Tento článok podrobne skúma právne vzťahy pri výkone štátnej služby, dôchodkové poistenie a súvisiace aspekty, ktoré vyplývajú zo slovenskej legislatívy, najmä zo zákona č. 461/2003 Z. z. a ďalších súvisiacich predpisov. Zameriame sa na definíciu štátneho zamestnanca, typy štátnej služby, fungovanie Úradu pre štátnu službu, a podmienky pre vznik a zánik dôchodkového poistenia, ako aj na podrobnosti o jednotlivých dôchodkových dávkach.
Základné Ustanovenia a Pôsobnosť Zákona
Predmetom zákona je úprava právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom vykonávania štátnej služby sú práva a povinnosti štátu a štátneho zamestnanca vyplývajúce z vykonávania štátnej služby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej služby. Štátna služba je budovaná na princípoch politickej nezávislosti.
Na právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sa Zákonník práce vzťahuje len vtedy, ak to výslovne ustanovuje tento zákon. Právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sú verejnoprávne vzťahy štátnych zamestnancov k štátu.
Štátna služba na účely tohto zákona je plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi, ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby, ak plnenie jeho úloh zahŕňa:
- odbornú prípravu rozhodnutí,
- odbornú prípravu návrhov zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním a schvaľovaním,
- odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí.
Služobný úrad na účely odseku 2 vypracuje opisy činností štátnozamestnaneckých miest. Vykonávaním štátnych záležitostí je aj plnenie úloh štátnym zamestnancom, ktorý zabezpečuje uplatňovanie právnych vzťahov štátnych zamestnancov v osobnom úrade podľa tohto zákona a osobitných predpisov a plnenie úloh justičných čakateľov, súdnych úradníkov, súdnych tajomníkov, probačných a mediačných úradníkov a právnych čakateľov prokuratúry podľa osobitného predpisu. Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere.
Právne vzťahy justičných čakateľov, súdnych úradníkov, súdnych tajomníkov, probačných a mediačných úradníkov a právnych čakateľov prokuratúry pri vykonávaní štátnych záležitostí sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Výnimky z Pôsobnosti Zákona
Tento zákon sa nevzťahuje na:
- poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, členov vlády Slovenskej republiky, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak,
- sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky,
- sudcov vrátane sudcov vykonávajúcich stáž podľa osobitného zákona,
- zamestnancov služobných úradov, ktorí neplnia úlohy podľa odseku 2 alebo 4.
Práva Občanov a Štátnych Zamestnancov
Každý občan Slovenskej republiky má právo vstúpiť do štátnej služby na základe spravodlivého výberového konania, ak spĺňa predpoklady ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Každý občan má právo byť informovaný o voľných miestach v štátnej službe. Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby, a to bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok alebo iné postavenie.
Občan, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania práv podľa odseku 2 pri vstupe do štátnej služby, môže sa domáhať svojich práv na súde. Ak občan preukáže súdu skutočnosti, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, je povinnosťou služobného úradu preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Štátny zamestnanec, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania práv, môže sa domáhať svojich práv na príslušnom orgáne alebo na súde.
Štátnozamestnanecký Pomer
Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu. Štátna služba podľa tohto zákona sa vykonáva v:
- prípravnej štátnej službe,
- stálej štátnej službe,
- nominovanej štátnej službe,
- dočasnej štátnej službe.
Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby.
Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek plnenia úloh štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade. Odbory štátnej služby určí Úrad pre štátnu službu Slovenskej republiky na návrh najvyšších služobných úradov v služobnom predpise.
Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorú podľa osobitných predpisov do funkcie volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky alebo vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky, predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Úrad pre Štátnu Službu a Jeho Pôsobnosť
Úrad pre štátnu službu plní úlohy v oblasti štátnej služby. Sídlom Úradu pre štátnu službu je Bratislava.
