Zákon o rodine v tomto prípade nehovorí o výživnom medzi druhom a družkou, resp. medzi nezosobášenými partnermi, ale o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke. Zákon o rodine síce preferuje rodinu založenú manželstvom, avšak ochranu poskytuje všetkým formám rodiny (čl. 2 základných zásad zákona o rodine).
V praxi sa možno stretnúť s nejedným párom, ktorý sa rozišiel krátko po narodení dieťaťa, či ešte počas tehotenstva. Výnimočné nie sú ani prípady, kedy muž opustí partnerku, keď sa dozvie, že táto otehotnela. Žena, resp. už matka, sa dostáva do ťaživej situácie, nakoľko tehotenstvo a následne materská a rodičovská dovolenka ju vyradia z pracovného života, čím sa jej príjmy a majetkové pomery viac či menej znížia, a zároveň sa zvýšia výdavky spojené s tehotenstvom.
Základné ustanovenia a podmienky
Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Príspevok na výživu nevydatej matky sa bude uhrádzať spravidla v mesačných intervaloch. Časové obdobie je zo zákona limitované na maximálne dva roky, pričom súd môže tento nárok priznať už od tehotenstva, najneskôr odo dňa pôrodu dieťaťa.
Nie je rozhodujúce, kedy matka návrh na súd podá, domáhať sa môže príspevku najviac počas dvoch rokov. Podmienkou priznania tohto príspevku je skutočnosť, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo na strane nevydatej matky k zníženiu jej príjmov. Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.
V prípade príspevku na výživu nevydatej matky ide o mesačne sa opakujúcu dávku výživného, ktorou je otec dieťaťa povinný prispievať nevydatej matke najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu na jej výživu (§ 74 Zákona o rodine). Vyživovacia povinnosť je teda časovo obmedzená na dva roky, pričom jej začiatok možno určiť najskôr dňom, kedy nevydatej matke klesli po prvýkrát príjmy v dôsledku tehotenstva. Najneskôr však táto vyživovacia povinnosť vznikne dňom pôrodu.
Výška príspevku a faktory ovplyvňujúce jej určenie
Výška príspevku na výživu je daná jeho „primeranosťou“. Pri určovaní primeranej výšky príspevku na výživu súd musí prihliadať na odôvodnené potreby matky, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Primeranosť príspevku je závislá na konkrétnych potrebách matky. Súd by mal prihliadať na príjmy matky z pracovného pomeru, výšku materskej, ktorá jej bude poskytovaná ako aj na výšku rodičovského príspevku.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov otca súd prihliada na jeho vzdelanie, vek, zdravotný stav, prax či dopyt na trhu práce. Prekážkou pre priznanie nároku nie je ani skutočnosť, že matka je schopná sa samostatne živiť (na rozdiel od výživného pre dieťa, kedy by výživné zaniklo). Je dôležité dodať, že výška príspevku nemá pokryť celú stratu príjmu matky, napr. ak matka dosahovala príjem 1.500,- EUR a rodičovský príspevok je iba vo výške necelých 400, EUR, neznamená to, že otec jej má doplácať mesačne sumu 1.100,- EUR.
Nevydatá matka ani nemá právo podieľať sa na životnej úrovni otca, ako to je pri výživnom na deti (ustanovenie § 62 ods. 2 zákona o rodine) ani nemá nárok na to, aby jej životná úroveň bola približne rovnaká ako otcova (ustanovenie § 71 ods. 1 zákona o rodine). Výška príspevku je daná primeranosťou, čo značí, že výživné by malo vyrovnávať zníženú životnú úroveň matky v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom.
Judikatúra k určovaniu výšky príspevku
Krajský súd v Bratislave vo veci 20CoP/138/2018 uviedol, že otec má možnosti aj schopnosti dosahovať vyšší príjem, ako deklaruje v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto aj súd prvej inštancie správne vychádzal z princípu potencionality príjmu otca. Z uvedeného potencionálneho príjmu otca je možné s poukazom na § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyvodiť, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať dostatočný príjem na plnenie si svojej povinnosti voči navrhovateľke vyplývajúcej mu z ustanovenia § 74 ods. 1.
Na rozdiel od výživného na dieťa tak účelom nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky. Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi).
V preskúmavanej veci odvolací súd v súlade s vyššie uvedeným skúmal a porovnával majetkové pomery matky v období pred tehotenstvom, počas neho ako aj po pôrode. Majetkové pomery povinného sa skúmajú len do tej miery, či je povinný schopný takýto kompenzačný príspevok na výživu matke dieťaťa platiť. Keďže podľa zistení prvostupňového súdu sa navrhovateľke príjem v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom znížil v priemere o 170 eur mesačne, odvolací súd s poukazom na výsledky dokazovania vykonaného v rozsahu potrebnom na určenie, či bude povinný schopný uvedenú sumu navrhovateľke mesačne po dobu dvoch rokov platiť, zmenil rozsudok prvostupňového súdu a uložil odporcovi platiť navrhovateľke namiesto 150 eur sumu 170 eur mesačne ako príspevok na jej výživu od 4.augusta 2007 do 4. augusta 2009.
