Integrácia imigrantov na Slovensku: Príspevky, podmienky a výzvy

Slovenská republika, podobne ako ostatné krajiny Európskej únie, čelí výzvam spojeným s migráciou. Pre úspešnú integráciu osôb prichádzajúcich na Slovensko je nevyhnutné zabezpečiť im prístup k základným potrebám a službám, ako aj vytvoriť podmienky pre ich zapojenie do spoločnosti a na trh práce. Tento článok sa zameriava na príspevky a podmienky, ktoré sú poskytované imigrantom na Slovensku, s dôrazom na osoby žiadajúce o azyl, azylantov a cudzincov s doplnkovou ochranou.

Úloha Migračného Úradu Ministerstva Vnútra SR

Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (MÚ MV SR) zohráva kľúčovú úlohu v procese integrácie imigrantov. Je zodpovedný za:

• Príjem žiadateľov o azyl.
• Udeľovanie alebo neudelenie medzinárodnej ochrany.
• Spoluzodpovednosť za integráciu osôb s udelenou medzinárodnou ochranou.

MÚ MV SR zamestnáva integračných manažérov pre východ a západ Slovenska, ktorí uľahčujú komunikáciu medzi inštitúciami, migračným úradom a osobami s udelenou medzinárodnou ochranou. Ich činnosť spočíva v hľadaní spoločných prienikov a prekonávaní bariér v integrácii.

Finančná Podpora pre Azylantov a Osoby s Doplnkovou Ochranou

Od 1. júna 2022 poskytuje MÚ MV SR azylantom a cudzincom s doplnkovou ochranou jednorazový a integračný príspevok podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Azylové Konanie

Azylové konanie začína vyhlásením cudzinca na príslušnom policajnom útvare o tom, že žiada o udelenie azylu v SR. Počas azylovej procedúry MÚ posudzuje dôvody a pravdivosť informácií, pre ktoré osoba žiada o udelenie azylu v SR.

Záchytný tábor Humenné

Po podaní vyhlásenia so žiadosťou o azyl v SR je osoba umiestnená do záchytného tábora v Humennom. V tomto zariadení prebiehajú prvotné administratívne úkony, zdravotné vyšetrenia a začína proces posudzovania žiadosti o azyl. Po ukončení potrebných úkonov je žiadateľ presunutý do pobytového tábora. Pobyt v záchytnom tábore zvyčajne nepresahuje viac ako 30 dní.

Pobytové tábory Rohovce a Opatovská Nová Ves

Azylové zariadenie v Rohovciach je určené najmä pre žiadateľov o azyl mužov jednotlivcov. Azylové zariadenie v Opatovskej Novej Vsi je určené pre žiadateľov o azyl ženy a deti.

Udelenie Azylu a Doplnkovej Ochrany

Azyl sa udeľuje, ak má osoba v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaná za uplatňovanie politických práv a slobôd. To znamená, že azyl je udeľovaný najmä z dôvodu individuálneho nebezpečenstva. Osoba s udeleným azylom má na území SR trvalý pobyt. Tejto osobe sa vydáva doklad o pobyte, v ktorom je uvedený názov „azylant“ s platnosťou na 10 rokov.

Doplnková ochrana sa poskytuje na dobu určitú, t. j. po dobu kým hrozba alebo vážne nebezpečenstvo v krajine pôvodu naďalej pretrváva (všeobecné nebezpečenstvo a pod.). Doplnková ochrana sa poskytuje na 1 rok s možnosťou predĺženia na ďalšie dva roky. Cudzincovi, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana, má na území SR prechodný pobyt. Vydáva sa mu doklad o pobyte, kde je uvedený názov „doplnková ochrana“.

Osoba s udeleným azylom alebo poskytnutou doplnkovou ochranou nepotrebuje pracovné povolenie. Azylant alebo cudzinec s poskytnutou doplnkovou ochranou je zaradený do kategórie "znevýhodnených uchádzačov na trhu práce".

Príspevok za Ubytovanie Osôb s Dočasným Útočiskom

Poskytovanie príspevku za ubytovanie osôb s udeleným štatútom dočasného útočiska upravuje zákon o azyle. Príspevok ubytovateľom vyplácajú samosprávy z prostriedkov poukázaných z ministerstva vnútra. Od 1. marca 2024 sa výška príspevku pre ubytovanie v bytovom priestore upravila na 5 eur za jednu noc bez ohľadu na vek ubytovanej osoby.