Medzi kľúčové úlohy Úradu pre štátnu službu patrí:
- zabezpečovanie jednotného postupu pri uplatňovaní zákona,
- vypracovávanie ročných správ o uplatňovaní zákona o štátnej službe,
- vydávanie služobných predpisov,
- príprava návrhov systemizácie v štátnej službe a kontrola jej dodržiavania,
- riadenie vzdelávania v štátnej službe a určovanie minimálnych štandardov,
- plnenie úloh osobného úradu,
- rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam služobného úradu,
- kontrola dodržiavania zákona a predpisov,
- zverejňovanie informácií o voľných štátnozamestnaneckých miestach,
- vedenie registra štátnych zamestnancov a správa osobných spisov,
- určovanie kritérií služobného hodnotenia štátnych zamestnancov,
- vypracovávanie koncepcií sociálnej starostlivosti,
- vytváranie a zjednocovanie informačného systému,
- vydávanie Etického kódexu štátneho zamestnanca,
- vydávanie Vestníka Úradu pre štátnu službu,
- vykonávanie skúšok na vymenovanie do nominovanej štátnej služby,
- rozhodovanie o vzniku nároku na príplatok za štátnu službu k dôchodku.
Register Štátnych Zamestnancov
Register štátnych zamestnancov obsahuje osobné údaje. Zoznam osobných údajov je uvedený v prílohe č. 5. Služobný úrad je na účely vedenia registra oprávnený spracúvať osobné údaje a poskytovať osobné údaje v rozsahu podľa odseku 1 Úradu pre štátnu službu. Úrad pre štátnu službu poskytuje a sprístupňuje osobné údaje z registra štátnych zamestnancov v rozsahu podľa odseku 1 služobnému úradu o štátnych zamestnancoch, ktorí v služobnom úrade vykonávajú štátnu službu. Register štátnych zamestnancov obsahuje aj ďalšie údaje, ktorých rozsah a spôsob poskytovania ustanoví služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu.
Služobný Úrad a Osobný Úrad
Služobný úrad na účely tohto zákona je ministerstvo a iný ústredný orgán štátnej správy, orgán alebo úrad, ktorý vykonáva štátne záležitosti, orgán miestnej štátnej správy, iný orgán štátnej správy, útvar Policajného zboru, organizačná zložka ozbrojených síl, organizačná zložka Vojenského spravodajstva, organizačná zložka Slovenskej informačnej služby, útvar Železničnej polície, základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Osobný úrad ako osobitný útvar služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, zabezpečuje plnenie úloh v oblasti personálnej práce. Osobný úrad má spravidla postavenie organizačného útvaru v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho tajomníka. Osobný úrad generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, je osobný úrad generálnej prokuratúry. V služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, je vedúci zamestnanec na účely tohto zákona aj štátny zamestnanec, ktorý má postavenie vedúceho zamestnanca podľa služobného predpisu generálnej prokuratúry a ktorý má k štátnemu zamestnancovi oprávnenia podľa odseku 1 v rozsahu určenom týmto služobným predpisom.
Etický Kódex a Kontrola
Etický kódex štátneho zamestnanca upravuje zásady etického správania štátneho zamestnanca v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a postup štátneho zamestnanca, služobného úradu a Úradu vlády Slovenskej republiky pri ich dodržiavaní a uplatňovaní. Generálny tajomník služobného úradu môže vymenovať štátneho zamestnanca s jeho súhlasom za poradcu pre etické správanie v štátnej službe.
Kontrolu dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov vykonáva v každom služobnom úrade okrem služobného úradu, ktorým je kancelária národnej rady, úrad vlády.
Kódex správania a etické štandardy... | RA 6713 - CSE, BCLTE recenzent
Nemocenské a Dôchodkové Poistenie
Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem. Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ktorý jej zakladá právo na príjem.
Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti, alebo podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva zárobkovú činnosť. Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia.
Vznik a Zánik Nemocenského a Dôchodkového Poistenia
Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého samostatne zárobkovo činná osoba je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby zaniká odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto zárobkovej činnosti.
Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky.
Dôchodkové Dávky
Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa. Nárok na ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa.
Poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, a to aj vtedy, ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa odo dňa pôrodu. Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa odo dňa pôrodu. Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa odo dňa pôrodu.
Starobný Dôchodok
Suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, upravuje podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3aa. Dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3aa. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka.
Predčasný Starobný Dôchodok
Suma predčasného starobného dôchodku sa určí so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 2003 a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3.
Invalidný Dôchodok
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 3, posudzuje sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa choroby a stavu, ktoré sú v prílohe č. 4 uvedené a ktoré sú najviac porovnateľné s chorobou a stavom, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.
Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby sa určí s ohľadom na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2.