Rezidenčná segregácia a jej dôsledky na vzdelávanie a život seniorov

Fenomén rezidenčnej segregácie je celospoločenský problém, ktorý sa vyskytuje v rôznych kultúrach a má významný vplyv na kvalitu života jednotlivcov a komunít. V negatívnej rovine hovoríme o rezidenčnej segregácii v prípade, keď reálna miera segregácie napr. etnickej skupiny vykazuje výrazne zvýšenú hodnotu, čo predstavuje celospoločenský problém často prekrývajúci sa inými sociálnymi resp. patologickými problémami.

Rezidenčná segregácia popisuje do akej miery žijú členovia dvoch alebo viacerých (etnických) skupín obyvateľstva oddelene v rôznych mestských územných celkoch. Etnické skupiny môžu byť prerozdelené medzi jednotlivé územne jednotky miest a obcí takým spôsobom, že v niektorých oblastiach sú zastúpené vo výraznej miere oproti lokalitám s ich minimálnym resp. žiadnym zastúpením.

Všetky formy segregácie majú priamy vplyv na znižovanie kvality života, blahobytu a „životných šancí“ rodín, domácnosti či jednotlivcov a to najmä v oblasti bývania, vzdelávania a zamestnanosti. Oblasti vyznačujúce sa výraznou mierou rezidenčnej segregácie a izolácie sú spájané so zvýšenou mierou kriminality, deviantného správania, nízkou úrovňou dosiahnutého vzdelania, nezamestnanosťou, chátrajúcim bytovým fondom, preplnenosťou bytov, ako aj nízkou dostupnosťou základnej občianskej vybavenosti.

Nedobrovoľná rezidenčná segregácia predstavuje situáciu, kedy sa podmienky bývania stávajú pre isté skupiny obyvateľov nevyhovujúcimi, ale zmene bývania bránia finančné, inštitucionálne alebo iné bariéry. Okrem už zmienenej segregácie rozlišujeme aj dobrovoľnú separáciu, kedy vybrané skupiny obyvateľov sa vyčlenia od zvyšku spoločnosti na základe vlastného rozhodnutia, ktoré je často motivované vlastnými záujmami a aktivitami s cieľom minimalizovať kontakt s okolím.

Sídelnú segregáciu vymedzujeme od ekonomického statusu domácností (vertikálna diferenciácia) alebo od etnicity, typu domácnosti, kultúrnych znakov a životného štýlu domácnosti (horizontálna diferenciácia). Na základe horizontálnej diferenciácie rozlišujeme osídlenie typu etnická enkláva (dobrovoľná separácia) a ghetto (segregácia). Pre uvedené typy osídlenia je primárnym znakom ekonomický status jej členov, zatiaľ čo segregácia/separácia je sekundárnym znakom podmienený chudobou resp. bohatstvom a mocou tej ktorej skupiny obyvateľov.

V podmienkach SR sa v súčasnosti, ako najviac „vypuklý“ jav javí rezidenčná segregácia rómskych domácností v podmienkach vidieckych osídlení, slumov (tzv. „rómskych osád“), pričom problematika rezidenčnej segregácie v mestskom prostredí je v úzadí. Rezidenčná segregácia v mestách je často spájaná s diskrimináciou, finančnou nedostupnosťou bývania mimo segregovaných území v mnohých prípadoch úzko súvisiacou so zníženou schopnosťou udržať si nájomné bývanie zo strany domácností.

Štátna bytová politika sa zameriava najmä na vytváranie legislatívnych podmienok rozvoja sociálneho nájomného bývania. Hlavnými aktérmi bytovej politiky sú obce a mestá. Medzi ich najhlavnejšie oblasti pôsobenia patrí vytváranie priestorových podmienok rozvoja bývania na svojom území, vytváranie koncepčného rámca rozvoja jednotlivých oblastí obce, spolupôsobia pri utváraní vhodných podmienok na bývanie, zabezpečujú pozemky určené na výstavby bytov, ale aj skvalitňovanie hospodárenia bytového fondu.