Ako otehotnieť? (RÝCHLO): 3 zásady, ktoré Ti pomôžu uvidieť tehotenský test s // skôr
Príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom
Popri príspevku na výživu má nevydatá matka nárok aj na úhradu niektorých nákladov, ktoré musela vynaložiť v dôsledku tehotenstva a pôrodu. Matka musí v konaní preukázať, že nákup konkrétnych liekov, vitamínov či oblečenia súvisel práve s tehotenstvom alebo pôrodom. Nemožno priznať ani akýkoľvek výdavok matky, ktorý jej vznikne počas tehotenstva, pretože podstatná je práve príčinná súvislosť medzi vynaloženým výdavkom a tehotenstvom, resp. pôrodom.
Súd v konaní prihliada iba na účelné a odôvodnené výdavky matky, ktoré musí preukázať (výpisom z účtu, bločkami, faktúrami a pod.). Nemožno sem však zahrnúť náklady na výbavu pre dieťa, kočiar, postieľku alebo iné veci pre dieťa, pretože tieto výdavky by malo pokrývať výživné pre dieťa. Nároku na výživné pre dieťa by sa nevydatá matka mala domáhať osobitným návrhom, prípadne ho uplatniť ako osobitný nárok v jednom návrhu.
Nevydatá matka sa môže domáhať príspevku na úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom až do troch rokov odo dňa pôrodu, potom sa jej nárok premlčí.
Súdne konanie a podanie návrhu
Návrh sa podáva na okresný súd, v obvode ktorého má matka bydlisko, podľa ustanovenia § 154 Civilného mimosporového poriadku. Konanie sa začne vždy len na návrh matky, teda súd nikdy nezačne konanie z vlastnej iniciatívy. Matka musí v návrhu označiť účastníkov konania, ktorými sú matka a otec dieťaťa, za ktorého nie je vydatá.
V návrhu je ďalej potrebné opísať skutkové okolnosti, najmä to, či a kde matka pracovala, aký bol jej príjem, aký je jej príjem počas materskej alebo rodičovskej dovolenky, aké sú jej výdavky. Ak je matke známe, uvedie tiež, kde pracuje otec a aký je jeho príjem, prípadne majetkové pomery, možnosti a schopnosti. Všetky skutočnosti musí matka preukázať (pracovná zmluva, výplatné pásky, potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny atď.), prípadne navrhnúť súdu, aby zabezpečil určitý dôkaz (napr. výsluch účastníkov, rodný list dieťaťa). Napokon matka uvedie, ako žiada súd, aby vo veci rozhodol.
Matka je v konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. f) zákona č. 71/1992 Zb.
Vzor návrhu na určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke
Návrh na určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke / § 74 ods.1 ZR/
/adresa súdu v mieste bydliska otca!/
VEC: Návrh nevydatej matky na určenie príspevku na úhradu niektorých nákladov
Navrhovateľka: [Tvoje meno a adresa]
Odporca: [Jeho meno a adresa]
I.
S odporcom sme udržiavali partnerský vzťah od [dátum začiatku vzťahu], ktorý neskôr prerástol do intímneho. V roku [rok otehotnenia] som otehotnela, [dátum narodenia] sa mi narodila dcéra/syn [meno dieťaťa]. Otec otcovstvo uznal súhlasným vyhlásením na Matričnom úrade v [mesto] dňa [dátum uznania otcovstva].
Dôkaz:
- výsluch účastníkov
- rodný list dieťaťa
II.
V čase tehotenstva som pracovala ako [tvoja profesia] aj na nočné zmeny. Môj terajší príjem tvorí dávka v materstve vo výške ...Eur na deň, rodinné prídavky 21,99 Eur. Od mesiaca [mesiac] [rok] budem poberať materský príspevok vo výške ... EUR + prídavky na dieťa 21,99 EUR. Tieto prostriedky mi nestačia na úhradu výživy. Doklady o výdavkoch, ktoré mám, predkladám. / nájom matke 100 EUR mesačne, 30 EUR. Plienky, 15 EUR dokrmovanie, 25 EUR kozmetika, 50 EUR oblečenie, strava 50 EUR, mobil 20 EUR.
Odporca žiadnu inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Dôkaz:
- potvrdenie o výdavkoch
III.
So zreteľom na uvedené skutočnosti žiadam súd, aby po vykonaní dokazovania vydal tento r o z s u d o k
Odporca je povinný platiť navrhovateľke príspevok na výživu od [dátum narodenia dieťaťa] sumou [požadovaná suma] EUR mesačne, splatný vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.
Na zameškané výživné sa odporcovi povoľujú splátky v sume [výška splátky] EUR mesačne, ktoré sú splatné spolu s výživným, pod hrozbou straty výhody splátok pri nesplnení jednej splátky.
V [mesto], [dátum narodenia dieťaťa]