Staroba je vyvrcholením životnej etapy, v ktorej sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Prvé uvedomenie staroby nastáva vo veku 50 rokov, postupne sa zosilňuje v 60. roku a definitívne nastáva v 70. roku života. V tejto poslednej etape života sa pre človeka stáva veľmi dôležitá jeho minulosť. Nie je to len akýsi zdroj, z ktorého čerpá, ale ovplyvňuje aj samotné prijatie, vyrovnanie sa so starobou a celkový postoj k životu. Starnutie nie je teda len individuálny problém konkrétneho človeka, ale je aj spoločenským problémom.
Kedy presne sa človek stáva seniorom? Od akého veku začína staroba? Je senior synonymom pre dôchodcu? Hľadanie jednoznačných odpovedí na tieto otázky je zložité, pretože oficiálny vek nástupu do seniorského veku neexistuje. Názory na túto tému sa rôznia a jednotná definícia seniora v celosvetovom meradle neexistuje.
Tri druhy starnutia
Odborníci rozlišujú tri základné druhy starnutia, a to biologické, sociálne a kalendárne. Každý z týchto typov starnutia prináša so sebou špecifické zmeny a výzvy.
Biologické starnutie
V prípade biologického starnutia je stále náročné presne definovať, prečo k nemu dochádza a čo vlastne predstavuje. Vedci dokážu identifikovať fyzické a psychické zmeny, ktoré sa s pribúdajúcim vekom objavujú, ako napríklad ochabovanie svalstva alebo zhoršenie pamäti. Tieto biologické zmeny sa u väčšiny ľudí začínajú prejavovať medzi 60. a 75. rokom života. Ich nástup a intenzitu ovplyvňujú rôzne faktory, ako fyzický a psychický zdravotný stav, predchádzajúce zamestnanie, životný štýl a subjektívny pohľad na starnutie. Z lekárskeho hľadiska sa staroba začína po 75. roku života.
Sociálne starnutie
Sociálne starnutie je charakterizované zmenou sociálnych rolí a životného štýlu. Dôležitou súčasťou tohto procesu je splnenie určitého kritéria, najčastejšie odchod do dôchodku. Táto udalosť je vnímaná ako ukončenie jednej a začiatok novej životnej etapy. Jedinec v tomto období prijíma nové sociálne role a statusy, napríklad status seniora. Často sa stáva, že človek si kladie otázku: "Vyzerám síce staršie, ale veľmi staro sa necítim. Ako to teda je?" Sociálne starnutie zahŕňa aj adaptáciu na odchod do dôchodku, zmenu sociálneho postavenia a akceptáciu nového životného programu.
Kalendárne starnutie
Kalendárne starnutie sa určuje dosiahnutím určitého veku. Platí tu demografické pravidlo, že čím je obyvateľstvo staršie, tým je hranica starnutia vyššia. Z demografického hľadiska sa človek stáva seniorom po odchode do dôchodku, čo je približne okolo 60. roku života. Kalendárny vek je daný dátumom narodenia a je relatívne jednoducho štatisticky zachytiteľný na rozdiel od tzv. biologického alebo funkčného veku. Vek odchodu do dôchodku sa mení a je politickým rozhodnutím. V súčasnosti na Slovensku Sociálna poisťovňa umožňuje odchod do riadneho dôchodku vo veku 62 až 64 rokov, pričom to závisí aj od pohlavia a počtu vychovaných detí.
Pohľad verejnosti na starnutie
Verejnosť posudzuje starnutie na základe rôznych kritérií, medzi ktoré patrí najmä fyzický stav, vek, strata duševnej sviežosti, neschopnosť postarať sa o seba, neschopnosť prispôsobiť sa zmenám, odchod do dôchodku alebo narodenie vnúčaťa. Mladí ľudia vnímajú vek ako rozhodujúci faktor, zatiaľ čo starší jedinci kladú väčší dôraz na schopnosť sebestačnosti a zdravotný stav. Medzi mladými ľuďmi často prevláda názor, že odchodom do dôchodku sa pre človeka život končí. To však nie je pravda. Dôchodkový vek prináša množstvo voľného času, s ktorým môže senior naložiť podľa vlastného uváženia. Mnohí seniori aktívne trávia čas v seniorských kluboch, venujú sa športu, záhradkárčeniu, svojim záľubám, starajú sa o vnúčatá alebo cestujú. Niektorí aj po dosiahnutí dôchodkového veku pokračujú v práci. Sociálne aktivity a stretávanie sa s rovesníkmi im dodávajú pocit mladosti.
