Hoci už nepodnikáte, neminie vás povinnosť podať daňové priznanie. V priebehu podnikania daňovníkov môže dôjsť k situáciám, kedy daňovník pozastaví, preruší alebo dokonca úplne skončí svoju podnikateľskú činnosť. Podľa toho, k akej situácii dôjde, upravujú ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), aký vplyv majú uvedené skutočnosti na úpravu základu dane.
Ukončenie živnosti: administratívne kroky
V prvom rade, zrušenie živnosti živnostník oznamuje osobne na miestne príslušnom okresnom úrade, odbore živnostenského podnikania (na JKM - jednotnom kontaktnom mieste), alebo môže oznámenie o zrušení živnosti riešiť aj elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy na stránke www.slovensko.sk, pokiaľ má elektronický občiansky preukaz a zriadený elektronický prístup.
JKM oznámi daňovému úradu, že živnostník živnosť zrušil, ale aj tak musí živnostník do 30 dní odo dňa zrušenia živnosti požiadať daňový úrad o zrušenie registrácie na daň z príjmov, prípadne aj registráciu na DPH (pokiaľ bol registrovaný ako platca DPH).
Daňovému úradu je potrebné následne vrátiť aj osvedčenia o registrácii: u registrácie DIČ (biela kartička) do 15 dní a u registrácie na DPH (ružová kartička s IČ DPH) do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zrušení registrácie uvedených daní.
Sociálne a zdravotné poistenie
Zánik platiteľa poistného oznámi príslušnej zdravotnej poisťovni jednotné kontaktné miesto na základe informácie od živnostníka, ktorú uviedol v oznámení o ukončení podnikania, ktoré živnostník predložil na JKM. Fyzická osoba po ukončení živnosti už nemusí platiť odvody na zdravotné poistenie, nakoľko prestáva byť SZČO ako platiteľ poistného podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.
V zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov živnostníkovi ako SZČO zrušením živnosti zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Odo dňa zrušenia prestáva SZČO platiť sociálne odvody.
Účtovníctvo a daňové priznanie
V zmysle § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z o účtovníctve, živnostník, ktorý účtoval v jednoduchom účtovníctve, uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia podnikania a k rovnakému dňu zostaví mimoriadnu účtovnú závierku (výkaz o majetku a záväzkoch a výkaz o príjmoch a výdavkoch). Zároveň ku dňu, ku ktorému sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka (ku dňu skončenia podnikania), musí živnostník vykonať inventarizáciu majetku a záväzkov a to pred uzavretím účtovných kníh.
Podnikateľ nepodáva daňové priznanie k dátumu ukončenia živnosti, ale daňové priznanie podáva za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil živnostník podnikanie, a to v lehote 3 kalendárnych mesiacov odo dňa skončenia zdaňovacieho obdobia. Často sa stáva, že podnikatelia, ktorí používali motorové vozidlo v súvislosti s podnikaním, opomenú podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za časť zdaňovacieho obdobia, kedy bolo motorové vozidlo používané v súvislosti s podnikaním, a tiež sa stáva, že zabudnú zaplatiť daň do 31. januára.
Ako podať daňové priznanie pre firmy PRVÝKRÁT!
Úprava základu dane pri skončení podnikania
U samostatne zárobkovo činných osôb môže dochádzať k rôznym formám ukončenia podnikateľskej činnosti. Ustanovenia § 17 ods. 8 a 9 ZDP určujú povinnosť daňovníkov upraviť základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz. Daňovník upravuje základ dane podľa skutočnosti, či účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, alebo účtuje v sústave podvojného účtovníctva, alebo uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP.
Skončením podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti daňovníka - fyzickej osoby sa podľa § 17 ods. 8 ZDP rozumie:
- zrušenie daňovníka s likvidáciou alebo vyhlásenie konkurzu,
- zánik povolenia na podnikanie,
- skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu resp. zánik oprávnenia, osvedčenia alebo povolenia na výkon takejto činnosti.
