Komplexný význam a aspekty rehabilitácie: Od etymológie po legislatívu

Slovo rehabilitácia sa v bežnom jazyku často spája s obnovou funkčnosti po zranení alebo operácii. Avšak, význam tohto slova je oveľa širší a zahŕňa komplexný prístup k zlepšeniu kvality života jednotlivca. Tento článok sa zameriava na preskúmanie významu slova rehabilitácia, jeho historické korene, rôzne aspekty a aplikácie v kontexte zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

Človek po zranení cvičí s fyzioterapeutom, aby znovu získal mobilitu

Etymologický pôvod slova rehabilitácia

Slovo rehabilitácia pochádza z francúzskeho slova "habiter", čo znamená "bývať" alebo "obývať". Tento etymologický pôvod naznačuje, že rehabilitácia nie je len o obnovení stratených schopností, ale aj o znovu naučení sa žiť zvnútra a prispôsobení sa novým životným podmienkam.

Habilitácia vs. Rehabilitácia

Je dôležité rozlišovať medzi rehabilitáciou a habilitáciou. Rehabilitácia sa zameriava na obnovu funkčnosti po strate alebo poškodení, zatiaľ čo habilitácia sa týka rozvoja schopností u jedincov, ktorí sa narodili s funkčnými odlišnosťami.

Habilitácia sa týka situácií, kedy sú potrebné osobitné opatrenia a postupy hneď od počiatku, nakoľko jedinec sa narodil s nie bežnou funkčnou výbavou (napr. dieťa sa narodilo nevidiace). Uvedenej skutočnosti je od počiatku prispôsobený systém učenia a vedenia ako zvládať bežné denné činnosti a sebaobsluhu. V tomto prípade nejde o prinavrátenie existujúcej funkčnej schopnosti (o „re-habilitáciu“), ale o vybudovanie schopností, resp. zručností pre život rešpektujúcich originálne funkčné predpoklady a jedinečnosť konkrétneho človeka. Využívajú sa k tomu rozličné opatrenia a programy, ktoré nemajú výlučne zdravotný charakter, ako skôr vzdelávací, pracovný či sociálny charakter.

Komplexný model rehabilitácie

Komplexný model rehabilitácie zahŕňa zdravotné, vzdelávacie, pracovné, individuálno-psychologické i sociálne aspekty. Rehabilitácia je komplexný proces, ktorý zlepšuje priebeh ochorenia, zmenšuje deficit a urýchľuje znovuzaradenie pacienta do rodinného, príp. pracovného života. Nie je to teda len suma prostriedkov fyzikálnej terapie. Fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia, ktorej je súčasťou, patrí v Slovenskej republike medzi základné odbory. Má svoje diagnostické metódy, liečebné prostriedky, pacientov i vedecké zázemie. Komplexnosť procesu je daná tým, že chápe človeka ako celok, ktorý má ťažkosti telesné i duševné, tie najmä v závažnejších prípadoch s poškodením pracovného potenciálu a handicapom, majú pracovno-sociálne dopady a navyše ich treba niekedy riešiť i výchovnými postupmi. Pre potreby internej medicíny sú tu prezentované prostriedky liečebnej rehabilitácie, výchovnej rehabilitácie, sociálnej rehabilitácie a pracovnej rehabilitácie.

Schematické znázornenie prepojenia rôznych typov rehabilitácie

Zdravotná rehabilitácia

Lekárska rehabilitácia je komplex liečebných a preventívnych opatrení zameraných na maximálnu možnú obnovu stratených schopností pacienta po rôznych chorobách. Zohráva dôležitú úlohu, najmä v oblasti neurochirurgie, kde pacient po závažnej chorobe a traume stráca najdôležitejšie zručnosti a schopnosti. Princíp je jasný: odborným postupom navrátiť nejakej časti tela tú funkciu, ktorú mala predtým alebo sa aspoň k predchádzajúcej úrovni priblížiť. Nie u všetkých ľudí, ktorí majú nejaké funkčné obmedzenia a chronické poruchy, je však zdravotná rehabilitácia potrebná.

