Samostatná zárobková činnosť pre osoby s ŤZP v domácom prostredí

Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) čelia v bežnom živote rôznym prekážkam. Preto je dôležité zamerať sa na odstraňovanie bariér a zabezpečenie kompenzačných pomôcok, ktoré im umožnia dosiahnuť vzdelanie a nájsť si zamestnanie. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad podmienok pre samostatnú zárobkovú činnosť osôb s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) na Slovensku. Zameriame sa na legislatívu, peňažné príspevky na kompenzáciu, posudzovanie zdravotného postihnutia a ďalšie dôležité aspekty, ktoré ovplyvňujú život osôb s ŤZP.

Zdravotné postihnutie a jeho definícia

Zdravotné postihnutie je definované ako akákoľvek duševná, telesná, dočasná, dlhodobá alebo trvalá porucha alebo hendikep, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované. Kombinované zdravotné postihnutia znamenajú prítomnosť viacerých druhov postihnutia naraz.

Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.

Miera funkčnej poruchy

Miera funkčnej poruchy určuje rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Každé ochorenie má určitú mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách. Za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Mieru funkčnej poruchy určuje posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Preukaz ŤZP

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom). Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Medzi výhody patria napr. oslobodenia od koncesionárskych poplatkov, zníženia dane, resp. a ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov.

Preukazy ŤZP a preukazy ŤZP/S sa vymieňajú na oddeleniach posudkových činností úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste trvalého pobytu držiteľa bezplatne. K výmene je potrebné predložiť preukaz ŤZP alebo preukaz ŤZP/S, identifikačný preukaz a fotografiu veľkosti 3x4 cm.

Legislatívny rámec zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Štát podporuje zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím uplatňovaním zákona NR SR o službách zamestnanosti (zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Podľa tohto zákona sú zamestnávatelia s viac ako 20 zamestnancami povinní zamestnávať 3,2% zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Štát napomáha zamestnávaniu zdravotne postihnutých občanov rôznymi príspevkami, napr:

• príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska alebo na ich zachovanie,
• príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.

V legislatíve SR zatiaľ neexistuje špeciálny zákon o integrácii občanov so zdravotným postihnutím, ktorý by komplexne riešil celú problematiku. Tá je čiastočne obsiahnutá v početných právnych predpisoch, ako napr. Zákone NR SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, Zákone NR SR č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákone NR SR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, a ďalších.

Zákon o sociálnom poistení

Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri jeho vykonávaní, organizáciu, financovanie, dozor štátu, konanie vo veciach sociálneho poistenia a vymáhanie pohľadávok. Tento zákon definuje sociálne poistenie ako systém, ktorý zahŕňa:

• Nemocenské poistenie: Pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.
• Dôchodkové poistenie: Starobné poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia. Invalidné poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a pre prípad úmrtia.
• Úrazové poistenie: Pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania.
• Garančné poistenie: Pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca.
• Poistenie v nezamestnanosti: Pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti.

Kľúčové definície

• Zárobková činnosť: Činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti alebo dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
• Zamestnanec: Fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem.
• Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO): Fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku dosahovala príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
• Poistenec: Fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

Peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP

Pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu sa poskytuje fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rovnako je tomu tak aj pri vyhotovovaní preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.

Za osobu s ŤZP sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z.

Poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP závisí aj od výšky príjmu a majetku fyzickej osoby s ŤZP. Pri zisťovaní výšky príjmu osoby s ŤZP sa započítavajú okrem jej príjmu aj príjmy spoločne posudzovaných osôb, ktorými sú napríklad manžel alebo manželka osoby s ŤZP, rodičia, ktorí žijú s touto osobou v spoločnej domácnosti, ak je osoba s ŤZP nezaopatrené dieťa.

Výpočet príjmu pre peňažné príspevky

Príjem osoby s ŤZP, ktorý sa zisťuje na účely peňažných príspevkov, sa určí tak, že súčet všetkých príjmov osôb posudzovaných spoločne sa vydelí počtom týchto osôb (teda osoba s ŤZP a ostatné spoločne posudzované osoby).

Príklad:

Osoba s ŤZP žije iba s manželom. Jej priemerný mesačný príjem je 777 €, priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €. Príjem osoby s ŤZP, ktorý sa zisťuje na účely peňažných príspevkov, je (333 + 777) /2 = 555 € mesačne.

Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Takto zistený príjem sa prehodnocuje jeden krát za rok pri opakovaných peňažných príspevkoch. Pri určitej výške príjmu fyzickej osoby s ŤZP sa peňažné príspevky na kompenzáciu neposkytnú vôbec alebo sa poskytnú v nižšej sume.

Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu (okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie, a fyzickej osoby, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada), vyhlasuje na osobitnom tlačive, či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €. Toto pravidlo platí pre všetky peňažné príspevky na kompenzáciu.

Integrovaná posudková činnosť

Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z.z.

Cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb, ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely.

Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav.

Kto vykonáva posudkovú činnosť?

Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 447/2008 Z. z.

Lekárska posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva v konaní o integrovanom posudku podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V konaní o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom podľa zákona č. 447/2008 Z. z. V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Sociálna posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva výlučne v rámci integrovanej posudkovej činnosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z.

Opatrovateľský príspevok

Môžete sa ocitnúť v situácii, kedy sa musíte postarať alebo zohnať niekoho dôveryhodného, kto sa postará o Vášho ťažko zdravotne postihnutého (ďalej ŤZP/ZŤP) rodinného príslušníka - manželku, manžela, starú mamu či dedka, vnúča, súrodenca, nevestu, zaťa, švagrinú, švagra, neter, synovca a pod. Pokiaľ ste sa na túto úlohu podujali, máte nárok na peňažný, tzv. „opatrovateľský“ príspevok, čiže akúsi náhradu príjmov z klasického zamestnania, ktorého sa zväčša opatrovatelia vzdávajú.

Otázky ohľadne peňažného príspevku na opatrovanie upresňuje Zákon č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, najmä posledných novelizácií účinných od 1. Opatrovanie je veľmi náročná činnosť - tak po fyzickej ako aj psychickej stránke. Opatrovateľom však môžete byť aj v prípade, ak nie ste rodinným príslušníkom osoby so zdravotným znevýhodnením, resp. s ŤZP/ZŤP. V tomto prípade však musíte žiť s opatrovanou osobou v jednej domácnosti, tzn. ideálne by ste mali mať rovnaký trvalý pobyt.

Ak je Váš rodinný príslušník (resp. akákoľvek iná osoba s ŤZP/ZŤP) podľa komplexného posudku odkázaný na opatrovanie, tzn. na pomoc inej osoby pri jednotlivých činnostiach (tzn. pri jedení, pití, osobnej hygiene, obliekaní a vyzliekaní, polohovaní, sedení a státí, pri pohybe po schodoch či rovine, potrebujete pomoc s orientáciou v prostredí, dodržiavaním liečebného režimu), pričom rozsah tejto pomoci je minimálne 8 hodín denne, a dohodli ste sa, že mu ju budete poskytovať Vy, máte nárok (resp. osoba s ŤZP/ZŤP) na finančný príspevok na opatrovanie.

Finančný príspevok na opatrovanie Vám neposkytnú, pokiaľ dostávate (resp. osoba s ŤZP) peňažný príspevok na osobnú asistenciu, využívate, resp. sa vypláca sa len jednej oprávnenej osobe.

Dôležité zmeny v opatrovateľských príspevkoch

Od 1. decembra 2024 nadobudla účinnosť novela zákona o sociálnych službách, ktorá priniesla významné zmeny v oblasti opatrovateľských príspevkov. Po novom môžu opatrovateľský príspevok poberať aj dôchodcovia a invalidní dôchodcovia bez krátenia príspevku na základe ich príjmu. To znamená, že opatrovatelia dostávajú príspevok v plnej výške bez ohľadu na výšku ich dôchodku.

Hlavnou zmenou je zrušenie krátenia peňažného príspevku na opatrovanie na základe príjmu opatrovanej osoby. Zvýšila sa aj podpora pre opatrovateľov nezaopatrených detí s ťažkým zdravotným postihnutím - výška príspevku sa zvýšila o 200 € mesačne. Opatrovatelia nezaopatrených detí tak môžu získať až 815,50 € mesačne (pri opatrovaní jedného dieťaťa s ŤZP). Od 1. januára 2025 sa príspevok na opatrovanie už neznižuje o zvýšený dôchodok pre bezvládnosť.

Pre jednoduchý orientačný výpočet môžete použiť kalkulačku peňažného príspevku na opatrovanie, ktorá vám pomôže odhadnúť výšku vášho príspevku. Finálna suma, ktorú Vám budú mesačne vyplácať, závisí od viacerých skutočností (či ste v produktívnom alebo v dôchodkovom veku, či zamestnaný, koľko ZŤP osôb odkázaných na opatrovanie opatrujete, či sú medzi nimi aj nezaopatrené deti a pod.).

Nárok na opatrovateľský príspevok máte aj pokiaľ ste popri opatrovaní ZŤP osoby zamestnaný. Avšak Váš mesačný príjem zo zamestnania nesmie byť vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima, inak sa príspevok na opatrovanie znižuje.