Je zaujímavé, ako rôzne vekové skupiny vnímajú starobu. Tínedžeri považujú za starých už tridsiatnikov, zamestnávatelia štyridsiatnikov. Tridsiatnici si myslia, že staroba začína v 65 rokoch, zatiaľ čo 65-roční posúvajú túto hranicu až na 75 rokov. Kde je teda pravda? V skutočnosti platí, že človek je taký starý, ako sa sám cíti. Mnohí starší ľudia majú toľko energie a chuti do života, že by svojou vitalitou zahanbili aj dvadsiatnikov.
Vekové kategórie podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je možné obdobie dospelosti rozdeliť do nasledujúcich kategórií:
- 45 - 59 rokov: stredný vek
- 60 - 74 rokov: vyšší vek, ranná staroba, presénium
- 75 - 89 rokov: starecký vek, pokročilý vek, sénium
- 90 a viac rokov: dlhovekosť
Je dôležité si uvedomiť, že proces starnutia nie je náhly, ale postupný. V praxi je dôležitou charakteristikou človeka vek, ktorý môžeme členiť na kalendárny vek a funkčný vek. Funkčný vek zodpovedá skutočnému funkčnému potenciálu človeka. Veľmi často nie je totožný s kalendárnym vekom, ale je daný súhrnom charakteristík: biologických, psychologických, sociálnych.
Všeobecná charakteristika staroby
Staroba by nemala byť vnímaná ako previnenie alebo nedostatok. Starší ľudia si zaslúžia trvalú lásku, pochopenie, trpezlivosť a pomoc. Úcta k starším ľuďom je prejavom úcty k životu samotnému. Každá etapa života má svoju krásu a jedinečnosť, a to platí aj pre starobu. Starnutie však pre mnohých ľudí predstavuje nemalé problémy. Často sa cítia osamotení po strate partnera a rodina nie je vždy schopná alebo ochotná sa o nich postarať. Ak chce človek úspešne zvládnuť problémy spojené so starobou a zmenami, ktoré s ňou prichádzajú, musí sa im aktívne brániť a nepoddať sa im. Proces starnutia neprebieha u všetkých ľudí rovnako.
Hlavnou úlohou v starobe je podľa E. Ericsona dosiahnuť integritu vlastného života. Dosiahnutie sa prejavuje prijatím svojho života ako celku a pochopenie jeho zmyslu. Vyrovnanie sa so životom a prijatie následne uľahčuje i vyrovnanie sa so smrťou ako s nevyhnutným dôsledkom.
Zmeny spojené so starnutím
Staroba, podobne ako puberta a dospievanie, je sprevádzaná mnohými zmenami, ktoré sa týkajú jednotlivca i vzťahov medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Ide o zmeny telesné, psychické a osobnostné.
Telesné zmeny
Telesné zmeny nepostihujú každého človeka rovnako. Tento proces je individuálne variabilný z hľadiska času, rozsahu a závažnosti prejavov. Seniorský vek so sebou spravidla prináša vyššiu chorobnosť. Objavujú sa choroby kardiovaskulárneho systému, chrbtice, problémy so zmyslovými receptormi. Možno sem zaradiť poruchy s príjmom potravy, poruchy termoregulácie, inkontinenciu, hypomobilitu (obmedzená pohyblivosť kĺbov) a svalovú slabosť. Zhoršujúci sa zdravotný stav sa celkom prirodzene odráža aj v náraste neaktívnych seniorov.
- Starí ľudia sú celkovo spomalení a predlžujú sa ich reakčné časy. Spomalenie tempa sa prejavuje i celkovou ťažkopádnosťou.
- Zhoršenie zrakovej a sluchovej ostrosti. Tieto problémy môžu ovplyvňovať i ostatné poznávacie procesy. Výsledkom môže byť únava a s ňou spojené emočné reakcie (napätie, sklon k afektívnym výbuchom, úzkostlivosť, depresia).
