Sluchové postihnutie je všeobecný termín, ktorý zahŕňa rôzne stupne a typy straty sluchu. Môže byť vrodené alebo získané počas života. Svetový deň sluchu a počutia, ktorý si každoročne pripomíname 3. marca, je iniciatívou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá upozorňuje na dôležitosť sluchu a na narastajúci počet ľudí so stratou sluchu, ako aj na potrebu skorej diagnostiky a následnej liečby porúch sluchu.
Hluchota je jedno z najťažších zmyslových poškodení. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v rámci trvalých poškodení organizmu zaraďuje hluchotu hneď na druhé miesto po mentálnom postihnutí. Ani jedno poškodenie organizmu nemá na psychiku človeka také výrazné následky ako hluchota. Neskoro odhalená porucha sluchu alebo hluchota u dieťaťa má za následok nielen oneskorený vývin reči, ale aj omeškanie mentálneho vývinu a poznávacích schopností dieťaťa.
Príčiny poruchy sluchu
Príčiny poškodenia sluchu môžu byť vrodené alebo získané v neskoršom živote. Vrodené poruchy sluchu sú často podmienené dedičnosťou, ale môžu byť vyvolané aj chorobou matky v tehotenstve, užívaním liekov a podobne. Dedičná porucha sluchu môže byť dominantná, teda v rodine, niekto zo starých rodičov alebo rodič má hluchotu, a preto sa narodí hluché dieťa. Dedičná porucha sluchu až hluchota sa nemusí prejaviť hneď po narodení, ale aj v neskoršom živote v detstve.
V detstve je najčastejšou príčinou získanej poruchy sluchu až hluchoty zápal mozgových blán (meningitída), niekedy mumps, úrazy hlavy, neprimeraný hluk (počúvanie hudby cez sluchadlá, rozbušky). Aj v pube hlučné počúvanie hudby cez sluchadlá je príčinou poruchy sluchu, často silvestrovské rozbušky zapríčiňujú poruchu tiež. Zriedkavejšie je príčinou vírusové ochorenie (chrípka, herpes zoster oticus), liečba ototoxickými liekmi, autoimúnne ochorenie alebo nádor. Tieto všetky vyvolávajú poškodenie vnútorného ucha alebo sluchového nervu a sú často nezvratné.
Medzi najčastejšie príčiny porúch sluchu patria zápaly, či už stredoušné s poškodením blany bubienka a prevodového systému, ale aj zápaly zvukovodu, ktoré môžu byť bakteriálneho, vírusového alebo plesňového pôvodu. Zvláštnou jednotkou je akútna strata sluchu alebo akútne ohluchnutie, ktoré býva pomerne časté v populácii. K poruchám sluchu dochádza pri dlhodobom poškodzovaní sluchu hlukom, pri traumatických zmenách, ktoré môžu byť spôsobené ruptúrou blanky bubienka alebo pri rôznych zlomeninách spánkových kostí. K poškodeniu dochádza pri poškodení ototoxickými liekmi, tam patria niektoré antibiotiká, cytostatiká, ktoré sa používajú počas liečby onkologických ochorení, takisto s poruchou sluchu sa stretávame pri pacientoch s nádormi, pri infekčných chorobách typu osýpky, rubeola, rôzne zápaly mozgových blán, tzv. meningitídy. Poruchy sluchu spôsobujú vrodené alebo genetické vady a na prítomnosť cudzích telies vo zvukovode a na prítomnosť ušného mazu takisto upozorňuje pacienta porucha sluchu.
Prenatálne sluchové postihnutie zapríčiňujú: dedičnosť (dnes je známych viac ako 400 syndrómov, pri ktorých je porucha sluchu alebo hluchota), choroba matky v gravidite, najmä v prvom trimestri a to najmä osýpky, čierny kašeľ, rubeola, diabetes. Perinatálne obdobie začína krátko pred pôrodom, počas neho a zavŕši sa krátko po pôrode.
Typy a stupne porúch sluchu
Poruchy sluchu sa rozdeľujú podľa toho, ktorá časť sluchového orgánu je poškodená. Rozdeľujeme ich na poruchy prevodové (uzavretý vonkajší zvukovod alebo poškodenie stredného ucha), percepčné (poškodenie vnútorného ucha-slimáka alebo sluchového nervu, sluchovej dráhy v mozgu) a zmiešané, kedy je postihnutý celý sluchový orgán. Vyskytujú sa aj retrokochleárne poruchy sluchu, ktoré zahŕňajú poškodenie nervového prenosu v kochleárnom nerve, dráhu mozgového kmeňa alebo oboch.
