Rehabilitácia sánky po narodení u novorodenca: Komplexný prístup k zdravému vývoju

Narodenie dieťaťa je pre rodinu radostná udalosť, no niekedy môže priniesť aj nečakané výzvy. Včasná intervencia fyzioterapeuta môže výrazne ovplyvniť nezdravý vývin a tak dať dieťatku šancu vkročiť do života tou správnou nohou, ideálne oboma. U detičiek do 12 mesiacov sa dá urobiť veľa a veľmi jednoducho. Prínosným faktorom je predpoklad prítomnosti rodiča, väčšinou matky, ktorá sa venuje dieťatku takpovediac neustále.

V tomto svetle sa rehabilitácia sánky po narodení javí ako dôležitý aspekt celkového vývoja dieťaťa, ktorý si zaslúži pozornosť. Sánka a čeľusť hrajú kľúčovú úlohu pri mnohých dôležitých funkciách.

Dôležitosť sánky a čeľuste pre vývoj dieťaťa

Hoci sa v príbehu Ivany a Anetky nespomína priamo rehabilitácia sánky, je dôležité si uvedomiť jej význam pre celkový vývoj dieťaťa, a to najmä u detí s neurologickými problémami. Sánka a čeľusť hrajú kľúčovú úlohu pri mnohých dôležitých funkciách, ako sú:

• Sanie a prehĺtanie: U novorodencov je správna funkcia sánky nevyhnutná pre efektívne sanie materského mlieka alebo umelého mlieka. Problémy so sánkou môžu viesť k ťažkostiam s kŕmením a nedostatočnému príjmu živín.
• Žuvanie: S rastom dieťaťa sa sánka podieľa na žuvaní tuhej stravy. Správna funkcia sánky je dôležitá pre rozvoj žuvacích svalov a pre správne trávenie potravy.
• Reč: Sánka zohráva dôležitú úlohu pri artikulácii a tvorbe hlások. Problémy so sánkou môžu viesť k oneskorenému vývinu reči alebo k poruchám reči.
• Dýchanie: Správna poloha sánky ovplyvňuje dýchanie. U detí s neurologickými problémami môže nesprávna poloha sánky viesť k dýchacím ťažkostiam.

Ako uvoľňovať sánku a čeľusť - praktické tipy

Vzhľadom na dôležitosť správnej funkcie sánky je vhodné venovať pozornosť jej uvoľňovaniu a rehabilitácii, a to najmä u detí s rizikom neurologických problémov. Existuje niekoľko jednoduchých techník, ktoré môžu pomôcť uvoľniť sánku a čeľusť:

• Hmatová terapia: Jemná masáž vonkajších partií tváre a sánky pomáha uvoľniť napätie a stres v týchto oblastiach.
• Jemné cvičenia sánky: Pomalé otváranie a zatváranie úst, jemné pohyby s jazykom môžu pomôcť uvoľniť svaly okolo sánky a čeľuste.
• Dýchacie techniky: Sústredené dýchanie a cvičenia na uvoľnenie tvárových svalov môžu pomôcť uvoľniť aj sánku a čeľusť.
• Využitie teplého obkladu: Teplý obklad na tvár a čeľusť môže pomôcť uvoľniť svaly a zmierniť napätie.
• Praktizovanie všímavosti sánky a jej vedomé pustenie, uvoľnenie: Už len to, že si začnete počas dňa všímať svoju sánku a vedome ju uvoľňovať je obrovský posun.

Tieto techniky sú vhodné aj pre tehotné ženy a mamičky, ktoré v období materstva prežívajú stres a napätie. Uvoľnenie sánky môže pomôcť zmierniť napätie v celom tele a pripraviť sa na pôrod.

