Pojem „slobodný umelec“, hoci je v bežnej reči široko používaný, v slovenskej legislatíve nemá jednoznačnú definíciu. Napriek tomu, slobodné povolanie predstavuje špecifickú formu podnikania, kde výkon činností vyžaduje splnenie špecifických kritérií. Tieto kritériá sa týkajú vzdelania, odbornej praxe, úspešného absolvovania odborných skúšok, v niektorých prípadoch členstva v profesijnej komore a poistenia zodpovednosti za spôsobenú škodu. Konkrétne požiadavky sa líšia v závislosti od daného povolania a sú upravené osobitnými predpismi.
Novela zákona o Fonde na podporu umenia v článku II. definuje štatút „profesionálneho slobodného umelca“. Okrem toho upravuje aj podmienky evidencie profesionálnych umelcov, ktorú bude vykonávať Fond na podporu umenia. Táto evidencia nie je povinná, ani nie je podmienkou vykonávania umeleckej činnosti.
Charakteristika a klasifikácia slobodného povolania
Slobodné povolania sa vyznačujú poskytovaním duševných a ideových služieb, ktoré sú vykonávané osobne, nezávisle a na vlastnú zodpovednosť. Príprava na výkon slobodného povolania si zvyčajne vyžaduje rozsiahle štúdium, často zavŕšené štátom uznávaným diplomom alebo certifikátom. Štatistický úrad SR eviduje príslušníkov slobodných povolaní ako fyzické osoby, ktoré podnikajú na základe iného ako živnostenského oprávnenia. Pre väčšinu slobodných povolaní platia kvalitatívne obmedzenia vstupu, ako minimálny stupeň vzdelania, odborné skúšky a prax. Povinná registrácia alebo členstvo v profesijných organizáciách (komorách) sú taktiež bežné. Výkon slobodného povolania je úzko spojený s osobou podnikateľa.
Rozdelenie fyzických osôb podľa Štatistického úradu SR:
- Fyzické osoby podnikajúce podľa živnostenského zákona (živnostníci, SZČO).
- Fyzické osoby vykonávajúce ekonomickú činnosť podľa osobitných právnych predpisov - slobodné povolania (podnikatelia podľa § 2 odseku 2 písm. c) Obchodného zákonníka). Ide o osoby, ktoré podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, ktoré sú v pôsobnosti rôznych štátnych orgánov a profesijných komôr.
- Fyzické osoby vykonávajúce poľnohospodársku výrobu - samostatne hospodáriaci roľníci.
Dôležité je, že príslušník slobodného povolania sa nepovažuje za SZČO a neregistruje sa na živnostenskom úrade, ale na Štatistickom úrade do štatistického registra.
Činnosti, ktoré nie sú živnosťou
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní vymedzuje činnosti, ktoré nie je možné považovať za živnosť:
- Činnosti, ktoré podľa osobitných zákonov môže vykonávať iba štát alebo určitá právnická osoba (napr. pošta).
- Využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti ich autormi (spisovatelia, autori vynálezov, hudobníci, dramatickí umelci, výtvarní umelci atď.). Ak autor predáva vlastné diela, môže tak urobiť prostredníctvom slobodného povolania. Ak však predáva diela iných autorov, vyžaduje sa živnosť.
- Činnosti, ktoré zákon označuje ako výkon povolaní:
- Psychológ a zdravotnícky pracovník podľa osobitných predpisov (okrem očných optikov a zubných technikov).
- Veterinárny lekár, veterinárny pracovník a osoby vykonávajúce odborné práce pri šľachtiteľskej a plemenárskej činnosti v chove hospodárskych zvierat.
- Advokát, notár, patentový zástupca a súdny exekútor.
- Znalec a tlmočník.
- Overovateľ (audítor) a daňový poradca.
- Burzový dohodca, samostatný finančný agent a finančný poradca (a iné FO oprávnené vykonávať finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo podľa osobitného predpisu).
- Sprostredkovateľ a rozhodca kolektívnych sporov, mediátor.
- Autorizovaný architekt, autorizovaný krajinný architekt a autorizovaný stavebný inžinier.
- Autorizovaný geodet a kartograf.
- Reštaurátor kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia.
