Rozličné pohľady na zdravotné postihnutie a jeho komplexné chápanie

Zdravotné postihnutie je poškodenie zdravia zapríčinené ochorením alebo úrazom, v dôsledku ktorého dochádza k funkčnej poruche osoby. Funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

Ľudia so zdravotným postihnutím sú súčasťou našej spoločnosti. Či už v dôsledku vrodených predispozícií alebo získaných stavov, zdravotné postihnutie im viac-menej bráni v prežívaní „normálneho“ života. Zdravie a choroba sú dva pojmy, ktoré výrazne zasahujú do života človeka, ovplyvňujú jeho správanie, konanie, sociálnu situáciu, vzdelanie a pracovné aktivity.

Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť. Sociálna izolácia osôb so zdravotným postihnutím predstavuje závažný celospoločenský problém. Títo ľudia, často označovaní ako osoby so špecifickými potrebami, sa stretávajú s odlišnými prekážkami a riešia problémy, ktoré sú pre intaktnú populáciu menej bežné. Už samotné uvedomenie si trvalého, nezmeniteľného stavu zdravotného postihnutia môže viesť k pocitom neistoty a beznádeje, čo môže vyústiť do sociálneho vylúčenia.

V priebehu času sa vyvinuli rôzne modely, ktoré sa snažia vysvetliť a pochopiť zdravotné postihnutie. Tieto modely ovplyvňujú spôsob, akým spoločnosť vníma osoby so zdravotným postihnutím a aké opatrenia prijíma na ich podporu.

Dôležité je chápať zdravotné postihnutie vyvážene zo všetkých uhlov pohľadu a vnímať rôzne aspekty komplexne, dynamicky a viacdimenzionálne, čo vedie k bio-psycho-sociálnemu modelu.

Definície a terminológia zdravotného postihnutia

Slovenská legislatíva nepozná jednotnú definíciu pojmu osoba so zdravotným postihnutím. Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované.

Pohľady na definíciu

• Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO): nadradený termín pre poruchu (angl. impairment), obmedzenie aktivity [= staršie: dizabilita/obmedzenie (angl. disability)] a obmedzenie participácie [= staršie: hendikep/sociálne znevýhodnenie (angl. handicap)]. WHO definuje zdravie ako „stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo postihnutia“ a zdôrazňuje, že „zdravie patrí medzi základné ľudské práva všetkých ľudí na svete“.
• Podľa Štandardných pravidiel na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (OSN): rôzne funkčné obmedzenia vyskytujúce sa v akejkoľvek populácii v akejkoľvek krajine sveta. Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.
• Na účely zákona č. 5/2004 Z. z.: občan so zdravotným postihnutím.
• Na účely zákona č. 447/2008 Z. z.: fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím.
• Na účely zákona č. 461/2003 Z. z.: poistenec s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.

Trojdimenzionálny model (MKF)

Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia (MKF) uvádza trojdimenzionálny model zdravotného postihnutia, ktorý vníma človeka v rovine poruchy, dizability a hendikepu.

• Komponenty funkčnej schopnosti a spôsobilosti zdravotného postihnutia: z individuálneho aj spoločenského pohľadu (telesné funkcie a štruktúry).
• Komponenty spolupôsobiacich faktorov: vonkajšie prostredie (faktory okolitého prostredia a osobné faktory).

Aj keď v názve MKF je stále použitý pojem dizabilita, klasifikácia odporúča používať pojem aktivita a pojem hendikep nahrádza pojmom participácia. Oba tieto nahrádzajúce pojmy demonštrujú kladný pohľad na zdravie a jeho poruchu, pričom vystihujú práve hľadanie možností realizácie a spoločenského uplatnenia ľudí, ktorí majú určité zdravotné prekážky. Klasifikácia prináša opačné vnímanie, nie cez chorobu, ale cez zdravie, čo vedie k pozitívnemu vnímaniu a hľadaniu možností sebauplatnenia (čo viem urobiť, čo chcem urobiť, akým spôsobom to urobím).

Rozdiely medzi ťažkým zdravotným postihnutím a invaliditou

Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať. Človek, ktorý je uznaný za invalidného, nemusí byť uznaný aj za ťažko zdravotne postihnutého a naopak. O ťažkom zdravotnom postihnutí rozhoduje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a o invalidite Sociálna poisťovňa a rozhodujú podľa dvoch rôznych zákonov.

