Sociálna pomoc predstavuje dôležitý systém podpory pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva v Slovenskej republike. Je navrhnutá tak, aby poskytovala pomoc osobám v špecifických sociálnych alebo krízových životných situáciách, ako sú osoby v hmotnej núdzi, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, rodiny s deťmi či seniori.
Táto pomoc sa realizuje formou peňažných alebo vecných dávok, známych aj ako sociálne služby. Financovanie sociálnej pomoci zabezpečuje štátny rozpočet prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, prípadne z rozpočtov samospráv.
Charakteristika sociálnej pomoci
Na rozdiel od systému sociálneho poistenia, sociálna pomoc nie je založená na zásluhovosti. To znamená, že sa poskytuje nezávisle od akejkoľvek účasti v poistnom systéme a vo väčšine prípadov bez ohľadu na výšku príjmu, alebo v rovnakom plnení pre všetky oprávnené osoby, ktoré splnili ostatné zákonné podmienky. Výnimkou sú peňažné kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP), kde môže výška príjmu zohrávať úlohu.
Nárok cudzincov na sociálnu pomoc
Cudzinci majú nárok na sociálnu pomoc, avšak s určitými obmedzeniami, ktoré vyplývajú z viacerých zákonov. Niektoré zákony nepočítajú s určitými skupinami cudzincov s ohľadom na ich typ pobytu (trvalý, prechodný, tolerovaný). Je dôležité brať ohľad aj na to, či využitie sociálnej pomoci nie je v rozpore s podmienkami zákona o pobyte cudzincov, napríklad nedostatočné finančné zabezpečenie alebo nezabezpečenie ubytovania.
Prehľad typov sociálnej pomoci pre cudzincov
| Typy sociálnej pomoci | Oprávnené osoby s ohľadom na druh pobytu | Konkrétne | Právna úprava |
|---|---|---|---|
| Pomoc v hmotnej núdzi | Všetci cudzinci s oprávneným pobytom na území SR | Cudzinec zdržiavajúci sa na území SR v súlade so zákonom o pobyte cudzincov vrátane osôb s udeleným azylom a poskytnutou doplnkovou ochranou alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná. | Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi |
| Kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia | Veľmi obmedzený okruh cudzincov | Občan EÚ; ŠPTK, ktorému toto právo zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná; ŠPTK, ktorý je rodinný príslušník občana SR alebo občana Únie a má na území SR trvalý pobyt; ŠPTK s udeleným azylom; ŠPTK, kt. sa poskytla doplnková ochrana. | Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia |
| Sociálne služby | Skoro všetci cudzinci s oprávneným pobytom na území SR okrem cudzincov s tolerovaným pobytom | Občan EÚ a jeho rodinní príslušníci; ŠPTK s trvalým alebo prechodným pobytom; ŠPTK s udeleným azylom; ŠPTK, kt. sa poskytla doplnková ochrana. | Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) |
Detailnejšie typy sociálnej pomoci pre cudzincov
Pomoc v hmotnej núdzi
Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť či zvýšiť príjem inak. Pomoc v hmotnej núdzi zahŕňa dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa alebo príspevok na bývanie.
Podľa zákona majú na pomoc v hmotnej núdzi nárok všetci cudzinci s oprávneným pobytom na území SR bez ohľadu na druh a účel pobytu. Na udelenie pobytu, ale aj počas celého jeho trvania, musia však cudzinci spĺňať určité podmienky, vrátane finančného zabezpečenia. Ak sa teda cudzinec ocitne v hmotnej núdzi, polícia môže jeho povolenie na pobyt zrušiť. Informácie o poberaní dávky v hmotnej núdzi zasiela úrad práce, sociálnych vecí a rodiny cudzineckej polícii každé tri mesiace. V decembri 2019 poberalo dávku v hmotnej núdzi 251 cudzincov.
Poskytnutie dávky v hmotnej núdzi s ohľadom na zákon o pobyte cudzincov
Pri podaní žiadosti o prechodný pobyt je štátny príslušník tretej krajiny (ŠPTK) povinný preukázať finančné zabezpečenie pobytu alebo podnikateľskej činnosti. ŠPTK s prechodným pobytom musia spĺňať podmienky na udelenie pobytu počas celého pobytu na území SR. Nesplnenie podmienok alebo pominutie účelu pobytu môže mať za následok zrušenie ich pobytu.
V prípade držiteľa modrej karty je policajný útvar dokonca povinný poučiť ho, že podanie žiadosti o poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi je dôvodom na zamietnutie žiadosti o obnovenie modrej karty alebo na odňatie modrej karty. Ak k poučeniu nedôjde, policajný útvar nemôže prechodný pobyt z tohto dôvodu zrušiť.