Príbeh Ivany a Anetky - cesta plná výziev a nádeje

Príbeh Ivany Kulichovej Hodasovej a jej dcérky Anetky, ktorej po narodení diagnostikovali detskú mozgovú obrnu, je toho dôkazom. Ivana sa musela popasovať s predčasným pôrodom, komplikáciami a náročnou starostlivosťou o hendikepované dieťa. Aj napriek tomu dokázala Ivana Anetke zabezpečiť kvalitnú rehabilitáciu a podporu, vďaka čomu Anetka dosahuje pokroky, ktoré prekvapujú aj lekárov. Ivana Kulichová Hodasová prežívala v mladom veku náročné obdobie. Neplánované tehotenstvo, odmietnutie otcom dieťaťa a komplikácie v tehotenstve vyústili do predčasného pôrodu. Anetke diagnostikovali detskú mozgovú obrnu, čo pre mladú mamičku znamenalo obrovskú výzvu. Ivana sa však nevzdala a s pomocou rodiny a APPA - Asociácie pomoci postihnutým, sa snažila Anetke zabezpečiť najlepšiu možnú starostlivosť.

Anetka absolvovala množstvo vyšetrení, ktoré potvrdili spomalený mentálny a fyzický vývoj. Tradičné metódy liečby, ako Vojtova metóda, neprinášali očakávané výsledky. Ivana preto hľadala nové spôsoby liečby a objavila techniku Bobath, ktorá v kombinácii s doplnkovými terapiami priniesla u Anetky výrazný posun. Anetke diagnostikovali spastickú kvadruparézu, no vďaka systematickej rehabilitácii dnes plnohodnotne používa ľavú ruku a s pomocou barličiek robí prvé samostatné kroky.

Dôležitosť včasnej diagnostiky a rehabilitácie

Príbeh Anetky zdôrazňuje dôležitosť včasnej diagnostiky a intenzívnej rehabilitácie u detí s detskou mozgovou obrnou. Čím skôr sa začne s rehabilitáciou, tým väčšia je šanca na zlepšenie motorických a kognitívnych funkcií dieťaťa. Ivana sa nevzdávala a hľadala pre Anetku najvhodnejšie metódy liečby. Dôležitú úlohu zohrala aj podpora rodiny a APPA, ktorá im pomáhala financovať nákladnú liečbu.

Vyšetrenie dieťatka

Vyšetrenie dieťatka odporúčame už po skončení šestonedelia, v prípade indikácie lekárom zahájiť rehabilitáciu ihneď. Už v tomto období sa dajú podchytiť odchýlky od motorického vývoja, včas zahájiť terapiu a ovplyvniť ich následný negatívny vplyv na vývoj bábätka. Aj mierna asymetria či pretrvávajúca diastáza bruška u bábätka spôsobí, že sa svaly nemusia zapájať správne, čo ovplyvňuje samotné postavenie koreňových kĺbov, chybné svalové súhry a nedostatočné napriamenie chrbtice.

Vyšetrenie prebieha v pokojnej atmosfére pod odborným dohľadom skúsenej detskej fyzioterapeutky. Rodič je počas celého procesu stále prítomný, zapájaný a je v kontakte s bábätkom, či už slovne alebo zrakom. Bábätko je vyzlečené do plienočky, prostredie v ambulancii je vždy pred príchodom bábätka teplotne prispôsobené. S bábätkom sa manipuluje veľmi opatrne a pokojne počas celého priebehu vyšetrenia.

Fyzioterapeutka po úvodnom vyšetrení preberie výsledky vyšetrenia a vysvetlí, aké pohybové vzory dieťa dosiahlo, v akej kvantite a v akej kvalite. V niektorých prípadoch naozaj postačuje úprava handlingu, nastavenie režimových opatrení, jemná stimulácia formou hry. Počas vstupnej konzultácie sa u bábätka vyšetruje úroveň psychomotorického vývoja, pozorne je sledovaný jeho spontánny pohybový prejav. Dôkladne sa vyšetrujú dosiahnuté pohybové miľníky a určuje sa ich kvalita na daný vek dieťaťa.

Prečo deti plačú pri cvičení?

Áno, je bežné, že pri cvičení deti zvyknú plakať. Je to spôsob, akým dávajú najavo novú situáciu, v ktorej sa ocitli a určitú mieru diskomfortu. Častokrát sú z cvičenia v strese práve rodičia a úplne pochopiteľne. Je to pre Vás niečo úplne nové a neradi vidíte Vaše dieťatko plakať. Je dôležité vedieť, že cvičenie nespôsobuje bolesť. Plač detí je v našej ambulancii skôr raritou a závisí na množstve faktorov (fyzický stav a individualita bábätka, psychický stav rodiča a postoj, akým sa k danej terapii postaví). Pre terapeuta je dôležité získať si dôveru dieťatka a rodiča, a to učíme aj rodičov. Dotyk je skvelým nástrojom komunikácie a pomáha rovnako dieťatku aj rodičom.

