Resocializačný príspevok po prepustení z výkonu trestu: Komplexný sprievodca

Prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby predstavuje pre mnohých jedincov náročnú životnú etapu. Okrem adaptácie na život mimo väzenia musia čeliť problémom, ako je hľadanie bývania, zamestnania a opätovné začlenenie do spoločnosti. Štát sa snaží týmto osobám pomôcť prostredníctvom rôznych nástrojov, medzi ktoré patrí aj resocializačný príspevok.

Úvod do resocializačného príspevku

Resocializačný príspevok je forma pomoci, ktorá má uľahčiť návrat do spoločnosti osobám prepusteným z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby. Jeho cieľom je zabezpečiť nevyhnutné veci osobnej potreby a vybavenie osobných dokladov, čím pomáha prepusteným osobám prekonať počiatočné ťažkosti spojené s reintegráciou do bežného života.

Právny rámec a poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2014. Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a sú financované zo štátneho rozpočtu. Jednorazovú dávku v hmotnej núdzi poskytujú obecné a mestské úrady a financujú sa z rozpočtu miest a obcí.

Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima. Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa započítavajú príjmy členov domácnosti, pričom príjem je definovaný podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a zahŕňa aj štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.

Od 1. septembra 2025, s cieľom motivovať členov domácnosti zamestnať sa a zotrvať v zamestnaní, došlo k zmenám pri posudzovaní príjmu. Zvýhodnené započítavanie príjmov sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.

Podmienky pre získanie resocializačného príspevku

Na resocializačný príspevok nevzniká prepustenému automaticky nárok. Pri rozhodovaní o ňom sa zohľadňujú uložené a ďalšie peňažné prostriedky vyplatené prepustenému. O príspevok môže žiadať občan, ak sa o pomoc uchádza do ôsmich pracovných dní od prepustenia a výkon trestu odňatia slobody alebo výkon väzby trval viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

Kto môže žiadať o resocializačný príspevok?

O resocializačný príspevok môže žiadať občan, ktorý splní nasledujúce podmienky:

• O pomoc ÚPSVaR sa uchádza do ôsmich pracovných dní od prepustenia.
• Výkon trestu odňatia slobody alebo výkon väzby trval viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

Výška resocializačného príspevku

Od 1. júla 2023 je výška resocializačného príspevku stanovená na 107,56 eura.

Forma poskytnutia príspevku

Resocializačný príspevok môže byť poskytnutý vo vecnej, finančnej alebo kombinovanej forme. To znamená, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytnúť príspevok priamo vo forme potrebných vecí, ako sú ošatenie, obuv alebo hygienické potreby, alebo vo forme finančnej hotovosti, ktorú môže prepustená osoba použiť na zabezpečenie týchto potrieb. Taktiež je možné kombinovať obe formy, aby sa zabezpečilo čo najefektívnejšie využitie príspevku.

Kde žiadať o príspevok

Žiadosť o priznanie peňažného príspevku sa podáva písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Žiadosť musí obsahovať odôvodnenie. Nárok na príspevok si oprávnená osoba môže uplatniť aj žiadosťou podanou elektronickými prostriedkami a podpísanou zaručeným elektronickým podpisom oprávnenej osoby. Odporúčame vám, aby ste sa pred podaním žiadosti informovali na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny o všetkých náležitostiach tejto žiadosti a o ďalších písomnostiach, ktoré je k nej potrebné priložiť.

Sociálny kurátor a jeho úloha

Sociálny kurátor zohráva dôležitú úlohu pri resocializácii osôb prepustených z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby. Už počas výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby udržiava s plnoletou fyzickou osobou písomný a osobný kontakt. Spolupôsobí pri prevýchove odsúdeného. V závislosti od závažnosti životnej situácie a problému odsúdeného, napomáha odsúdenému pri riešení osobných, rodinných a sociálnych problémov.

