Byť rodičom je jedným z najnáročnejších, ale zároveň najkrajších a najnaplňujúcejších životných poslaní. S príchodom dieťaťa na svet prichádza aj obrovská zodpovednosť za jeho výchovu a starostlivosť. Výchova a starostlivosť o deti sú v absolútnej kompetencii rodičov, avšak existujú situácie, kedy je potrebná podpora a pomoc zvonku.
Rodičovské práva a povinnosti
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Tie sa vykonávajú spoločne. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy, alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Pri rozhodovaní súdu o forme osobnej starostlivosti je vždy podstatný najlepší záujem dieťaťa, ktorý má byť medzi inými záujmami zvažovaný na prvom mieste a má mu byť daný väčší význam než iným záujmom, viac-menej nemusí mať za všetkých okolností absolútnu prioritu. Rozhodovanie tretích osôb o najlepšom záujme dieťaťa vychádza z uspokojenia základných potrieb dieťaťa (výživa, bývanie), jeho rozvoja, názorov a priania dieťaťa, totožnosti dieťaťa, citového spojenia, jeho zdravia, bezpečia, ochrany, zaopatrenia, starostlivosti, súdržnosti rodiny, trvalosti domova, väzieb dieťaťa na kamarátov, zo školských vzťahov, rizík náhradnej starostlivosti, kultúrneho pozadia či náboženskej viery. Samotné rozhodnutie potom musí sledovať cieľ stabilného a nie prechodného riešenia, ktoré sleduje skutočne dlhodobé záujmy dieťaťa.
Formy starostlivosti o deti po rozchode rodičov
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do:
- spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
- striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
- osobnej starostlivosti jedného z rodičov.
Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností môže byť nahradená rozhodnutím súdu. Dohoda však musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Spoločná osobná starostlivosť
Od 1.1.2023 je možná aj spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Podstata tohto inštitútu spočíva v tom, že súd nezasahuje do toho, v akej miere a v akých časových úsekoch sa budú rodičia starať o dieťa. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou. Súd môže autoritatívne rozhodnutie nahradiť dohodou rodičov.
Striedavá osobná starostlivosť
Striedavá osobná starostlivosť (SOS) bola zavedená v našom právnom poriadku od 01. 07. 2010. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Striedavá starostlivosť je také usporiadanie rodiny, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, avšak obaja sa o dieťa starajú. Každý z rodičov by mal mať dieťa v starostlivosti aspoň 35% času. Dieťa môže mať jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú v starostlivosti o dieťa alebo môže dieťa bývať striedavo u jedného a u druhého rodiča. Dĺžka pobytu dieťaťa u rodiča môže byť rôzna - od 1 dňa (najmä u malých detí) až po 1 rok (využíva sa u starších detí pri väčších vzdialenostiach bydlísk). Pre dieťa je najlepšie, ak sa rodičia spolu dohodnú na striedavej starostlivosti, nie je to však nevyhnutné. Ak sa nedokážu dohodnúť sami, môžu požiadať o pomoc známych alebo profesionálneho rodinného mediátora. Ak sa rodičia nedohodnú, môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti súd.
Osobná starostlivosť jedného z rodičov
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
V súvislosti s otázkou zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, súd pri rozhodovaní neberie do úvahy skutočnosť, čie priezvisko majú deti. Priezvisko maloletých detí nie je podkladom pre rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti. Súd pri rozhodovaní berie do úvahy v prvom rade záujem maloletých detí. Rovnako súd prihliadne na to, kto sa o maloleté deti staral doteraz, akým spôsobom, ktorý z rodičov má vhodné podmienky na poskytnutie potrebnej starostlivosti.
Zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
Vo Vašej situácii je možné podať návrh na zmenu zverenia maloletého dieťaťa do Vašej osobnej starostlivosti. Podľa § 24 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine môže súd na návrh rodiča rozhodnúť o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov znamená, že od posledného rozhodnutia súdu nastali nové skutočnosti, ktoré majú vplyv na záujem dieťaťa.