Ďalšie možnosti terapie a podpory

Okrem uvoľňovacích cvičení existujú aj ďalšie možnosti terapie a podpory pre deti s problémami so sánkou a čeľusťou:

• Logopédia: Logopéd môže pomôcť pri nácviku správnej artikulácie a pri riešení problémov s prehĺtaním.
• Fyzioterapia: Fyzioterapeut môže pomôcť pri posilňovaní svalov tváre a sánky a pri zlepšovaní koordinácie pohybov.
• Osteopatia: Osteopat môže pomôcť pri uvoľňovaní blokád v oblasti sánky a čeľuste a pri zlepšovaní ich funkcie.
• Hipoterapia: Hipoterapia, teda liečba pomocou koňa, je rehabilitačná metóda, ktorá využíva komplexné pôsobenie koňa na človeka. Pomáha pri liečení rôznych fyzických, duševných i mentálnych ochorení a rozvíja osobnosť po psychickej, fyzickej, emocionálnej a sociálnej stránke.

Kinesiotejping

Kinesiotejping je technika, pri ktorej sa na telo aplikujú elastické pásky v určitom smere a s určitým napätím. U detí môže byť táto technika obzvlášť nápomocná pri riešení problémov ako sú pupočná hernia, brušná diastáza, vpadnuté členky, a mnohé iné.

Kraniosakrálna terapia (Craniosacral Therapy)

Kraniosakrálna terapia (Craniosacral Therapy) je alternatívna liečebná metóda, ktorá sa zameriava na diagnostiku a liečbu dysfunkcií v kraniosakrálnej sústave. Táto sústava zahŕňa mozgové a miechové membrány, mozgovomiechový mok a kosti: lebka, chrbticu a krížovú kosť. Terapeut používa jemné dotyky a manuálne techniky na uvoľnenie napätia a zlepšenie cirkulácie mozgovomiechového moku, čo má za cieľ podporiť prirodzené liečebné procesy tela. KST je často využívaná na liečbu rôznych zdravotných problémov, vrátane chronickej bolesti, migrén, porúch spánku, stresu, úzkosti a posttraumatických stresových porúch. Terapia je vítaná najmä u detí, vrátane novorodencov a kojencov. Terapeutické techniky sú veľmi jemné a špeciálne prispôsobené citlivým potrebám detí. Terapiu vykonáva kvalifikovaná a skúsená detská fyzioterapeutka a jej trvanie je prispôsobené veku dieťaťa.

Poruchy temporomandibulárneho kĺbu (TMD)

Temporomandibulárna porucha (TMD) je skupina zdravotných problémov súvisiacich s čeľusťou. Symptómy porúch temporomandibulárneho kĺba závisia od závažnosti a príčiny stavu. Najčastejším príznakom je bolesť čeľuste a okolitých svalov.

Temporomandibulárny kĺb spája dolnú čeľusť s lebkou. Kĺb sa nachádza na oboch stranách hlavy pred ušami a umožňuje otvárať a zatvárať čeľusť pri hovorení a jedení.

Poruchy temporomandibulárneho kĺba sa diagnostikujú ťažko. Neexistujú žiadne štandardné testy na diagnostiku. Pacient obvykle podstupuje vyšetrenia u zubného lekára alebo ORL špecialistu. Vyšetrenie zahŕňa kontrolu čeľuste kvôli opuchu alebo citlivosti. V mnohých prípadoch nie je známe, čo poruchu temporomandibulárneho kĺba spôsobuje. Úlohu môže zohrávať trauma čeľuste alebo samotného kĺba.

Vo väčšine prípadov sa symptómy porúch temporomandibulárneho kĺba môžu liečiť domácimi postupmi. Pomoc lekára je zväčša potrebná, ak sa príznaky nezlepšia. Zriedkavo lekár môže odporučiť operáciu alebo korekciu čeľuste. Spomínané zákroky niekedy môžu zhoršiť príznaky. Perspektíva poruchy čeľustného kĺba závisí od príčiny problému. Väčšina prípadov vyžaduje zmeny v životných návykoch, prípadne v kombinácii s liekmi na zmiernenie akejkoľvek bolesti. Agresívna liečba je potrebná zriedka.

Neuralgia trojklanného nervu

Trojklanný nerv je piatym hlavovým nervom. Vychádza obojstranne z mozgového kmeňa a rozdeľuje sa na tri vetvy. Nervus trigeminus inervuje viaceré štruktúry tváre a má funkciu senzitívnu (zabezpečuje citlivosť na tlak, dotyk či bolesť) aj motorickú (hybnosť svalov).

Neuralgia trojklanného nervu sa zvyčajne prejavuje typickými, jednostrannými záchvatmi prudkých, ostrých bolestí v distribučnej zóne jednotlivých vetiev. Bolesti trvajú od niekoľkých sekúnd až po niekoľko minút a rôzne často sa opakujú. Bolesť môže vznikať spontánne, ale častejšie je spúšťaná nebolestivými podnetmi, ako je rozprávanie, žuvanie, závan vetra či ľahký dotyk v oblasti takzvaných spúšťacích bodov.

Najčastejšou príčinou býva útlak nervu cievnou slučkou hneď pri jeho výstupe z mozgového kmeňa. Iné dôvody môžu súvisieť so sekundárnou či symptomatickou neuralgiou. Neexistuje konkrétna prevencia voči ochoreniu. Treba spoznať faktory, ktoré u človeka trpiaceho trigeminálnou neuralgiou bolesť spúšťajú, a ak je to možné, treba sa im vyhýbať. S neutíchajúcou bolesťou je potrebné navštíviť odborníka - neurológa.

Skríning sluchu u novorodencov

Od roku 2006 sa musí každému novorodencovi na Slovensku vyšetriť sluch skríningovým prístrojom na vyšetrenie - tzv. tranzientných otoakustických emisií (TEOAE), a to najneskôr v tretí deň života. Počas vyšetrenia sa vsunie do ucha dieťaťa malá sonda, ktorá vyšle stimul. Pri správnej funkcii sluchu bunky vo vnútornom uchu sa podráždia a vyšlú naspäť zvuky (emisie), ktoré sonda zachytí.

Existuje viacero vyšetrení porúch sluchu, pričom nie všetky sa realizujú u všetkých detí. Lekár pri vyšetrení pozrie do ucha dieťaťa, aby zistil, ako vyzerá vonkajší zvukovod a bubienok dieťaťa. Tympanometrické vyšetrenie zisťuje, ako funguje stredné ucho. Od dieťaťa sa nevyžaduje, aby spolupracovalo, vyžaduje však od neho, aby vydržalo niekoľko minút pokojne sedieť. Toto vyšetrenie sleduje poddajnosť a celistvosť bubienka a to, čo sa deje za bubienkom v bubienkovej dutine.

Rozvoj reči u detí a stratégie na podporu komunikácie

Rodičia hrajú kľúčovú úlohu v rozvoji reči u detí. Tak ako modelky udávajú trendy v móde, tak aj rodičia poskytujú modely, vzory správnych slov a viet. Tak sa dieťa učí správnu výslovnosť, nové slová, gramatiku. Je dôležité nadviazať s dieťaťom správne spojenie a vytvoriť vzťah, ktorý ovplyvňuje všetko, čo prežíva. Netreba pomáhať dieťaťu príliš často, ale dať mu priestor na samostatné objavovanie a učenie sa.

Stratégie na podporu komunikácie u detí

Existuje niekoľko stratégií, ktoré môžu rodičia využiť na podporu komunikácie u detí:

• Čakanie: Chvíľou ticha núťte dieťa k reakcii - reč, gesto, ale i ignorácia.
• Sledovanie záujmu dieťaťa: Pozorujte dieťa, čo robí, na čo sa pozerá, ako sa tvári, čo cíti…
• Opakovanie: Deti sa najlepšie učia nové slová opakovaním.
• Modelovanie: Modelujte správne slovo, zvuk, ak sa dieťa prejaví neverbálne.
• Vylaďte sa na správnu rečovú úroveň: Priblížte svoju rečovú úroveň úrovni dieťaťa - spomaľte tempo, prispôsobte dĺžku viet aktuálnej vývinovej úrovni dieťaťa + o krôčik zložitejšie.
• Používajte gestá: Pridajte ku svojej reči gestá, dieťaťu tak uľahčíte porozumenie a čoskoro bude po vás opakovať.

