Náhrada trov konania pri zamietnutí protinávrhu žalovaného

Žaloba pri viacerých žalovaných predstavuje komplexnú oblasť občianskeho súdneho konania, ktorá si vyžaduje dôkladné zváženie procesných podmienok a právnych aspektov.

Tento článok sa zameriava na analýzu žaloby pri viacerých žalovaných, s dôrazom na späťvzatie žaloby, súhlas s týmto úkonom, a s tým súvisiace otázky náhrady trov konania, pričom osobitnú pozornosť venuje vplyvu zamietnutia protinávrhu žalovaného na náhradu trov konania.

Späťvzatie žaloby a súhlas žalovaných

Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívny procesný úkon navrhovateľa, z ktorého vyplýva, že nemá záujem na prejednaní svojho návrhu. Späťvzatie návrhu môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného na dokončenie konania meritórnym rozhodnutím o veci. Preto majú ostatní účastníci právo vyjadriť nesúhlas s týmto úkonom.

Ak navrhovateľ (žalobca) vzal návrh späť, súd je povinný vyzvať ostaných účastníkov konania, aby uviedli, či so späťvzatím súhlasia, a aby uviedli vážne dôvody, pre ktoré s takýmto procesným úkonom nesúhlasia. Súd musí odporcovi vytvoriť procesnú možnosť vyjadriť sa k tomuto návrhu navrhovateľa vždy.

Žalobca môže vziať žalobu späť aj len v časti, teda aj len voči niektorému z viacerých žalovaných. V takom prípade súd so súhlasom žalovaného zastaví konanie iba sčasti. Ak došlo k späťvzatiu žaloby iba voči niektorému z viacerých žalovaných, nesúhlas so späťvzatím žaloby toho žalovaného, vo vzťahu ku ktorému k späťvzatiu nedošlo, je právne neúčinný.

Dôvody pre nezastavenie konania z dôvodu späťvzatia návrhu

Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím návrhu je vecou úvahy súdu. Nemusí sa jednať len o dôvody a záujmy právne, ale aj závažné etické, morálne, ekonomické a iné motívy závažného charakteru, pre ktoré súd konanie nezastaví.

Súhlas odporcu so späťvzatím návrhu po rozhodnutí súdu prvého stupňa

Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon navrhovateľa, z obsahu ktorého vyplýva, že nemá záujem na prejednaní svojho návrhu. Odporca má procesné právo vyjadriť nesúhlas s týmto procesným úkonom navrhovateľa aj v prípade, ak k späťvzatiu návrhu na začatie konania dôjde (až) po rozhodnutí súdu prvého stupňa.

Späťvzatie žaloby a procesná zodpovednosť žalobcu na zastavení konania

Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby súd preto vždy rozhoduje podľa ustanovenia §146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p.

Potreba súhlasu odporcu so späťvzatím návrhu na vyporiadanie BSM

Konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom majú účastníci na oboch stranách spolu tak postavenie navrhovateľa ako aj postavenie odporcu (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu je uplatnené i právo odporcu na vyporiadanie BSM súdom, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci; uplatneniu jeho práva by naďalej bránila prekážka litispendencie. Preto je v prípade návrhu na vyporiadanie BSM treba „navrhovateľom" v zmysle ustanovenia § 96 O.s.p. rozumieť ako navrhovateľa, tak aj odporcu. Z tohto dôvodu je treba k účinnosti späťvzatia žaloby súhlas odporcu a to i v prípade, že k späťvzatiu došlo prv než začalo konanie. V tomto prípade nejde o nesúhlas odporcu so späťvzjatím návrhu podľa § 96 ods. 2 O.s.p., ale o skutočnosť, že za navrhovateľa je treba považovať obidve strany sporu a preto späťvzatie návrhu urobené len jednou z nich nemôže viesť bez súhlasu (vyjadrenia zhodnej vôle) druhej strany k zastaveniu konania.

Náhrada trov konania

Všeobecná právna úprava platná pre rozhodovanie o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania je ustanovená v § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. upravuje výnimky zo všeobecnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. A to osobitnú úpravu v prípade, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný zaplatiť trovy účastníka konania. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania. Pokiaľ podanie účastníka konania výslovne neobsahuje vzdanie sa práva na náhradu trov konania, nemožno bez ďalšieho usudzovať z prejavu súhlasu so späťvzjatím návrhu na začatie konania aj vzdanie sa práva na náhradu trov konania.

Podľa judikatúry slovenských súdov, ak žalobca vezme žalobu späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta OSP zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy.

Predpokladom rozhodnutia súdu o povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania pri zastavení konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. je, že žalobca vzal žalobu, ktorá bola podaná dôvodne späť pre správanie žalovaného. Ak ide o prípad, že k záveru, či žaloba bola podaná dôvodne je možné dôjsť až prejednaním veci a meritórnym rozhodnutím, nemožno uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že žaloba bola dôvodná.

Procesné zavinenie a zodpovednosť za trovy

Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 142 O.s.p. Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu.

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Podľa judikatúry sa "zavinením" rozumie procesné zavinenie. Ak napr. navrhovateľ podal návrh a tento potom v celom rozsahu bez udania dôvodu vzal späť, v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, ako aj judikatúry zavinil zastavenie konania, a preto by bol povinný nahradiť trovy konania odporcovi (ak mu nejaké vznikli, napr. ak podal odpor, či sa nechal právne zastúpiť a ak sa výslovne nevzdal nároku na ich náhradu).