Invalidita znamená pokles schopnosti pracovať (vykonávať zárobkovú činnosť) o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Naopak, ťažké zdravotné postihnutie (ŤZP) spôsobuje funkčnú poruchu v rozsahu aspoň 50 %. Miera funkčnej poruchy sa určuje podľa druhu ochorenia. Jednotlivé ochorenia sú „ohodnotené“ určitou mierou funkčnej poruchy v percentách. Ak má človek viac ochorení (viac funkčných porúch), rozhodujúce je ochorenie s najvyššou mierou poruchy. K nemu je možné pripočítať maximálne 10 % za všetky ostatné ochorenia, avšak iba vtedy, ak ovplyvňujú ochorenie s najvyššou funkčnou poruchou.

Do 31.8.2025 bola miera funkčnej poruchy upravená v Prílohe č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. Od 1.9.2025 sa zrušilo percentuálne určovanie ťažkého zdravotného postihnutia. Pre priznanie statusu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím musí mať žiadateľ niektoré z ochorení (ťažké zdravotné postihnutie), ktoré je uvedené v Prílohe č. 1 zákona č. 376/2004 Z. z.

Osobou s ťažkým zdravotným postihnutím môže byť dieťa aj dospelý. Aj v tom spočíva rozdiel oproti invalidnému dôchodku - kým poberať invalidný dôchodok môže iba dospelá osoba, poberateľom príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia môže byť aj dieťa (príspevky sa poukazujú do rúk jeho zákonného zástupcu).

Výhody a kompenzácie pre osoby s ŤZP

Dokladom o ťažkom zdravotnom postihnutí je preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pomocou ktorého si jeho držiteľ uplatňuje rôzne výhody a zľavy. O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (odlišuje sa oranžovým pruhom) môže požiadať osoba s ŤZP, ak je odkázaná na pomoc inej osoby alebo na pomoc psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. Sprievodca sa pri sprevádzaní osoby s ŤZP prepravuje zadarmo.

Prehľad výhod a zliav:

S preukazom si osoba s ŤZP uplatňuje nárok na rôzne výhody a zľavy:

Zľavy pri cestovaní

• Železnice Slovenskej republiky: 60 % zľava z cestovného v 2. triede, 25 % v 1. triede. Na uplatnenie zľavy sa stačí preukázať pri kúpe lístku preukazom ŤZP. Ak je občan invalidným dôchodcom, cestuje v 2. triede zadarmo.
• Mestská hromadná doprava: V niektorých mestách preprava zadarmo (napr. Košice), inde zľava z cestovného (napr. Bratislava).

Daňové úľavy

Obec môže znížiť daň alebo oslobodiť od dane zo stavieb alebo od dane z bytov stavby na bývanie, byty a garáže vo vlastníctve občanov s ťažkým zdravotným postihnutím. Rovnako môžu platiť aj nižšie miestne poplatky (alebo žiadne), napr. aj nižší (alebo žiadny) poplatok za psa a poplatok za odvoz komunálneho odpadu. O konkrétnej výške zliav rozhoduje obec, informácie poskytnú na obecnom (miestnom) úrade, alebo sú zverejnené na webovom sídle obce v príslušnom všeobecnom záväznom nariadení.

Odvodové úľavy na poistnom na zdravotné poistenie

Na osobu so zdravotným postihnutím sa vzťahujú nižšie sadzby poistného na zdravotné poistenie. Od 1.1.2026 je to 5,5 % pre zamestnávateľa za zamestnanca ŤZP a 2,5 % pre zamestnanca ŤZP. V prechodnom období od 1.1.2024 do 31.12.2027 boli tieto odvody pre zamestnávateľa zvýšené na 5,5 % (§ 38ezg ods. 4 zákon č. 580/2004 Z.z.). Rovnaké odvody sa vzťahujú aj na osobu uznanú za invalidnú. Poistenec musí zdravotnej poisťovni oznámiť, že sa mu mení sadzba poistného kvôli uznaniu za ťažko zdravotne postihnutého.

Od januára 2026 sa mení výška mesačného poistného na zdravotné poistenie. Poistné sa vypočítava z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, t.j. z priemernej mesačnej mzdy z roku 2024, ktorá bola podľa Štatistického úradu SR vo výške 1 524,00 €.

Ďalšie výhody

• Držitelia preukazu ŤZP sú oslobodení od poplatku za vydanie stavebného povolenia na zmeny stavieb na bývanie a od poplatku za vydanie kolaudačného rozhodnutia na zmeny dokončených stavieb.
• Držitelia preukazu ŤZP odkázaní na individuálnu prepravu sú oslobodení od úhrady za dopravu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
• Nárok na parkovací preukaz majú aj pacienti s hematoonkologickým ochorením počas akútnej liečby, udržiavacej liečby alebo pri obmedzení pohyblivosti a výkonnosti pri bežnom a ľahkom zaťažení, s kachexiou alebo s inými komplikáciami. Onkologickí pacienti už nemusia dokazovať, že majú zníženú imunitu, ťažkosti pri chôdzi alebo iné problémy, pre ktoré je pre nich nevhodné cestovanie v hromadnej doprave.

Peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP

O peňažné príspevky môže osoba s ŤZP požiadať len vtedy, ak sú priznané v integrovanom posudku na základe žiadosti o integrovaný posudok. Peňažné príspevky nie je možné priznať osobe s ŤZP, ktorej príjem presahuje trojnásobok alebo päťnásobok životného minima, v závislosti od druhu peňažného príspevku, o ktorý žiada. Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima. Príspevky sa tiež neposkytnú osobe, ktorej majetok má hodnotu vyššiu ako 50 000 €, do tejto sumy sa nezapočítava hodnota bytu alebo domu, v ktorej osoba s ŤZP býva.

Odkázanosť na pomoc druhej osoby

Ak v dôsledku svojej choroby človek potrebuje pomoc inej osoby s vykonávaním niektorých úkonov, môže mu byť poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo osoba, ktorá sa o neho stará môže poberať príspevok na opatrovanie. Rozdiel medzi nimi je v tom, že osobný asistent má ťažko zdravotne postihnutému pomôcť začleniť sa do aktívneho života - študovať, pracovať, cestovať, navštevovať kultúrne podujatia, zatiaľ čo úlohou opatrovateľa je pomáhať opatrovanému pri bežných denných úkonoch, ktoré si nedokáže zabezpečiť sám (napr. pri vstávaní, líhaní, obliekaní, chôdzi, hygiene, toalete, varení, upratovaní, nakupovaní a pod.).

Odkázanosť na opatrovanie sa posudzuje tak, že sa zhodnotí, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dokáže sama zvládnuť činnosti z oblasti stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine, orientácie v prostredí, dodržiavania liečebného režimu a či je potrebné na ňu pri týchto činnostiach dohliadať.

• Príspevok na osobnú asistenciu: poberá osoba s ŤZP, ktorá potom vypláca z tohto príspevku odmenu asistentovi na základe uzatvorenej zmluvy o výkone osobnej asistencie. Člen rodiny môže byť asistentom iba v rozsahu štyroch hodín denne.
• Príspevok na opatrovanie: poberá opatrovateľ (od 1.1.2027 bude tento príspevok vyplácaný opatrovanej osobe). Opatrovateľom môže byť iba rodinný príslušník alebo osoba, ktorá s ním býva v jednej domácnosti. Opatrovateľ môže popri opatrovaní študovať alebo byť zamestnaný, jeho mesačný príjem však nesmie byť vyšší ako 2,5 násobok životného minima (po 1.1.2027 nebude už príjem opatrovateľa posudzovaný). Základná výška peňažného príspevku je od 1.7.2025 mesačne: 663,50 € pri opatrovaní jednej osoby s ŤZP, 882,50 € pri opatrovaní dvoch alebo viacerých osôb s ŤZP.

Odkázanosť na individuálnu prepravu

Ak je osoba odkázaná na individuálnu prepravu, môže požiadať o príspevok na kúpu motorového vozidla, príspevok na úpravu motorového vozidla, príspevok na prepravu alebo o príspevok na pohonné hmoty. Osoba s ŤZP je odkázaná na individuálnu prepravu, ak nie je schopná z dôvodu ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla a udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z neho, alebo z dôvodu duševnej poruchy s často opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, ťažkej poruchy oboch zvieračov alebo imunologického ochorenia ťažkého stupňa.

• Príspevok na kúpu auta: možno priznať iba osobe, ktorá bude využívať vozidlo najmenej dvakrát v týždni na prepravu do zamestnania, školského zariadenia, domova sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára. Maximálna výška príspevku je 13 277,58 € (manuálna prevodovka) a 16 596,96 € (automatická prevodovka).
• Príspevok na prepravu: možno poskytnúť vtedy, ak osoba s ŤZP nie je vlastníkom ani držiteľom osobného motorového vozidla a preprava je uskutočňovaná iným subjektom (napr. taxislužbou). Peňažný príspevok je možné poskytnúť mesačne najviac vo výške 51,02 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo je 144,97 €.
• Príspevok na pohonné hmoty: osoba s ŤZP môže a nemusí byť vlastníkom vozidla. Vlastník vozidla však nesmie mať oprávnenie na vykonávanie prepravy. Príspevok sa poskytuje každý mesiac v rovnakej výške, nákup pohonných hmôt sa nedokladuje. Výška peňažného príspevku je mesačne 16,70 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo je 47,45 €.