Od 1. marca 2025, počas 60 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska na území Slovenskej republiky poskytnutého od 1. marca 2025 (ak je dátum prvého poskytnutia dočasného útočiska do 28. februára 2025), majú nárok na príspevok aj právnické osoby, ktoré poskytujú bezodplatne ubytovanie odídencovi v nebytovej budove slúžiacej na krátkodobé ubytovanie, ktorú vlastnia alebo spravujú - podmienkou je, že nepodnikajú v oblasti ubytovacích služieb. Právnické osoby podnikajúce v oblasti ubytovacích služieb od 1. marca 2025 nemajú nárok na príspevok.

Základnou podmienkou pre získanie príspevku je uzavretie zmluvy o poskytnutí ubytovania medzi majiteľom nehnuteľnosti a odídencom. Upozorňujeme, že musí ísť o osobu odídenca, teda o osobu so štatútom dočasného útočiska. Prenajímateľ po uzatvorení zmluvy s odídencom zmluvu predloží obci. Príspevok oprávnenej osobe vypláca obec - na účet v banke alebo v hotovosti.

Proces vyplácania príspevku:

1. Do 5 pracovných dní po skončení kalendárneho mesiaca ubytovateľ odovzdá obci výkaz.
2. Výkazy za mesiac september 2025 vrátane opravných výkazov za predchádzajúce mesiace sú ubytovatelia obciam povinní predložiť do 7. októbra 2025.
3. Obec zosumarizuje všetky výkazy od všetkých prenajímateľov a spracuje ich do jednotného prehľadu o uplatnených príspevkoch, ktorý pošle ministerstvu vnútra do 15. dňa v kalendárnom mesiaci.
4. Obce všetky výkazy vrátane opravných zosumarizujú do jednotného prehľadu a zašlú ministerstvu vnútra do 15. októbra 2025.
5. Ministerstvo vnútra po verifikácii a spracovaní doručených prehľadov poukáže príslušnú sumu obci do konca kalendárneho mesiaca; t. j. do 31. októbra 2025.

Viac informácií a potrebné tlačivá nájdete v sekcii Príspevok za ubytovanie odídencov.

Integrácia na Trh Práce

Projekt sa zameriava na problematiku integrácie žiadateľov o azyl, azylantov a cudzincov s doplnkovou ochranou na pracovný trh. Nájdenie dôstojného zamestnania môže zohrávať kľúčovú úlohu v procese hladkej a pozitívnej integrácie utečencov v produktívnom veku. V realite nie je pre utečencov ľahké zaradiť sa na slovenský pracovný trh. Musia prekonať mnohé právne aj praktické prekážky. Ďalším vážnym problémom, ktorému čelia nielen utečenci, ale aj pracovní migranti, najmä tí nízkokvalifikovaní, je ich zraniteľnosť a ohrozenie pracovným vykorisťovaním či neoprávneným zamestnávaním v znevýhodnených pracovných podmienkach.

Projekt sa snaží vyvíjať aktivity na presadenie pozitívnych legislatívnych zmien a praktických opatrení v prospech zlepšenia prístupu na trh práce žiadateľov o azyl, azylantov a cudzincov s doplnkovou ochranou a zvýšenia ich ochrany pred pracovným vykorisťovaním či neoprávneným zamestnávaním. Vytvorí platformu pre zdieľanie skúseností, informácií, podpory a osvety.

Vzdelávanie Detí Cudzincov

Bratislava 1. augusta 2025 - Slovensko pri vzdelávaní maloletých cudzincov nemá jasne stanovené postupy, ktoré by pomohli nielen školám, ale predovšetkým samotným deťom. To, že chýba stratégia ich vzdelávania a pre verejné inštitúcie schémy, ako postupovať najmä pri krízových migračných vlnách, sa výrazne prejavilo po vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022.

Ministerstvo školstva (MŠ) SR poskytlo školám v rokoch 2022 - 2024 na vzdelávanie deti odídencov z Ukrajiny vyše 76,6 mil. eur. Z tejto sumy cez 90 %, takmer 70 mil. eur, bolo prefinancovaných z európskych zdrojov.

Nedostatky v štátnych systémoch evidencie migrantov neumožňujú školskému systému pracovať s údajmi o prichádzajúcich deťoch vo veku školskej dochádzky. „Postupne sa ukazuje, že časť detí je mimo vzdelávania v našom školskom prostredí. Hrozí im tak izolácia, vylúčenie, neskôr pre neznalosť jazyka znížená možnosť uplatniť sa na trhu práce, chudoba a s tým spojené ďalšie spoločenské riziká. Aktívny prístup a zabezpečenie povinnej účasti na vzdelávaní je riešením, ako využiť ich potenciál pre uplatnenie sa na Slovensku a je v záujme štátu,“ zdôraznil podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo.

