Zakázané rastliny: Invázne druhy a ich vplyv na slovenskú prírodu a legislatívu

Na Slovensku, podobne ako aj v iných krajinách, existujú rastliny, ktorých pestovanie je zakázané. Dôvodom je ich invázny charakter a negatívny vplyv na pôvodné ekosystémy, biodiverzitu, ľudské zdravie a hospodárstvo. Tento článok sa zameriava na problematiku inváznych rastlín na Slovensku, legislatívny rámec, povinnosti vlastníkov pozemkov a spôsoby ich odstraňovania.

Čo sú invázne rastliny?

Nepôvodné druhy rastlín alebo živočíchov sú druhy, ktoré nemajú na území Slovenska pôvodný areál rozšírenia a boli sem dovezené alebo sa sem rozšírili z iných krajín. Invázne druhy sú tie nepôvodné druhy, ktoré majú potenciál sa rýchlo šíriť a negatívne ovplyvňovať populácie pôvodných druhov a biotopy. Pochádzajú najčastejšie z amerického kontinentu, Ázie alebo iných častí sveta.

Invázne druhy rastlín boli najčastejšie dovezené ako okrasné alebo medonosné rastliny, ktoré sa z parkov a výsadieb začali rýchlo šíriť do okolia a obsadzovať nové plochy. Majú vysoký reprodukčný potenciál a dokážu sa rýchlo šíriť vegetatívnym spôsobom (napr. podzemkami) alebo vytvárajú každoročne veľké množstvo semien s vysokou klíčivosťou.

Rastlinné invázie sú stále napredujúci proces, ktorý dnes prebieha po celom svete v masovom meradle. Rastlinné invázie sú komplexný problém, ktorý nemá jednoduché riešenie, ani predvídateľný výsledok. Z voľnej prírody by sme si domov nemali nosiť ani rôzne bambusy a spozornieť by sme mali aj pri populárnej vistérii či paviniči. Tie sa totiž rýchlo šíria, hoci status invázne im zákonom pridelený nebol.

Keď sa invázne druhy objavia v záhrade začnú sa nekontrolovateľne šíriť, obsadzujú voľné plochy a vytláčajú domáce rastlinstvo. Invázne rastliny sú pohromou pre pôvodné druhy. Zahraničné invázne rastliny postupne zabraňovali prenikaniu svetla a tepla iným rastlinám, oberali pôdu o dostupné živiny, ktoré využívali vo svoj prospech, a tak bránili rastu pôvodných druhov.

Invázne rastliny na Slovensku

Prečo sú invázne rastliny problém?

Invázne rastliny majú schopnosť rýchlo sa šíriť či už koreňmi, odlomkami, alebo semenami. Ich najväčším negatívom je fakt, že sú schopné vytláčať naše pôvodné rastliny, celkom ich nahradiť, a to aj na veľkých plochách. Spolu s pestrou paletou vymiznutých rastlín miznú však aj živočíchy a hmyz, na ktoré sú naše pôvodné druhy naviazané. Výsledkom je potom strata druhovej pestrosti vegetácie o tie druhy, ktoré podľahnú konkurenčnému tlaku s inváznym druhom.

Okrem ničenia prírody môžu invázne rastliny spôsobovať veľké ekonomické škody či už v poľnohospodárstve, lesníctve alebo využívaní krajiny. Tieto druhy predstavujú najväčšiu hrozbu pre biodiverzitu. Dôsledkom pôsobenia inváznych rastlín môžu vznikať veľké ekonomické škody v poľnohospodárstve, lesníctve alebo vo využívaní krajiny. Okrem ohrozenia samotného ekosystému majú negatívny vplyv aj na životné prostredie. Podľa niektorých zdrojov prerastajú do komunikácií a poškodzujú asfaltové cesty, dlažby alebo obrubníky. Okrem cestných komunikácií ich nájdeme aj v okolí železničných tratí, kde vytvárajú husté porasty, a tým spôsobujú zhoršenú priehľadnosť na trati.