Psychické zmeny
Psychické zmeny sú podmienené buď biologicky alebo psychosociálne. Pri biologicky podmienených zmenách môže ísť o zmeny, ktoré sú prejavom starnutia (napr. celková spomalenosť, problémy s pamäťou) alebo o zmeny, ktoré vyvolal nejaký chorobný proces. Pri psychosociálnych zmenách môže ísť o zmeny psychických funkcií, ktoré sú ovplyvnené tzv. koherentnou skúsenosťou, čo znamená, že ľudia rovnakej generácie získali podobnú skúsenosť, boli zaťažení rovnakými sociálnymi traumami a stresmi.
- V starobe dochádza k celkovému útlmu a spomaleniu pamäťových procesov, ukladaniu a vybavovaniu informácií. Prejavuje sa to najmä v oblasti epizodickej pamäte, ktorá sa týka skúseností (starí ľudia si nepamätajú, či si vzali tabletku). Pokles pamäťových funkcií je individuálne špecifický.
- Seniori majú charakteristickú schopnosť používať osvojené znalosti a spôsoby uvažovania. Prevažuje kryštalická inteligencia, kde sú získané znalosti, ktoré majú zafixované stratégie uvažovania a naučené riešenia. Úbytok nastáva vo fluidnej inteligencii, ktorá má schopnosť niečoho nového, nové informácie, nové riešenia. Starší ľudia majú tendenciu k zjednodušenému riešeniu problémov alebo sú zafixovaní len na jednu stratégiu riešenia. Horšie sa prispôsobujú a učia niečomu novému.
- Seniori sú citovo labilnejší a horšie prežívajú svoje emočné prejavy. Majú sklon k úzkostlivosti a k depresiám. Emočné prežívanie ovplyvňuje aj psychické funkcie.
- Osobnosť starého človeka je výsledkom predchádzajúceho vývinu a súčasnej adaptácie na komplikácie vyskytujúce sa počas starnutia.
Potreby v starobe
Tak ako malé dieťa, dospievajúci človek i dospelý produktívny jedinec má určité potreby, ani starý človek nie je výnimkou:
- Potreba stimulácie, ktorá je znížená.
- Potreba učenia, taktiež znížená.
- Potreba citovej istoty a bezpečia sa zvyšuje. Podobne ako je pre malé dieťa dôležitá istota, pocit bezpečia a závislosť na iných ľudí, v starobe opäť veľmi výrazne vystupuje do popredia táto potreba.
- Potreba sebarealizácie pôsobí ako stresový faktor.
- Potreba otvorenej budúcnosti a nádeje. Každý jeden senior má strach z ochorenia, z opustenia, i zo smrti.
Teórie starnutia
Existuje viacero teórií, ktoré sa snažia vysvetliť proces starnutia:
Teórie starnutia zdôrazňujúce biologický aspekt
Tieto teórie sa zameriavajú na biologické faktory starnutia. Z názvu vyplýva, že dôvody zmien v starobe vidia v biologických procesoch. Všetky procesy ľudského života majú ohraničené trvanie a degenerujú, čím sa vysvetľuje úbytok telesných a duševných síl. Vekové opotrebovanie organizmu je priamo úmerné životnému štýlu. Schopnosť regenerácie a adaptácie sa s vekom znižuje.
Kvalitatívne modely starnutia
Sústreďujú sa na úlohu integrity JA, ktorá zohráva v tomto období dôležitú rolu.
Teórie rastu
V období staroby sa veľa hovorí o deficite a opotrebovaní. Treba však spomenúť i teórie, podľa ktorých sa človek starnutím stáva zrelším a múdrejším. Pre staršieho človeka je dôležité, aby akceptoval sám seba, budoval si pozitívne vzťahy s inými, mal autonómiu, kontrolu nad svojím prostredím a pocit zmysluplnosti. Múdrosť v starobe je odzrkadlením, súhrnom celoživotných skúseností.
Kognitívne teórie
Spoločným znakom týchto teórií je subjektívna percepcia, interpretácia. Za rozhodujúcu sa považuje kognícia „osobnej kontroly“ (uvedomovanie si pocitu). Kontrola nad situáciou môže zvýšiť pocit kompetencie.
Teória kontinuity
Hovorí o zachovaní si vnútornej a vonkajšej štruktúry. Vnútorná kontinuita sa vzťahuje na zachovanie psychického naladenia, temperamentu, záľub, schopností atď.