Napríklad, ak dcérka vyjadruje želanie bývať s Vami, poukazujete na zanedbávanie jej hygieny, nedostatočnú starostlivosť zo strany otca a obmedzovanie kontaktu s Vami. Súd bude vždy prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, pričom od 9 rokov už súd berie do úvahy aj názor dieťaťa, a od 12 rokov je povinný ho vypočuť, ak to dieťa chce. Ak dcérka súdu povie, že chce bývať s Vami, je to veľmi dôležitý argument. Tiež je dôvodom na zmenu zverenia aj skutočnosť, ak rodič bráni druhému rodičovi, ktorému deti nie sú zverené, v styku s nimi.
Riziká sú v tom, že súd bude skúmať všetky okolnosti a môže si vyžiadať aj znalecký posudok z odboru psychológie. Otec môže namietať, že zmena nie je v záujme dieťaťa.
Vyživovacia povinnosť detí k rodičom
Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. Táto povinnosť vzniká len v prípade, ak rodičia potrebujú pomoc a nemôžu si ju zabezpečiť sami, napríklad z dôvodu nízkeho príjmu, alebo dôchodku.
Konanie vo veciach určenia výživného plnoletých osôb je upravené v §154-157 Civilného mimosporového poriadku. Návrh na určenie výživného je oprávnený podať iba rodič (poprípade obaja rodičia), ktorý výživné potrebuje a nemôže si ho zabezpečiť sám. Súd posudzuje určenie výživného vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, prihliada najmä na majetkové pomery rodičov, na ich schopnosť a možnosť pracovať a zamestnať sa, na ich vek a zdravotný stav, a má zabezpečiť uspokojenie všetkých bežných životných potrieb a ostatných odôvodnených potrieb, ako bývania, stravovania, kultúry atď. Na rozdiel od vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, deti majú voči rodičom povinnosť zabezpečiť primeranú výživu.
Súd zamietne návrh na určenie vyživovacej povinnosti, ak vyživovaciu povinnosť detí k rodičom predíde vyživovacia povinnosť, ktorá má prednosť, a to vyživovacia povinnosť medzi manželmi alebo vyživovacia povinnosť rodiča ako rozvedeného manžela.
Súvisiace právne predpisy a ich dopady na starostlivosť o deti
Striedavá osobná starostlivosť ako právny inštitút má dopad na viaceré oblasti života, ktoré sú upravené rôznymi zákonmi. Hoci sa legislatíva postupne prispôsobuje, niektoré otázky zostávajú stále nedoriešené.
Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z.
Upravuje základné rodičovské práva a povinnosti, ako aj formy starostlivosti o deti po rozchode rodičov, vrátane striedavej osobnej starostlivosti.
Občiansky súdny poriadok - zákon č. 99/1963 Zb.
Umožňuje predbežným opatrením zveriť dieťa aj do striedavej osobnej starostlivosti.
Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku
Definuje rodičovský príspevok ako štátnu sociálnu dávku na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.
Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi
V prípade striedavej starostlivosti sa dieťa posudzuje ako člen domácnosti striedavo u jedného a druhého rodiča na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi.
Zákonník práce
Umožňuje otcovi aj matke ísť na materskú/rodičovskú dovolenku súčasne, ak spĺňajú podmienky.
Školský zákon - zákon č. 245/2008 Z. z.
Hoci školský zákon nevylučuje návštevu dvoch škôl pri striedavej starostlivosti, chýba explicitná úprava. Problémy nastávajú s financovaním materských škôl, kde dieťa môže byť uvedené len v jednom výkaze. Existuje usmernenie MŠ SR, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách, ale bez podrobností realizácie.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (Daňový bonus)
Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri striedavej starostlivosti obidvaja rodičia spĺňajú podmienku žitia v domácnosti s dieťaťom. Je na rodičoch, aby sa dohodli, ktorý z nich si uplatní daňový bonus, pričom časť roka môže daňový bonus uplatniť matka a časť roka otec.
Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky
Upravuje trvalý pobyt, ktorý je pobytom občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska.
Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytuje dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa o dieťa osobne stará, sociálne poradenstvo a pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov.
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti
Nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti. Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom.
Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť
Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Uprednostňuje sa príbuzný dieťaťa. Osoba, ktorej bolo dieťa zverené, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť v rovnakom rozsahu ako rodičia. Rodičia vykonávajú práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria tejto osobe a majú právo stýkať sa s dieťaťom.
Pestúnom sa môže stať fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady (zdravotné, osobnostné a morálne) a je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť. Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť v rovnakom rozsahu ako rodičia. Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou.
tags: #rodicia #a #starostlivost #o #deti