Invázne druhy nevplývajú iba na prírodu, ale aj na samotné zdravie človeka. Aj pre nás predstavujú určité nebezpečenstvo. Môžu spôsobovať rôzne poranenia, dokonca niektoré sú známe ako zdroje alergénov. Napríklad boľševník obrovský vyvoláva pri styku s pokožkou závažnú kožnú reakciu podobnú popáleninám. Rastlina je najnebezpečnejšia v júni, pretože v tomto období má najvyšší obsah látok, ktoré spôsobujú popálenie. Ohrozenou skupinou sú napríklad pracovníci, ktorí boľševník obrovský odstraňujú manuálne, ale aj deti, ktoré používajú duté stonky pri hrách. V súčasnosti čoraz väčšia populácia ľudí trpí na alergické ochorenia, ktoré spôsobujú aj niektoré druhy inváznych rastlín. Z hľadiska vplyvu na ľudské zdravie, spôsobujúce peľové alergie sú asi najproblematickejšie ambrózia palinolistá, ktorá má veľký potenciál ďalej sa šíriť najmä z juhu Slovenska a žltokvitnúce zlatobyle, konkrétne zlatobyľ kanadská a zlatobyľ obrovská. Ďalším kandidátom je boľševník obrovský spôsobujúci fotosenzitívnu reakciu a popáleniny.

Škodlivé účinky inváznych rastlín

Legislatíva upravujúca invázne druhy na Slovensku

Problematiku inváznych druhov upravuje niekoľko právnych predpisov:

  • Zákon č. 150/2019 Z. z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
  • Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 449/2019 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Slovenskej republiky.
  • Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 450/2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podmienky a spôsoby odstraňovania inváznych nepôvodných druhov.

Tieto predpisy transponujú aj legislatívu Európskej únie, najmä Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014. Legislatíva zakazuje priniesť invázne druhy na územie Slovenskej republiky, držať ich, rozmnožovať, prepravovať (okrem prípadov súvisiacich s eradikáciou), uvádzať na trh, používať, vymieňať, nechať rozmnožovať, chovať/pestovať alebo uvoľniť do životného prostredia.

Náš zákon o odstraňovaní inváznych rastlín je veľmi prísny nástroj, ktorého dodržiavanie nebolo zatiaľ v praxi veľmi vymáhané. Varovným signálom však môže byť, že prvé pokuty v zmysle tohto zákona už boli udelené. Podľa súčasného zákona, tie invázne rastliny, ktoré sú na legislatívnom zozname, treba odstraňovať vždy a všade. V zákone sa nezohľadňuje možnosť, že niekde je odstraňovanie nerealizovateľné, alebo že uplatňovanie takejto praxe nemusí viesť k zlepšeniu alebo môže mať naopak negatívny efekt pre prírodu.

Európsky zákon pre invázne druhy nariaďuje eradikáciu, kontrolu populácií alebo zamedzovanie šíreniu. Na porovnanie - náš zákon sa k inváznym druhom stavia omnoho prísnejšie, nariaďuje invázne druhy odstraňovať a zabraňovať ich šíreniu. Tak, ako je náš zákon napísaný, obidve tieto činnosti sú povinné.

Dopady inváznych druhov v národných parkoch

Zoznam inváznych druhov na Slovensku

Na Slovensku sa uplatňuje zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy EÚ, tzv. európsky zoznam (Nariadenie EÚ č. 1143/2014). Do tohto zoznamu sú zaradené prevažne také druhy, ktoré neboli v Európe a teda ani na Slovensku zaznamenané, ale je potrebné ich výskyt včas zachytiť, pretože v iných častiach sveta už ich šírenie spôsobilo veľké škody. Ďalej sú tam zaradené druhy v počiatočných fázach invázie z pohľadu EÚ, kde je predpoklad, že prijatím efektívnych opatrení na regionálnej úrovni sa ich šírenie môže zastaviť alebo zvrátiť. Z európskeho zoznamu sa na Slovensku šíri šesť druhov rastlín, z toho tri sú suchozemské byliny: glejovka americká (Asclepias syriaca), boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) a netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera).

Slovensko má aj svoj národný zoznam, ktorý v porovnaní s európskym zoznamom obsahuje navyše ďalších 7 druhov/rodov rastlín (celý zoznam si môžete pozrieť na stránke ŠOPSR). Z bylinných druhov je tam zaradená jednoročná burina ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia), ktorá je hojne rozšírená v takmer všetkých našich nížinách a kotlinách. Hojne až masovo rozšírené na podstatnej časti Slovenska sú aj trváce byliny zo zoznamu: zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea) a zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis) a rod pohánkovec (Fallopia sp., syn. Ryenoutria sp.), ktorého invázni zástupcovia sú druhy pohánkovec japonský (F. japonica), pohánkovec sachalinský (F. sachalinensis) a ich kríženec pohánkovec český (F. x bohemica).