Teória úspešného starnutia
Spojenie staroby s úspechom pôsobí na prvý pohľad zvyčajne paradoxne a protirečivo, keďže sa staroba zvyčajne spája s úbytkom, stratou a blížiacou sa smrťou a úspech s výhrou a pozitívnou bilanciou. Napriek tomu, že neexistuje presné vymedzenie a všeobecne prijaté kritériá, „úspešné“ starnutie je stavom spokojnosti a šťastia. Kritériá úspešného starnutia by mali brať do úvahy nielen faktory sledujúce vnútro človeka (spokojnosť), ale aj fakt, do akej miery sa človeku darí v danom prostredí (napr. domov dôchodcov). Subjektívne kritériá ako plasticita, prispôsobivosť, schopnosť kompenzácie patria medzi najvýznamnejšie.
Rozdiel medzi „úspešným“ a bežným starnutím
Bežné starnutie sa definuje ako schopnosť dobre fungovať v bežnom živote, v ktorom sa nesie aj riziko choroby alebo invalidity. Úspešné starnutie sa definuje nízkym rizikom chorobnosti, veľmi dobrým duševným a telesným fungovaním a aktívnym zapájaním sa do života. „Kto nepracuje, ten zhrdzavie,“ hovorí TARTLER. K spokojnosti a k šťastiu nielen v starobe, ale aj celkovo v živote prispieva aktivita, a tým pocit človeka, že je potrebný. Podobne ako u mladého, tak aj u seniora vzniká nespokojnosť, ak má pocit, že nie je potrebný, že nemá v spoločnosti žiadnu funkciu. Každý jedinec by sa mal snažiť udržať si aktívnu fázu života čo najdlhšie, pretože aktivita spomaľuje starnutie a spôsobuje spokojnosť.
Sociálne vzťahy a komunikácia v starobe
Významným činiteľom, ktorý prispieva k spokojnosti, sú sociálne vzťahy. Človek odchádzajúci do dôchodku stráca nielen sociálnu rolu, ale aj sociálne vzťahy. Preto je dôležité, aby si čo najdlhšie udržal aktivity, vzťahy, prípadne sa pokúsil ich nahradiť inými aktivitami, novými sociálnymi vzťahmi, aby nebol vystavený osamelosti. Ak si človek nenájde aktivity nahrádzajúce prácu, postupne sa izoluje. Najskôr sa nudí a je podráždený. Keď tento stav pominie, príde pasivita, apatickosť a lenivosť. Nečinnosť vedie k poklesu vnímavosti a záujmov. Obdobie starnutia so sebou prináša stratu sociálnych vzťahov a osamelosť. Seniori potrebujú komunikovať a stretávať sa s ostatnými, ale zároveň potrebujú mať aj súkromie, byť chvíľu sami. Z kontaktov preferujú najmä rodinu, priateľov a kontakt s vrstovníkmi im prináša väčšie uspokojenie ako kontakt s mladšou generáciou. Samotu a izoláciu ovplyvňuje sociálna situácia, zvyšuje sa pravdepodobnosť straty partnera, fyzický a psychický stav. Spôsobov, ako sa vyhnúť samote a izolácii, je viacero, napríklad domáce zvieratá ako náhradní spoločníci.
Medziľudské vzťahy sú založené na komunikácii, vymieňaní si informácií. Každý z nás potrebuje hovoriť a potrebuje, aby ho niekto aj počúval a mal tak pocit spolupatričnosti. Rôzne vekové kategórie majú rôzne komunikačné znaky. Pre starých ľudí je typická spomalenosť, ktorá je typická aj v komunikácii. Keďže trpia mnohokrát poruchami pamäte, môžu sa vyskytnúť problémy s vybavením potrebných slovných výrazov.
Demografické zmeny a starnutie populácie na Slovensku
V súčasnej dobe v porovnaní s minulosťou rastie životná úroveň, čo ovplyvňuje aj samotný fakt, že rastie aj vek obyvateľstva. V minulosti tvorilo rozloženie obyvateľstva tvar pyramídy (s pribúdajúcim vekom ubúdalo obyvateľov), v súčasnosti sa tvar zúžil a v budúcnosti nadobudne tvar stromu. Index starnutia vyjadruje, koľko v populácii pripadá osôb vo veku 65 a viac rokov na 100 detí vo veku 0-14 rokov. Populácia Slovenska starne, čoho dôkazom je zvyšujúci sa priemerný vek aj index starnutia. Je to spôsobené predovšetkým vývojom pôrodnosti, ktorý hlavne ovplyvňuje vekové zloženie obyvateľstva. Okrem úmrtnosti a pôrodnosti sa na formovaní vekovej štruktúry podieľa aj migrácia.