Finančná dostupnosť a udržateľnosť bývania pre ohrozené skupiny je často prehliadaným problémom sociálnej a bytovej politiky samospráv. Mestá a obce častokrát nevyužívajú dostupné legislatívne nástroje smerujúce k eliminácii rezidenčnej segregácie u nízkopríjmových rodín a rodín žijúcich v chudobe (nie zriedka generačne reprodukovanej). Ide najmä o podporu zabezpečenia poberania príspevku na bývanie, ktorý síce svojou výškou nepokrýva reálne náklady spojené s bývaním, avšak vytvára aspoň (minimálnu) možnosť udržania si trvalého bývania. V praxi to znamená, že pre určité skupiny obyvateľov je v súčasnosti aplikované sociálne bývanie nedostupné a to aj v prípade bytov nižšieho štandardu. Rezidenčná segregácia v podmienkach miest a obcí je často opomínaným problémom a čo viac v mnohých prípadoch je priamo podporovaná nekoncepčnou (alebo zámernou segregačnou) bytovou a sociálnou politikou.

Ministerstvo školstva zavádza štandardy zákazu segregácie vo výchove a vzdelávaní, ktoré podporujú rovnosť šancí a spravodlivé podmienky pre všetkých žiakov. Úlohou rezortu školstva je zabezpečiť rovnaké vzdelávacie príležitosti pre všetky deti. Cieľom je, aby boli všetky deti plne začlenené do vzdelávacieho systému a aby každé dieťa dostalo vzdelávanie v súlade so svojimi individuálnymi vzdelávacími potrebami a bolo plnohodnotne začlenené do spoločnosti.

Aj preto ministerstvo pokračuje v reforme vzdelávacieho systému, ktorý kladie dôraz na inkluzívnosť a rovnaký prístup k vzdelaniu a rovnosť šancí. „Inkluzívne vzdelávanie je o vízii školy ako miesta, kde má každé dieťa šancu uspieť, naučiť sa rešpektu, spolupráci a tolerancii. Zavedením štandardov na zákaz segregácie posúvame slovenské školstvo bližšie k tomuto cieľu a poskytujeme školám nástroje, ktoré im pomôžu vytvárať spravodlivé prostredie pre všetkých žiakov.“

V rámci aktivít, ktoré prispievajú k podpore inkluzívnosti škôl, vydalo ministerstvo školstva Štandardy dodržiavania zákazu segregácie vo výchove a vzdelávaní. Ich uplatňovanie prispieva k dodržiavaniu princípov demokracie v školách a školských zariadeniach. Štandardy sú ďalším krokom k napĺňaniu zákazu segregácie vo výchove a vzdelávaní podľa školského zákona. Definujú základné etické a ľudskoprávne princípy, ktoré podporujú spravodlivé vzdelávacie prostredie. Zároveň určujú organizačné a manažérske pravidlá správania a konania pre školy a všetkých aktérov výchovno-vzdelávacieho procesu. Tieto pravidlá sa týkajú identifikácie, prevencie a odstraňovania rizika segregácie či segregačného konania.

Ministerstvo školstva realizuje aj ďalšie opatrenia, ktoré pozitívne ovplyvňujú odstraňovanie segregácie vo výchove a vzdelávaní. Medzi najdôležitejšie patrí zavedenie povinnej predškolskej výchovy pre 5-ročné deti a zabezpečenie právneho nároku na miesto v materskej škole pre 3- a 4-ročné deti. Rezort tiež zaviedol systém nárokovateľných podporných opatrení, vyhlásil výzvy na zvýšenie kapacít materských a základných škôl v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR a podporu na odstránenie dvojzmennej prevádzky základných škôl. Okrem toho ministerstvo spustilo národný projekt na včasné varovanie pred predčasným ukončením školskej dochádzky, aby identifikovalo žiakov v riziku a poskytlo im potrebnú pomoc. Súčasťou týchto iniciatív je aj projekt Príležitosť pre všetkých, ktorého cieľom je podporiť desegregáciu vzdelávania detí z marginalizovaných rómskych komunít.