Rutiny a ich význam pre rozvoj komunikácie

Denné rutiny (obliekanie, jedenie, nakupovanie, ukladanie na spánok, kúpanie, varenie, pranie, upratovanie hračiek) majú presné kroky a často sa opakujú. Ak ste do nich dieťa doteraz nezapájali, skúste to. Na začiatku a na konci robte veci rovnako.

Motorický vývoj novorodenca

V prvom roku života si dieťa buduje základné stavebné kamene motoriky. Práve toto obdobie budovania kvalitných pohybových vzorcov je rozhodujúce a do veľkej miery ovplyvňuje následný rozvoj motorických funkcií a ich používanie až do dospelosti. Vieme, že centrálny program, ktorý zabezpečuje automatické ovládanie tela a jeho držanie je vytvorený vo veku 3 mesiacov dieťaťa. Prostredníctvom zrenia programu sa začína uplatňovať synchrónna aktivita medzi svalmi s antagonistickou funkciou tzv. svalová koaktivita. Prostredníctvom tejto vyváženej funkcie dochádza v oblasti chrbtice a periférnych kĺbov k nastaveniu polohy umožňujúce symetrické funkčné osové zaťaženie kĺbov. Tento kineziologický model držania je základom celého ďalšieho posturálneho vývoja - sedu, lezenia, chôdze. Tvorí základ budúcich motorických schopností a možností. Jeho neoddeliteľnou súčasťou je automatické včlenenie posturálnych, antigravitačných a fázických mechanizmov ako základných kameňov motorických schopností.

Predčasne narodené deti

Predčasne narodené dieťa sa rodí s nezrelým CNS, tak ako donosené dieťa, ale jeho adaptácia na podnety vonkajšieho prostredia je labilnejšia. Nezrelosť motoriky sa prejavuje nevyváženosťou vykazovaných pohybových vzorov v periódach spánku a bdenia. Postúra dieťaťa sa stáva nestabilná, na akékoľvek neprimerané podráždenie reaguje nekoordinovaným pohybom. Môže nastať i druhá situácia, keď dieťa na daný podnet nereaguje, je apatické, spavé, neprejavuje žiadny motorický kontakt, nie je schopné zmeniť polohu a pohyb, zostáva v nekvalitnej postúre. Tak vzniká základ svalových dysbalancií, niektoré svalové skupiny sú preťažované iné nemajú možnosť uplatniť svoju funkciu. Tieto funkčné poruchy majú tiež svoj kineziologický obraz v periférnom myoskeletárnom systéme (svaly, kĺby). Tento obraz je odlišný ako optimálna funkcia fyziologického novorodenca a dojčaťa.

Novorodenci, narodení medzi 28. a 32. týždňom, majú svalový tonus znížený, chýba flekčné držanie končatín, ktoré je nahradené hyperabdukciou bedrových kĺbov s dorzálnym ťahom panvy a následnou kyfózou v torakolumbálnom prechode. Hlava je uložená v reklinácii v krčnej chrbtici, rotovaná na jednu stranu - predilekcia a dieťa nemá silu ju pretočiť. V chudobnej spontánnej motorike prevažuje abdominálne dýchanie nad kostálnym, čo spôsobí nerozvinutie hrudníka a paradoxné dýchanie. Tento typ dýchania je z hľadiska motorického vývoja neideálny a charakterizuje ho zväčšujúca sa kyfóza v torakálnej chrbtici s vyklenovaním brušnej steny pri inspíriu a prepadávaním hrudníka. Horná časť hrudníka vystupuje kraniálne a bránica sťahuje obidva úpony k sebe. Spolu s nezrelým skeletom rebier vzniká Harisonova ryha s diastázou brušných svalov. Posturálne schopnosti nezrelého novorodenca sú ohrozené už problémom s dýchaním i bez neurologických komplikácií. V orofaciálnej oblasti pozorujeme zníženú mimiku, nedostatočné sacie a hltacie funkcie.

