Uplatnenie náhrady škody na súde je komplexný proces, ktorý sa líši v závislosti od povahy škody, jej pôvodu a štádia, v ktorom sa nárok uplatňuje. Je dôležité poznať príslušné zákony a postupy, aby bolo možné účinne dosiahnuť odškodnenie.
Náhrada škody spôsobenej štátom
Štát zodpovedá za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ak nemožno určiť príslušný orgán v zmysle § 4 ods. Nárok na náhradu škody sa uplatňuje žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku, ktorú je potrebné doručiť príslušnému orgánu, ktorého veci sa žiadosť týka (teda že ide o žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody). Ak je Ministerstvo spravodlivosti príslušným orgánom, nárok na náhradu škody predbežne prerokuje a o výsledku doručí upovedomenie.
Máte právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe podľa § 8 ods. 5, ak nie sú splnené negatívne podmienky podľa § 8 ods. 6. Právo na náhradu škody nezákonným rozhodnutím podľa § 6 vzniká len vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Pod nesprávnym úradným postupom nie je možné považovať postup, ktorý sa prejaví alebo prejavil vo vydanom rozhodnutí.
Uplatnenie náhrady škody v trestnom konaní
Ak ste boli obeťou trestného činu, pri ktorom vám bola spôsobená materiálna aj nemateriálna ujma, môžete si uplatniť nárok na náhradu škody alebo ujmy. Uplatnenie nároku poškodeného na náhradu škody sa vymáha prostredníctvom tzv. adhézneho konania.
Postup uplatnenia nároku
O náhradu škody môžete požiadať v ktoromkoľvek štádiu trestného konania až do začatia preskúmania veci na súde prvého stupňa. Svoju žiadosť môžete podať v písomnej forme alebo ústne. Vo svojej žiadosti musíte uviesť dôkazy na podporu výšky náhrady škody za akúkoľvek majetkovú škodu, ale za morálnu ujmu a fyzické utrpenie stačí uviesť len výšku náhrady škody, ktorú požadujete.
Môžete požiadať prokurátora, aby predložil váš nárok na náhradu škody za predmetný trestný čin súdu. Je vhodné o tom počas predbežného vyšetrovania informovať políciu. Prokurátor môže uplatniť nárok na náhradu škody vo vašom mene, ak je záležitosť jasná a jednoduchá.
Súd nemôže nariadiť ešte niečo iné alebo viac ako nárok, ktorý ste si uplatnili ako poškodený. Nároky na náhradu škody, ktoré predložíte, sú preto hornou hranicou náhrady škody, ktorá sa má nariadiť. Máte takisto právo nárokovať si úrok z výšky náhrady škody, o ktorú žiadate. Výšku škody môžete preukázať predložením potvrdení o výdavkoch spôsobených trestným činom. Pri bolesti a iných dočasných problémoch, ako aj trvalých problémoch sa náhrada škody určuje s ohľadom na povahu a závažnosť ujmy, povahu a trvanie požadovanej starostlivosti z dôvodu ujmy a trvanie problému. Náhrada škody za trvalý problém sa určuje s prihliadnutím na povahu a závažnosť ujmy na zdraví a vek osoby trpiacej problémom. Každé mimoriadne zhoršenie kvality života osoby postihnutej ujmou na zdraví sa môže takisto zohľadniť ako faktor na zvýšenie výšky priznanej náhrady škody.
Úloha poškodeného v trestnom konaní
Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku je poškodený osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody.
Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania.
Podľa § 256 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody, súd vyzve, aby sa vyjadril, či navrhuje, aby sa obžalovanému uložila povinnosť na náhradu škody a v akom rozsahu.
Ak si poškodený neuplatnil nárok riadne a včas, prípadne ak bránia účasti poškodeného okolnosti uvedené v § 46 alebo § 47 Trestného poriadku, súd podľa § 256 ods. 4 Trestného poriadku postupuje podľa odseku 3 a nepripustí túto osobu ako poškodeného na hlavné pojednávanie. Ak uplatňuje práva poškodeného osoba, ktorej toto právo zrejme nepatrí, vysloví súd uznesením, že túto osobu ako poškodeného na hlavné pojednávanie nepripúšťa.
