Pri ukončení pracovného pomeru, najmä v súvislosti s odchodom do dôchodku, sa zamestnanci stretávajú s pojmami ako odstupné a odchodné. Tieto dva nároky zamestnancov pri skončení pracovného pomeru sú kľúčové, pretože zabezpečujú finančnú kompenzáciu v závislosti od dôvodu ukončenia pracovného pomeru. V nasledujúcom článku detailne preskúmame jednotlivé podmienky nároku na odstupné a odchodné, vrátane ich minimálnej výšky, ktorá je ustanovená zákonom. Poskytneme prehľad paragrafov venovaných týmto témam a objasníme situácie, v ktorých zamestnancovi vzniká nárok na tieto dávky.
Právna úprava odstupného a odchodného je upravená v ustanoveniach § 76 a § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Odchodné: Odmena za kariéru
Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Predstavuje akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok, prakticky odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%). Stačí vznik nároku.
- Zamestnanec požiada o poskytnutie starobného alebo invalidného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po jeho skončení (§ 76a ods. 1 Zákonníka práce).
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy.
Nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa a len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok.
Kedy nevzniká nárok na odchodné?
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Účtovanie odchodného a rezervy
V praxi sa často objavujú otázky týkajúce sa účtovania odchodného, najmä ak sa rozhodnutie o priznaní dôchodku doručí až v nasledujúcom roku. Napríklad, ak učiteľka MŠ končí pracovný pomer dohodou k 30.11.2024 a rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku sa očakáva až v roku 2025. V takýchto prípadoch je dôležité zistiť, či má obec povinnosť tvoriť rezervu na odchodné k 31.12.2024. Rezerva na odchodné by sa mala tvoriť v roku, v ktorom je predpoklad, že zamestnancovi vznikne nárok na dôchodok a pracovný pomer sa ukončí. Pre výpočet výšky rezervy sa použije priemerný zárobok.
Príklad: Zamestnanec, ktorý v priebehu roka 2024 dosiahol dôchodkový vek, ale neodišiel do starobného dôchodku. Zamestnanec bude mať nárok na odchodné pri odchode do starobného dôchodku. Obec má povinnosť tvoriť rezervu na odchodné k 31.12.2024.
Odstupné: Kompenzácia pri ukončení zo strany zamestnávateľa
Odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov podľa § 63 Zákonníka práce. Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Nárok na odstupné vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 Zákonníka práce, napríklad ak zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, alebo sa zamestnanec stal nadbytočným a pozícia sa bude rušiť.
Výška odstupného
Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.
| Dĺžka pracovného pomeru | Výška odstupného |
|---|---|
| Menej ako 2 roky | Žiadne |
| Minimálne 2 roky | Podľa zákona (§ 63 Zákonníka práce) |
Súbeh odstupného a odchodného
Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi môže pri splnení zákonných podmienok vzniknúť nárok na oba typy peňažných plnení súčasne. Nárok na odchodné a odstupné vzniká aj v prípade smrti zamestnanca, kedy posledné zmeny, v súvislosti s ich poskytnutím, upravila novela č. 350/2022 Zákonníka práce účinná od 1. novembra 2022.
Špecifické prípady a otázky z praxe
Starosta a odchodné
V praxi sa vyskytol problém vyplatenia odchodného u odchádzajúcich starostov, ktorí počas výkonu funkcie starostu nadobudli nárok na starobný dôchodok. Napríklad, ak je starostka už 4 volebné obdobia uvoľnená na výkon funkcie z miesta matrikárky. Keď jej skončí volebné obdobie, ide rovno na dôchodok, na svoje pôvodné miesto už nenastúpi. Otázka znie, či má nárok z funkcie starostu na odchodné a odstupné. Podľa výkladu v mesačníku ÚČTOVNÍCTVO ROPO a OBCÍ č. 2/2011 starosta nárok na odchodné nemá, ak počas výkonu funkcie nadobudol nárok na starobný dôchodok a zostáva vo funkcii.
Odchodné pri predčasnom starobnom dôchodku
Zamestnanec, ktorý ukončí pracovný pomer dohodou a požiada o priznanie predčasného starobného dôchodku (PSD), má nárok na odchodné. V dohode môže byť uvedené, že odchodné bude vyplatené po doručení rozhodnutia o priznaní dôchodku. Otázka nastáva, či sa má odchodné počítať s poslednou výplatou a vyplatiť ho po priznaní dôchodku, alebo až vo výplate, kedy sa preukáže priznaním PSD. Sociálna poisťovňa môže pozastaviť vyplácanie PSD, ak príjem z odchodného presiahne určitú sumu. Z tohto dôvodu je dôležité správne načasovanie a účtovanie vyplatenia odchodného.
Pracovný pomer po dosiahnutí dôchodkového veku
Ak zamestnanec dosiahne dôchodkový vek, ale neukončí pracovný pomer a naďalej chce pracovať, nárok na odchodné mu vznikne až pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na dôchodok a požiadaní oň.