Na Slovensku sa zákon o inváznych rastlinách vzťahuje na rastliny zaradené buď na európskom alebo našom národnom zozname. Medzi najvýznamnejšie invázne druhy rastlín na Slovensku patria:

Invázne bylinné druhy

  • Ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia): Jednoročná burina, silný peľový alergén, hojne rozšírená v nížinách a kotlinách. Pri dotyku môže spôsobovať kožné problémy. Do Európy sa dostala pravdepodobne s osivom inej kultúrnej rastliny. Stretneme sa s ňou na poliach, odkiaľ sa postupne šíri popri cestách a železničných tratiach. Dorastá do výšky 20 - 150 cm. Stonka je rozkonárená, chlpatá až plstnatá. Listy sú na lícnej strane tmavozelené, na rube sivozelené. Koreň siaha do značnej hĺbky. Má bohatú produkciu peľu a je silným peľovým alergénom.
  • Glejovka americká (Asclepias syriaca): Trvalka dorastajúca do výšky 100 - 200 cm. Pri poranení rastliny z nej vyteká biela latexová šťava, ktorá môže podráždiť pokožku. Rastlinné šťavy sú jedovaté pre človeka aj pasúce sa zvieratá. Plody so semenami sú podlhovasté mechúriky, ktoré tvarom pripomínajú malé vtáčiky. Do Európy sa pôvodne doviezla ako medonosná a okrasná rastlina. Vyskytuje sa na železničných násypoch, popri poliach, vodných tokoch, cestách a priekopách.
  • Netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera): Jednoročná bylina s výškou do 3 m. Dozreté tobolky so semenami praskajú a vystreľujú semená na veľkú vzdialenosť, až do 7 metrov. Na Slovensko bola dovezená v 19. storočí ako okrasná rastlina a dnes ju môžeme stretnúť prakticky na celom území. Predovšetkým semenami, ktoré prúd vody zanáša do ďalších miest, zriedka úlomkami stonky.
  • Rod pohánkovec (Fallopia sp., syn. Reynoutria sp.): Zahŕňa pohánkovec japonský (F. japonica), pohánkovec sachalinský (F. sachalinensis) a ich kríženca pohánkovec český (F. x bohemica). Trváce, dvojdomé rastliny, ktoré dorastajú do výšky 1,5 - 4 m. Vytvárajú robustné a vysoké porasty. Podzemky rastú veľmi intenzívne a uvádza sa, že sú schopné narušiť aj múry, chodníky, prípadne kanalizačné alebo odvodňovacie systémy. V Ázii a Severnej Amerike sa mladé výhonky tejto rastliny bežne konzumujú. Predovšetkým vegetatívne, úlomkami koreňových podzemkov.
  • Zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis): Trváca rastlina s výškou do 1,5 m. Do Európy bola dovezená ako okrasný a medonosný druh. Je nenáročná. Vyskytuje sa v okolí vodných tokov, v riedkych lesných porastoch. Ide o peľový alergén. Vyskytuje sa hlavne na nevyužívaných plochách, násypoch železničných tratí, skládkach, poľných cestách, bývalých hnojiskách, medziach a pri vodných tokoch.
  • Zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea): Trváca rastlina dorastajúca do výšky až 2,5 m. Stonka je sivozelená, v spodnej časti červenkastá, holá. Patrí medzi peľové alergény a je tiež dobrá medonosná rastlina. Podobne ako zlatobyľ kanadská je liečivou rastlinou. Vyskytuje sa hlavne na nevyužívaných plochách, násypoch železničných tratí, skládkach, poľných cestách, bývalých hnojiskách, medziach a pri vodných tokoch.