Pri skončení podnikania musí daňovník upraviť základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza ku skončeniu podnikania. Úprava základu dane zahŕňa:
| Typ účtovníctva/evidencie | Položky zvyšujúce základ dane | Položky znižujúce základ dane |
|---|---|---|
| Jednoduché účtovníctvo / Evidencia (§ 6 ods. 11 ZDP) | Cena nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv, výška pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem | Výška záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok |
| Podvojné účtovníctvo | Špecifické úpravy podľa § 17 ods. 8 písm. b) ZDP | Špecifické úpravy podľa § 17 ods. 8 písm. b) ZDP |
| Výdavky percentom z príjmov (§ 6 ods. 10 ZDP) | Cena nespotrebovaných zásob, výška pohľadávok (okrem tých z § 19 ods. 2 písm. h) ZDP) | N/A |
Príklady úpravy základu dane
Príklad č. 1: Nespotrebované zásoby
Daňovník k 30. 10. 2021 ukončí živnosť, pričom mu zostali na sklade zásoby v hodnote 10 000 eur. O hodnotu zásob (10 000 eur) musí daňovník zvýšiť základ dane pri skončení podnikania podľa § 17 ods. 8 ZDP, a to ku dňu, ku ktorému skončil podnikanie, t. j. k 30. 10. 2021, ku ktorému aj zostaví mimoriadnu účtovnú závierku.
Príklad č. 2: Pohľadávky a záväzky
Daňovník, neplatiteľ DPH, účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, k 30. 5. 2021 ukončil živnosť. Ku dňu skončenia podnikania eviduje záväzky voči zdravotnej poisťovni a sociálnej poisťovni vo výške 256 eur. V súlade s ustanovením § 17 ods. 8 ZDP daňovník upraví základ dane za zdaňovacie obdobie 2021 o výšku evidovaných záväzkov ku dňu skončenia podnikania.
Príklad č. 3: Predaj zásob po skončení živnosti
Ak by mu po termíne ukončenia živnosti plynuli nejaké úhrady za predaj zásob, ktoré boli zaradené v obchodnom majetku (napr. za 15 000 eur), príjem z predaja sa zahrnie do základu dane už iba v rozdielovej výške, o ktorú prevyšuje predajná cena cenu zásob už zahrnutých do základu dane pri ukončení živnosti.
Daňové priznanie pre dôchodcov
Na Slovensku pracuje približne dva a pol milióna osôb, z toho viac než 300 tisíc sú dôchodcovia. Blíži sa čas daňového priznania. Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať každý daňovník (aj dôchodca), ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku presiahli sumu 2 461,41 eura (pre rok 2023). Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňujú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane z príjmov oslobodené.
Výhodnosť podania daňového priznania
Ak daňovník poberajúci dôchodok dosiahol v roku príjem zo závislej činnosti neprevyšujúci sumu 2 461,41 eura, nevzniká mu povinnosť podať daňové priznanie. Ak mu však zamestnávateľ zrážal z príjmu preddavky na daň, je pre neho výhodné podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A, aj keď jeho zdaniteľné príjmy nepresiahli túto sumu. V podanom daňovom priznaní dôchodcovi vznikne daňový preplatok, ktorý daňový úrad vráti na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.
Typy daňového priznania pre dôchodcov
- Ak dôchodca dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A.
- Ak dosiahol aj iné druhy zdaniteľných príjmov (napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, z výhry, z predaja nehnuteľnosti, z vyplatenia podielového listu), podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu B.
Nezdaňované príjmy dôchodcov
Dôchodkové dávky vyplácané v SR a dávky rovnakého druhu vyplácané z povinného zahraničného poistenia sú od dane z príjmov oslobodené. Medzi takéto dôchodkové dávky patria napr.:
- starobný dôchodok,
- predčasný starobný dôchodok,
- invalidný dôchodok,
- vdovský a vdovecký dôchodok,
- sirotský dôchodok,
- výsluhový dôchodok,
- rodičovský dôchodok.
Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka
Poberateľ dôchodku, ak bol poberateľom tohto dôchodku k 1.1.2023, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane iba v prípade, že ročná suma vyplateného dôchodku v roku 2023 v úhrne nepresahuje sumu 4 922,82 eura. Potom nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje rozdiel medzi sumou 4 922,82 eura a vyplatenou sumou dôchodku. Ak sa fyzická osoba stala poberateľom starobného dôchodku v priebehu roka 2023 (nebola poberateľom dôchodku k 1.1.2023), vzniká jej nárok na celú nezdaniteľnú časť vo výške 4 922,82 eura, pokiaľ základ dane nepresiahol sumu 21 754,18 eura.
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok, ktorý sa zúčtováva.
Ako podať daňové priznanie pre firmy PRVÝKRÁT!
Príklad: Uplatnenie nezdaniteľnej časti
Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018. Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.