V súčasnej slovenskej spoločnosti sa čoraz viac prejavuje znepokojivý trend - rastúca sociálna vzdialenosť medzi majoritou a rôznymi menšinami. Situácia spojená s vypuknutím pandémie ochorenia Covid-19 spôsobila, že sme sa všetci v uplynulých mesiacoch chcene či nechcene zoznámili s termínom sociálny dištanc. Sociálny dištanc je totiž koncept, ktorý už niekoľko desaťročí používajú vedci pri meraní postojov voči rôznym skupinám v spoločnosti.
Sociálny dištanc predstavuje mieru, do akej spoločnosť akceptuje inakosť a je ochotná vytvárať vzťahy s ľuďmi, ktorí sa odlišujú od majoritnej populácie. Ide o vzdialenosť, ktorú cítime voči iným skupinám obyvateľstva. Ak je táto vzdialenosť príliš veľká, môže to viesť k oslabeniu vzájomnej dôvery a k problémom v spolužití. V spoločnosti, kde prevláda sociálny dištanc, existuje riziko nárastu napätia, predsudkov a diskriminácie.
Historické pozadie a meranie postojov
Počiatky záujmu o skúmanie sociálneho dištancu siahajú do Ameriky začiatku 20. storočia. Pionierom takéhoto výskumu bol psychológ a sociológ Emory Bogardus, ktorý v 20-tych rokoch minulého storočia vytvoril škálu sociálneho dištancu a neskôr ju použil pri prvom systematickom mapovaní etnických a rasových vzťahov v USA. Základnú podobu tejto škály tvorilo sedem položiek, v rámci ktorých respondenti hodnotili, či by boli ochotní prijať zástupcu určitej skupiny do rôznych pozícií, od manželstva až po prijatie ako občana krajiny.
| Úroveň kontaktu | Prejav sociálnej blízkosti |
|---|---|
| Vysoká | Manželstvo, blízke priateľstvo |
| Stredná | Susedstvo, spolupracovník |
| Nízka | Návštevník krajiny, vylúčenie |
Vo všeobecnosti platí, že čím do užšieho kontaktu by boli ochotní s príslušníkom určitej skupiny vstúpiť, tým je miera sociálneho dištancu nižšia a postoj otvorenejší. Naopak, čím je miera sociálneho dištancu vyššia, tým je postoj uzavretejší a riziko nahliadania cez optiku predsudkov vyššie.
Prieskumy IVO a agentúry FOCUS na Slovensku
Inštitút pre verejné otázky (IVO) v spolupráci s agentúrou FOCUS dlhodobo sleduje nálady v spoločnosti. Agentúra FOCUS, ktorá vznikla v roku 1991, patrí medzi popredné slovenské výskumné spoločnosti špecializujúce sa na výskum verejnej mienky. Prieskumy odhaľujú znepokojivý trend, kde rastúca sociálna vzdialenosť nepostihuje len menšiny, ako sú Rómovia, ale aj moslimov, Aziatov či iné skupiny.
V roku 2008 by len 32 percent opýtaných prekážalo, ak by sa do ich susedstva nasťahovala moslimská rodina. V roku 2017 toto číslo narástlo až na 73 percent. Tento negatívny trend vidieť aj v širšom kontexte. V prieskume Eurobarometer z roku 2018 sa Slovensko umiestnilo na spodných priečkach ako krajina s jednou z najvyšších mier sociálneho dištancu voči cudzincom.
Príčiny negatívneho trendu
Hlavné príčiny tohto negatívneho trendu možno vidieť v dvoch oblastiach:
- Nedostatok vzájomnej empatie: Spoločnosť sa nedostatočne učí vzájomnému porozumeniu a akceptácii odlišností.
- Politický diskurz: Spôsob, akým politici komunikujú o menšinách vo verejnom priestore, má zásadný vplyv na postoje verejnosti. Ak politici z menšín vytvárajú nepriateľov, prispievajú k nárastu strachu a nedôvery.
Tento negatívny diskurz vytvára v spoločnosti dojem, že odmietanie a dištancovanie sa od menšín je v poriadku. Na Slovensku je nízka dôvera nielen voči menšinám, ale aj medzi ľuďmi navzájom. Kľúčom k zmene postojov verejnosti má vplyv viacero faktorov, pričom najdôležitejšiu úlohu zohráva vzdelávací systém, ktorý by mal učiť deti vzájomnej akceptácii a rešpektu k odlišnostiam.
tags: #socialny #distanc #majority #voci #mensinam #priezkum