Rast, vývin a podpora mentálne postihnutých: Komplexný pohľad na psychopédiu a vzdelávanie

Mentálne postihnutie je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Tento článok sa zameriava na pedagogické aspekty rastu a vývinu detí s mentálnym postihnutím, pričom zohľadňuje rôzne stupne postihnutia a ich špecifické potreby. Psychopédia je špeciálnopedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá výchovou, vzdelávaním a vyučovaním jedincov s mentálnym postihnutím. Táto oblasť špeciálnej pedagogiky chápe mentálne postihnutie ako obmedzenú schopnosť transformovať poznatky do myšlienok a udalostí.

Mentálne postihnutie: Základné pojmy a klasifikácia

Mentálne postihnutie je stav zastaveného, oneskoreného alebo neúplného vývinu intelektu, charakterizovaný podpriemernou inteligenciou. Vzniká v dôsledku pôsobenia dedičnosti a prostredia, ktoré ovplyvňujú vývin centrálnej nervovej sústavy. Celková mentálna schopnosť zaostáva od priemeru populácie, čo spôsobuje prekážky v samostatnej realizácii života. Mentálna retardácia je súborný termín, ktorý označuje výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie, s IQ pod 70. Prejavuje sa v ranom detstve a delí sa na oligofréniu a demenciu. Mentálne postihnutie nie je definitívny a nemenný stav. Môže byť podmienené organicky (oligofrénia a demencia) alebo sociálne. Ak dieťa nemá organické poškodenie mozgu a má nenarušenú nervovú sústavu, mentálne postihnutie je možné vylúčiť, pretože jeho nervové procesy prebiehajú normálne a duševný vývin sa môže stať normálnym.

Do 3 rokov veku dieťaťa je postihnutie ťažšie rozpoznateľné, môžu nastať len mierne problémy - zaostávanie v psychomotorickom vývine, oneskorený vývin reči, či problémy so sebaobslužnými činnosťami. V školskom veku je však odlišnosť zreteľnejšia a dieťa nezvláda nároky, ktoré sú naň kladené.

Klasifikácia mentálnej retardácie podľa stupňa

Stupeň mentálnej retardácie sa určuje pomocou testov inteligencie a vyjadruje sa číselným kvocientom IQ. Norma je okolo 100 IQ. Podľa toho, do akého stupňa je intelekt znížený, hovoríme o ľahkej, stredne ťažkej, ťažkej a hlbokej mentálnej zaostalosti - retardácii. Hodnoty tohto kvocientu sú vyjadrené číslom, ktoré stanovuje jednotne pre celý svet Svetová zdravotnícka organizácia WHO v Ženeve a sú uverejnené v tzv. Medzinárodnej klasifikácii chorôb (aktuálne platí od r.1992 10.revízia tejto klasifikácie).

Klasifikácia mentálnej retardácie podľa etiológie

• Po infekciách a intoxikáciách.
• Po úrazoch alebo iných fyzikálnych činiteľoch (prenatálne poškodenie).
• Pri poruchách metabolizmu, rastu a výšky (fenylketonúria).
• Pri makroskopických léziách mozgu (novotvary, degenerácia).
• Pri chorobách a stavoch spôsobených inými a nešpecifickými prenatálnymi vplyvmi (vrodený hydrocefalus).
• Pri chromozomálnych abnormalitách (Downov syndróm).
• Pri nezrelosti (bez zmienky o iných chorobných stavoch).
• Po vážnej duševnej poruche.
• Pri psychosociálnej deprivácii (vplyv nepriaznivých sociálno-ekonomických, kultúrnych, psychologických, výchovných podmienok).
• Iné podmienky (nespadajúce do predchádzajúcich kategórií).

Delenie podľa príčin vzniku

Príčiny môžu byť biologické (poškodenie mozgu) alebo sociálne (extrémna výchovná zanedbanosť).

• Oligofrénia: Slabomyseľnosť ako obmedzenie psychických funkcií. Je to stav obmedzeného vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, a narušenia intelektu. Je zdedená alebo vrodená, prípadne vzniká v ranom detstve (do 2 rokov). Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť.
• Demencia: Získaná porucha mentálnych schopností. Je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových a duševných schopností, ktorá vzniká ako následok ochorenia alebo úrazu po 2. roku života.
• Sociálne podmienená mentálna retardácia: Ak dieťa nemá organické poškodenie mozgu a má nenarušenú nervovú sústavu, mentálne postihnutie je možné vylúčiť, pretože jeho nervové procesy prebiehajú normálne a duševný vývin sa môže stať normálnym.

Populácia s mentálnou retardáciou v SR

V Slovenskej republike trpí mentálnou retardáciou 2-2,5% populácie bez komplikácií a 0,3-0,4% s komplikáciami.

Psychické osobitosti mentálne postihnutých

Mentálne postihnuté dieťa je v podstate schopné rozvíjať svoje vyššie psychické funkcie.