V rokoch 2022 až 2024 bolo najviac detí odídencov z Ukrajiny na základných školách v okrese Bratislava II, kde ich bolo v priemere 780 na 71 školách. Okres Nitra bol druhým s najvyšším priemerným počtom detí z Ukrajiny, a to 682 detí na 82 školách. Na 67 základných školách v Petržalke bolo v priemere v uplynulých troch rokoch 601 ukrajinských detí.

Národní kontrolóri na základe zistení odporúčajú školskému parlamentnému výboru, aby požiadal ministerstvo školstva vypracovať koncepciu pre vzdelávanie detí cudzincov, vrátane mechanizmov riešení pri migračných krízach. Národná autorita pre oblasť externej kontroly tiež odporúča, aby vláda navrhla legislatívne opatrenia, ktorými sa vytvorí systém výmeny údajov o pohybe a zmene štatútu cudzincov vo veku od 5 do 16 rokov medzi ministerstvom vnútra, ministerstvom školstva a samosprávami s cieľom identifikovať počet detí vo veku povinnej školskej dochádzky.

Zo zistení kontrolórov súčasne vyplýva, že verejné inštitúcie na Slovensku postupne vytvárali podmienky na to, aby sa mohli ukrajinské deti vzdelávať. Podpora pedagogických zamestnancov zo strany ministerstva sa v čase zlepšovala. Z tematického anonymného prieskumu NKÚ, na ktorý odpovedalo takmer 380 základných škôl, vyplynulo, že pozitívne bolo hodnotené zriadenie osobitnej webovej stránky v marci 2022, kde sa zverejňovali podporné vzdelávacie materiály. Ministerstvo školám poskytlo finančné prostriedky na zabezpečenie zvýšených nákladov na vzdelávanie detí odídencov. Prvé platby tzv. Nasledujúce roky boli charakteristické oneskoreným financovaním na začiatku kalendárneho roka. Čo sa týka počtov, pravidelne sa zisťovalo koľko detí sa vzdeláva priamo v školách. Chýbali ale informácie o deťoch mimo vzdelávacieho systému, ako aj o tých, čo sa učili dištančne v rámci ukrajinských pravidiel povinnej školskej dochádzky. Štát mal údaje o počte Ukrajincov, ktorí v súvislosti s vojnovým konfliktom prekročili hranicu so Slovenskom, no nevedel a stále nevie, koľko z týchto ľudí na našom území ostalo, a to aj pre voľný pohyb osôb v rámci Schengenu.

Analýza Inštitútu vzdelávacej politiky z roku 2024 odhadla, že ku koncu septembra 2023 sa na území SR nachádzalo 15 103 detí odídencov z Ukrajiny vo veku od 3 až do 16 rokov. Na jazykové vzdelávanie detí v kurzoch bolo vyčlenených 1,8 mil. eur. Kurzy boli väčšinou po vyučovaní a s lektormi bez kvalifikácie na vyučovanie slovenčiny ako cudzieho jazyka. V roku 2022 ich organizovalo 56 % základných škôl, v roku 2024 ich počet klesol na 22 %. Na ostatné aktivity, napr. školské potreby, školu v prírode, lyžiarske kurzy a na poradenstvo a prevenciu bolo školám pridelených 1,9 mil. eur.

„Napriek rôznym ťažkostiam, s ktorými bolo potrebné vysporiadať sa pri začleňovaní ukrajinských detí do škôl, môžeme zvládnutie situácie v konečnom dôsledku hodnotiť pozitívne. Naše školy získali novú skúsenosť pre ďalšie zlepšovanie sa v takých oblastiach, ako je zavádzanie individuálneho prístupu k žiakom, posilnenie tímov odborníkov, kde nemôže chýbať psychológ, špeciálny pedagóg, alebo sociálny pracovník. Nehovoriac o potrebe aktívnej podpory viacjazyčnosti, pretože najväčšou prekážkou je a stále bude jazyková bariéra,“ dodal J. Ivančo.

Medzinárodná Organizácia pre Migráciu (IOM)

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) je popredná medzinárodná organizácia v oblasti migrácie, ktorá spolupracuje s vládami a mimovládnymi organizáciami.

Ako IOM pomáha migrantom?

IOM pomáha migrantom rôznymi spôsobmi, vrátane:

• Poskytovania humanitárnej pomoci.
• Poskytovania právneho, sociálneho a pracovného poradenstva.
• Zabezpečovania dobrovoľných návratov do krajiny pôvodu.
• Podpory integrácie do spoločnosti.