Invázne dreviny

  • Beztvarec krovitý (Amorpha fruticosa): Málo rozkonárený ker s výškou do 6 m. Listy má striedavé, nepárno perovité, dlhé až 30 cm. Ide o medonosnú rastlinu. Dobre znáša znečistené prostredie a má pevnú koreňovú sústavu. Na Slovensku bola vysádzaná začiatkom 20. storočia do živých plotov a neskôr okolo ciest ako okrasný ker. Postupne sa nekontrolovateľne rozšírila, najmä v južných častiach Slovenska. Rozširuje sa v okolí tokov riek a v lužných lesov južného Slovenska od druhej polovice 19. storočia. Pozorovaný bol aj na poliach a rumoviskách.
  • Javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides): Rýchlo rastúci dvojdomý strom s výškou do 25 m. Listy sú protistojné, nepárno perovité a majú sýtooranžovú stopku. Na jeseň vyniká veľkým množstvom semien. Listy po poranení produkujú tekutinu, ktorá môže u citlivých jedincov vyvolať alergické reakcie. Korene aj listy najmä mladých jedincov pôsobia na priame okolie tak, že obmedzujú rast okolitej vegetácie. Vyskytuje sa v teplejších oblastiach Slovenska. Do Európy bol dovozený ako okrasný strom už v 18. storočí. U nás sa s ním stretneme zväčša na južnom Slovensku, kde sa masovo vyskytuje v lesných porastoch, popri cestách, na nevyužívaných plochách a v okolí vodných tokov. Častý je i v mestách na neudržiavaných plochách. Darí sa mu vo všetkých pôdach.
  • Kustovnica cudzia (Lycium barbarum): Ker s výškou 2,5 m. Má oblúkom previsnuté, riedko tŕnité dlhé konáriky, na ktorých sú listy elipsovitého tvaru. Kvitne od mája do októbra. Je dobrou medonosnou rastlinou. Rastie na neudržovaných suchých svahoch, násypoch, rumoviskách, pozdĺž múrov, na hrádzach, okolo ciest a železničných tratí. Javorovec bol dovezený ako okrasná rastlina. Je nenáročný na živiny a znáša pomerne dobre aj znečistené prostredie.

Mapa rozšírenia inváznych druhov na Slovensku

Povinnosti vlastníkov pozemkov

Vlastník, správca alebo užívateľ pozemku má povinnosť odstraňovať zo svojho pozemku invázne nepôvodné druhy a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu. Ak je pozemok v užívaní inej osoby, tieto povinnosti má užívateľ pozemku. Za nesplnenie tejto povinnosti hrozia pokuty. Podľa zákona môže byť za neplnenie povinnosti odstraňovať invázne rastliny fyzická osoba pokutovaná do výšky 7500 eur, a právnická až do výšky 90000 eur, pričom pokuty môžu byť udeľované opakovane.

Predtým, ako by mal ktokoľvek pokutovaný za nesplnenie povinnosti alebo porušenie zákazu, by bolo na mieste pýtať, či štát zabezpečil dostatočnú informovanosť a či je dostupný realizovateľný a širokej verejnosti pochopiteľný návod ako svoju povinnosť splniť. Dnes však väčšina ľudí ani netuší, že na Slovensku rastú nejaké invázne rastliny a ťažko očakávať, že si problematiku aktívne po večeroch študujú. Tak sa môže ľahko stať, že hrozba pokút povedie k unáhleným riešeniam, ktoré prírode naopak uškodia.

Ako rozpoznať invázne rastliny?

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky spracovala informačné letáky s informáciami o jednotlivých inváznych druhoch rastlín, vyskytujúcich sa na území Slovenska, vrátane ich popisu, zobrazenia a informácie o spôsobe odstraňovania druhu. Tieto informačné materiály je možné zverejniť na stránke obce.

Na mapovom portáli ŠOPSR je možné vyhľadať mapy rozšírenia jednotlivých druhov. Pre laickú verejnosť však nie je úplne jednoduché si tieto údaje nájsť. Odporúča sa pozrieť si aj opisy v aplikácii VISITOR na mapovanie nepôvodných druhov na Slovensku, kde je možné získať aj spätnú väzbu od slovenských botanikov, či bol druh správne určený. Celosvetovo najpoužívanejšia aplikácia na mapovanie výskytu rastlín, zvierat, húb či lišajníkov je iNaturalist, ktorá umožňuje aj určenie druhu a jeho následné overenie komunitou používateľov.