Na Slovensku máme v súčasnosti (od roku 2020) regresívny typ vekovej štruktúry (počet obyvateľov sa znižuje). Je charakteristický nielen starnutím zdola a zhora, ale aj so začínajúcimi sa prejavmi starnutia zo stredu. Až v roku 2008 došlo k očakávanému nárastu plodnosti, čo sa pozitívne prejavilo vo zvýšení počtu detskej časti populácie. Naopak nárast početnosti 65-ročných a starších je najmä v dôsledku pokračujúcich zlepšujúcich sa úmrtnostných pomerov. Rozlišuje sa však pritom pohlavie, ženy sa dožívajú obyčajne o desatinu vyššieho veku. Hodnoty ovplyvňuje stav ekonomiky, zdravotníctva, úroveň kriminality, vojenský stav štátu, životné prostredie a veľa ďalších faktorov. Od začiatku 90. rokov minulého storočia na Slovensku došlo k znižovaniu, predtým stagnujúcej úmrtnosti, čo viedlo k pozitívnemu trendu predlžovania života ľudí. Týka sa to nielen najmladších vekov, ale rast strednej dĺžky života možno identifikovať aj v seniorskej zložke populácie.
Napríklad medzi rokmi 2000 a 2018 sa vo veku 65 rokov stredná dĺžka života predĺžila u mužov z necelých 13 rokov na viac ako 15 rokov. U žien to bolo z necelých 16,4 roka na 18,8 roka. Pozitívny trend sa týka osôb všetkých vekových kategórií, rýchlejšie sa však predlžuje život u mladších seniorov a u osôb v preddôchodkovom veku (50 - 64 rokov). Dynamickejšie sa pritom úmrtnostné pomery zlepšujú v mužskej časti populácie, čím dochádza k zmenšovaniu diferencií medzi pohlaviami a mužskej nadúmrtnosti aj v seniorskom veku. Väčšina prognóz populačného vývoja Slovenska počítala s ďalším kontinuálnym predlžovaním života starších ľudí.
Porovnanie indexu starnutia v Česku a Európe
Vývoj indexu starnutia od roku 2006 do roku 2013 má v Česku stúpajúcu tendenciu. To znamená, že sa zvyšuje počet seniorov nad 65+ rokov oproti deťom do 14 rokov. Boli doby, keď detí bolo vždy viac než seniorov, od roku 2006 sa pomer obrátil a pribúda seniorov. V roku 2006 bol index staroby 100,2, to znamená, že pomer seniorov a detí bol takmer v rovnováhe. Od tej doby je v Česku viac seniorov ako detí.
Podľa Českého štatistického úradu a jeho prognóz bude v roku 2050 s najväčšou pravdepodobnosťou najviac občanov vo vekovej skupine 70 - 80 rokov.
Z grafu je zrejmé, že najväčší pomer seniorov má Taliansko (21,4 % obyvateľstva v roku 2016, 22,6 % v roku 2018). Naopak najmenej má Turecko (7,7 % v roku 2016) a Írsko (13,8 % v roku 2018).
Záverečné myšlienky o starnutí
Staroba nie je previnením alebo nedostatkom a starší ľudia si zasluhujú našu trvalú a bezmedznú lásku, pochopenie, trpezlivosť aj pomoc. Kto nemá úctu k starému človeku, nemôže mať skutočnú úctu k nikomu a ničomu. Aj keď staroba pre mnohých ľudí prináša nemalé problémy, je dôležité hľadať pozitíva, ktoré seniori prinášajú do spoločnosti. Skúsenosti seniorov by mali mať hodnotu v našej spoločnosti a mladšia generácia by mala pociťovať so staršou spolupatričnosť. Je preto potrebné hľadať pozitíva, ktoré seniori prinášajú do spoločnosti.
tags: #rozdelenie #veku #seniorov