Po prepustení osoby z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby pomáha sociálny kurátor odsúdenému najmä pri:

• Uľahčení návratu do rodiny.
• Pracovnom uplatnení.
• Hľadaní bývania.
• Hľadaní možnosti pokračovať v ďalšej príprave na povolanie.
• Motivácii k liečbe drogových závislostí a iných závislostí.
• Ponúkaní účasti na resocializačných programoch.
• Motivácii k účasti v svojpomocných skupinách zameraných na riešenie osobných problémov a vzťahových problémov, pričom môže zapájať do spolupráce obec, či akreditovaný subjekt.

Ďalšie formy pomoci v hmotnej núdzi

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi upravuje aj ďalšie formy pomoci, ktoré môžu byť poskytnuté osobám v hmotnej núdzi. Medzi tieto formy patrí:

• Dávka v hmotnej núdzi: Určená na zabezpečenie základných životných podmienok.
• Ochranný príspevok: Určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem vlastnou prácou.
• Aktivačný príspevok: Určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.
• Jednorazová dávka v hmotnej núdzi: Poskytuje ju obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.

Dávka v hmotnej núdzi

Dávka v hmotnej núdzi je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Ak člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti. Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace.

Ochranný príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napríklad ak sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby.

Aktivačný príspevok

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Od 1. septembra 2025 sa aktivačný príspevok poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.

Jednorazová dávka v hmotnej núdzi

Jednorazovú dávku v hmotnej núdzi poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi. O poskytnutí tejto dávky rozhoduje a poskytuje ju obec. Podmienky pre získanie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi sa riadia zákonom č. 599/2003 Z.z. Je určená pre osoby, ktoré sa nachádzajú v stave hmotnej núdze, čo znamená, že ich príjem a majetok nedosahujú úroveň, ktorá by im zabezpečila základné životné potreby. Výška jednorazovej dávky sa určuje individuálne a závisí od konkrétnej situácie žiadateľa. Pri posudzovaní sa berie do úvahy najmä celková sociálna a finančná situácia žiadateľa, dôvod žiadosti o dávku (napr. zabezpečenie základných potrieb po prepustení z väzby) a možnosti žiadateľa riešiť svoju situáciu vlastnými silami.

Zvyšovanie súm životného minima a jeho dopad

Pravidelná úprava súm životného minima prináša dobré správy pre poberateľov viacerých príspevkov a dávok. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností.

Od začiatku júla sa zvyšujú sumy životného minima stanovené v zákone o životnom minime na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Napríklad, v apríli 2025 oproti aprílu 2024 bol koeficient stanovený na 1,037, takže sumy životného minima sa upravili o 3,7 percenta. Základná suma životného minima pre plnoletú osobu sa tak zvýšila o zhruba 10 eur na 284,13 eura.

Úprava súm životného minima má dopad na viaceré rodinné rozpočty, pretože naň sú naviazané aj ďalšie príspevky a dávky. Väčšina z nich sa upravuje už s účinnosťou od 1. júla tohto roka. Ide napríklad o príspevky pri náhradnej starostlivosti, príspevok na prepravu či náhradné výživné. Okrem uvedených zmien sa úprava súm životného minima dotkne napríklad aj rodičovských príspevkov, dávok v hmotnej núdzi či aktivačných príspevkov. Tieto zmeny pocítia ich poberatelia od 1. januára 2026. Zvýšenie životného minima ovplyvňuje aj dôchodky, pretože od zvýšenia súm životného minima závisí aj zvýšenie doplatku do minimálneho dôchodku.

Príklady úprav súm príspevkov od 1. júla 2023

Projekt "Šanca na Návrat"

Významným nástrojom podpory resocializácie je národný projekt "Šanca na návrat". Prijímateľom projektu je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže a jeho partnerom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj 10 ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku.