- Činnosti typicky podnikateľské, ktoré môžu vykonávať fyzické aj právnické osoby, ale neupravuje ich živnostenský zákon, ale zvláštne predpisy (poľnohospodárska činnosť, činnosť bánk, poisťovní, usporadúvanie lotérií, letecká doprava, rozhlasové a televízne vysielanie atď.).
- Činnosti v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb, vzdelávania v školách, atď. (napr. lekári, zubní lekári, zverolekári, lekárnici, maséri, chiropraktici, fyzioterapeuti, psychológovia, psychoterapeuti).
Hranica medzi slobodným povolaním a živnosťou môže byť niekedy nejasná a závisí od konkrétneho prípadu. Je však dôležité zdôrazniť, že slobodné povolanie nie je živnosť.
Príklad z praxe: Maliar a jeho obrazy
Ak umelec predáva obrazy, ktoré sú jeho vlastným dielom, môže to robiť v rámci slobodného povolania a spísania umeleckej zmluvy. Ak však chce predávať obrazy vo veľkom a mnohým odberateľom, musel by s každým z nich spísať umeleckú zmluvu. Pri umeleckej zmluve vzniká vzťah s odberateľom na základe zmluvy a objednávky, zatiaľ čo pri živnosti vzniká vzťah objednávkou a faktúrou. Ak by umelec chcel rozšíriť svoje podnikanie o predaj obrazov iných umelcov, musel by si zriadiť živnosť a s autormi obrazov spísať zmluvy o dielo.
Pre občasný predaj vlastných diel nejde o zvláštnu „registráciu umelca“ ako napríklad v Českej republike, ale o to, v akom právno-daňovom režime má umelec príjem. Pri vlastných dielach Finančná správa uvádza režim príjmov z vytvorenia diela podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov; pri maliarovi výslovne píše, že aj keď vytvorí dielo z vlastného podnetu a bez zmluvy a následne ho predá, ide o autorský príjem.
Tvorba softvéru na objednávku, eBooky, online kurzy, školenia, webové šablóny či fotografie alebo texty na web sú ďalšími príkladmi kreatívnych možností podnikania.
Legislatívny rámec slobodných povolaní
Slobodné povolanie nie je jednoznačne definované žiadnym právnym predpisom SR, ale tento pojem sa vyskytuje v niektorých zákonoch, napríklad v Zákone č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 2), ktorý ho rozumie ako samostatne zárobkovú činnosť priemyselnej, výrobnej, obchodnej alebo remeselnej povahy alebo činnosť v oblasti slobodných povolaní, ktorá je príjemcovi služby poskytovaná spravidla za odplatu, činnosť znalcov, tlmočníkov, prekladateľov. Ďalej sa spomína v Zákone č. 5/2004 Z. z.
Postup pri zakladaní slobodného povolania:
- Splnenie osobitných podmienok: Podľa konkrétneho zákona je potrebné splniť podmienky ako vzdelanie, prax, odborná skúška atď.
- Registrácia na Štatistickom úrade SR: Táto registrácia nie je na živnostenskom úrade. V závislosti od prihlasovaného povolania môžu vyžadovať doklady o splnení osobitných podmienok. Štatistický úrad po splnení podmienok a predložení dokumentov pridelí identifikačné číslo organizácie (IČO). Na Štatistickom úrade sa neregistrujú umelci, ktorí vykonávajú slobodné povolanie tak, že používajú výsledky svojej duševnej tvorivej činnosti (spisovatelia, autori vynálezov, hudobníci, dramatickí umelci, výtvarní umelci atď.), pretože tieto slobodné povolania nespadajú pod definíciu podnikateľa v Obchodnom zákonníku.
- Registrácia na Daňovom úrade SR: Je nutná pre pridelenie daňového identifikačného čísla (DIČ). Príslušník slobodného povolania sa musí zaregistrovať u miestne príslušného správcu dane do 30 dní. Správca dane pridelí DIČ a vydá o tom osvedčenie. Príslušník slobodného povolania sa stáva daňovým subjektom. Ak nie je registrovaný ako platiteľ DPH, musí DIČ uvádzať na všetkých dokladoch.