Pri podaní žiadosti o trvalý pobyt je ŠPTK povinný preukázať finančné zabezpečenie pobytu a túto podmienku musí spĺňať počas trvania pobytu. Zákon o pobyte cudzincov priamo uvádza, že policajný útvar jeho pobyt (trvalý pobyt na päť rokov a trvalý pobyt na neobmedzený čas) zruší (až na určité výnimky), ak požiada o pomoc v hmotnej núdzi. O dávku v hmotnej núdzi môžu bez vplyvu na zrušenie pobytu žiadať ŠPTK s dlhodobým pobytom, tolerovaným pobytom, osoby s udeleným azylom a poskytnutou doplnkovou ochranou.
Pomoc v hmotnej núdzi zo strany obce
Jednorazová dávka v hmotnej núdzi je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, vybavenia domácnosti, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb. Na jednorazovú dávku má právo aj cudzinec, ak spĺňa podmienky zákona o pomoci v hmotnej núdzi a podmienky obce, ktorá o nich rozhoduje.
Príklad: Pani Oksana, ktorá má na Slovensku udelený azyl, nemusí spĺňať podmienky na udelenie pobytu a môže požiadať o pomoc v hmotnej núdzi bez obavy o zrušenie svojho pobytu. Vzhľadom na nízky dôchodok z Ukrajiny a absenciu iného príjmu jej UPSVaR priznal dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok a príspevok na bývanie.
Príklad: Ak by po strate zamestnania o dávku v hmotnej núdzi požiadal Oleg, dávka by mu mohla byť priznaná. Poberanie dávky v hmotnej núdzi by však mohlo byť dôvodom na zrušenie pobytu zo strany cudzineckej polície (okrem toho, že už neplní účel - zamestnanie, na ktorý mu bol pobyt udelený).
Kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia
Kompenzáciu sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia zabezpečuje štát poskytovaním rôznych peňažných a nepeňažných príspevkov, o ktorých rozhodujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
- Nepeňažné kompenzácie: preukaz ŤZP a parkovací preukaz.
- Peňažné kompenzácie: jednorazové a opakované príspevky, ako napríklad príspevok na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky, na úpravu a opravu pomôcky, na kúpu zdvíhacieho zariadenia, na kúpu alebo úpravu osobného motorového vozidla, na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, na osobnú asistenciu, na prepravu, na kompenzáciu zvýšených výdavkov a na opatrovanie.
Nárok na kompenzácie vzniká bez ohľadu na vek, výšku a dĺžku zdravotného alebo sociálneho poistenia. Poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP závisí od výšky príjmu a majetku fyzickej osoby s ŤZP a spoločne posudzovaných osôb v jednej domácnosti.
Tento typ pomoci je pre cudzincov veľmi obmedzený. Kompenzácie sú určené iba pre tieto skupiny cudzincov:
- občan Únie, ktorý má na území SR trvalý pobyt,
- štátny príslušník tretej krajiny, ktorého právo na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov SR,
- ktorý je rodinný príslušník občana SR alebo občana Únie a má na území SR trvalý pobyt,
- ktorému bol udelený azyl,
- ktorému sa poskytla doplnková ochrana.
O peňažný príspevok na opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže požiadať aj cudzinec bez ohľadu na druh a účel pobytu. Samotné poberanie príspevkov na kompenzáciu ŤZP nemá vplyv na pobyt ŠPTK, tak ako je to v prípade pomoci v hmotnej núdzi. Podmienky pobytu však ŠPTK musí spĺňať aj ak je uznaný za ŤZP (prípadne ak je v stave, ktorý zodpovedá ŤZP), alebo ich zaňho musí spĺňať osoba, s ktorou sa zlúčil. Inak by mu mohol byť jeho pobyt zrušený (okrem azylantov a osôb s doplnkovou ochranou).
Príklad: Pani Oksana, keďže má udelený azyl, patrí do skupiny jedných z mála cudzincov, ktorí môžu žiadať o peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Na základe jej diagnóz jej boli priznané určité príspevky. Jej nevesta Júlia s prechodným pobytom na území SR môže požiadať o príspevok na opatrovanie Oksany. Ak by mala Júlia tiež udelený trvalý pobyt, ako osoba starajúca sa o osobu s ŤZP by spadala pod systém povinného dôchodkového sociálneho poistenia, ktoré by platil štát.
Sociálne služby
Podľa zákona o sociálnych službách môžu sociálne služby využívať takmer všetci cudzinci s oprávneným pobytom na území SR. Patria sem občania EHP s trvalým pobytom na území SR a ich rodinní príslušníci s trvalým pobytom na území SR, ale taktiež štátni príslušníci tretích krajín s trvalým aj prechodným pobytom na území SR, vrátane osôb s udeleným azylom alebo poskytnutou doplnkovou ochranou. Zákon však nepočíta s jednou z najzraniteľnejších skupín cudzincov, a to s cudzincami s tolerovaným pobytom.