Ešte pred dvadsiatimi rokmi sa za životaschopné považovali iba deti s pôrodnou hmotnosťou nad jeden kilogram a aj tie boli veľmi ohrozené najrôznejšími závažnými komplikáciami. Častejší je aj výskyt retinopatie nedonosených detí, chronických pľúcnych ochorení a oneskorený rast. Predčasne narodení novorodenci majú špecifické nároky na zabezpečenie optimálneho prostredia umožňujúceho samostatnú existenciu a postupnú adaptáciu jednotlivých systémov. Celková prognóza dieťaťa, čo sa týka jeho zdravia v budúcnosti, však závisí od každého prípadu zvlášť.

Hadley (1999) klasifikuje predčasne narodených novorodencov podľa hmotnosti. Medzi novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou zaraďujeme nedonosené deti a hypotrofické deti. Za nedonosené dieťa sa považuje také, ktoré sa narodilo predčasne, t.j. pred 37.týždňom gravidity. Ak nie je možné určiť dĺžku gravidity presne, ide o dieťa, ktoré má pôrodnú hmotnosť 2500 g a menej. Uvedené rozdelenie nie je presné, pretože donosené dieťa môže mať pôrodnú hmotnosť menšiu ako 2500 gramov napr. dieťa hypotrofické, a naopak nedonosené dieťa diabetickej matky môže mať pôrodnú hmotnosť viac ako 2500 g.

Klasifikácia novorodencov podľa hmotnosti

Príčiny nedonosenosti môžu byť z ochorenia matky (ochorenia srdca, obličiek, gestóza, anomálie rodidiel, placenty, neúmerná namáhavá práca, fyzická či duševná záťaž), alebo zo strany dieťaťa ako viacpočetná gravidita, malformácia plodu, infekcia plodu. U novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou pozorujeme známky anatomickej a funkčnej nezrelosti. Za známky anatomickej nezrelosti považujeme dlhé štíhle končatiny, chabá, zvraštená koža živočervená, edémy lokalizované i generalizované, novorodenecké mazivo chýba, alebo je len v kožných záhyboch, lanugo pokrýva chrbát, ramená, paže, stehná, fontanely sú málo priestorné, vlasy riedke, málo ohraničené, riasy väčšinou chýbajú, mäkké chrupavky ušných boltcov, malý poddajný hrudník, mamily sú len pigmentované škvrny, bez hormonálnej reakcie, chabá brušná stena s pozorovateľnou peristaltikou, diastáza mm.recti, nezostúpené testes, malé pysky u dievčat nie sú kryté veľkými. Hypotrofický novorodenec je taký novorodenec, ktorého pôrodná hmotnosť i ostatné rozmery nezodpovedajú dĺžke gravidity. Dôvodom hypotrofie môžu byť poruchy výživy plodu, riziková gravidita, gestóza matky, hypertenzia, podvýživa matky, silné a opakované krvácanie v gravidite, viacpočetná gravidita, genetické poruchy plodu (m. Down), na hypotrofiu plodu myslíme vtedy, keď prírastok hmotnosti matky počas gravidity je menej ako 7 kg.

Pre porovnávanie vývoja nezrelého novorodenca s dieťaťom, ktoré sa narodilo v termíne pôrodu, je nutné jeho vek (chronologický vek = vek od narodenia) korigovať. To znamená, že od chronologického veku dieťaťa je potrebné odpočítať počet týždňov, resp. mesiacov, o ktoré prišlo na svet skôr. Napríklad dieťa, ktoré sa narodilo o 3 mesiace skôr, bude vo veku 6 mesiacov svojím vývojom zodpovedať 3-mesačnému dojčaťu. Hovoríme potom o korigovanom veku.

Dôležitosť celostného prístupu a podpory rodiny

Rovnako ako v prípade Anetky, aj u detí s problémami so sánkou a čeľusťou je dôležitý celostný prístup a podpora rodiny. Rodičia by mali byť aktívni v hľadaní informácií a v spolupráci s odborníkmi. Príbeh Ivany Kulichovej Hodasovej je inšpiráciou pre všetkých rodičov, ktorí sa starajú o hendikepované deti. Ukazuje, že aj napriek prekážkam sa dá dosiahnuť pokrok a zabezpečiť dieťaťu kvalitný život.

tags: #rehabilitacia #sanky #po #narodeni