Právna pomoc a súdne poplatky
Za prerokovanie veci na okresnom súde sa neúčtujú súdne poplatky (käräjäoikeus), ak sa nárok na náhradu škody uplatnil v spojení s obvineniami vznesenými prokurátorom. Ak spĺňate podmienky na získanie právnej pomoci, môžete získať právnu pomoc na predbežné vyšetrovanie aj súdne konanie.
Ak ste počas predbežného vyšetrovania oznámili, že si chcete svoj nárok na náhradu škody uplatniť sám alebo prostredníctvom právnika, alebo ak prokurátor neuplatní váš nárok, okresný súd vás požiada o predloženie všetkých nárokov na náhradu škody, ktoré by ste mohli mať. Okresný súd môže určiť lehotu, v ktorej sa mu musí zaslať nárok na náhradu škody.
Vo výnimočných prípadoch, keď nie je možné inak zabezpečiť ochranu práv a záujmov osôb v trestnom konaní, osoba, ktorá vedie konanie (polícia, prokuratúra, súd), rozhodne o vymenovaní advokáta, aby zastupoval chudobných alebo znevýhodnených dospelých. Osoba, ktorá vedie konanie (polícia, prokuratúra, súd), vymenuje advokáta aj v prípadoch, keď žiadny z príbuzných nemôže zastupovať obeť.
Žiadosť o grant v rámci programu právnej pomoci pre obete
Rozhodovanie súdu a exekúcia
Ak súd rozhodol v trestnom konaní a uložil páchateľom povinnosť vám nahradiť spôsobenú škodu, máte právo domáhať sa splnenia povinnosti v exekučnom konaní, ak uvedený rozsudok, resp. trestný rozkaz, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
Ak obžalovaný dobrovoľne nezaplatí nariadenú náhradu škody, môžete požiadať o vykonanie vášho nároku prostredníctvom súdneho exekútora. Žiadosť o výkon rozhodnutia spolu so súdnym rozhodnutím potvrdzujúcim váš nárok na náhradu škôd by ste mali zaslať súdnemu exekútorovi. Žiadosť o výkon rozhodnutia sa podá súdnemu exekútorovi príslušnému pre miesto, kde dlžník žije alebo kde má miesto pobytu. Ak je dlžníkov niekoľko a žijú v rôznych lokalitách, postačí podať žiadosť jednému súdnemu exekútorovi. O podrobnejšie usmernenie na uplatnenie nároku na náhradu škody môžete požiadať exekučný úrad (ulosottovirasto).
Ak súd vynesie oslobodzujúci rozsudok o úhrade, nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom sa neskúma.
Adhézne konanie a jeho obmedzenia
V súvislosti s adhéznym konaním, ktoré je súčasťou trestného konania, je potrebné pripomenúť, že predmetom odkázania s nárokom na civilný proces by mali byť len súkromnoprávne nároky, ktoré vznikajú zo súkromnoprávnych vzťahov. To znamená, že súd môže odkázať poškodeného s nárokom na náhradu škody len v tom prípade, ak takýto nárok môže prejednať a rozhodnúť súd v civilnom konaní, to znamená, že malo by ísť o nárok, ktorý by inak podliehal právomoci súdu v zmysle civilných kódexov.
Daňové trestné činy a náhrada škody
V rámci rozhodovacej činnosti súdov existuje veľa trestných vecí, keď súdy rozhodujú o obžalobe prokurátora na fyzickú osobu pre rôzne daňové trestné činy, ako napríklad trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona, trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona, alebo trestného činu daňového podvodu podľa § 277a Trestného zákona. V takýchto veciach nie sú splnené zákonné podmienky pre postup prvostupňového súdu podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku - odkázanie poškodeného Finančné riaditeľstvo SR s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Ak sa však jedná o nárok poškodeného, ktorý vyplýva z verejnoprávnych vzťahov (napríklad zo vzťahov upravených daňovými normami), tak ide o nárok, ktorý nespadá do právomoci civilného súdu, pretože takéto nároky sa prejednávajú a rozhodujú v správnom konaní pred príslušným správnym orgánom (napríklad Finančným riaditeľstvom SR).