Realizácia projektu prebieha hlavne vo výstupných oddieloch, kde sa odsúdení, ktorí boli vo výkone trestu viac ako 3 roky, pripravujú na prepustenie. Súčasťou projektu je základný (modulový) resocializačný a výchovný vzdelávací program - preventívno informatívny program zameraný na 7 oblastí, ktoré tvoria skupinu významných rizikových kriminogénnych faktorov:

• Závislosti
• Právne povedomie
• Rodina
• Komunikácia
• Sebapoznanie
• Finančná gramotnosť
• Zamestnanosť

Dôležitou súčasťou projektu je tvorba mostov medzi životom vo väzení a životom po prepustení, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života (práca, rodina, spoločnosť, zdravie a pod.).

Návšteva ÚPSVaR Dubnica nad Váhom ako Príklad Dobrej Praxe

Príkladom aktívnej prípravy odsúdených na život po prepustení je návšteva Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dubnica nad Váhom, ktorú absolvoval odsúdený umiestnený vo výstupnom oddiele v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom. Počas návštevy, sprevádzanej pedagógom, sa odsúdený informoval o možnostiach uchádzania sa o zamestnanie, podmienkach zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a možnostiach rekvalifikačných kurzov. Okrem toho získal informácie aj o možnosti požiadať o dávku v hmotnej núdzi a o resocializačný príspevok, vrátane podmienok, ktoré musí splniť.

Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela

Sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu na zabezpečenie predchádzania vzniku krízových situácií v rodine, ochrany práv a právom chránených záujmov detí, predchádzania prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzických osôb a na zamedzenie nárastu sociálnopatologických javov upravuje zákon č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Sociálno-právna ochrana detí

Sociálno-právna ochrana detí podľa § 1 ods. 2 zákona č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, je súbor opatrení na zabezpečenie:

• ochrany dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.),
• výchovy a všestranného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí,
• náhradného prostredia dieťaťu, ktoré nemôže byť vychovávané vo vlastnej rodine.

Sociálna kuratela

Sociálna kuratela podľa § 1 ods. 3 zákona č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, je súbor opatrení na odstránenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby a poskytovanie pomoci v závislosti od závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa nachádza dieťa alebo plnoletá fyzická osoba.

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa podľa § 4 zákona č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších zmien vykonávajú, ak tento zákon neustanovuje inak, v prirodzenom rodinnom prostredí, v náhradnom rodinnom prostredí, v otvorenom prostredí a v prostredí utvorenom a usporiadanom na výkon opatrení podľa tohto zákona.

Orgány vykonávajúce opatrenia

Podľa §71 zákona č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších zmien opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávajú:

• orgány štátnej správy (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, orgány sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže),
• obec,
• vyšší územný celok,
• akreditovaný subjekt právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa § 10 zákona č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Obec v zmysle § 75 zákona č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov pri výkone svojej samosprávnej pôsobnosti okrem iného vykonáva opatrenia zamerané na predchádzanie vzniku porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzických osôb podľa § 10 a opatrenia podľa § 11 ods. 1 písm. a) až e) citovaného zákona a spolupôsobí pri výkone výchovných opatrení uložených súdom alebo orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pri pomoci deťom, pre ktoré orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva sociálnu kuratelu, (podieľa sa na spracovaní a plnení plánu sociálnej práce s dieťaťom) a pri úprave a obnove rodinných pomerov dieťaťa finančnou podporou podľa § 64 ods. 1 písm. a) a odsekov 3 až 5.

Resocializačné strediská

V Centre pre deti a rodiny ReSocia, n.o. sú resocializačné opatrenia podľa Zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepretržite realizované od prvej akreditácie v roku 2007. Od tejto doby ReSocia, n.o. svojou činnosťou prispieva k riešeniu dlhotrvajúceho problému látkovej a nelátkovej závislosti najmä v Košickom a Prešovskom regióne. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti v dôsledku svojej závislosti, po preliečení, plnohodnotne sa vrátiť späť do spoločenského života. Činnosti na výkon opatrení smerujú k úplnej samostatnosti, svojpomoci a predovšetkým opätovnému získavaniu pracovných návykov a zručností.

Cieľová skupina

V RS Petrovce, Repejov, Rozhanovce, Rožňava, tvoria cieľovú skupinu plnoleté fyzické osoby, pre ktoré sa vykonáva resocializačný program pobytovou formou. Plnoleté dieťa, ktoré bolo do nadobudnutia plnoletosti rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, je členom domácnosti tohto rodiča, ak nežije v domácnosti s druhým rodičom. Plnoleté dieťa, ktoré nežije v domácnosti s rodičmi, alebo dieťa do 25 rokov veku, ktoré nemá príjem alebo má príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy alebo dieťa nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravuje na budúce povolanie dennou formou štúdia, ak najmenej jeden rok pred nadobudnutím plnoletosti bolo rozhodnutím súdu vyňaté zo starostlivosti rodičov a výkon tohto rozhodnutia sa skončil plnoletosťou dieťaťa.

V RS Rožňava bude RP orientovaný na mužov, v ostatných RS sú prijímané fyzické osoby bez ohľadu na pohlavie. Zriadením a prevádzkovaním RS v Rožňave sa zaplní medzera v pokrytí územia SR, keďže od Košíc po Zvolen nie je zariadenie, ktoré sa venuje fyzickým osobám po ukončení liečenia z drogovej závislosti. V RS Ťahanovce sú cieľovou skupinou fyzické osoby, ktoré úspešne absolvovali prvé tri fázy resocializačného programu v niektorom inom resocializačnom stredisku Centra ReSocia, n.o. a spĺňajú podmienky IV. fázy.

Podmienky prijatia

Medzi podmienky prijatia patria:

• Absolvovanie lôžkovej strednodobej liečby v zdravotníckom zariadení zameranom na liečbu závislostí.
• Negatívne toxikologické vyšetrenie moču v deň nástupu.
• Predloženie podkladov potvrdzujúcich príjmové pomery - doklad o evidencii na ÚPSVaR podľa trvalého bydliska, rozhodnutie o priznaní dávky v nezamestnanosti, rozhodnutie o priznaní dávky v hmotnej núdzi, invalidného dôchodku a pod.

Medzi kontraindikácie patria:

• F65 - poruchy voľby sexuálneho objektu (napr. neliečené infekčné choroby; neliečené pohlavné choroby (sexuálne prenosné ochorenia)).
• Fyzické obmedzenia - imobilita; poruchy zmyslovej sústavy - napr. zbavenie svojprávnosti alebo spôsobilosti na právne úkony (netýka sa čiastočného zbavenia).

Miesta realizácie resocializačného programu

Centrum ReSocia, n.o. má vytvorených celkom 80 miest pre fyzické osoby, pre ktoré sa vykonáva RP v 6 skupinách (na 5 miestach realizácie). V štyroch skupinách je po 15 klientov a v dvoch po 10. Napríklad, resocializačné stredisko (ďalej iba „RS“) Petrovce 2, 072 62 pošta Koromľa, okr. Sobrance, sídli v 2-ojpodlažnej budove bývalej materskej školy a bývalého sídla obecného úradu. Kapacita je 30 miest. Budova je rozdelená na ženskú a mužskú časť so samostatnými vstupmi a samostatnými sociálnymi/hygienickými zariadeniami.

Obvyklá vybavenosť izieb zahŕňa postele, skrine (ktoré si môžu zabezpečiť visiacim zámkom), nočné stolíky/komody, poličky na stene, stôl, stoličky. Klienti si môžu doplniť vybavenosť izieb v závislosti od ich aktuálnych potrieb a možností (ak to nebráni napĺňaniu ich cieľov a úloh v rámci RP) - napr. TV, rádio atď. Izby si môžu „zútulniť“ - obrazmi, plagátmi, kobercami, kvetmi atď. - aby sa cítili bezpečne a príjemne (po súhlase spolubývajúcich). Rešpektuje sa súkromie klientov, preto do izieb klientov sa vchádza na zaklopanie a vyzvanie. Klientom sa vyká.

tags: #resocializacny #prispevok #po #prepusteni #z #vykonu