Kedy presne sa človek stáva seniorom? Od akého veku začína staroba? Je senior synonymom pre dôchodcu? Hľadanie jednoznačných odpovedí na tieto otázky je zložité, pretože oficiálny vek nástupu do seniorského veku neexistuje. Názory na túto tému sa rôznia a jednotná definícia seniora v celosvetovom meradle neexistuje. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je možné obdobie dospelosti rozdeliť do nasledujúcich kategórií:
- 45 - 59 rokov: stredný vek
- 60 - 74 rokov: vyšší vek, ranná staroba, presénium
- 75 - 89 rokov: starecký vek, pokročilý vek, sénium
- 90 a viac rokov: dlhovekosť
Je dôležité si uvedomiť, že proces starnutia nie je náhly, ale postupný. Vek (senium) - toto obdobie označuje neskoršie fázy ontogenézy, prirodzeného priebehu života. Staroba ako etapa ľudského života je najčastejšie determinované na základe vývinovej psychológie. Je však nutné poznamenať, že mnohí autori zároveň dodávajú, že o starobe spravidla hovoríme až od veku 65 rokov. V anglicky písanej literatúre sa termín senior objavuje zriedka. Užíva sa pojem "older people", resp. "elderly".
Tri druhy starnutia
Odborníci rozlišujú tri základné druhy starnutia, a to biologické, sociálne a kalendárne. Každý z týchto typov starnutia prináša so sebou špecifické zmeny a výzvy.
Biologické starnutie
V prípade biologického starnutia je stále náročné presne definovať, prečo k nemu dochádza a čo vlastne predstavuje. Vedci dokážu identifikovať fyzické a psychické zmeny, ktoré sa s pribúdajúcim vekom objavujú, ako napríklad ochabovanie svalstva alebo zhoršenie pamäti. Tieto biologické zmeny sa u väčšiny ľudí začínajú prejavovať medzi 60. a 75. rokom života. Ich nástup a intenzitu ovplyvňujú rôzne faktory, ako fyzický a psychický zdravotný stav, predchádzajúce zamestnanie, životný štýl a subjektívny pohľad na starnutie. Z lekárskeho hľadiska sa staroba začína po 75. roku života.
Seniorský vek so sebou spravidla prináša Dispert (chorobnosť). Objavujú sa choroby kardiovaskulárneho systému, chrbtice, problémy so zmyslovými receptormi. Možno sem zaradiť poruchy s príjmom potravy, poruchy termoregulácie, inkontinenciou, hypomobilitou (obmedzená pohyblivosť kĺbov) a svalová slabosť. Zhoršujúci sa zdravotný stav sa celkom prirodzene odráža aj v náraste neaktívnych seniorov. V tejto oblasti je typický úbytok mozgového tkaniva (cca o 10 - 15 %), čo má za následok celkové spomalenie seniora. Ten potrebuje viac času na vykonanie nejakej úlohy. Seniori dlhšie spracovávajú informácie a predlžuje sa reakčný čas.
Sociálne starnutie
Sociálne starnutie je charakterizované zmenou sociálnych rolí a životného štýlu. Dôležitou súčasťou tohto procesu je splnenie určitého kritéria, najčastejšie odchod do dôchodku. Táto udalosť je vnímaná ako ukončenie jednej a začiatok novej životnej etapy. Jedinec v tomto období prijíma nové sociálne role a statusy, napríklad status seniora. Často sa stáva, že človek si kladie otázku: "Vyzerám síce staršie, ale veľmi staro sa necítim. Ako to teda je?" Medzi hlavné zmenu patrí odchod do dôchodku a s tým spojený úbytok finančných zdrojov. V súvislosti s odchodom do dôchodku sa tiež obmedzuje kontakt s bývalými spolupracovníkmi.
Kalendárne starnutie
Jediným objektívnym faktorom pri posudzovaní toho, kto je senior, sa stal kalendárny vek jedinca. Kalendárny vek je relatívne jednoducho štatisticky zachytiteľný na rozdiel od tzv. biologického alebo funkčného veku. Odchod do starobného dôchodku alebo iného dôchodku mení označenie jednotlivca na „dôchodca“. Sociálna politika štátu určuje, aké podmienky treba splniť na odchod do dôchodku. Nie je to len vek. V súčasnosti na Slovensku Sociálna poisťovňa umožňuje odchod do riadneho dôchodku vo veku 62 až 64 rokov, pričom to závisí aj od pohlavia a počtu vychovaných detí. Vek odchodu sa mení a je politickým rozhodnutím. Povinnosťou poisťovne je zverejniť ho 5 rokov v predstihu pred možnosťou odchodu (v roku 2024 sú zverejnené veky odchodu pre osoby narodené pred rokom 1967). Podmienky odchodu do predčasného dôchodku sa aktuálne menia.
Zastropovanie dôchodkového veku nebude fungovať (Marián Búlik v Ranných správach na RTVS)
Pohľad verejnosti na starnutie
Verejnosť posudzuje starnutie na základe rôznych kritérií, medzi ktoré patrí najmä fyzický stav, vek, strata duševnej sviežosti, neschopnosť postarať sa o seba, neschopnosť prispôsobiť sa zmenám, odchod do dôchodku alebo narodenie vnúčaťa. Mladí ľudia vnímajú vek ako rozhodujúci faktor, zatiaľ čo starší jedinci kladú väčší dôraz na schopnosť sebestačnosti a zdravotný stav.