Vnímanie

• Zrakové vnímanie: Spomalené tempo zrakového vnímania (potreba dlhšieho času na vytvorenie adekvátneho vnemu). Znížený rozsah zrakového vnímania (nedostatočné postihovanie vzťahov a súvislostí). Nedostatočná diferenciácia podobných predmetov (stotožnenie rozdielnych predmetov, napr. kompas-hodinky). Porucha diferenciácie figúry a pozadia. Rigidita vnímania (neschopnosť zmeniť stereotyp, nepružnosť). Porucha elementárno-syntetickej funkcie (neschopnosť štruktúrovania tvarov). Porucha integrácie (zmenený rozsah a celostnosť vnímania). Výberovosť vnímania (zameriavanie sa na výrazné, výnimočné predmety).
• Hmatové vnímanie: Táto oblasť je najmenej postihnutá, výkony sa približujú výkonom normálnych. Rozdiel je v časových charakteristikách (dlhší čas na identifikáciu podnetu). Problém je s pomenovaním predmetu, nie s jeho identifikáciou.

Predstavivosť

• Znížená schopnosť produkcie predstáv, znížené množstvo predstáv.
• Strata originality, spodobňovania predstáv (združovanie znakov rôznych predmetov, predmety strácajú originálnosť).
• Fragmentárnosť (úryvkovitosť) predstáv.
• Predstavy sú "bezfarebné".
• Narušený proces fantázie.

Myslenie

• Konkrétno-názorné myslenie.
• Nedostatky v myšlienkových operáciách (analýza, syntéza, abstrakcia, porovnávanie).
• Porucha organizácie myšlienkovej činnosti (neurčovanie si postupu, stratégie riešenia úlohy).
• Tendencia k stereotypnému mysleniu (opakovanie použitých spôsobov riešenia).
• Nedôslednosť myslenia (nesystematický postup).
• Nekritičnosť myslenia (nepochybovanie o správnosti domnienok).
• Proces utvárania pojmov prebieha pomalšie.

Rečový prejav

Reč sa vyvíja úmerne s vývojom rozumovým. Oneskorený vývin reči je u detí s MP výrazný. Oneskorený vývin reči je u ľudí s MP až v 80 - 85 %., pričom porucha reči je úmerná celkovej intelektovej úrovni jedinca. Aby sa mohol vývin reči objektívne posúdiť, vypracovali sa viaceré schémy na hodnotenie funkcií ako fonologické (zvuky), sémantické (významoslovné), morfologické (forma slova) a syntaktické (skladba). Pri najťažších formách slabomyseľnosti sú zvukové prejavy len pudové a afektívne, u stredných foriem dospeje dieťa ku stupňu pomenovávania a označovania konkrétnych javov. U najľahšieho stupňa slabomyseľnosti reč dospeje k používaniu slov a pojmov, t.j. zvukov slovných či obsahových.

• Nižšia slovná zásoba.
• Neprimeraný spôsob používania slovnej zásoby (tým istým slovom označujú mnohé vlastnosti).
• Používanie veľkého počtu nevýznamových slov oproti relatívne menšiemu počtu významových slov (prevaha podstatných mien nad slovesami).
• Pretrvávanie foriem reči, ktoré sú dominantné pre deti predškolského veku ešte aj v rokoch školskej dochádzky.

Emocionálny vývin

Deti si oneskorene a obtiažne vytvárajú city. Dominujú city viažuce sa na uspokojenie biologických potrieb. Charakteristický je aj nedostatočný rozvoj vyšších citov (estetických, intelektuálnych, etických, sociálnych), slabá diferencovanosť citových prejavov, značná impulzívnosť citových reakcií a znížená schopnosť neprejaviť navonok aktuálny citový stav. U mentálne postihnutých sa len oneskorene a s veľkou námahou formujú vyššie city ako je svedomie, cit povinnosti, zodpovednosti, zvedavosti. Je to vyvolané tým, že tieto city si vyžadujú spájanie citu často s myslením.

Výchova a vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím

Výchova a vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím si vyžaduje individuálny prístup a zohľadnenie špecifických potrieb každého dieťaťa. Dôležitá je úzka spolupráca medzi rodinou, školou a odborníkmi (psychológ, špeciálny pedagóg, lekár). Najvýznamnejší socializačný a výchovný činiteľ je pre deti s mentálnym postihom nepochybne rodina. Tá významnou mierou ovplyvňuje dieťa od jeho narodenia. Optimálna situácia pre všestranný vývin dieťaťa je v zdravej rodine, kde dominuje láska a zdravá náklonnosť k dieťaťu, trpezlivosť, vzájomné porozumenie a spoločný výchovný postup rodičov.

Školstvo pre mentálne postihnuté deti

V mestách existujú osobitné a pomocné školy pre deti s mentálnym postihnutím. Deti s týmito diagnózami sa môžu vzdelávať v špeciálnej škole pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím (tu má dieťa do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety podľa stupňa mentálneho postihnutia), v špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym postihnutím, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú) alebo v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky (podmienkou je, že škola musí mať školského špeciálneho pedagóga).

