Pri posudzovaní nároku na dôchodok a určovaní jeho výšky je kľúčové zohľadniť dobu dôchodkového poistenia, známu ako „odpracované roky“. Dôležitou otázkou je, či sa do tejto doby započítava aj obdobie štúdia.
Započítavanie doby štúdia do dôchodkového poistenia
Historicky sa započítavanie doby štúdia do dôchodkového poistenia menilo. Do 31. decembra 2003 sa podľa vtedy platných predpisov (napríklad zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení) doba štúdia započítavala ako tzv. náhradná doba. To znamenalo, že aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vypočítaný dôchodok.
Od 1. januára 2004 vstúpil do platnosti zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa neho doba štúdia už nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia. Študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca ani SZČO, a preto za toto obdobie štát neplatí poistné na dôchodkové poistenie (s výnimkou určitých situácií, ako je výchova detí do 6 rokov alebo poberanie opatrovateľského príspevku).
Pre ilustráciu: pani Alica, narodená v roku 1983, študovala na vysokej škole v rokoch 2002 až 2007. Z tohto obdobia sa jej do dôchodkového poistenia započíta len doba štúdia v rokoch 2002 a 2003.
Štúdium na strednej škole
Započítanie doby štúdia na strednej škole je zložitejšie a závisí od legislatívy platnej v čase, keď občan absolvoval povinnú školskú dochádzku. Povinná školská dochádzka bola v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je 10-ročná).
- Od školského roka 1961/1962 do konca školského roka 1977/1978 (zákon č. 186/1960 Zb.): povinná školská dochádzka trvala deväť rokov.
- Od školského roka 1978/1979 do konca školského roka 1983/1984 (zákon č. 63/1978 Zb.): zriaďovali sa základné školy s ôsmimi ročníkmi.
- Od školského roka 1984/1985 do konca školského roka 2007/2008 (zákon č. 29/1984 Zb.): povinná školská dochádzka trvala desať rokov. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.
Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia, v závislosti od navštevovanej základnej školy a dĺžky jej navštevovania.
Občania narodení po 31. auguste 1982 už končia desaťročnú povinnú školskú dochádzku v prvom ročníku strednej školy, a preto nemusia preukazovať dátum jej skončenia.
Podanie žiadosti o priznanie dôchodku
Nárok na starobný dôchodok a jeho výplatu si uplatníte podaním písomnej žiadosti v Sociálnej poisťovni. Žiadosť o priznanie starobného dôchodku spisuje pobočka Sociálnej poisťovne príslušná podľa vášho miesta trvalého pobytu.
Ak sa prechodne zdržiavate mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných dôvodov nie ste schopní podať žiadosť v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, žiadosť môže spísať pobočka príslušná podľa miesta vášho prechodného pobytu.
Po priznaní nároku sa dôchodky vyplácajú v hotovosti alebo na účet v banke. Ak nepožadujete iný spôsob výplaty, je potrebné požiadať o zriadenie účtu na výplatu dôchodku v banke, s ktorou Sociálna poisťovňa uzatvorila zmluvu na bezhotovostné poukazovanie dávok na účet.
Časový rámec rozhodovania Sociálnej poisťovne
Podľa § 210 zákona o sociálnom poistení sú organizačné zložky Sociálnej poisťovne povinné rozhodnúť vo veciach dôchodkových dávok najneskôr do 60 dní od začatia konania. V mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o ďalších 60 dní, pričom o tomto predĺžení musia byť účastníci konania informovaní.
Konanie o odvolaní a sťažnosti
Ak podáte odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne vo veci invalidného dôchodku, najprv sa musí skončiť odvolacie konanie. Až proti rozhodnutiu o odvolaní možno podať správnu žalobu na správny súd, pričom lehota na jej podanie je spravidla dva mesiace od doručenia rozhodnutia o odvolaní. V tejto fáze sa teda čaká najmä na rozhodnutie o odvolaní, nie na rozhodnutie súdu.
Ak Sociálna poisťovňa nekoná v stanovenej lehote, odporúča sa ju písomne kontaktovať a urgovať. Podľa § 218 zákona o sociálnom poistení môže odvolací orgán rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť organizačnej zložke Sociálnej poisťovne na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti.