Príspevok zamestnávateľa na stravu zo sociálneho fondu podľa kolektívnej zmluvy

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať zamestnancom stravovanie ustanovuje § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom vo všetkých zmenách zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. V zmysle § 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.

Zamestnávatelia na plnenie tejto povinnosti môžu využívať:

• vlastné stravovacie zariadenia
• stravovacie zariadenia iných zamestnávateľov
• alebo môžu zabezpečiť stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.

Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravovanie v sume minimálne 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Novela Zákonníka práce od 1.3.2021 umožnila zamestnancom, ktorým zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom alebo inom zariadení, zvoliť si namiesto už zavedenej formy stravných lístkov formu finančného príspevku. V oboch prípadoch je výška príspevku rovnaká. Ak si zamestnanec nevyberie finančný príspevok, od 1.1.2023 zamestnávateľ povinne poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky len v elektronickej forme (stravovacia karta). Výnimkou sú prípady, keď zamestnanec objektívne nemôže využiť gastrokartu v okolí pracoviska.

Zamestnávateľ musí uhradiť svoj povinný príspevok na svoje náklady, ktoré pre neho predstavujú daňový výdavok. Podľa Zákonníka práce môže prispievať zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde. Zo sociálneho fondu môže zamestnávateľ uhradiť len časť alebo zvyšok hodnoty stravného lístka. Najčastejším prípadom z praxe je, že zamestnávateľ prispieva časť zo sociálneho fondu a časť uhrádza zamestnanec. Rozhodnutie pre príspevok zo sociálneho fondu je výhodné z toho dôvodu, že takýto príspevok je oslobodený od dane a odvodov.

Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, dohodne sa v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ vo vnútornom predpise. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie bude uznaným daňovým výdavkom.

Príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu nebude pre zamestnanca predstavovať príjem podliehajúci dani z príjmov, teda bude príjmom oslobodeným od dane a poistných odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Z pohľadu zamestnávateľa príspevok zo sociálneho fondu nevstupuje do jeho nákladov. Daňovým výdavkom je tvorba sociálneho fondu.

Hodnota stravovacej poukážky predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem a je oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia a od dane z príjmov.

Novela Zákonníka práce a Zákona o dani z príjmov zjednotila od 1. 1. 2023 pravidlá pre oslobodenie príspevku na stravovanie zamestnancov. Niektorí zamestnávatelia poskytujú príspevky nad rámec zákonom stanovenej sumy buď zo sociálneho fondu, alebo dobrovoľne z vlastných zdrojov.

Ak zamestnávateľ prispieva nad rámec zákonného limitu, oplatí sa mu poskytnúť príspevok vo forme stravovacej poukážky, pretože jej celá hodnota je oslobodená od dane. Pri finančnom príspevku je suma nad limit považovaná za mzdu, z ktorej sa odvádzajú daň aj poistné.

Príspevky zamestnávateľa na stravovanie a ich daňová uznateľnosť

Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) štvrtého bodu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Povinný príspevok zamestnávateľa v súlade so Zákonníkom práce je v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa.

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je možné uplatniť do daňových výdavkov len v prípade, že spĺňa podmienky definované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j. ide o výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka. Ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu.

Daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť v rozsahu a za podmienok stanovených osobitným predpisom, sú aj výdavky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov. Daňové riaditeľstvo SR, odbor metodiky daní, v januári 2009 vypracovalo a zverejnilo na www.drsr.sk „Pokyn DR SR k uplatneniu príspevkov na stravovanie zamestnancov do daňových výdavkov zamestnávateľa podľa § 19 ods. 23 písm. c) štvrtého bodu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov“, v ktorom zhrnulo podmienky poskytovania stravovania v zmysle Zákonníka práce a limitovanú výšku daňových výdavkov na stravovanie zamestnancov v zdaňovacom období roku 2008. Uvedené podmienky sú platné aj pre zdaňovacie obdobie roku 2009 aj 2010.

Ak zamestnávateľ so súhlasom zástupcov zamestnancov upraví podmienky, za ktorých bude poskytovať stravovanie aj pri prekážkach v práci, aj zamestnancom pracujúcim mimo rámec rozvrhu pracovných zmien a rozšírenému okruhu zamestnancov, ktorým zabezpečí stravovanie, prí­spevok zamestnávateľa na stravovanie je uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom na stravovanie finančný príspevok v súlade so Zákonníkom práce, aj tento príspevok je uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Do daňových výdavkov môže zamestnávateľ uplatniť príspevky na stravovanie vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov.

Výška príspevkov a stravného v rôznych obdobiach

Mechanizmus zvyšovania súm stravného upravuje § 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Sumy sa zvyšujú na základe údajov o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. Ak kumulatívny index oproti poslednej úprave vzrastie o najmenej 5 %, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR môže pristúpiť k úprave súm stravného.

Sumy stravného sa naposledy zvyšovali od 1. apríla 2025, na základe opatrenia MPSVR SR č. 211/2024 Z. z. V roku 2025 Štatistický úrad SR zaznamenal ďalší nárast cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní o viac ako 5 % oproti januáru 2025. Na základe týchto údajov Ministerstvo vydalo opatrenie č. 333/2025 Z. z., ktorým sa výška stravného opätovne upravuje od 1. decembra 2025.

Príspevok zamestnávateľa na stravné

V zmysle § 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.

Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravovanie v sume minimálne 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Od 1.12.2025 teda minimálna hodnota stravného lístka predstavuje 6,98 € (75 % z 9,30 €). Znamená to, že ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravný lístok v hodnote napríklad 6,98 €, zamestnávateľ na neho prispieva sumou minimálne 3,84 € (55 % z 6,98 €) a zamestnanec sumou 3,14 €. Suma 3,14 € sa strháva z mesačnej mzdy zamestnanca.