Pri vzdelávaní dieťaťa s touto diagnózou je vždy dôležitá a rozhodujúca najmä aktuálna úroveň jeho intelektu - teda či sa jedná o ľahký, stredný, ťažký alebo hlboký stupeň mentálneho postihnutia. Z toho potom vychádza nastavenie vzdelávacieho programu, podľa ktorého sa bude dieťa vzdelávať.

Varianty vzdelávacích programov pre žiakov s MP

• Variant A - vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
• Variant B - vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
• Variant C - vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.

Ak sa žiak s MP vzdeláva v bežnej základnej škole formou integrácie, vzdeláva sa podľa týchto vyššie uvedených vzdelávacích programov - vždy podľa príslušného variantu, na základe ktorého má vypracovaný individuálny vzdelávací program (IVP). Pri ťažších stupňoch mentálneho postihnutia je vzdelávanie formou integrácie náročné - najmä na organizáciu vzdelávania zo strany školy aj na personálne zabezpečenie. Nie vždy musí byť práve takáto forma pre dieťa tou najlepšou možnosťou. Niekedy práve prvotné vzdelávanie v špeciálnej škole môže byť veľmi dobrým východiskom pre ďalšiu integráciu dieťaťa do bežného života, medzi bežnú, intaktnú populáciu.

Predprofesionálna príprava

Vyučovací predmet pracovné vyučovanie patrí medzi hlavné vyučovacie predmety. Plní aj dôležitú rehabilitačnú funkciu a najmä vedie žiaka k nadobúdaniu pracovných návykov a motorických zručností, ktoré majú pre jeho ďalší život rozhodujúcu úlohu. Má tri základné zložky: práce v dielni, pestovateľské práce a práce v domácnosti. Vo vyšších ročníkoch je tento predmet predprofesionálnou prípravou na budúce povolanie. Ukončením posledného ročníka ZŠ žiaci s MP nadobúdajú primárne vzdelanie - nie nižšie sekundárne, ako ostatní bežní žiaci základnej školy. Preto v ďalšom vzdelávaní nemôžu pokračovať - a to ani formou integrácie - v bežných stredných školách, pretože v týchto je predpokladom prijatia už nadobudnuté nižšie stredné vzdelanie. Žiaci s mentálnym postihnutím môžu však pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v špeciálnom odbornom učilišti, alebo v praktickej škole. Špeciálne odborné učilište - poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností a žiaci sa uplatnia v ďalšom bežnom živote na pozíciách pomocných kvalifikovaných pracovných síl.

Faktory ovplyvňujúce psychický vývin

Psychický vývin človeka ovplyvňujú a podmieňujú mnohé činitele.

1. Biologické činitele: Utvárajú základné predpoklady na život a rozvoj psychických funkcií a procesov osobnosti. Patrí sem: CNS, najmä mozog, žľazy s vnútorným vylučovaním. Vývin osobnosti ovplyvňujú aj biologické potreby a pudy.
2. Činitele vonkajšieho prostredia: Patria sem: prírodné, kultúrne, sociálne, materiálne a technické podmienky, v ktorých človek žije a rozvíja sa. Tieto činitele pôsobia pozitívne aj negatívne. Človeka najviac ovplyvňujú ľudia, s ktorými žije (rodina, škola, sociálne prostredie, kultúra, médiá...). V poslednom čase významne zasahujú do života človeka masmédiá a informačno-komunikačné technológie, najmä: počítač, internet, televízia, mobily....
3. Výchova: V širšom zmysle ovplyvňovanie človeka človekom a spoločenským a prírodným prostredím. V užšom zmysle - odborný, cieľavedomý proces rozvoja psychických procesov, funkcií a vlastnosti osobnosti.
4. Vlastná aktivita človeka: Zohráva jednu z najvýznamnejších rolí v rozvoji osobnosti. Vždy tu nastávajú zmeny, ktoré pripravujú prechod do vyššej nasledujúcej fázy.

Význam hry a pohybu pre rozvoj mentálne postihnutých detí

Pohyb a hra neslúži len na jeho rozptýlenie, ale plní dôležitú funkciu aj pri rozvoji a vzdelávaní dieťaťa. Formou hry si dieťa oveľa ľahšie osvojí určité pohybové, zmyslové, či rečové návyky, ako pri prikazovaní pre dieťa bezvýznamnom. Hra malých detí neobsahuje účel. Správne zvolená hra dáva dieťaťu pocit zodpovednosti, dôležitosti a malých víťazstiev. Dieťa sa v hre môže realizovať, uplatniť svoje zručnosti, po prípade sa zdokonaľovať vo svojich nedostatkoch. Význam hry vo vývoji každého jedinca je teda nepopierateľný. Je dôležité nájsť si čas, venovať sa dieťaťu pri hre, pomáhať mu, usmerňovať a koordinovať ho. Hra nemá v živote dieťaťa náhradnú, zábavnú funkciu, ktorú bežne nadobúda v živote dospelého človeka. Dieťa sa nehrá preto, aby sa odreagovalo alebo pobavilo.

tags: #rast #a #vyvin #mentalne #postihnutych