Často stačí okamih a váš blízky bojuje o život. V modernej medicíne s využitím najnovších technológií, skúseností a zručností špecialistov sa to najdrahšie - život podarí zachrániť. Traumatický účinok vonkajších faktorov na ľudské telo trvá zlomok sekundy a s dôsledkami tohto procesu je potrebné bojovať dlhú dobu. Trvá niekoľko mesiacov, kým pacient získa stratené schopnosti či zručnosti. Po traumatických úrazoch, komplikovaných operáciách je preto dôležitou súčasťou procesu zotavovania lekárska rehabilitácia. Jej cieľom je zlepšiť fyzický i psychický stav pacienta. Rehabilitácia je komplexný proces zotavovania sa pacienta, ktorého sa zúčastňujú lekári z rôznych oblastí - fyzioterapeuti, maséri, ergoterapeuti, psychológovia, logopédi. Výsledkom je komplexná rehabilitácia, ktorá umožňuje pacientovi úplné či čiastočné zotavenie. Úspech rehabilitácie závisí aj od samotného prístupu pacienta.

Stojí za to poznamenať, že rehabilitačný proces je založený na stimulácii sebavedomia pacienta dosahovaním stanovených cieľov. Správne stanovený komplexný rehabilitačný program dokáže pomôcť pacientovi zotaviť po traumatickom alebo chirurgickom zákroku. Získa stratený pocit slobody pohybu a schopnosť komunikovať s ostatnými ľuďmi, priateľmi, rodinou a kolegami bez akýchkoľvek obmedzení. Jedna z nepopierateľných výhod fyzikálnych metód liečby je, že nepoužíva lieky, a preto nehrozí nebezpečenstvo vzniku alergických reakcií a nežiaducich účinkov. Problémy s ochabnutými svalmi, distrofia svalového aparátu je neľahký problém pacientov pripútaných nielen na lôžko. Medicína však pokročila aj v tejto oblasti a vďaka špeciálnym zdravotným pomôckam sa zdravotný stav vášho blízkeho môže zmeniť k lepšiemu. Je veľmi jednoduché zanedbať rehabilitáciu. Berie čas, energiu a mnohokrát vyzýva do boja našu lenivosť.

Rehabilitácia v praxi

Podľa MUDr. Tomáša Jakubíka pod rehabilitáciou rozumieme „všetky metódy, ktoré dopomáhajú k obnoveniu a regenerácii pôvodného stavu pacienta pomocou rôznych metód a techník. Pokiaľ trpíme svalovou dysbalanciou, respektíve nerovnovážne preťažujeme statické svaly (sedenie) a nečinnosťou oslabujeme tie dynamické, môže byť práve vertebrálny pobyt posledným riešením pri záchrane pred bolesťou. „Ľudia si často neuvedomujú, že ak mali nejaký problém s pohybom alebo hybnosťou, telo ho kompenzovalo - niektoré jeho časti sa používali intenzívnejšie alebo sa, naopak, oslabovali, jednoducho nefungovali primerane a v rovnováhe. Riešením totiž nie sú analgetiká ani jednorazová masáž. Naopak, potrebné je doviesť pacienta k správnym pohybovým návykom.

V ambulancii fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie sa ponúka rehabilitačné a fyzioterapeutické vyšetrenie, ošetrenie a nastavenie terapie. Pracuje sa s pacientmi s bolesťou chrbtice, hlavy a kĺbov, po úraze, po operácii, s poruchami psychomotorického vývoja, v komplexnej spolupráci s kolegami z psychologickej sféry, robí sa športová fyzioterapia, fyziotréning a silové cvičenia, pracuje sa v oblasti poradenstva a prevencie zdravia. Terapia je cielená podľa potrieb pacienta tak, aby sa naplnili spoločne stanovené ciele. Základ práce tvorí pohybová liečba, manuálna terapia, edukácia a práca s telom v každodennosti. Počet ošetrení je individuálny a závisí od závažnosti ochorenia, motivácii, schopnosti prekonať bariéry a prijímať nové výzvy. Hľadajú sa cesty v tele, ktoré smerujú k rovnováhe, pochopeniu a uzdraveniu. Ak sa pri vyšetrení ukáže, že je to potrebné, pacientov odosielame k iným odborným lekárom.