- Prihlásenie do zdravotnej poisťovne: Ide o nahlásenie zmeny kategórie platiteľa poistenia. Príslušník slobodného povolania je povinný do 8 dní od pridelenia IČO oznámiť zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa. Odvody na zdravotné poistenie je povinný platiť od prvého dňa začiatku podnikania.
- Prihlásenie do Sociálnej poisťovne: Ak fyzická osoba ešte nevykonávala slobodné povolanie, ani živnosť, nie je potrebné ísť do Sociálnej poisťovne nahlásiť začiatok podnikania. Sociálne poistenie je v prvom roku podnikania len dobrovoľné, v ďalších rokoch závisí od dosiahnutých príjmov z podnikania.
Slobodné povolanie a príslušná legislatíva
Hoci slobodné povolanie nie je živnosť, podlieha nasledujúcej legislatíve:
- Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.
- Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
- Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
- Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
Odvody do sociálnej poisťovne na začiatku podnikania (platí od 1.1.2026)
Daňové a odvodové povinnosti
Slobodný umelec má takmer rovnaké povinnosti ako živnostník, čo sa týka daní a odvodov. Hoci nepotrebuje mať živnosť, je potrebné sa prihlásiť na daňový úrad, ktorý pridelí DIČ. Od tej chvíle je v slobodnom povolaní a bude musieť platiť rovnaké dane a odvody ako pri iných typoch podnikania.
Zdravotné poistenie
Podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení má príslušník slobodného povolania na účely zdravotného poistenia postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Je teda povinný prihlásiť sa do zdravotnej poisťovne.
Sociálne poistenie
Novelou zákona od 1.1.2012 získali príslušníci slobodných povolaní na účely sociálneho poistenia postavenie samostatne zárobkovo činných osôb. Umelci platia z aktívnych príjmov odvody do Sociálnej poisťovne od júla 2013. Ak príjmy z umeleckej činnosti za rok 2012 presiahli 4 078,68 EUR (hranica pre vznik povinného poistenia SZČO), vzniká od 1. júla 2012 povinné sociálne poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby.
Od 1. januára 2026 čakajú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) výrazné zmeny v oblasti sociálneho poistenia, ktoré ovplyvnia aj slobodných umelcov. Minimálny vymeriavací základ SZČO sa zvýši z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. V platnosti nezostáva ani doterajší spôsob zániku povinného poistenia SZČO, ktorý vychádzal z posúdenia dosiahnutých príjmov. Tieto pravidlá nahrádzajú doterajší spôsob posudzovania vzniku/zániku povinného poistenia k 1. júlu, respektíve 1. októbru.
Daň z príjmov
Príjmy zo slobodného povolania patria podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov medzi príjmy z podnikania a príjmy z inej samostatne zárobkovej činnosti. Príslušník slobodného povolania je povinný prihlásiť sa na miestne príslušný daňový úrad, ktorý mu pridelí daňové identifikačné číslo (DIČ) kvôli odvodu dane z príjmov v daňovom priznaní.
Daňové priznanie v slobodnom povolaní
V roku 2012 bola výška paušálnych daňovo uznaných výdavkov ohraničená iba percentom z príjmov, v roku 2013 sú už ohraničené aj absolútnou hodnotou v maximálnej výške 5040 € ročne. V prípade, že príslušník slobodného povolania poberá príjmy iba časť zdaňovacieho obdobia, uplatňuje paušálne výdavky maximálne do výšky 420 € mesačne. Druhou možnosťou je uplatňovanie skutočných (preukázateľných) daňových výdavkov na zníženie základu dane. Základným kritériom pri rozhodovaní medzi uplatňovaním daňových výdavkov alebo paušálnych výdavkov je výška skutočných výdavkov.
Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je stanovená do 31. marca 2026. Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
Daň z pridanej hodnoty (DPH)
Ak dosiahne príslušník slobodného povolania za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, musí sa registrovať aj ako platca DPH.
Príspevky do umeleckých fondov
Podľa zákona o umeleckých fondoch patria príspevky z odmien za vytvorenie či použitie počítačových programov. Ide o 2% z autorskej odmeny, ktorú odvádza vyplácateľ tejto odmeny. A ak používateľ dielo ďalej vydáva - napr. knihu, fotografie a pod. - odvádza navyše aj 1% z predaného nákladu v predajných cenách (knihy či inej publikácie) resp. z predajnej ceny rozmnoženiny diela.