Odkázanosť na zdravotnícku pomôcku a zdvíhacie zariadenie

Ak je osoba s ŤZP odkázaná na pomôcku, môže jej byť poskytnutý príspevok na kúpu pomôcky, príspevok na výcvik používania pomôcky a príspevok na úpravu pomôcky. Pomôckou je vec alebo zariadenie, ktoré umožňujú ťažko zdravotne postihnutému vykonávať činnosti spojené so starostlivosťou o seba alebo svoju domácnosť, ktoré by inak nemohol vykonávať alebo by mu išli len veľmi ťažko. Ide pritom o iné veci, ako sú zdravotnícke pomôcky preplácané zdravotnou poisťovňou.

• Príspevok na kúpu a opravu pomôcky: najviac 8 630,42 €.
• Príspevok na kúpu druhého mechanického vozíka: najviac 1 659,70 €.
• Príspevok na kúpu druhého elektrického vozíka: najviac 4 979,09 €.
• Príspevok na kúpu druhého načúvacieho aparátu: najviac 331,94 €.
• Príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia: najviac 11 617,88 €. Výška sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny zdvíhacieho zariadenia a príjmu fyzickej osoby s ŤZP.

Úprava bytu, rodinného domu, garáže

Príspevok na úpravu bytu, príspevok na úpravu rodinného domu a príspevok na úpravu garáže slúži na to, aby sa byt, dom alebo garáž stali bezbariérovými. Aj osoba s onkologickým ochorením môže byť odkázaná na takúto úpravu. Žiadateľ musí mať v byte alebo dome trvalý pobyt, ak ide o garáž, musí byť jej vlastníkom.

Sociálna rehabilitácia a podpora integrácie

Sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím závisí od mnohých faktorov, vrátane dostupnosti sociálnych služieb, typu zdravotného postihnutia, sociálneho prostredia, osobnosti jednotlivca, prístupu spoločnosti a prevládajúcich predsudkov. Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a s ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím, pretože sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu (independent living) týchto osôb. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote.

Komplexná rehabilitácia (ucelená rehabilitácia) je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti.

• Liečebná rehabilitácia: je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky. Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova, alebo náhrada porušenej funkcie.
• Sociálna rehabilitácia: ide o proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie. S cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie.
• Pedagogická rehabilitácia: je súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania.
• Pracovná rehabilitácia: je zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania.

Komunity a kluby sú zariadenia s vhodnou formou psychosociálnej a výchovnej rehabilitácie postavenej na rovnakom postihnutí skupiny pacientov a v správnom odbornom vedení. Trávenie voľného času v živote telesne postihnutého má nesmierny význam. Kultúrna a zaujímavá činnosť pomáha nadväzovať kontakty medzi ľuďmi, obohacuje človeka, rozširuje jeho obzory, vyvádza človeka z pasivity. V neposlednom rade vyplňuje jeho voľný čas.

Counseling v sociálnej práci s osobami so zdravotným postihnutím

„Hľadanie vlastnej sily na prekonanie ťažkej situácie ústí do poznania seba samého, poznania svojej hodnoty, ktorá vytvára sebaúctu a obdiv vo svoje dary, ktoré každý človek v sebe vlastní.“

Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Každý človek, ale aj rodina, do ktorej sa narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením, a medicínska veda potvrdí nezvratnosť „novej“ situácie - zdravotné postihnutie („doživotnú chorobu“) prechádza zo psychologického hľadiska fázami smútku: popieranie, hnev, vyjednávanie, depresia a zmierenie. Counseling (sprevádzanie) zohráva kľúčovú úlohu pri podpore osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín v týchto náročných fázach. Pomáha im pri riešení náročných životných situácií a hľadá možnosti riešenia prostredníctvom sociálnej práce.

Zákaz diskriminácie môže byť porušený aj vtedy, ak sa určité práva odopierajú osobe a zaobchádza sa s ňou rozdielne (lepšie alebo horšie) ako s inou osobou nielen na základe skutočných dôvodov, ale aj na základe mylnej domnienky. K diskriminácii môže navyše dôjsť rôznymi spôsobmi a nemusí to byť vždy len priamou a zjavnou cestou. K diskriminácii z dôvodu zdravotného postihnutia môže dochádzať v spojení s takmer všetkými občianskymi a politickými právami, napríklad pri výkone volebného práva, práva prijímať a rozširovať informácie, slobody pohybu, práva na vzdelávanie atď.

V záujme uľahčenia prístupu k službám musia byť pre zdravotne postihnutých uplatnené primerané opatrenia (reasonable accommodation).

tags: #rozne #pohlady #na #zdravotne #postihnutie