Stupne sluchových porúch sa merajú v decibeloch (dB), je to informácia o tom, aká veľká musí byť sila zvukového podnetu, aby vyvolala vnímanie zvukov vrátane reči. Podľa kritérií WHO sa stupeň poruchy sluchu určuje na podklade audiometrického vyšetrenia a vyšetrenia sluchového prahu u každého pacienta. Stupeň ľahký je definovaný stratou sluchu do 40 dB, stredne ťažký stratou do 70 dB a ťažký až veľmi ťažký od 70 dB vyššie. Strata 90 dB a viac je považovaná za hluchotu.
Z pohľadu pacienta o stupni sluchovej straty hovorí úroveň rozumenia pri stupňoch. Pacient pri ľahkom stupni má problém s porozumením prevažne tichej reči, šepotu. Má komunikačný problém, ktorý ho limituje v rozumení reči. Pri strednom ťažkostí pribúda. Pacient má ťažkosti s bežnou hovorovou rečou, s konverzáciou, so spoločenským uplatnením a pri ťažkom stupni straty sluchu dochádza k problémom už úplne.
Diagnostika sluchových porúch
Diagnostikovaním sluchu sa zaoberá lekár - audiológ. Aj minimálne podozrenie zo strany rodičov, pediatra alebo pedagógov má viesť ku skorému stanoveniu prahu sluchu. Výsledkom jeho vyšetrenia je záznam o stave sluchu - audiogram.
Audiometria je špeciálne vyšetrenie, pri ktorom je nutná spolupráca pacienta, kedy pacient pri vyšetrení signalizuje na presne definovaných frekvenciách svoj sluchový vnem, na základe toho vzniká určitá krivka a vypočítava sa sluchová strata u konkrétneho pacienta.
Existujú aj objektívne metódy vyšetrenia sluchu, ktoré nevyžadujú spoluprácu vyšetrovaného, preto sú vhodné na vyšetrenie sluchu u detí. Medzi ne patria otoakustické emisie (OAE), impedančná audiometria a audiometria evokovaných odpovedí.
Vzhľadom k limitácii bežných diagnostických metód detskou populáciou bolo zavedené od 1. 5. 2006 povinné skríningové vyšetrenie sluchu u všetkých novorodencov. Vyšetrenie sa realizuje ešte na novorodeneckom oddelení po narodení, umožňuje skoré zachytenie detí s vrodenou sluchovou vadou a následnú dostatočnú diagnostiku a rehabilitáciu sluchu, v prípade, že je u neho potvrdená porucha sluchu.
Dôsledky poruchy sluchu na dieťa
Hlavným problémom u pacientov s poruchou sluchu je rozvoj konverzácie a komunikácie. Tým, že nepočuje, nerozumie, nastávajú komunikačné problémy nielen v rodine, ale i pracovnom prostredí. Postupne dochádza k sociálnej deprivácii, nedoslýchavý pacient má znížené kontakty a ďalšia miera ťažkostí je sociálno-ekonomického charakteru.
Porucha sluchu sa často nazýva „neviditeľné postihnutie“. Jej dôsledky na život dieťaťa sú však výrazné, pokiaľ ostane porucha sluchu nepodchytená a dieťa nenosí pravidelne načúvací prístroj alebo kochleárny implantát. Dieťa, ktoré nemá dobre skompenzovanú poruchu sluchu, a preto nepočuje dobre, môže zažívať frustráciu, zmätok a zahanbovanie. Bežné veci ako rozhovor s rodičmi, hra s priateľmi, telefonovanie alebo sledovanie televízie mu môžu spôsobovať veľké ťažkosti, následkom čoho sa sťahuje zo sociálnej skupiny.
Pre rozvoj reči je najdôležitejšie obdobie do 3 rokov života. V prípade poruchy prichádza k oneskorenému a sťaženému rozvoju reči, k zhoršeniu komunikačných schopností, k ťažkostiam s učením a vzdelávaním, k horšiemu prístupu k informáciám a následným uplatnením pacienta v každodennom živote.
Možnosti kompenzácie a rehabilitácie
V prípade sluchového postihnutia pri strate sluchu od 40 dB a viac alebo v úrovni ľahkej sluchovej straty, ale v prípade sociálne neadekvátneho sluchu, kedy už u pacienta nastupuje komunikačná bariéra, tento stav je trvalý, možnosť liečby je vyčerpaná a dochádza k vzniku chronickej sluchovej straty, v tomto prípade je u týchto pacientov so sluchovým hendikepom možnosť rehabilitácie sluchu naslúchadlom.