Dopady inváznych druhov v národných parkoch

Spôsoby odstraňovania inváznych rastlín

Pri odstraňovaní inváznych druhov rastlín je potrebné mať poznatky o ich biológii a spôsobe ich šírenia. Ak sa rozrastú, ich ničenie je veľmi náročné a môže trvať aj viac rokov. Na ich reguláciu sa využívajú mechanické, chemické alebo kombinované spôsoby. Odborníčka Žaneta Pauková zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre odporúča, aby sme si poriadne preverili pôvod rastliny, ktorú si chceme doma vysadiť.

Mechanické spôsoby:

Sú vhodné najmä pri ojedinelom alebo maloplošnom výskyte. Ide najmä o:

  • Vytrhávanie a vykopávanie: Lepšie je vykonávať, keď sú rastliny mladé a pôda mierne vlhká.
  • Kosenie: Vykonáva sa skôr, ako rastliny vykvitnú. Kosením v správny čas (pred tvorbou semien) sa dá výrazne zabrániť šíreniu invázneho druhu.
  • Mulčovanie: Zakrývanie pôdy nepriepustným materiálom, ktorý zabraňuje rastu rastlín.

Súhlas na výrub inváznych drevín sa nevyžaduje. Rastliny, ktoré sa nedokážu regenerovať z odrezkov a úlomkov a neobsahujú semená, môžeme skompostovať.

Chemické spôsoby:

Používajú sa autorizované herbicídy. Chemickú ochranu je vhodné vykonávať v čase najväčšej tvorby listovej plochy, cez listy sa chemikália dostane až do koreňov a zničí aj tie. Ošetrený porast necháme vyschnúť a odstránime.

Kombinované spôsoby:

Pri hustých a plošne rozsiahlych porastoch sa najskôr rastliny mechanicky odstránia (vypília, zrežú, vysekajú alebo vykosia) a následne sa na regenerujúce časti aplikuje autorizovaný herbicíd. Zvyčajne je postup nutné opakovať, aby sa zničili aj nové vzchádzajúce rastliny. Podrobnosti o odstraňovaní inváznych druhov rastlín sú uvedené v prílohe č. 2a vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z.

Ochrana zdravia pri odstraňovaní inváznych rastlín

Pri likvidácii inváznych rastlín je dôležité používať ochranné pomôcky: rukavice, dlhé nohavice a rukávy, pracovné okuliare alebo tvárový štít. Pri druhoch, ktoré pri reze alebo pílení vylučujú dráždivé šťavy, by mal byť ochranný oblek nepriepustný pre tekutiny.

Metódy odstraňovania inváznych rastlín

Problémy a úskalia prístupu k riešeniu problematiky inváznych rastlín na Slovensku

Na Slovensku sa vo voľnej prírode doteraz udomácnilo vyše 300 nepôvodných druhov, z ktorých asi 10% sa šíri inváznym spôsobom. Dopady viacerých druhov nezaradených na legislatívny zoznam sú podobné alebo ešte závažnejšie ako druhov, ktoré tam zaradené sú. Ak je teda riešenie problému zamerané len na konkrétne druhy a nie celé invadované biotopy, môže nastať situácia, že uplatňovaním relatívne veľmi prísnych pravidiel v súčasnom zákone na odstraňovanie „zoznamových“ inváznych rastlín uvoľníme miesto na šírenie tých, ktoré tam uvedené nie sú. To je akoby sa niekto rozhodol riešiť problém znečisťovania ovzdušia tak, že zakáže červené, žlté a biele autá, čo by neviedlo k zníženiu počtu áut na cestách, ale namiesto toho by postupne pribúdali modré, fialové či zelené autá. Problém inváznych rastlín je teda komplexný, podobne ako problém znečistenia ovzdušia.

Pritom invázne druhy zo zoznamu sa veľmi často vyskytujú spolu s invázne sa správajúcimi druhmi, ktoré tam zaradené neboli. Ak je teda riešenie problému zamerané len na konkrétne druhy a nie celé invadované biotopy, môže nastať situácia, že uplatňovaním relatívne veľmi prísnych pravidiel v súčasnom zákone na odstraňovanie „zoznamových“ inváznych rastlín uvoľníme miesto na šírenie tých, ktoré tam uvedené nie sú.