V našich pomeroch je v medicíne rehabilitácia zaradená do základného odboru Fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia. V zahraničí sa skôr presadzuje názov Rehabilitácia a fyzikálna terapia (anglicky a nemecky hovoriace krajiny) - vychádza to z historických daností, keď bola popri inom základnom odbore realizovaná a vyučovaná len fyzikálna terapia a až druhotne sa táto fyzikálna terapia integrovala do rehabilitácie. U nás vzhľadom k dlhodobej existencii kúpeľníctva sa v názve zdôrazňuje aj zložka balneológie. V tejto kapitole je aj balneológia a aj fyzikálna terapia chápaná ako súčasť rehabilitácie. Podstatným znakom veľkej časti fyziatrických procedúr je vznik hyperémie. Je samozrejmé, že pri všetkých typoch cvičení sa zapájajú aj ostatné systémy, avšak boli vyznačené tie, na ktoré je konkrétny typ cielený. Na začiatku pohybovej aktivity pracuje organizmus na tzv. kyslíkový dlh (anaeróbna fáza, acidóza, vzostup kyseliny mliečnej, čo má mohutný vplyv na respiračný, kardiovaskulárny systém, pohybový aparát, atď). Prehĺbením inspíria, zvýšením systolického volumu, zrýchlením frekvencie srdca, zvýšením minútového volumu oganizmus kompenzuje zvýšené nároky jednotlivých systémov na prísun kyslíka. Keď skončí, nasleduje zotavovacia fáza.

Cvičenie začíname najľahším stupňom, t. j. pasívnymi pohybmi (v tomto prípade samozrejme nehovoríme o cvičení, ale o pohyboch). Pri objavení zášklbu požadujeme už aktívnu účasť na cvičení, alebo vykonávame cvičenie pomocou silnejších svalových skupín. Pri svaloch, ktoré dosahujú stupeň 2 svalového testu, vykonávame pohybovú liečbu aktívnymi pohybmi s dopomocou. Podobné účinky dosiahneme cvičením vo vode alebo v závese (pacient môže cvičiť sám po inštruktáži rehabilitačným pracovníkom). Pri svalovom stupni 3 cvičíme postupne proti odporu, ktorý kladie gravitácia na tiaž pohybovaného segmentu. Sval postupným zväčšovaním odporu silnie. Z hľadiska nároku na svalovú silu začíname najprv s kyvadlovými pohybmi, potom nasledujú švihové a nakoniec ťahové a odporové pohyby. Odpor pri cvičení sa kladie buď ručne, alebo pomocou náradia, náčinia, pružín, kladiek, závažia, vody atď.

Rehabilitačný pracovník informuje pacienta o možnosti realizácie požadovaného pohybu. Pacient si predstavuje, že sa pohyb na plegickej končatine uskutočňuje. Pacient uskutočňuje v takých prípadoch, keď nie je ešte schopný realizovať požadovaný pohyb v plnom rozsahu. Je najčastejšie používaný prostriedok v rámci rehabilitačných programov. K facilitačným prvkom patrí: jednoduché natiahnutie svalu, maximálne natiahnutie svalu, recipročná inernácia, pozitívna a negatívna oporná reakcia, symetrické a asymetrické šijové reflexy, panvové reflexy, staré pohybové vzory, plazenie a pod. Všetky využívajú postupnú kumuláciu podnetov na sub- a post- synaptickú membránu z atypických zdrojov a dráh s následným povelom k vôľovému pohybu. Keď pacient zvládol pohyb aktívne, je možné upevňovať jeho realizáciu opakovaním. Uvádzané typy cvičení a jednotlivé prvky sú zoraďované do špeciálnych zostáv, ktoré sú označené najčastejšie podľa jednotlivých autorov, príp. Predstavujeme súhrnnú tabuľku rôznych typov cvičení používaných v rehabilitácii:

Typ cvičenia Popis Zameranie
Pasívne pohyby Pohyby vykonávané terapeutom bez aktívnej účasti pacienta. Udržanie rozsahu pohybu, prevencia kontraktúr.
Aktívne pohyby s dopomocou Pacient sa snaží o pohyb, terapeut mu pomáha. Posilnenie oslabených svalov (stupeň 2 svalového testu).
Cvičenie proti odporu Pacient vykonáva pohyby proti externému odporu (gravitácia, závažia, pružiny). Posilnenie svalov (stupeň 3 a vyššie svalového testu).
Kyvadlové, švihové, ťahové a odporové pohyby Rôzne typy pohybov pre postupné zvyšovanie svalovej sily. Rozvoj sily a koordinácie.
Cvičenie vo vode / v závese Využitie vody alebo závesu na zníženie záťaže na kĺby. Umožňuje cvičenie aj pri oslabených svaloch, uľahčuje pohyb.
Facilitačné prvky Techniky na stimuláciu svalovej aktivity (natiahnutie svalu, reflexy, staré pohybové vzory). Aktivácia svalov pri neschopnosti vykonávať vôľový pohyb.

Rehabilitačné cvičenie vo vode

Výchovná rehabilitácia

Kladie si za úlohu naučiť pacienta alebo postihnutého žiť s handicapom alebo chronickou chorobou s čo najvyššou úrovňou kvality života. Zároveň sa snaží naučiť známe a neznáme okolie žiť s postihnutým jedincom. Najbližších príbuzných, spolupracovníkov a susedov považujeme za známe okolie. Za neznáme okolie považujeme všetkých, s ktorými môže postihnutý jedinec prísť do kontaktu mimo rodiny a pracovisko. Výchovná rehabilitácia zahŕňa výchovné prístupy, ktoré majú za úlohu kompenzovať psychické, psychosociálne alebo fyzické postihnutie. Tento problém je vždy kľúčovým momentom rehabilitačného procesu, napr. pri kardiovaskulárnych ochoreniach je dôležitá výchova k vylúčeniu rizikových faktorov ako základnému momentu pri predchádzaní recidív. Pre pacientov s poruchami pohybového aparátu (poškodenie centrálneho a periférneho motoneurónu) je po realizácii pohybového programu najdôležitejšia výchova k nezávislosti, sebestačnosti so sebasýtiacimi a sebaobslužnými prvkami. Pri vertebrogénnych ochoreniach je najdôležitejšia výchova k správnej posturálnej aktivite a pohybovej kultúre. Pri pooperačných stavoch na bedrovom kĺbe je dôležité nacvičiť s pacientom správny pohybový režim s dlhodobým čiastočným zaťažovaním operovanej DK. Je časť výchovnej rehabilitácie, ktorá sa snaží prevychovať svojho absolventa v postoji ku svojmu pohybovému aparátu a k adekvátnej činnosti tohto aparátu. Pacient dostáva v problematike informácie o fyziológii svalstva, anatómii chrbtice, patofyziológii. Je výchovný systém zameraný na telesné cvičenie, pri ktorom sa využíva vzťah medzi dýchaním a držaním tela, čo ovplyvňuje aj psychiku. Význam tohto cvičenia spočíva v schopnosti zapájať svalstvo bránice, hlboké stabilizátory trupu, svalstvo panvového dna a svalstvo brušnej steny, ktoré spolu tvoria oporu pri pohyboch driekovej chrbtice a tým aj celého trupu. Pri cvičení sa využívajú za účelom presného cielenia a efektívnosti, špeciálne k tomu vyvinuté prístroje. Coping je spôsob riešenia kríz u pacienta s chronickým ochorením.