Nasúvacie aparáty sa nastavujú individuálne každému pacientovi a prispôsobujú sa jeho akustickým potrebám. Všetky nasúvacie aparáty majú v súčasnej dobe digitálne spracovanie zvukov, čiže aj kvalita počutia je niekde inde. V poslednom období, ako pokračuje vývoj digitálnych technológii, sú mnohé cez bluetooth technológiu kompatibilné s prídavnými zariadeniami, so smart telefónmi, do ktorých je možné stiahnuť aplikácie na ovládanie aparátov.
Načúvací prístroj je prvou kompenzačnou pomôckou, ktorú sluchovo postihnutý dostáva zo zdravotnej poisťovne na základe lekárskeho odporúčania foniatra. Dieťa má v prípade potreby nárok na jeden prístroj na každé ucho. Ku každému prístroju je nutné vyrobiť individuálnu ušnú koncovku.
Kochleárny implantát (KI) je modernejšia forma načúvacieho prístroja, ktorá umožňuje počutie aj ľuďom s percepčnou hluchotou. Je vhodný pre nepočujúcich, ktorí ohluchli vo vyššom veku, a pre nepočujúce deti, ktoré ho získali v prelingválnom období. Nevýhodou je, že ide o operatívny zákrok a príjemca musí byť vhodný z medicínskeho aj psychologického hľadiska.
Ako fungujú kochleárne implantáty? | MED-EL
Komunikácia so sluchovo postihnutým dieťaťom
Pre detskú populáciu je sluch hlavným faktorom rozvoja reči, v prípade poruchy prichádza k oneskorenému a sťaženému rozvoju reči, k zhoršeniu komunikačných schopností, k ťažkostiam s učením a vzdelávaním, k horšiemu prístupu k informáciám a následným uplatnením pacienta v každodennom živote.
Artikulovaná (orálna) reč využíva zvyšky sluchu a odzeranie. Je ťažké ju zvládnuť a pre nepočujúcich je nevyhovujúcim komunikačným prostriedkom, ale má výhodu v tom, že jej rozumejú ostatní ľudia. Osvojenie si orálnej reči je pre človeka s ťažkým sluchovým postihnutím veľmi ťažké, pretože chýba ľahkosť vnímania verbálneho vyjadrenia a kontroly vlastného prejavu.
Posunkový jazyk (posunková reč) je založený na vizuálno-pohybovom kóde s kodifikovanou sústavou znakov daných polohami a pohybmi rúk so sprievodom tvárovej mimiky. Je základným komunikačným prostriedkom nepočujúcich. Osvojovanie posunkovej reči je pre nepočujúceho nenáročné a otvára mu možnosť komunikovať prirodzeným spôsobom. Nevýhodou je obmedzený počet ľudí, ktorí tento spôsob komunikácie poznajú. Posunkový jazyk bol zákonmi našej republiky uznaný ako prostriedok dorozumievania sa a vzdelávania sluchovo postihnutých.
Dôležité je rozprávať sa so sluchovo postihnutým dieťaťom o pocitoch. Nepočujúce dieťa potrebuje podnetné prostredie, ktoré mu pomôže vyrásť v osobnosť, ktorá nie je závislá od druhých. Na to, aby to dosiahlo, potrebuje, aby boli rodičia dôslední a trpezliví pri vysvetľovaní a akceptovali ho.
Podpora a vzdelávanie
Zdravotné poisťovne začnú už od októbra preplácať načúvacie prístroje sluchovo postihnutým deťom a mladým v oveľa vyššej sume ako tomu bolo doteraz. „Sluchové postihnutie je jedným z mála hendikepov, s ktorým sa dá plnohodnotne žiť, ak sa u dieťaťa odhalí ešte v ranom veku a dostane starostlivosť, akú potrebuje,“ hovorí František Majtán, predseda OZ Nepočujúce dieťa.
„Na Slovensku potrebujeme celoplošnú sieť odborníkov, ktorí sa budú o deti so sluchovým postihnutím a ich rodičov starať. Je potrebné, aby pediatri, ORL lekári, foniatri, klinickí logopédi, špeciálni pedagógovia a iní odborníci s rodičmi detí úzko spolupracovali, bez toho to nejde,“ vysvetľuje Irina Šebová, prednostka Detskej otorinolaryngologickej kliniky Lekárskej fakulty a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave.
Občianske združenie Nepočujúce dieťa na Slovensku vzdeláva a obhajuje práva rodín sluchovo postihnutých detí. Združenie založili v roku 2015 rodičia detí, ktorí veria, že na Slovensku je možné vytvoriť prostredie, vďaka ktorému bude mať každé sluchovo postihnuté dieťa šancu na plnohodnotný život vo väčšinovej počujúcej spoločnosti.
tags: #sluchovo #postihnute #dieta