Možnosti zdaňovania autorských odmien
Autori majú o nejakú tú možnosť viac ako iné SZČO. Pri príjmoch za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie v zmysle § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov vyplácaných na základe zmluvy o vytvorení diela alebo zmiešanej zmluvy má autor na základe vlastného rozhodnutia možnosť výberu z dvoch spôsobov zdaňovania.
1. Zdaňovanie zrážkou
Vyplácateľ hneď pri zdroji (pri vyplatení) zrazí autorovi 19%-nú daň a 2%-ný odvod do literárneho (prípadne iného umeleckého) fondu a autorovi vyplatí len zvyšok. Tým pádom už autor nemusí robiť nič - ani príjem kdekoľvek uvádzať, ani kvôli tomuto príjmu podávať daňové priznanie. Odmena je plne zdanená - príjem zdanený zrážkovou daňou sa považuje za vysporiadaný. Autor už samozrejme neplatí žiadne odvody do zdravotnej ani Sociálnej poisťovne. Táto možnosť je vhodná najmä pre nepravidelné príjmy v nižších sumách, keď autor nie je plnohodnotným tvorcom na voľnej nohe, ale si ako autor privyrába písaním článkov do novín či písaním rozhlasových hier. V prípade zrážkovej dane sa príjmy neuvádzajú v daňovom priznaní a tak nevstupujú ani do základu dane určujúceho výšku odvodov. Nevýhodou je, že si na ne nemôžete uplatniť výdavky ani daňový bonus.
2. Zdanenie odmeny autorom v daňovom priznaní
Autor si odmenu zdaní sám v daňovom priznaní. Prečo? Odmenu nezdaní celú, ale si ako SZČO uplatní daňové náklady - reálne alebo čarovné paušálne vo výške 60% z príjmov a zdaní len rozdiel. Samozrejme v prípade, ak ide o príjem za vytvorenie diela, platí aj odvody do zdravotnej i Sociálnej poisťovne - takýto typ príjmu sa zdaňuje a „zodvodňuje“ takmer rovnako ako príjem živnostníka (autorovi navyše pribudne ešte aj 2%-ný odvod do umeleckých fondov). Na tento účel je však potrebné uzavrieť písomnú dohodu o nezrazení dane, resp. o nevyberaní dane zrážkou. Túto dohodu je platiteľ dane povinný oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá.
Licenčné autorské odmeny
Akonáhle autor, ktorý si svoju odmenu zdaní sám v daňovom priznaní, uzatvorí autorskú zmluvu nie o vytvorení diela, ale licenčnú zmluvu o použití diela (ktorou udeľuje súhlas tretím osobám na použitie už vytvoreného diela), licenčná autorská odmena plynúca z takejto zmluvy nepodlieha odvodom do zdravotnej ani Sociálnej poisťovne. To znamená, že sa napr. nesleduje hranica pre povinné platenie sociálnych odvodov (čiže autor ju pokojne môže prekročiť), no rovnako sa z týchto súm odvody nevypočítavajú a neplatia. Autor musí byť samozrejme zdravotne poistený za každý deň v roku - buď ako zamestnanec (vo vlastnej či cudzej firme), samoplatiteľ, poistenec štátu alebo pokojne ako živnostník či autor s aktívnymi príjmami za vytvorenie diela. Áno, jeden a ten istý autor môže poberať aj príjmy za vytvorenie diela a rovnako aj príjmy za použitie diela - prvé s odvodmi a prípadnými dávkami zo Sociálnej poisťovne v budúcnosti, druhé bez. Akési vyňatie licenčných odmien z odvodov bolo aj po odvodovom „zarovnaní“ takmer všetkých príjmov v r. 2011 odôvodnené tým, že nedáva zmysel, aby odvody platili autori a umelci, ktorí raz čosi vytvorili a neskôr už len poberajú licenčné poplatky resp. tantiémy so SOZ-y a pod, občas aj v symbolických sumách. Do kategórie oslobodených príjmov patria aj príjmy podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, teda pasívne príjmy, príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, známe tantiémy vyplácané podľa Autorského zákona (§ 40 a § 71 ods. 1).
