroch. To sa potom odrazí na tom, ako bude žiť kompletne celá spoločnosť.

Výskum postojov majority k cudzincom ukázal, že čím viac skúseností majú ľudia s cudzincami, čím častejšie sa s nimi stretávajú a vytvárajú s nimi určité vzťahy, tým sú ich postoje rešpektujúcejšie. Preto aj na Slovensku potrebujeme oveľa kvalitnejšie integračné politiky a podporu možností, aby sa aj ľudia, ktorí sa narodili v inej krajine, či majú odlišné náboženstvo alebo kultúru, mohli stať bežnou súčasťou krajiny.

Inšpirácia v zahraničí

Existujú krajiny, ktoré k menšinám a cudzincom pristupujú odlišne ako Slovensko a kde je miera sociálneho dištancu oveľa nižšia.

Portugalsko

Portugalsko aktívne láka cudzincov do krajiny, pretože si uvedomuje ich prínos pre sociálny systém a ekonomiku. Zistilo sa, že cudzinci prispievajú do sociálneho systému viac než z neho berú a taktiež viac podnikajú. To znamená, že napríklad živia dôchodcov, ktorých je tam už veľa. Okrem toho má Portugalsko dobre nastavené mechanizmy integrácie. Postoje verejnej mienky voči cudzincom sú v Portugalsku úplne opačné ako na Slovensku. Napriek vysokému počtu migrantov, len tri percentá obyvateľov majú voči nim negatívne postoje. Elena Gallová Kriglerová, ktorá nedávno navštívila Portugalsko, opisuje, ako sa správajú k menšinám a cudzincom tam.

Škandinávske krajiny

Podobný prístup majú aj škandinávske krajiny, ktoré vnímajú cudzincov ako svojich vlastných obyvateľov. Napríklad Nóri tvrdia, že Nórom je každý, kto žije v Nórsku a rozmanitosť je bohatstvom krajiny.

Možné riešenia a odporúčania

Zmena atmosféry v krajine je kľúčová. V súčasnej atmosfére je ťažké ľuďom vysvetľovať, prečo je sociálny dištanc zlý, pretože majú strach hlboko zakorenený.

• Podpora vzdelávania a osvety: Zvýšiť úsilie v oblasti vzdelávania o ľudských právach, interkultúrnej komunikácii a histórii menšín na Slovensku.
• Zodpovedná mediálna prezentácia: Apelovať na médiá, aby sa vyhýbali stereotypom a zjednodušujúcim súdom pri informovaní o menšinách. Podporovať kritické myslenie a overovanie informácií.
• Konštruktívny politický diskurz: Vyzývať politikov, aby sa zdržali nenávistných prejavov a vytvárania nepriateľov z menšín.

O medzináboženský dialóg sa na Slovensku snažia najmä niektoré mimovládne organizácie, ale predovšetkým Islamská nadácia, ktorá popri tom roky pracuje aj na odstraňovaní negatívnych stereotypov spojených s islamom. To sa prejavilo aj v našom výskume, kde si až 43,4% ľudí myslelo, že islam je pre nás veľmi nebezpečný a nemal by byť na Slovensku povolený. Ďalších 38% uviedlo, že pred islamom by sme sa mali mať na pozore, pretože je príliš odlišný od kresťanstva. Len necelých 10% ľudí zastávalo názor, že islam má s kresťanstvom veľa spoločného a často sa neprávom vníma v negatívnom svetle. Kvalitatívny výskum ukázal, že obozretnosť voči tomuto náboženstvu cíti väčšina ľudí. Len mladší a liberálnejší ľudia, ktorí majú skúsenosti so životom v zahraničí, vnímajú aj toto náboženstvo v jeho komplexnosti a majú pocit, že si zasluhuje rešpekt rovnako ako iné.

Tým, že na Slovensku je medzináboženský dialóg len okrajovou záležitosťou a verejná diskusia je silno sýtená rôznymi konšpiračnými teóriami a negatívnymi vyjadreniami politikov, nepriateľské postoje ľudí sa len upevňujú. Preto je potrebné oceniť každú snahu predstaviteľov rôznych cirkví, ktoré sa snažia tento dialóg prinášať a napríklad prostredníctvom verejných diskusií či debát na školách hľadať spôsoby, ako žiť spoločne v rozmanitosti, aj tej náboženskej.

tags: #socialny #distanc #majority #voci #mensinam