Meranie rezidenčnej segregácie sa realizuje prostredníctvom merania jej určitej dimenzie, pričom existuje viac ako 20 rôznych indexov. Prvou dimenziou je dimenzia rovinnosti, ktorá zachytáva distribúciu dvoch alebo viacerých etnických skupín v určitom geografickom celku. Druhá dimenzia je expozícia, prostredníctvom nej zachytávame potenciál, pravdepodobnosť kontaktu jednotlivých skupín obyvateľstva. Koncentrácia ako tretia z dimenzií sa vzťahuje na zachytenie veľkosti fyzického priestoru v geografickom celku jednotlivými skupinami obyvateľov. Predposlednou dimenziou je centralizácia, ktorá indikuje do akej miery žijú konkrétne skupiny obyvateľstva v územných jednotkách nachádzajúcich sa v blízkosti centra mesta. Poslednou dimenziou je meranie zhlukov (klastroch), ktorá zachytáva do akej miery žijú členovia konkrétnej skupiny obyvateľov rozptýlení v okolitých územných jednotkách.

Príspevok zachytáva mieru rezidenčnej segregácie v mestskom prostredí v dvoch rozmeroch a to v rozmere rovinnosti a expozície. Mieru rovinnosti meriame prostredníctvom indexu odlišnosti a indexu segregácie. Medzi najčastejší používaný index určujúci mieru rezidenčnej segregácie je považovaný index odlišnosti (Index of dissimilarity - IDxy). Index porovnáva distribúciu, proporcionálny rozdiel medzi dvoma rôznymi kategóriami osôb v určitých geografických, územných jednotkách, pričom súčet týchto osôb v jednotlivých skupinách nie je súčtom celkovej populácie mesta.

Alternatívou k indexu odlišnosti je index segregácie (Index of segregation - ISx), ktorý porovnáva rozmiestnenie resp. koncentrácie skupín obyvateľstva voči zvyšku celkovej populácie ako celku (dopočet do 100% populácie obce). Index udáva aký podiel obyvateľstva musí byť pre distribuovaný medzi ostatné územné jednotky, aby rozmiestnenie napr. etnickej skupiny bolo plošne rovnomerné v rámci celého územia mesta. Posledným použitým indexom zachytávajúcim priemernú lokálnu koncentráciu etnickej skupiny je index izolácie (Index isolation - P*). Index udáva mieru možnej expozície, kontaktu medzi členmi tej istej skupiny obyvateľstva resp. do akej miery sú členovia tej ktorej etnickej skupiny odkázaní na kontakt a interakciu výhradne iba medzi sebou samými.

Hodnoty indexov sa pohybujú v rozpätí od 0 do 1 resp. od 0 do 100 %, pričom hodnota indexu ≥ 0,6 (60%) je považovaná za veľmi vysokú mieru indexu, ak je hodnota indexu < 0,6 (60%) a zároveň > 0,3 (30%) ide o mierny stupeň hodnoty indexu, za nízku mieru indexu sa považuje hodnota indexu ≤ 0,3 (30%). Použité indexy majú aj svoje špecifiká vo vzťahu k istému skresleniu ich výsledkov. Zatiaľ čo index odlišnosti (IDxy) a index segregácie (ISx) sú nezávislé od relatívnej miery veľkosti jednotlivých skupín obyvateľstva, index izolácie (P*) závisí od veľkosti porovnávanej skupiny. Hodnoty použitých indexov môže taktiež ovplyvniť vnútorné rozdelenie územných jednotiek v skúmaných mestách.