S.r.o. a autorstvo
Eseročka môže v určitom zmysle chrániť majetok na strane autora. Je však dôležité si uvedomiť, že autorské dielo môže byť výtvorom činnosti len fyzickej osoby - autora. A preto autorom diela nie je priamo sročka.
Možnosti vzťahu autora a s.r.o.:
- Autor je v eseročke zamestnaný: Jeho majetkové práva (najčastejšie práva na odmenu za použitie diela) ako práva autora vykonáva eseročka ako jeho zamestnávateľ (tzv. zamestnanecké dielo).
- Autor nie je zamestnancom eseročky: Je „kvázi“ dodávateľom diela pre eseročku ako objednávateľa. Obe strany obchodu majú medzi sebou uzatvorenú zmluvu o vytvorení diela a licenčnú zmluvu. Odberateľ, ktorý používa dielo na základe súhlasu eseročky, ho používa na základe tzv. sublicencie, ktorá musí byť v základnej zmluve medzi eseročkou a autorom povolená. V načrtnutom prípade príjem z tzv. „predaja“ zdaňuje eseročka - na základe podvojného účtovníctva a pomerne zložitých pravidiel pre základ dane. Uplatniť ako náklad si môže len reálne výdavky, odvody eseročka sama o sebe neplatí a autor ako zakladateľ resp. spoločník dostáva podiel zo zisku (dividendu), ktorá už spravidla nie je zaťažená odvodmi.
Zodpovednosť konateľa s.r.o.
Ak je dodávateľom programátorských prác eseročka a následkom porušenia zmluvy si u nej objednávateľ uplatňuje vysokú zmluvnú pokutu resp. náhradu škody, je potrebné rozlišovať medzi právnickou osobou (s.r.o.) a fyzickou osobou (konateľom/spoločníkom).
V prípade, že následkom uplatnenia vysokej náhrady škody sa eseročka dostane do predĺženia - záväzky presahujú hodnotu majetku eseročky a eseročka má viac ako jedného veriteľa okrem uvedeného odberateľa - tak je štatutár povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok eseročky do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o jej predĺžení. Ak si ako konateľ povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok eseročky nesplníte, veriteľ si od vás priamo ako od fyzickej osoby môže uplatňovať náhradu škody až do výšky jeho neuspokojených pohľadávok. Avšak pozor, aj v prípade, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu splníte a eseročka je bez majetku - a teda dôjde k zastaveniu konkurzného konania pre nedostatok majetku - tak v takom prípade má váš odberateľ rovnaké právo na náhradu škody voči vám ako fyzickej osobe ako konateľovi spoločnosti. V tomto prípade sa stráca tzv. obmedzené ručenie.
Počítačové programy a autorské právo
Počítačový program je špecifický v tom, že nemusí spĺňať všetky pojmové znaky diela. Zákonná definícia počítačového programu je zakotvená v ust. § 3 Autorského zákona:
„Počítačový program, ktorým je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení, je chránený podľa tohto zákona, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál použitý na jeho vytvorenie. Myšlienky a princípy, na ktorých je založený prvok počítačového programu, vrátane tých, ktoré sú podkladom jeho rozhrania, nie sú chránené podľa tohto zákona.“
Najčastejšie teda pôjde o postup podľa autorského zákona a predpokladajme existenciu spoluautorov, čo je pri softvéroch najčastejšie. Nový autorský zákon vyriešil problematiku počítačových programov tým spôsobom, že počítačové programy požívajú autorskoprávnu ochranu, ak sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora - a teda bez potreby posudzovania ich individuality resp. jedinečnosti.
Pri dielach v podobe databáz a počítačových programov je náročné naplniť zákonný pojmový znak jedinečnosti diela. Je však potrebné poukázať aj na skutočnosť, že pri programátorských prácach nemusí ísť o vytvorenie nového softvéru, ale o špecifické usporiadanie istých prvkov vo forme databázy. V takom prípade ide o databázu sui generis podľa ust. § 130 a nasl. Autorského zákona - vtedy musia byť splnené podmienky kvantitatívne a kvalitatívne podstatného vkladu zhotoviteľa do vytvorenia danej databázy (napr. databázy obchodných registrov).