Nárok štátu na zaplatenie dane nie je nárokom na náhradu škody spôsobenej trestným činom skrátenia dane, ale nárokom vyplývajúcim priamo zo zákona. Nejde preto o nárok, ktorý by mohla príslušná finančná správa uplatňovať podľa § 43 ods. 2 Trestného poriadku.
V prípade škody ako takej, ktorá vzniká štátu pri daňových trestných činoch po zmene právnej úpravy, je tak zrejmé, že podkladom na jej vznik sú práve daňovoprávne vzťahy medzi štátom (zastúpeným správcom dane) a iným subjektom, ktoré vznikli v prostredí verejného práva a o ktorých spravidla rozhoduje správny orgán (správca dane). Až právoplatné rozhodnutie správcu dane možno napadnúť v konaní pred súdom v rámci správneho súdnictva.
Podľa zjednocujúceho stanoviska NS SR sp. zn. Tpj 39-60 zo dňa 29.11.2017 vyplýva, že majetkové nároky štátu, vyplývajúce z predpisov o jednotlivých druhoch daní, o ktorých vo svojej pôsobnosti prvotne rozhoduje príslušný správny orgán postupom podľa Daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z.), vrátane nároku, ktorý vyplýva z daňovníkom neoprávnene uplatneného nároku na vrátenie zaplatenej dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane, majú administratívnoprávnu povahu a rozhodnutia o nich podliehajú prieskumu správneho súdu podľa Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z.), pričom súd o ich priznaní nerozhoduje v konaní podľa Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z.
V súvislosti s daňovým vzťahom medzi daňovým subjektom a štátom je potrebné uviesť, že ide o súčasť finančnoprávnych vzťahov, ktoré sú upravené finančnoprávnymi normami majetkového charakteru a mocenskej povahy, vznikajúce vo sfére finančnej činnosti štátu (resp. obce alebo VÚC).
Premlčacia lehota
Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom (§ 43 ods. 2 Trestného poriadku) a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie (§ 261 ods. 3 Zákonníka práce). Po skončení trestného stíhania (porov. § 12 ods. 9 Trestného poriadku) začína plynúť nová premlčacia lehota.
Doba splnenia záväzku k náhrade škody nie je obvykle dohodnutá a nie je stanovená právnym predpisom. Preto je dobou splnenia záväzku k náhrade škody spravidla prvý deň po tom, kedy bol škôdca o splnenie poškodeným požiadaný (§ 78 Obč. zák.). Ak poškodený uplatnil svoj nárok na náhradu škody už v prípravnom konaní a obvineného zvlášť nepožiadal o splnenie, je obvinený povinný plniť prvého dňa po tom, kedy sa s nárokom poškodeného zoznámil, t.j. spravidla prvého dňa po zoznámení s výsledkami vyšetrovania, popr. po preštudovaní spisov vo vyhľadávaní. Prvým dňom prodlenia, od ktorého je povinný platiť aj úroky z omeškania.
Uplatnenie náhrady škody v občianskom súdnom konaní
Ak ste si neuplatnili nárok na náhradu škody v priebehu trestného konania, môžete tak urobiť v občianskom súdnom konaní. Nárok si musíte uplatniť pred civilným súdom (súdom všeobecnej právomoci). Nárok si môžete rovnako uplatniť aj v prípade, ak trestný súd zbavil obžalovaného viny, resp. ak ste boli trestným rozhodnutím odkázaný so svojim nárokom na civilný súd, musíte si svoje právo uplatniť súdnou žalobou.
Ak sa domnievate, že náhrada škody nebola poskytnutá v plnom rozsahu, máte právo uplatniť si nárok na náhradu škody podľa postupu stanoveného v Občianskom súdnom poriadku (Civilprocesa likums).