Ako žiadať o príspevok na opatrovanie?

Žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie podávate písomne na príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ideálne je ozvať sa priamo na Váš Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a informovať sa, aké všetky dokumenty musíte ku žiadosti predložiť. Často bývajú veľmi nápomocnými aj obvodní lekári, ktorí už s podávaním takýchto žiadostí majú skúsenosti.

Vašu žiadosť buď odsúhlasia (tzn. rozhodnú o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie) alebo zamietnu. V prípade zamietnutia môžete podať ešte odvolanie. Ak ju „odklepnú“, vyplácaná suma Vám bude chodiť v eurách. Pokiaľ ste podali písomnú žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie a priložili ste všetky požadované tlačivá, najnáročnejšiu časť už máte úspešne za sebou. Teraz už len musíte počkať na rozhodnutie ÚPSVaR. V prípade, že je Vami priložený posudok komplexný, lehota na jeho vypracovanie je 60 dní od začatia konania a lehota na vyhotovenie rozhodnutia je 30 dní od vyhotovenia posudku.

Samostatná zárobková činnosť (SZČO) pre osoby s ŤZP

SZČO ste: ak ste dovŕšili vek 18 rokov a máte živnosť alebo podnikáte (t. j. máte príjem z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti a priznávate ho v daňovom priznaní).

Povinnosti SZČO

SZČO si musí platiť poistné:

• pravidelne každý mesiac
• do 8. dňa v mesiaci za predchádzajúci mesiac (napr. za september najneskôr do 8. októbra)
• najmenej v povinnej minimálnej sume určenej zákonom (v roku 2026 je to suma 121,92 € SZČO bez zdravotného postihnutia; resp. 60,96 € SZČO so zdravotným postihnutím), resp. v sume vypočítanej z príjmov/vymeriavacieho základu z príjmov z podnikania
• ak ste súčasne aj zamestnanec alebo poistenec štátu (napr. ste aj starobný dôchodca) (suma odvodu môže byť v takom prípade aj nižšia ako minimálna suma)

Ako sa stať SZČO?

Ak ste sa stali SZČO, prihláste sa jedným z týchto spôsobov:

• Ak ste registrovaný na živnostenskom úrade, oznámi nám to automaticky živnostenský úrad a vy nemusíte robiť nič.
• Ak nie ste zaregistrovaný na živnostenskom úrade, prihláste sa tlačivom Oznámenie poistenca/platiteľa poistného.

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť

Úrad môže poskytnúť príspevok občanovi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce na samostatnú zárobkovú činnosť (ďalej len „príspevok“) na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti. Žiadosť o príspevok sa predkladá písomne na úrad v územnom obvode miesta podnikania žiadateľa alebo miesta vytvorenej prevádzky žiadateľom, ak vytvára prevádzkareň. Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a občanom so zdravotným postihnutím.

Príspevok sa neposkytuje na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, a na úhradu nájomného. Príspevok sa neposkytuje, ak občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v období 12 mesiacov pred podaním žiadosti o príspevok pozastavil, prerušil alebo skončil prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti.

Súčasťou žiadosti o príspevok sú povinné prílohy, t. j. Vyhlásenie žiadateľa o minimálnu pomoc (podľa príslušnej Schémy minimálnej pomoci) vrátane podnikateľského zámeru spolu s kalkuláciou nákladov na prevádzkovanie alebo vykonávanie príslušnej SZČ. Podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou nákladov sú podkladom na posúdenie Komisiou vytvorenou Výborom pre otázky zamestnanosti príslušného úradu.

Na základe kladného stanoviska komisie úradu a odporúčania Výboru pre otázky zamestnanosti príslušného úradu, po splnení všetkých zákonom stanovených predpokladov, úrad uzatvorí s UoZ dohodu o poskytnutí príspevku na SZČ, v ktorej sa príjemca príspevku zaväzuje, že začne prevádzkovať alebo vykonávať SZČ a bude ju prevádzkovať nepretržite najmenej dva roky v súlade s predloženou žiadosťou, podnikateľským zámerom a kalkuláciou nákladov.

Výška a podmienky poskytnutia príspevku

Príspevok sa poskytuje na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním SZČ uvedených v podnikateľskom zámere a musí byť použitý v období odo dňa začatia prevádzkovania SZČ, teda odo dňa účinnosti podpísanej dohody do ukončenia záväzku dvojročného prevádzkovania alebo vykonávania podporenej SZČ. Výška príspevku na SZČ od 1. Úrad poskytne najviac 60 % výšky príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa účinnosti dohody (odo dňa začatia prevádzkovania alebo vykonávania SZČ), t. j. odo dňa vyradenia UoZ z evidencie UoZ a zvyšnú časť príspevku, t. j. 40 % do 30 kalendárnych dní po predložení prvej správy o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ.