Pri činnostiach, ktoré zahŕňajú úpravy, nastavenia či opravy existujúcich softvérov, odporúčam z dôvodu právnej istoty postupovať cez živnosť - nemusí sa totiž jednať o vytvorenie čisto celého nového softvéru so znakmi diela ako výsledku tvorivej duševnej činnosti autora vyjadreného v strojovom alebo v zdrojovom kóde.
Na počítačový program vytvorený na objednávku sa podľa autorského zákona vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele. Áno, pri počítačovom programe vytvorenom na objednávku podľa § 91 ods. 4 Autorského zákona sa uplatňuje režim zamestnaneckého diela - no s výnimkou podľa ustanovení § 91 ods. 2 Autorského zákona. Ten ustanovuje, že majetkové práva vykonáva aj autor: a teda dielo používa alebo udeľuje súhlas na jeho použitie za odmenu - ak nie je dohodnuté inak a nie je to v rozpore s oprávnenými záujmami objednávateľa.
Autorskoprávna ochrana
Autorskoprávna ochrana diela trvá od momentu vytvorenia diela, počas života autora ako aj 70 rokov po jeho smrti. Pri spoločnom diele viacerých autorov je pre uplynutie autorskoprávnej ochrany určujúci moment smrti posledného z nich. V praxi sa autorskoprávna ochrana často označuje podľa vzoru angloamerického právneho systému tzv. copyrightom.
Fakturácia a DPH
Obe strany - vyplácateľ odmeny ako aj autor - potrebujú na zdokladovanie obchodu tzv. účtovný doklad podľa zákona o účtovníctve. T.j. doklad, ktorý obsahuje predovšetkým náležitosti „kto, komu, čo, kedy a za čo“. Ak je autor platiteľom DPH - dobrovoľne či povinne - podlieha aj zákonu o DPH a pre každý obchod neoslobodený od DPH potrebuje skutočne vystaviť aj doklad vyslovene zvaný „faktúra“. A to s náležitosťami podľa zákona o DPH, ktoré sa zas nelíšia od náležitostí účtovného dokladu, ale faktúru už vystaviť treba - buď ku každému predaju diela (vytvorenie diela) alebo ku každej jednej mesačnej odmene (v prípade pravidelných odmien na základe jednej licenčnej zmluvy ide o tzv. opakované dodanie služby).
Podobné pravidlá sa vzťahujú aj na autora, ktorý poskytol/poskytuje autorské dielo zahraničnému odberateľovi z EÚ s prideleným IČ DPH resp. zahraničnému podnikateľovi z tretích krajín. V tomto prípade miestom dodania - autorskej, no predsa - služby je krajina odberateľa. A ak ide o EÚ, autor sa musí registrovať pre DPH v zmysle § 7a zákona o DPH a pribudne mu pár povinností (vystavovanie faktúr podľa zákona o DPH, podávanie štvrťročného súhrnného výkazu, samozdaňovanie nakúpených služieb zo zahraničia). Ak je odberateľom podnikateľský subjekt z krajiny mimo EÚ, autor sa pre DPH registrovať nemusí, ani podávať súhrnný výkaz, no musí vystavovať faktúru podľa zákona o DPH.
Autor-fyzická osoba, ktorý si svoje autorské odmeny zdaňuje sám prostredníctvom daňového priznania, nemusí viesť účtovníctvo, postačí zjednodušená daňová evidencia príjmov a výdavkov (v prípade uplatňovania reálnych nákladov) prípadne ešte „zjednodušenejšia“ evidencia pohľadávok a príjmov autora „paušalistu“.
eKasa a slobodné povolanie
Pokiaľ ide o originálne produkty a obrazy, kedy každý kus je originál, používate výsledky Vašej tvorivej duševnej činnosti, ide o výkon činnosti slobodného povolania (umelca) na základe autorského zákona a príslušnej zmluvy. K podnikaniu v tejto oblasti nie je potrebné si otvárať živnosť, nakoľko činnosť umelca nie je živnosťou. Identifikačné číslo (IČO) mať udelené nebudete, nakoľko Vám ho nemá kto prideliť. IČO Vám neudelí ani Štatistický úrad SR, nakoľko ten udeľuje IČO iba na základe žiadosti povinných osôb, ktoré vedú zdrojové registre. Platiteľom DPH sa stanete až v prípade, ak za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov budete mať obrat 49 790 eur.