Vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) čelila v októbri 2011 vážnej kríze, ktorá vyústila v stratu dôvery poslancov Národnej rady SR a pád kabinetu. Kľúčovým momentom bolo hlasovanie o zvýšení záruk v eurovale. Napriek snahe premiérky Ivety Radičovej presvedčiť poslancov, aby dôverovali jej vláde v zodpovednom nakladaní s verejnými financiami a v ochrane záujmov a dôveryhodnosti Slovenskej republiky, za euroval a zároveň za dôveru vláde hlasovalo len 55 zo 124 prítomných poslancov, pričom na schválenie bolo potrebných 76 hlasov.
Za euroval a dôveru vláde hlasovali poslanci za SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd, Martin Fecko zo skupiny Obyčajní ľudia (OĽ) a František Šebej. Poslanci za Smer-SD sa síce pred hlasovaním prezentovali, ale nehlasovali, čím prispeli k uznášaniaschopnosti parlamentu. Proti boli členovia SNS a bývalí členovia tejto strany Anna Belousovová a Rudolf Pučík. Liberáli zo SaS a traja poslanci z OĽ sa hlasovania nezúčastnili.
Predseda parlamentu a šéf strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík vyhlásil, že jeho strana nehlasovaním za euroval zachránila európskym daňovníkom miliardy eur, ktoré by inak išli na záchranu súkromných bánk. Predseda KDH Ján Figeľ uviedol, že SaS týmto konaním negovala Koaličnú zmluvu a vypovedala podporu koaličnej vláde, čím sa priradila k extrémnym európskym stranám. Figeľ sa pridal k výzve premiérky, aby Richard Sulík a jeho ministri odstúpili.
Premiérka Iveta Radičová vyzvala koaličných partnerov a Mikuláša Dzurindu, aby sa obrátili na predsedu Smeru-SD Roberta Fica a dohodli postup ratifikácie eurovalu, pričom zdôraznila, že „inak to nemalo zmysel“. Zároveň vyzvala predsedu parlamentu, aby bol „chlap“ a spolu s jeho ministrami odstúpili, ak vedia, čo je ich zodpovednosť.
Tri koaličné strany (SDKÚ-DS, Most-Híd, KDH) sa dohodli, že rokovať so Smerom-SD treba čím skôr. Predsedovia koaličných strán sa obrátili na Mikuláša Dzurindu, aby sa čo najskôr obrátil na Smer-SD. Premiérka si plne uvedomovala mieru svojej zodpovednosti a uviedla, že „ďalšie kroky nechajte na mojom slobodnom rozhodnutí.“ Prvoradou úlohou troch koaličných strán bude podľa predsedu SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu presadiť ratifikáciu dodatku k eurovalu a minimalizovať tak ekonomické a politické škody na Slovensku. Dzurinda pripomenul, že Smer má v súčasnosti obrovskú mieru zodpovednosti, rovnako ako strany, ktoré vládu povalili.
Poslanec Smeru a bývalý minister financií Ján Počiatek uviedol, že riešením súčasnej situácie sú predčasné voľby, keďže vláda nie je schopná prijímať zásadné rozhodnutia. Smer bol pripravený na rokovania s koaličnými stranami o podpore eurovalu, avšak za dostatočné vyvodenie dôsledkov považoval predčasné voľby.
Predseda Smeru-SD Robert Fico potvrdil pripravenosť rokovať o eurovale, ale zdôraznil, že „koalícia musí prísť s vlastnými návrhmi.“ Dodal, že Slovensko sa musí k eurovalu prihlásiť a čakajú na návrhy od koalície. Fico pripomenul, že Smer-SD upozorňoval na neschopnosť koalície zabezpečiť prijatie eurovalu, čo musí mať politické konzekvencie, pričom prvým je pád vlády.
Slovensko sa tak stalo jedinou krajinou eurozóny, ktorá nepodporila v parlamente schválenie zmien v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF). Minister financií Ivan Mikloš však predpokladal, že euroval bude napokon schválený ešte v ten týždeň, vzhľadom na deklarovanú podmienenú podporu opozičného Smeru-SD pri opätovnom hlasovaní.
Dôchodková reforma: Snaha o spravodlivejšiu valorizáciu
Okrem politickej krízy súvisiacej s eurovalom sa v tom období riešila aj otázka dôchodkovej reformy a spravodlivejšej valorizácie penzií. Premiérka Iveta Radičová presadila návrh, aby sa od roku 2013 valorizovali dôchodky o pevnú sumu, rovnakú pre všetkých. Cieľom bolo, aby si prilepšilo približne 370-tisíc dôchodcov s penziou nižšou ako priemernou, zatiaľ čo rast penzií pre bohatších by sa spomalil.
Tento návrh mal nahradiť pôvodný plán zaviesť valorizáciu podľa takzvanej dôchodcovskej inflácie, ktorý presadzoval minister práce Jozef Mihál (SaS). Podľa Mihálovho návrhu mal rast penzií kopírovať zdražovanie produktov, ktoré seniori najčastejšie nakupujú. Dôchodcovská inflácia sa čiastočne dostala aj do Radičovej návrhu, kde sa penzie mali zvyšovať jednou sumou, vypočítanou vynásobením priemerného starobného dôchodku dôchodcovskou infláciou. Výsledkom malo byť zmierňovanie rozdielov medzi seniormi.
Problémom však zostával rozdiel v určovaní výšky penzií starších a mladších dôchodcov. „Starodôchodcovia, ktorí išli do penzie pred rokom 2004, majú dôchodky výrazne nižšie. Doteraz nožnice medzi starodôchodcami a novodôchodcami otvárali ešte viac,“ upozornil poslanec Jozef Kollár (SaS).
Návrh premiérky privítal poslanec Július Brocka (KDH), ktorý uviedol, že „navyšovanie dôchodkov o pevnú sumu je návrh, ktorý KDH dlhodobo presadzuje.“ Proti bol však Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS), ktorému prekážalo, že bohatší penzisti budú znevýhodnení a „je to zavádzanie rovnostárstva.“ Viacerí poslanci však uprednostňovali kompromisný návrh, ktorý ráta so zvyšovaním o pevnú sumu, ale aj s dodatočným prilepšením v závislosti od výšky dôchodku. Ivan Švejna (Most-Híd) a poslanci z SaS podporovali práve túto kombináciu.
Radovanovi Ďuranovi z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz prekážalo, že návrhy valorizácie neobsahovali horný limit zvyšovania dôchodkov, pričom uviedol, že „valorizovanie dôchodkov v čase, keď pracujúci neplatia dostatok odvodov kvôli rastúcej nezamestnanosti, je žitím na úkor budúcich generácií.“ Petrovi Goliašovi z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy zasa chýbala analýza dosahov týchto návrhov na rozpočet Sociálnej poisťovne.
REFORMA 1. DÔCHODKOVÉHO PILIERA
Minister Mihál reformou prvého piliera plánoval v roku 2013 ušetriť približne 75 miliónov eur. O finálnej podobe valorizácie dôchodkov mali rozhodnúť ministri na rokovaní vlády.
tags: #radicovej #vlada #spravodlive #dochodky