IOM má zastúpenie v rôznych regiónoch Slovenska. Služby IOM sú bezplatné.

Migračné Informačné Centrum IOM (MIC)

Migračné informačné centrum IOM (MIC) poskytuje bezplatné právne, pracovné, sociálne a vzdelávacie poradenstvo.

Oblasti Poradenstva MIC

MIC poskytuje právne poradenstvo v oblastiach ako:

• Pobyt na Slovensku.
• Dočasné útočisko.

MIC poskytuje pracovné a sociálne poradenstvo v oblastiach ako:

• Hľadanie práce na Slovensku.
• Sociálne poistenie na Slovensku.

Je možné sa stať dobrovoľníkom pre IOM Slovensko. IOM MIC ponúka kurzy slovenského jazyka.

Nemecký Prístup k Obmedzeniu Migrácie

Nemci našli spôsob, ako obmedziť migráciu? Až 30 percent všetkých utečencov, ktorí sa dostanú do Európskej únie, žiada o azyl práve v Nemecku. Je to takmer dvakrát viac ako v Španielsku či vo Francúzsku. Jedným z dôvodov je nepochybne štedrá sociálna pomoc, na ktorú majú v Nemecku nárok. Tá sa však čoskoro skončí.

Dospelý migrant bez detí dostáva od nemeckých úradov 460 eur mesačne - 256 na nevyhnutné a 204 eur na osobné potreby (vreckové). Je to oveľa viac, ako utečencom vyplácajú napríklad v Británii, Rakúsku, Španielsku, vo Švédsku či Francúzsku. Utečenci, ktorým sa ich v Nemecku podarí získať, časť peňazí posielajú príbuzným v domovských krajinách a tí ich využívajú na to, aby si zaplatili cestu do Európy.

Po novom by migranti mali „na ruku“ dostať iba malú sumu, zvyšok bude k dispozícii na platobnej karte. Akú sumu žiadateľom o azyl vyplatí v hotovosti a koľko im ponechá na karte, si každá spolková krajina môže určiť sama. Návrh privítala i organizácia združujúca 294 okresov v Nemecku (DLT). „Podporujeme celoplošné zavedenie platobných kariet pre žiadateľov o azyl. Musí to prísť rýchlo,“ oznámil novinárom predseda DLT Reinhard Sager.

Aj keď cieľom je, aby platobné karty pre migrantov začali fungovať na jar alebo v lete, niektoré spolkové krajiny na ich príprave už pracujú a viaceré nemecké okresy ich už dokonca zaviedli. V samosprávach, kde projekt spustili, to už prinieslo prvé pozitívne výsledky. „Niektoré okresy sa posunuli vpred a ich výsledky sú veľmi povzbudivé. O možnosti zaviesť platobnú kartu pre migrantov rokoval Scholz so spolkovými krajinami už v novembri minulého roka.

Dve spolkové krajiny - Bavorsko a Meklenbursko-Predpomoransko - sa, naopak, vybrali vlastnou cestou a celý proces urýchlia. Ostatné platby budú migranti robiť prostredníctvom špeciálnej karty, no nakupovať budú môcť iba v obchodoch a výlučne tovar dennej spotreby. Akékoľvek on-line nakupovanie, tipovanie v hazardných hrách či finančné prevody do cudziny už nebudú možné. „Čo najrýchlejšie potrebujeme účinne obmedziť nekontrolovateľné prisťahovalectvo,“ pripomenul Söder. „Na to treba zredukovať lákadlá na príchod do Nemecka.“

Kritické hlasy sa zatiaľ výraznejšie ozvali len od opozičnej strany Ľavica (Die Linke). Podľa jej predsedníčky Janine Wisslerovej si platobná karta vyžiada väčšiu byrokraciu a v niektorých obchodoch môže byť problém pri jej praktickom použití. Okresy, kde už vydávajú platobné karty pre migrantov, kritiku odmietajú. „Nemáme zlé svedomie.“

Systém Solidarity v EÚ a Postoj Slovenska

Ministri vnútra členských štátov Európskej únie v pondelok v Bruseli dosiahli politickú dohodu o mechanizme povinnej solidarity pri prerozdeľovaní žiadateľov o azyl na rok 2026. Nový systém má uľahčiť situáciu najviac zaťaženým krajinám s vysokým počtom príchodov. Návrh musia členské štáty po splnení procesných krokov schváliť kvalifikovanou väčšinou na ďalšom zasadnutí Rady. Podľa zdroja TASR sa tak pravdepodobne stane 16. decembra, najneskôr však do konca roka.