Medzi mladými ľuďmi často prevláda názor, že odchodom do dôchodku sa pre človeka život končí. To však nie je pravda. Dôchodkový vek prináša množstvo voľného času, s ktorým môže senior naložiť podľa vlastného uváženia. Mnohí seniori aktívne trávia čas v seniorských kluboch, venujú sa športu, záhradkárstvu, svojim záľubám, starajú sa o vnúčatá alebo cestujú. Niektorí aj po dosiahnutí dôchodkového veku pokračujú v práci. Sociálne aktivity a stretávanie sa s rovesníkmi im dodávajú pocit mladosti.
Je zaujímavé, ako rôzne vekové skupiny vnímajú starobu. Tínedžeri považujú za starých už tridsiatnikov, zamestnávatelia štyridsiatnikov. Tridsiatnici si myslia, že staroba začína v 65 rokoch, zatiaľ čo 65-roční posúvajú túto hranicu až na 75 rokov. Kde je teda pravda? V skutočnosti platí, že človek je taký starý, ako sa sám cíti. Mnohí starší ľudia majú toľko energie a chuti do života, že by svojou vitalitou zahanbili aj dvadsiatnikov.
Všeobecná charakteristika staroby
Staroba by nemala byť vnímaná ako previnenie alebo nedostatok. Starší ľudia si zaslúžia trvalú lásku, pochopenie, trpezlivosť a pomoc. Úcta k starším ľuďom je prejavom úcty k životu samotnému. Každá etapa života má svoju krásu a jedinečnosť, a to platí aj pre starobu.
Starnutie však pre mnohých ľudí predstavuje nemalé problémy. Často sa cítia osamotení po strate partnera a rodina nie je vždy schopná alebo ochotná sa o nich postarať. Ak chce človek úspešne zvládnuť problémy spojené so starobou a zmenami, ktoré s ňou prichádzajú, musí sa im aktívne brániť a nepoddať sa im.
Demografický vývoj a starnutie populácie na Slovensku
Populácia Slovenska starne, čoho dôkazom je zvyšujúci sa priemerný vek aj index starnutia. Je to spôsobené predovšetkým vývojom pôrodnosti, ktorý hlavne ovplyvňuje vekové zloženie obyvateľstva. Okrem úmrtnosti a pôrodnosti sa na formovaní vekovej štruktúry podieľa aj migrácia. Na Slovensku máme v súčasnosti (od roku 2020) regresívny typ vekovej štruktúry (počet obyvateľov sa znižuje). Je charakteristický nielen starnutím zdola a zhora, ale aj so začínajúcimi sa prejavmi starnutia zo stredu. Až v roku 2008 došlo k očakávanému nárastu plodnosti, čo sa pozitívne prejavilo vo zvýšení počtu detskej časti populácie. Naopak nárast početnosti 65-ročných a starších je najmä v dôsledku pokračujúcich zlepšujúcich sa úmrtnostných pomerov.
Od začiatku 90 rokov minulého storočia na Slovensku došlo k znižovaniu, predtým stagnujúcej úmrtnosti, čo viedlo k pozitívnemu trendu predlžovania života ľudí. Týka sa to nielen najmladších vekov, ale rast strednej dĺžky života možno identifikovať aj v seniorskej zložke populácie. Napríklad medzi rokmi 2000 a 2018 sa vo veku 65 rokov stredná dĺžka života predĺžila u mužov z necelých 13 rokov na viac ako 15 rokov. U žien to bolo z necelých 16,4 roka na 18,8 roka. Pozitívny trend sa týka osôb všetkých vekových kategórií, rýchlejšie sa však predlžuje život u mladších seniorov a u osôb v preddôchodkovom veku (50 - 64 rokov). Dynamickejšie sa pritom úmrtnostné pomery zlepšujú v mužskej časti populácie, čím dochádza k zmenšovaniu diferencií medzi pohlaviami a mužskej nadúmrtnosti aj v seniorskom veku. Väčšina prognózy populačného vývoja Slovenska počítala s ďalším kontinuálnym predlžovaním života starších ľudí.
Index starnutia vyjadruje, koľko v populácii pripadá osôb vo veku 65 a viac rokov na 100 detí vo veku 0-14 rokov. Podľa českého štatistického úradu k 31. 12. boli doby, keď detí bolo vždy viac než seniorov, od roku 2006 sa pomer obrátil a pribúda seniorov. V roku 2006 bol index staroby 100,2, to znamená, že pomer seniorov a detí bol takmer v rovnováhe. Od tej doby je v Česku viac seniorov ako detí. Podľa Českého štatistického úradu a jeho prognóz bude v roku 2050 s najväčšou pravdepodobnosťou najviac občanov vo vekovej skupine 70 - 80 rokov.
Porovnanie podielu seniorov v Európe
Z uvedeného grafu je zrejmé, že najväčší pomer seniorov má Taliansko, tj. 21,4% obyvateľstva. Naopak najmenej má Turecko, tj. 7,7%. Aj v roku 2018 pokiaľ ide o podiel osôb vo veku 65 alebo viac rokov na celkovej populácii, najvyššie hodnoty zaznamenali Taliansko (22,6 %) a Grécko (21,8 %), pričom v Írsku sa zistil najnižší podiel (13,8 %).