V európskom opatrení sa špeciálne venujú manažmentu „značne rozšírených inváznych druhov“. V ich prípade by členské štáty mali zaviesť účinné opatrenia na minimalizovanie ich vplyvu na biodiverzitu, ekosystémové služby, ľudské zdravie a hospodárstvo. Tieto opatrenia však majú byť založené na analýze nákladov a prínosov, a majú zahŕňať opatrenia na obnovu biotopu.

Dopady inváznych druhov v národných parkoch

Zodpovednosť a informovanosť

Náš zákon nerozlišuje medzi inváznymi druhmi, ktoré sa u nás nevyskytujú, majú tu ojedinelý alebo sporadický výskyt a tými, ktoré sú na našom území hojné, miestami až masovo rozšírené. Pri súčasnom rozšírení niektorých inváznych rastlín na Slovensku, sa teda môžeme baviť o státisícoch potenciálnych deliktov, čo robí z veľkého množstva vlastníkov či užívateľov pozemkov potenciálnych porušovateľov zákona. V prvom rade zákon ukladá túto povinnosť vlastníkovi, správcovi alebo obhospodarovateľovi pozemku, ktorí zároveň znášajú aj všetky náklady. Problém je, že ide teda väčšinou o osoby bez potrebnej znalosti problematiky biologických invázií.

Pritom súčasné rozšírenie inváznych rastlín je výsledkom procesu trvajúceho desiatky rokov, pri niektorých druhoch sa datuje už do druhej polovice 19. storočia. Navyše viac ako konkrétne osoby ho ovplyvňujú skôr celospoločenské zmeny a procesy, napríklad intenzita poľnohospodárstva, regulácia vodných tokov, opúšťanie vidieka alebo stavebná činnosť. Samostatným problémom sú v posledných desaťročiach opustené pozemky a areály, u ktorých sú často prvotnou príčinou zanedbanosti nevysporiadané vlastnícke vzťahy. Príkladom, ako celospoločenské procesy vplývajú na samovoľné šírenie inváznych rastlín, môže byť zlatobyľ kanadská, ktorej masové šírenia na Slovensku je možné dať do súvisu s opúšťaním hospodárenia na poliach a lúkach v 90. rokoch 20. storočia.

Systémové riešenia

Tak ako sa v prípade znečistenia ovzdušia hľadajú cesty cez podporu elektromobility, cyklistiky a hromadnej dopravy, znižovania emisií z priemyslu či útlmu spaľovania uhlia, tak aj pri biologických inváziách treba podporovať systémové riešenia. Napríklad výhodné pre riešenie rastlinných invázií je teda podpora vhodných spôsobov obhospodarovania priamo cez programy, projekty a stratégie zamerané na ochranu a kvalitu životného prostredia. Dobrým príkladom systémového opatrenia sú agrodotácie podporujúceho kosenie/mulčovanie. Nepriamo tak agrodotácie prispievajú k eliminácii inváznych rastlín, keďže kosenie/mulčovanie významne znižuje šírenie inváznych rastlín.

V prípade využívania poľnohospodárskej pôdy predchádzať výskytu a šíreniu všetkých burín (nielen z radov inváznych druhov). K takýmto základným pravidlám by sa dalo zaradiť aj dohľad nad presunom a použitím výkopovej zeminy pri stavebnej činnosti a úpravách pozemkov. V prípade, že je zemina kontaminovaná semenami či zvyškami inváznych rastlín, jej presun významne napomáha ich ďalšiemu šíreniu. Pri pestovaní nepôvodných rastlín treba venovať pozornosť ich údržbe. Odstránenie bylí pred vytvorením semien a správna likvidácia odpadu z ich pestovania, je základnou prevenciou pred ich šírením do voľnej prírody. Mali by sme sa poučiť z faktu, že väčšina dnešných problematických inváznych rastlín bola donedávna vysádzaná a pestovaná v záhradkách, parkoch, či ako mestská a prícestná zeleň.

