Ukončenie pracovného pomeru a odchod do starobného dôchodku na Slovensku

Skončenie pracovného pomeru z dôvodu odchodu do starobného dôchodku je aktuálnou témou, ktorá prináša mnohé otázky pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Novela Zákonníka práce priniesla v minulosti zmeny, ktoré sa dotýkajú ukončenia pracovného pomeru so zamestnancami, ktorí dosiahli určitý vek a zároveň im vznikol nárok na starobný dôchodok. Zároveň je dôležité poznať podmienky nároku na odstupné a odchodné, ktoré sú upravené v Zákonníku práce.

Zmeny v Zákonníku práce a ich pozastavenie

Novela Zákonníka práce, ktorá mala nadobudnúť účinnosť od 1.1.2022, priniesla výraznú zmenu umožňujúcu zamestnávateľovi ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dovŕšil 65 rokov veku a zároveň mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Táto zmena bola zakotvená v ustanovení § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce. Dňa 15.12.2021 však Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o pozastavení účinnosti tohto ustanovenia. To znamená, že predmetné ustanovenie zákona sa od 1.1.2022 neuplatňovalo a zamestnávatelia ho nemohli využiť.

Pôvodný zámer tejto novely spočíval v podpore celkovej zamestnanosti, medzigeneračnej výmeny zamestnancov na pracovisku, zlepšení zamestnávania mladých ľudí - absolventov vysokých a stredných škôl, ako aj znížení celkovej nezamestnanosti. V tomto kontexte bolo zakotvenie nového výpovedného dôvodu do Zákonníka práce reštriktívnejším opatrením.

Podmienky ukončenia pracovného pomeru z dôvodu veku a nároku na dôchodok

Ak by bolo ustanovenie § 63 ods. 1 písm. f) účinné, obe podmienky, a síce podmienka veku (dovŕšenie 65 rokov) a podmienka vzniku nároku na starobný dôchodok, by museli byť splnené súčasne. Ak by Vám zamestnávateľ dal výpoveď podľa tohto ustanovenia, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom Vám bola výpoveď doručená, by Vám začala plynúť výpovedná doba.

Dĺžka výpovednej doby

• Základná dĺžka výpovednej doby je 1 mesiac.
• Ak ste pre zamestnávateľa odpracovali viac ako 1 rok, výpovedná doba je 2 mesiace.

Počas výpovednej doby by ste mali u zamestnávateľa zotrvať a vykonávať svoju prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Ak by ste nezotrvali počas plynutia výpovednej doby u svojho zamestnávateľa, tento má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom Vášho priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby, ak ste sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve.

Nárok na odstupné

Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu dosiahnutia 65 rokov veku za splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, patrí odstupné v závislosti od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa ku dňu ukončenia pracovného pomeru. Použité slovíčko „najmenej“ v danom ustanovení zákona znamená, že zamestnávateľ môže dať takémuto zamestnancovi aj vyššie odstupné, ako mu patrí zo zákona.

Tabuľka výšky odstupného podľa odpracovaných rokov

Výška odstupného je Zákonníkom práce odstupňovaná podľa počtu odpracovaných rokov. Nasledujúca tabuľka sumarizuje minimálne zákonné výšky odstupného.

V prípade ukončenia pracovného pomeru z dôvodu dosiahnutia veku zamestnancom nemá zamestnávateľ takzvaný "automatický" nárok na odstupné, ak neexistujú iné dôvody pre jeho vyplatenie, ako napríklad organizačné zmeny. Odstupné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje finančnú kompenzáciu „za stratu zamestnania“, t. j. za skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa.

Nárok na odchodné

Odchodné ako pracovnoprávny inštitút predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok.

Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa. Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.

Kedy zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné?

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 6á ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Súčasný nárok na odchodné a odstupné

Podmienky poskytnutia odchodného a odstupného sú upravené v ustanoveniach § 76 a § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi môže vzniknúť nárok na odstupné a odchodné súčasne. Právny nárok na odchodné a odstupné má zamestnanec, ktorý vykonával zárobkovú činnosť na základe pracovného pomeru; nárok na odchodné tak nevzniká zamestnancom, ktorí vykonávali a končia zárobkovú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Zdanenie a odvody

Z pohľadu zdanenia a platby odvodov na poistné patrí odstupné a odchodné medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek; k výnimkám patrí aj príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z.

Výpočet priemerného mesačného zárobku pre odchodné

Pri odchodnom sa používa priemerný mesačný zárobok počítaný podľa pravidiel priemerného zárobku v Zákonníku práce, t. j. technicky sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok a ak treba mesačný, prepočíta sa cez priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa Vášho týždenného pracovného času (§ 134 ods. 4 ZP).

Príklad nároku na odstupné a odchodné

Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek v apríli 2024, požiadal o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu dôchodok priznala a pravidelne začala vyplácať. Zamestnanec neukončil pracovný pomer a pokračoval v práci. Zamestnávateľ končí svoju činnosť a zaniká. Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31.10.2024. Zamestnancovi vznikol nárok na odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku (u zamestnávateľa pracoval 15 rokov). Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP: ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru. V tomto prípade zamestnancovi vzniká nárok na odstupné a odchodné súčasne.

Odchodné pri predčasnom starobnom dôchodku

Podľa § 76a ods. 1 písm. b) Zákonníka práce vzniká zamestnancovi nárok na odchodné aj pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok. Ak splníte tieto podmienky, máte nárok na odchodné. Jednomesačné odchodné je len minimálny zákonný nárok, ale zamestnávateľ Vám môže vyplatiť aj viac.

Zahraničné skúsenosti

V právnych úpravách niektorých štátov EÚ sa uplatňuje odlišný prístup k skončeniu pracovného pomeru a jeho podmienkam pri zamestnancoch, ktorí dosiahli určitý, resp. dôchodkový vek. Napríklad v Írsku zamestnanec starší ako 66 rokov nemá v prípade skončenia pracovného pomeru nárok na odstupné. Pracovný pomer zamestnancov vo Švédsku, ktorí dosiahli vek 67 rokov, sa končí uplynutím výpovednej doby v trvaní 1 mesiaca bez ohľadu na to, ako dlho trval ich pracovný pomer u zamestnávateľa. Vo Veľkej Británii nemôžu zamestnanci starší ako 65 rokov namietať pri skončení pracovného pomeru nespravodlivé ukončenie pracovného pomeru súdnou alebo inou cestou.

tags: #skoncenie #pracovneho #pomeru #odchod #do #starobneho