V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby pre splnenie dlhu žalovaným po začatí konania je (až na výnimočné prípady) zavinenie zastavenia konania na strane žalovaného a žalobcovi vzniká v tomto rozsahu nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Potom ak v prípade čiastočného zastavenia konania z dôvodu splnenia časti dlhu je rozsudkom žalovaný zaviazaný k zaplateniu celého nezaplateného zvyšku žalovanej sumy, vzniká žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (sčasti z dôvodu zavinenia žalovaného podľa § 256 ods. 1 CSP a sčasti z dôvodu úspechu podľa § 255 CSP).

Plnenie jedným z viacerých žalovaných a náhrada trov konania

Ak je žalobou uplatnený nárok voči viacerým žalovaným, ktorí majú tento nárok plniť spoločne a nerozdielne, potom plnenie poskytnuté jedným zo žalovaných je treba zásadne považovať pre účely rozhodovania o trovách konania podľa § 146 ods. 2 OSP (v SR teraz § 256 ods. 1 CSP) za „správanie“ všetkých žalovaných. Ak sa však bráni niektorý zo žalovaných, ktorý plnenie na žalobou uplatnený nárok neposkytol tým, že voči nemu nie je uplatnený nárok dôvodný, musí súd pre účely rozhodovania o trovách konania posúdiť dôvodnosť takejto obrany; a ak je takáto obrana dôvodná, rozhodne o trovách konania medzi žalobcom (ktorý vzal žalobu späť) a týmto žalovaným podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP (v SR teraz § 256 ods. 1 CSP).

Výklad pojmu „protistrana“ pri aplikácii § 256 ods. 1 CSP

Pri výklade pojmu protistrana použitého v § 256 ods. 1 CSP preto nie je vzhľadom na konkrétne okolnosti veci v rozpore s jeho účelom a zmyslom vylúčené pre účely tohto ustanovenia za protistranu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade považovať aj žalovaného v 1. rade.

Právo na súdnu ochranu a jej obmedzenia

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania.

V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, „každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ Právo na spravodlivý súdny proces vyjadruje oprávnenie každého jednotlivca predložiť svoju vec nezávislému a nestrannému orgánu rozhodujúcemu vo verejnom a spravodlivom konaní.

Protižaloba ako forma obrany

Jednou z možností ako sa brániť, je podať voči rodine ako žalobcovi tzv. protižalobu (vzájomný návrh), a to v rámci jedného konania už začatého na skorší návrh žalobcu pred tým istým súdom, bez toho, aby ste ako žalovaný svojím protinávrhom museli začínať nové konanie. Podľa § 97 ods. 1 OSP totiž „odporca môže za konania uplatniť svoje nároky voči navrhovateľovi i vzájomným návrhom.“ Tento vzájomný návrh musí spĺňať všetky potrebné náležitosti žaloby podľa § 42 ods. 1 a § 79 ods. 1 OSP.

Vplyv zamietnutia protinávrhu na náhradu trov konania - prípadová štúdia

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Železnice Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Klemensova 8, IČO: 31 364 501, proti žalovanému X., s miestom podnikania v H., zastúpenému JUDr. Dušanom Sitarčíkom, advokátom so sídlom v Humennom, Staničná 11, o zaplatenie 5 298,05 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 7 C 668/2001, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19. novembra 2014 sp. zn. 1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 9. júla 2013 č. k. 7 C 668/2001-964 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5 298,05 eur so 17,6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 100,71 eur od 24. apríla 1999 do zaplatenia, zo sumy 1 459,15 eur od 20. decembra 1999 do zaplatenia, zo sumy 1 738,20 eur od 1. februára 2000 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Protinávrh žalovaného zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné rozhodnutie po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2, § 3 a § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.“) a § 15 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že žalovaný dňa 20. decembra 1996 uzavrel so žalobkyňou zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej žalovaný ako nájomca so súhlasom žalobkyne prenajímal predmetné nebytové priestory ďalším podnájomníkom s tým, že podiel žalobkyne z nájomného bol 75 %, na základe čoho žalobkyňa vystavila žalovanému faktúry, ktoré žalovaný neuhradil. Ohľadom protinávrhu žalovaného týkajúceho sa neplatnosti nájomnej zmluvy z 20. decembra 1996 súd prvej inštancie poukázal na vyššie uvedené odôvodnenie týkajúce sa jej platnosti a ohľadom protinávrhu žalovaného týkajúceho sa ušlého zisku, tento považoval za absolútne nepreskúmateľný a bez právneho titulu, preto celý protinávrh žalovaného zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. 2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom z 19. novembra 2014 sp. zn. sp. zn. 4 Co 233/2013, 4 Co 235/2013, 4 Co 259/2014 rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 5 179,15 eur istiny s príslušenstvom a vo výroku o zamietnutí protinávrhu žalovaného prvým výrokom potvrdil, v prevyšujúcej časti výroku nad sumu 5 179,15 eur istiny s príslušenstvom rozsudok súdu prvej inštancie druhým výrokom zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a tretím výrokom zrušil uznesenie súdu prvej inštancie zo 14. augusta 2013 č. k. 7 C 668/2001-1001, ktorým bol žalovanému vyrubený súdny poplatok za odvolanie vo výške 424,60 eur, a uznesenie súdu prvej inštancie zo 17. septembra 2013 č. k. 7 C 668/2001-1012, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 264,89 eur, a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo výroku o zamietnutí protinávrhu žalovaného odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. s poukazom na nesplnenie si dôkaznej povinnosti žalovaného a neunesenie dôkazného bremena, ako aj s poukazom na § 205 ods. 3 a § 205a ods. 1 písm. c/ O.s.p.

tags: #protinavrh #zalovany #bol #zamietnuty #maju #narok