V roku 2026 sa počíta s premiestnením celkového počtu 21-tisíc migrantov. Je na rozhodnutí každého členského štátu, aký typ solidárneho opatrenia prisľúbi vrátane kombinácie rôznych opatrení. Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Rakúsko a Poľsko môžu požiadať o vyňatie z prispievania do fondu na nadchádzajúce roky z dôvodu výrazného migračného tlaku v uplynulých piatich rokoch. Niektoré vrátane Česka a Poľska to už urobili.

Slovensko na pondelňajšom zasadnutí Rady EÚ zastupoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý zopakoval odmietavý postoj Slovenska k týmto opatreniam. "Zvýraznil som pred kolegami, že nerozumiem, prečo Slovensko nebolo zaradené medzi krajiny s možnou výnimkou, keďže sme prijali desaťtisíce utečencov z Ukrajiny," uviedol.

Podľa jeho slov jasne prezentoval, že Slovensko odmieta povinné prerozdeľovanie migrantov, ale odmieta aj povinné platby za ich neprijatie. "Podľa nás ide o falošnú solidaritu, ktorá navyše trestá aj tie krajiny, ktoré si už svoju povinnosť dávno splnili. Pridali sme sa k Maďarsku a odmietli všetky mechanizmy migračného paktu. Ako ďalej zdôraznil, Slovensko po boku Maďarska nebude podporovať žiadnu z alternatív solidarity, pokiaľ sa neotvoria rokovania o výnimke pre SR."

Brusel svojím včerajším rozhodnutím o migrácii spustil podľa Orbána nový, absurdný a nespravodlivý útok proti Maďarsku. "To, že Európska komisia tvrdí, že Maďarsko sa migračná kríza netýka, je samo o sebe poburujúce a úplne odtrhnuté od reality. Maďarsko je totiž najstabilnejšou obrannou baštou celej Európy - len tento rok sa desaťtisíce ľudí pokúsili ilegálne prekročiť naše hranice. Podľa Orbánovej interpretácie migračného paktu by Maďarsko muselo na základe solidarity medzi členskými krajinami EÚ prijať 21-tisíc žiadateľov o azyl, alebo zaplatiť 420 miliónov eur. "Maďarsko aj tak vynakladá dosť na ochranu vonkajšej hranice únie. Neprijmeme ani jediného migranta a nebudeme platiť za migrantov."

Systém solidarity je súčasťou širšieho balíka návrhov, o ktorých ministri diskutujú paralelne s iniciatívami na sprísnenie migračných pravidiel. Tie zahŕňajú vznik tzv. Navrhovaný mechanizmus je súčasťou širšieho Paktu EÚ o migrácii a azyle, ktorý stanovuje záväzné pravidlá riadenia migrácie v rámci Únie a vytvára spoločný azylový systém. Pakt bol prijatý v roku 2024, proti hlasovali Poľsko, Slovensko a Maďarsko. Účinnosť nadobudne 12. júna 2024.

Ministri v pondelok tiež prijali svoju pozíciu k dvom legislatívnym návrhom, ktoré majú urýchliť a zefektívniť azylové konania pre žiadateľov, ktorí nemajú nárok na ochranu v EÚ. Ide o nariadenia týkajúce sa bezpečnosti tretej krajiny a bezpečnej krajiny pôvodu. Štáty následne schválili aj svoju pozíciu k tretiemu nariadeniu s cieľom zjednodušiť postupy voči osobám, ktoré sa v krajinách Únie zdržiavajú nelegálne. Nariadenie má zaviesť jednotné pravidlá návratového konania v celej EÚ, určuje povinnosti pre osoby bez práva na pobyt a vytvára nástroje na užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi.

Migračný Tlak v Európe

Grécko a Cyprus sú pod migračným tlakom v dôsledku množstva prichádzajúcich migrantov za posledný rok. Tlaku sú vystavené aj Španielsko a Taliansko, tie zas pre vysoký počet migrantov, ktorých zachránili na mori. Ohrozené migračným tlakom sú aj Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Holandsko, Írsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko, a to buď pre vysoký počet prichádzajúcich migrantov v predchádzajúcom roku, pretrvávajúce zaťaženie ich prijímacích systémov, alebo hrozbu zneužitia migrácie na politické účely. Tieto krajiny budú preto mať prednostný prístup k nástrojom EÚ na podporu zvládania migrácie.

tags: #prispevok #pre #imigrantov