V súčasnosti je maximálny príspevok vo výške 5,12 € (55 % zo 9,30 €) podľa nových podmienok.

Ak zamestnávateľ celú časť príspevku zamestnanca na stravný lístok vo výške 3,14 € uhradí z prostriedkov sociálneho fondu, potom zamestnanec nebude prispievať na stravovanie vôbec.

Tabuľka: Príspevok na stravovanie podľa období

Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá zo sociálneho fondu, je naďalej oslobodená od dane z príjmov a odvodov. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá dobrovoľne z vlastných zdrojov zamestnávateľa, sa považuje za mzdu a podlieha dani a odvodom.

Výška stravného pri pracovnej ceste

V prípade, že zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu v rámci Slovenskej republiky, zamestnancovi prislúcha výška stravného v závislosti od trvania pracovnej cesty:

• pri trvaní cesty 5 až 12 hodín: 9,30 €
• pri trvaní cesty 12 až 18 hodín: 13,80 €
• pri trvaní cesty nad 18 hodín: 20,60 €

Tabuľka: Cestovné náhrady podľa trvania pracovnej cesty

Živnostníci a výdavky na stravné

Zmeny v oslobodení od dane z príjmov sa týkajú aj živnostníkov. Právna úprava platná do 31. 12. 2021 umožňovala zaradiť do daňových výdavkov sumu stravného vo výške minimálnej hodnoty stravného lístka za každý odpracovaný deň. Výdavok bolo potrebné preukázať nákupom stravných lístkov alebo dokladom z reštaurácie.

Od 1. 1. 2022 už živnostníci nemusia dokladovať reálne výdavky na stravovanie. Do daňových výdavkov si môžu započítať stravné maximálne vo výške 55 % zo sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Od 1. 12. 2025 sa táto suma zvyšuje na 5,12 € za každý odpracovaný deň (55 % z 9,30 €). Živnostník si ju môže uplatniť, aj keď nemá účtenku zo stravovacieho zariadenia alebo nákup stravných lístkov. Stačí preukázať, že v daný deň vykonával podnikateľskú činnosť.

Pre živnostníkov to znamená menej administratívy a jednoduchší spôsob uplatnenia výdavkov. Na rozdiel od zamestnancov sa na nich nevzťahuje povinný odpočinok podľa Zákonníka práce, preto si môžu uplatniť stravné aj za dni, keď pracujú cez víkend alebo sviatok, ak vedia preukázať, že v daný deň skutočne podnikali.

Zamestnávateľ má podľa Zákonníka práce povinnosť zabezpečiť zamestnancovi stravovanie, ak v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie pre zamestnancov vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi:

• zabezpečením stravovania formou stravovacej poukážky (prostredníctvom osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby), alebo
• poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

Neplatí to v prípadoch, ak je zamestnávateľ podľa Zákonníka práce povinný poskytnúť finančný príspevok na stravovanie.

Finančný príspevok na stravovanie je určitá hodnota, ktorú zamestnávateľ poskytne zamestnancom v peňažnej forme na pokrytie výdavkov na jedlo ako súčasť výplaty mzdy, samostatným prevodom na ich účet alebo v hotovosti. Ak nejde o prípady zamestnancov, ktorým zamestnávateľ musí poskytnúť finančný príspevok na stravovanie a zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, v zmluvne dohodnutom stravovacom zariadení, prípadne formou donáškovej služby, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi poskytnutím gastrolístkov a poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

Zamestnanci s finančným príspevkom na stravovanie nesmú byť zvýhodnení ani znevýhodnení v porovnaní s tými, ktorí dostávajú stravovacie poukážky. Ak niektorí zamestnanci dostávajú stravovacie poukážky v hodnote 5,85 eur, kde zamestnávateľ prispieva 4,00 eur, zo sociálneho fondu 1,00 eur a zamestnancovi zráža 0,85 eur, zamestnanci, ktorí si vyberú namiesto stravovacích poukážok finančný príspevok na stravovanie, musia dostať rovnakú sumu - príspevok od zamestnávateľa vo výške 4,00 eur a príspevok zo sociálneho fondu v sume 1,00 eur. Finančný príspevok na stravovanie sa teda musí poskytovať za rovnakých podmienok ako stravovacie poukážky - rovnaká suma a rovnaký termín výplaty.

Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť finančný príspevok na stravovanie vopred, tzn. zamestnanec musí mať hodnotu finančného príspevku k dispozícii už počas prvého pracovného dňa. Tento postup zabezpečuje, že zamestnanec má potrebné prostriedky na kúpu stravy každý pracovný deň.

Finančná správa zastáva názor, že ak zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie za už uplynulé dni, resp. mesiac (spätne), ide o zdaniteľný príjem zamestnanca. Nie je totiž naplnená povinnosť zabezpečenia stravovania pre zamestnancov vyplývajúca zo Zákonníka práce, a preto túto časť finančného príspevku zamestnávateľ nemôže oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov. Zamestnanec a zamestnávateľ sú povinní z hodnoty neskoro poskytnutého finančného príspevku zaplatiť daň a odvody ako z bežnej mzdy.

Zamestnávateľ môže prispieť aj príspevkom zo sociálneho fondu, pričom maximálna výška príspevku nie je určená. Ak je finančný príspevok na stravovanie poskytnutý v súlade so Zákonníkom práce, ide o príjem oslobodený od dane, ktorý nevchádza do vymeriavacieho základu pre zdravotné a sociálne poistenie.

tags: #prispevok #zamestnavatela #na #stravu #zo #socialneho