Sociálna rehabilitácia

Ak však vychádzame z toho, že každý človek je spoločenská bytosť a každú činnosť vykonáva aj ako súčasť nejakej spoločenskej skupiny a pre skupinový osoh, potom každé opatrenie v rámci rehabilitačných programov by mohlo byť chápané ako sociálna rehabilitácia. Sociálna rehabilitácia sa týka širokého okruhu opatrení zameraných na maximálnu podporu jedinca so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach jeho života. Sociálna rehabilitácia sa prakticky vždy týka aj okruhu ľudí, s ktorými jedinec so zdravotným postihnutím žije. Na programy sociálnej rehabilitácie možno využiť rôznorodé verejné a iné zdroje, vždy na pokrývanie nákladov súvisiacich so zabezpečovaním rozličných aspektov rehabilitácie. Programy sociálnej rehabilitácie osôb so zdravotným postihnutím sú natoľko komplexné, že ich nemožno spájať len s jedným rezortom alebo inštitúciou.

Pracovná rehabilitácia

Pri pracovnej rehabilitácii je práca využívaná najmä v rámci skupiny. Ergoterapia je priamym pokračovaním, prípadne doplnkom liečebnej rehabilitácie. Chránená dielňa je zariadenie, ktoré sa uplatňuje v pracovnej, sociálnej aj výchovnej rehabilitácii. V chránenej dielni môžu pracovať osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou. Chránená dielňa nemá stanovený výrobný plán. Postihnutý jedinec v nej môže, ale nemusí každý deň pracovať.

Individuálny prístup k rehabilitácii

Každý človek má v oblasti sociálnej rehabilitácie iné potreby. Vyplývajú nielen z originality jeho funkčných schopností, resp. limitov, ale aj z toho, čo považuje vo svojom živote za dôležité, čo chce dosiahnuť a aké okolnosti rámcujú (pozitívne i negatívne) jeho životné ambície.

Právny rámec sociálnej rehabilitácie na Slovensku

V Slovenskej republike je sociálna rehabilitácia upravená zákonom č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Sociálna rehabilitácia je vymedzená ako odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Sociálna rehabilitácia nie je sociálnou službou samou o sebe, ale sa realizuje v rámci konkrétnych druhov sociálnych služieb ako ich súčasť (poskytovanie sociálnej rehabilitácie v rámci zariadenia podporovaného bývania; zariadenia pre seniorov; zariadenia opatrovateľskej služby; rehabilitačného strediska; domova sociálnych služieb; špecializovaného zariadenia pre osoby so špecifickými druhmi zdravotného postihnutia). Napriek tomu, najmä z normatívnych dôvodov (dôvody vyplývajúce zo štruktúry právnych systémov, sektorov, legislatívy a s tým spojeným financovaním), sa ukazuje ako prospešné bližšie poznať špecifické možnosti, ktoré v tejto oblasti poskytujú jednotlivé rezorty a ich rezortná legislatíva, osobitne legislatíva rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia vstupuje rovnako do účinnosti dňa 1. januára 2009. Nepoužíva síce priamo pojem sociálna rehabilitácia, ale pojem „podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti“ s dôrazom na jej maximálnu aktivizáciu a zachovanie ľudskej dôstojnosti. Na základe Výnosu MPSVR SR z decembra 2007 v znení Výnosu z novembra 2008 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MPSVR SR je možno občianskym združeniam pôsobiacim v sociálnej oblasti poskytovať dotácie, okrem iného, aj na programy sociálnej rehabilitácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím.

Mapa Slovenska s označenými rehabilitačnými centrami

Medzinárodné dokumenty a rehabilitácia

Široké poňatie habilitácie/rehabilitácie sa začalo v 90. rokoch minulého desaťročia presadzovať aj vo významných medzinárodných dokumentoch zameraných na podporu ľudských a občianskych práv osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín. Na odlíšení zdravotnej starostlivosti a zdravotnej rehabilitácie od komplexného chápania rehabilitácie stavia aj najnovší dokument Rady Európy „Akčný plán RE na presadzovanie práv ľudí so zdravotným postihnutím a ich plnej účasti v spoločnosti“ (prijatý v apríli 2006). Tieto dokumenty predstavujú účinné opatrenia, ktoré pomáhajú ľuďom so zdravotným postihnutím dosahovať a udržiavať si maximálnu nezávislosť, úplnú telesnú, duševnú, sociálnu a odbornú schopnosť, úplne začlenenie a účasť vo všetkých aspektoch života.

tags: #rehabilitacia #vyznam #slova