Príklady systémových riešení

Dovoz rastlín a rastlinných výrobkov

Rastliny a rastlinné výrobky patria medzi obľúbené suveníry z dovolenky, zobrať si ich so sebou domov sa však neoplatí. Okrem mastnej pokuty riskujete, že si spolu s nimi domov donesiete rastlinných škodcov, ktorí môžu výrazne narušiť biodiverzitu celej krajiny. Mnoho ľudí si neuvedomuje, že prevážaním rastlín v batožine porušuje zákon. „Európska únia v roku 2019 vydala nariadenie o zdraví rastlín, ktoré chráni pred zavlečením nepôvodných druhov škodcov a chorôb rastlín do EÚ. Podľa nariadenia EÚ nie je povolené doviezť na územie EÚ žiadnu rastlinu alebo rastlinný materiál, pokiaľ nie sú sprevádzané rastlinolekárskym osvedčením, tzv. fytocertifikátom, ktorý vydáva národná organizácia ochrany rastlín - fytoinšpekcia - v danej krajine pôvodu,” hovorí Ing. Juraj Pénzeš, riaditeľ odboru rastlinnej výroby Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR).

Výnimku majú iba banány, kokosy, ananásy, duriany a datle. Všetky ostatné rastliny, rastlinné produkty, korene, osivá, zelenina či ovocie potrebujú pri dovoze z tretích krajín rastlinolekárske osvedčenie. Pozor si ale treba dávať aj pri nákupe a prevoze rôznych výrobkov z dreva či trstiny, ktoré tiež môžu byť napadnuté škodcami.

Príslušník finančnej správy počas výkonu colnej kontroly rastliny alebo rastlinné produkty bez rastlinolekárskeho osvedčenia v batožine zhabe a tento tovar je následne zničený, bez nároku náhrady škody. Ak však navyše ide o chránený druh, nielen že nedostanete odškodnenie, ale ešte aj zaplatíte mastnú pokutu. Chránené druhy rastlín a živočíchov podliehajú Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Viac ako 37 000 je pod dohľadom, obchod s takmer 1 100 druhmi je úplne zakázaný.

„Medzi chránené exotické rastliny patria napríklad kaktusy, orchidey či cykasy,” hovorí mjr. JUDr. Zuzana Delaneuville, vedúca oddelenia zákazov a obmedzení Finančného riaditeľstva SR. „Nelegálny dovoz rastlín sa vďaka osvete každoročne znižuje, avšak aj naďalej evidujeme niekoľko prípadov ročne, najmä v rámci poštovej prepravy. Slováci si zo zahraničia najčastejšie pokúšajú doviezť semená, cibuľky, odrezky rôznych druhov kvetín, zeleniny a ovocia z krajín ako Spojené kráľovstvo, Spojené štáty americké, Ukrajina. Za colný priestupok možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov uložiť pokutu do výšky 3 319 eur, v prípade závažného porušenia hrozí aj väzenie,” upozorňuje Delaneuville.

Na zozname zakázaných rastlín sú avokádo aj zemiaky

Niektoré druhy rastlín si domov neprinesiete ani s rastlinolekárskym osvedčením. Ich dovoz na územie EÚ je totiž dočasne zakázaný. Tieto tzv. vysokorizikové rastliny boli relevantnými úradmi identifikované ako potenciálne nebezpečné pre zdravie rastlín v EÚ z dôvodu ich náchylnosti na škodcov a choroby či pôvodu v oblasti s prítomnosťou škodcov a chorôb, ktoré sa zatiaľ na území EÚ nevyskytujú.

„Zoznam týchto rastlín je rozsiahly a pravidelne upravovaný. Európska komisia nepretržite vyhodnocuje riziká, ktoré tieto rastliny predstavujú pre krajiny EÚ, a vydáva nariadenia, ktorými sa dovoz z určitých krajín povoľuje po splnení legislatívou stanovených podmienok. Zákaz sa vo väčšine prípadov vzťahuje na rastliny na ďalšie pestovanie, čiže rastliny určené na výsadbu alebo pestovanie, nie na priamu spotrebu alebo spracovanie. Na zoznam patria exotickejšie rastliny, ale aj také, ktoré pestujeme aj u nás. Aktuálne to sú napríklad avokádo, hurmikaki, čerimoja, rastliny viniča okrem plodov či sadivo zemiakov,” vysvetľuje Ing. Juraj Pénzeš. Avokádo je aktuálne zakázané dovážať zo všetkých tretích krajín okrem Izraela, hurmikaki a čerimoja sa nesmú dovážať zo žiadnej tretej krajiny a na rastliny viniča a sadivo zemiakov platí zákaz dovozu zo všetkých tretích krajín okrem Švajčiarska.

tags: #rastliny #ktore #su #zakazane #pestovat