Dostupnosť dát týkajúcich sa národnostných menšín žijúcich na území SR je značne obmedzená. Prvým prameňom sú dáta zo Štatistického úradu SR, ktorý zabezpečuje zber dát súvisiacich s národnostnými minoritami v rámci SR a to najmä prostredníctvom Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB), ktorý patrí do celosvetového programu populačných a bytových cenzov. Sčítanie sa opakuje pravidelne s 10 ročnou periodicitou (merania sú porovnateľné v čase), pričom ide o jediné plošné sčítanie všetkých obyvateľov, domácností v SR okrem cudzincov požívajúcich diplomatické výsady a imunitu. Pre účely našej analýzy sú nevyhnutne potrebné dáta viažuce sa k deklarovanej národnosti respondentov, ako aj k ich bydlisku - územné jednotky mesta/obce.

V Žilinskom kraji podľa údajov ŠÚ SR sa v roku 2011 hlásilo k rómskej národnosti 2 264 osôb, čo predstavuje pokles oproti predchádzajúcim cenzom. Odlišný počet obyvateľov rómskej národnosti identifikuje Atlas rómskych komunít 2004 a 2014. Údaje z Atlasu rómskych komunít nie sú vhodné na účely zisťovania miery rezidenčnej segregácie, pretože absentuje priestorové rozloženie príslušníkov rómskej minority v rámci územia mesta.

Na účely zistenia miery rezidenčnej segregácie prostredníctvom vybraných ukazovateľov sme využili dáta z cenzu Štatistického úrad SR 2001 a 2011. Z dát cenzu realizovaného v roku 1991 nie je možné zistiť rozmiestnenie osôb hlásiacich sa k rómskej národnosti v jednotlivých sídelných jednotkách a to z dôvodu, že počet osôb za jednotlivé národnosti sú uvádzané za mesto ako celok.

Priemerná hodnota indexu odlišnosti vo vybraných mestách Žilinského kraja za rok 2001 bola 63,12% (medián 62,08%), pričom v roku 2011 dosahovala hodnotu 59,9% (medián 56,93%). V troch mestách ZA kraja v roku 2011 bol IDxy v pásme veľmi vysokej segregácie. V ostatných mestách sa pohyboval v hornej časti mierneho pásma segregácie.

Najvyššiu hodnotu dosahoval index v meste Žilina (2011), kde by sa muselo presťahovať viac ako 79% Rómov medzi obyvateľov hlásiacich sa k Slovenskej národnosti, aby boli uvedené národnostné skupiny rovnomerne rozložené medzi sídelnými jednotkami v meste. Index odlišnosti vykazuje zvýšenú hodnotu o 15,09% oproti roku 2001 (64,32%). Na porovnanie, index odlišnosti v roku 2011 vykazoval mieru rezidenčnej segregácie v meste Žilina u najviac zastúpenej národnostnej menšiny v meste (česká národnosť) hodnotu 18,65%. Druhým v poradí najvyšší index odlišnosti rómskej menšiny vykazuje mesto Ružomberok (66,47%), ktorý oproti roku 2001 vzrástol o 4,39%. Naopak najnižšie hodnoty sú v mestách Kysucké Nové Mesto (48,65%) a Dolný Kubín (51,13%).

Priemerná hodnota indexu segregácie v Žilinskom kraji predstavovala v roku 2001 hodnotu 62,13% (medián 61,85%) a v roku 2011 58,58% (medián 56,78%), pričom ide o hodnoty blízke alebo prekračujúce hladinu veľmi vysokej miery segregácie. Index segregácie vykazuje obdobné hodnoty ako index odlišnosti, avšak jeho hodnoty predstavujú mieru segregácie resp. to, aké percentuálne zastúpenie občanov hlásiacich sa k rómskej národnosti musí byť predistribuované medzi celkovú populáciu mesta.

tags: #segregacioa #a #vytesnovanie #seniorov