Využívanie sociálnych služieb sa väčšinou viaže na trvalý pobyt z dôvodu financovania a konania vo veciach sociálnych služieb. V prípade cudzincov s prechodným pobytom sa miestna príslušnosť pri poskytovaní sociálnych služieb upravuje podľa Správneho poriadku. Ak žiadateľ o sociálnu službu nemá na území SR trvalý pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť jeho iným pobytom podľa osobitného zákona (v tomto prípade zákona o pobyte cudzincov, t.j. keď nemá trvalý pobyt, tak prechodným pobytom podľa tohto zákona), a ak nemá taký pobyt, jeho posledným trvalým pobytom v SR. Ak nemá ani taký pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť miestom, kde sa obvykle zdržiava.
Cudzinci by mali pri potrebe využitia sociálnej služby brať do úvahy, či využitie istej sociálnej služby nie je v rozpore s podmienkami, ktoré musia splniť pri udelení pobytu, alebo počas jeho trvania (napr. účel pobytu, finančné zabezpečenie, zabezpečenie ubytovania, spoločné ubytovanie v prípade zlúčenia s rodinou a pod.). Ak by tieto podmienky neboli splnené, cudzinecká polícia môže ich pobyt zrušiť. Avšak pri zrušení pobytu musí vždy brať do úvahy, či by dôsledky zrušenia pobytu neboli neprimerané dôvodu zrušenia pobytu, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život cudzinca.
Cudzinci bez obavy o to, či spĺňajú podmienky pobytu na území SR môžu byť prijímateľmi najmä ambulantných a terénnych sociálnych služieb. Ide najmä o situácie, keď cudzinec na Slovensku žije s rodinou a sociálne služby využíva osoba, ktorá sa s ním na území SR zlúčila - napr. sociálne služby na podporu rodiny s deťmi (napr. detské jasle alebo služba včasnej intervencie), domáca opatrovateľská služba, prepravná služba, denný stacionár (napr. v prípadoch, kedy ide o pobyt za účelom zlúčenia s rodinou - dieťa do 18 rokov alebo rodič odkázaný na starostlivosť) a pod. Kvôli tomu, že väčšina cudzincov musí spĺňať určité podmienky pobytu, problémom môže byť strata zamestnania a strata bývania, vážne poškodenie zdravia, domáce násilie a pod. S uvedenými životnými situáciami môže byť spojená potreba využitia pobytovej formy sociálnych služieb, napr. umiestnenia cudzinca v určitom zariadení, či už z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu, dovŕšenia dôchodkového veku a pod. V takýchto situáciách môže byť cudzincovi pobyt zrušený. Aj tu však musí cudzinecká polícia skúmať, či by dôsledky zrušenia pobytu neboli neprimerané dôvodu zrušenia pobytu, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život cudzinca.
Príklad: Júlia môže umiestniť maloletú Anastaziu v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov, ktorého zriaďovateľom je mesto. Ide o sociálnu službu poskytovanú v zmysle zákona o sociálnych službách. Aj napriek tomu, že Júlia a jej maloletá dcérka Aňa majú iba prechodný pobyt, môžu byť prijímateľmi tejto sociálnej služby, ak spĺňajú ostatné podmienky na sociálnu službu. Využitie tejto sociálnej služby nemá vplyv na splnenie podmienok ich pobytu.
Príklad: Oleg sa správa voči Júlii a niekedy aj deťom násilnícky. Júlia a deti majú stále udelený prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny. Jej pobyt a pobyt jej detí je závislý na Olegovi a jeho pobyte - napr. účel pobytu, finančné zabezpečenie, spoločné ubytovanie. Keď sa však násilie stupňuje, rozhodne sa vyhľadať pomoc a nakoniec súhlasí s umiestnením v zariadení núdzového bývania. Júlia nechce prísť o pobyt na území Slovenska. Obrátila sa aj na cudzineckú políciu, kde situáciu vysvetlila. Cudzinecká polícia pobyt Júlie a jej detí môže zrušiť. Keďže má prisľúbené zamestnanie, podá si na cudzineckej polícii žiadosť o prechodný pobyt za účelom zamestnania. Ten jej je udelený. Pobyt detí za účelom zlúčenia rodiny (so svojím otcom) zatiaľ zrušený nebol, Júlia podáva pre deti žiadosť o prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny (teraz s matkou). Júlia teda využila možnosť zmeniť si svoj prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny na prechodný pobyt za účelom zamestnania ešte v čase, keď je jej pobyt na Slovensku platný.