Za každý rok prevádzkovania alebo vykonávania SZČ, počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ, predkladá príjemca príspevku správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku. Prvú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku vrátane dokladov preukazujúcich vynaložené náklady v príslušnom období predkladá príjemca príspevku najneskôr do 30 kalendárnych dní po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania alebo vykonávania SZČ.

Občan so zdravotným postihnutím, ktorému bol poskytnutý príspevok a ktorý nesplnil povinnosť prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku nepretržite najmenej dva roky, je povinný vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého neprevádzkoval na chránenom pracovisku samostatnú zárobkovú činnosť; to sa nevzťahuje na občana so zdravotným postihnutím, ktorý prestal prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť zo zdravotných dôvodov na základe posúdenia alebo z dôvodu úmrtia.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Inštitút chránenej dielne a chráneného pracoviska upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) a OOPP

Dosiahnutie dobrej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia v organizácii si vyžaduje systematické úsilie. Bezpečnosť a ochrana zdravia sú veci, ktoré zamestnávateľ môže ovplyvňovať a svojim konaním môže znížiť počet úrazov, chorôb a pravdepodobnosť straty majetku a výroby.

V novembri 2021 vstúpila do platnosti novela nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktorá upresňuje požiadavky na používanie OOPP z dôvodu novovznikajúcich nebezpečenstiev a rizík vyskytujúcich sa na pracoviskách. Neexistuje žiadny všeobecný právny predpis alebo norma, ktorá by ukladala zamestnancom povinnosť, aké OOPP majú pre danú prácu používať. Výber OOPP vždy stanovuje zamestnávateľ vrátane SZČO, a to na základe podmienok pracoviska, resp. vyskytujúcich sa nebezpečenstiev a rizík.

Zamestnávateľ je povinný zaistiť všetkým svojim zamestnancom vzhľadom na povahu ich práce nielen OOPP, ale aj dezinfekčné, čistiace a umývacie prostriedky. Všetky náklady za OOPP platí vždy zamestnávateľ a nesmie ich priamo alebo nepriamo prenášať na zamestnancov. Za žiadnych okolností nesmie zamestnávateľ dať zamestnancovi namiesto OOPP finančnú náhradu.

Funkcia a výber OOPP

OOPP sú určené na to, aby sa ich používaním zamestnanci pri plnení pracovných povinností chránili pred rizikami, ktoré by mohli ohroziť ich zdravie, bezpečnosť alebo ich život. OOPP poskytuje zamestnávateľ vtedy, keď nebezpečenstvo nemožno vylúčiť alebo obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany, ani metódami a formami organizácie práce.

OOPP sú prostriedky určené na to, aby chránili zamestnancov pred rizikom poškodenia života a zdravia pri práci. Poskytovať možno len tie OOPP, ktoré boli schválené príslušnou autorizovanou skúšobňou (doklad o zhode výrobku a opatrené značkou "CE") v súlade so zákonom č. 56/2018 Z.z.

V závislosti od vykonávaných pracovných činností sú pracovníci vystavení najrôznejším rizikám, a to tak krátkodobým, ako aj dlhodobým. Niektoré zdravotné problémy vyžadujú dlhodobé vystavenie rizikám, ako je napríklad strata sluchu spôsobená hlukom alebo astma z povolania a iné.

Povinnosti zamestnanca

Zamestnanec je povinný podľa zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o BOZP") dbať o svoju vlastnú bezpečnosť, ale aj o bezpečnosť a zdravie ostatných osôb, ktorých sa týka jeho konanie. Zamestnanec je povinný používať OOPP pridelené zamestnávateľom. Musí sa o ne tiež riadne starať a strážiť ich životnosť. V prípade poškodenia ochranného prostriedku je povinný to okamžite ohlásiť svojmu nadriadenému, ktorý musí zabezpečiť nápravu.

Ak zamestnanec OOPP nepoužíva, orgány inšpekcie práce nie sú oprávnené zamestnanca samotného pokutovať. Na dodržiavanie povinností zamestnanca dohliada iba zamestnávateľ, ktorý je povinný zamestnanca kontrolovať. Ten môže byť od orgánu inšpekcie práce pokutovaný v dôsledku vykonania kontroly, pri ktorej sa zistilo, že zamestnanec OOPP nepoužíva, hoci by mal, alebo má OOPP nedostačujúce s ohľadom na činnosť, ktorú pre zamestnávateľa vykonáva.

tags: #samostatna #zarobkova #cinnost #tzp #v #domacnosti