Tento článok sa zaoberá podmienkami a prehľadom financovania pri jednorazových príspevkoch na výstavbu administratívnych budov. Analyzuje rôzne rozpočtové kapitoly a ich výdavky, vrátane výdavkov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), Úradu vlády SR a ďalších inštitúcií. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na alokáciu finančných prostriedkov a ich využitie v kontexte výstavby a prevádzky administratívnych budov.
Napriek konsolidácii verejných financií bolo podľa premiéra potrebné nájsť peniaze na pokračovanie výstavby nájomných bytov aj v rokoch 2026 a 2027.
Štát obnovil poskytovanie nenávratných príspevkov pre mestá a obce, ktoré si na výstavbu nájomných bytov berú úver od Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB). Na utorkovej tlačovej konferencii to oznámil premiér Robert Fico (Smer-SD), podľa ktorého našli rezervu vo výške 25 miliónov eur.
Samosprávy si z príspevku môžu pokryť až 40 % nákladov na výstavbu. Z potrebných 37 miliónov eur na podporu výstavby nájomných bytov v mestách a obciach podľa predsedu vlády zostáva do konca tohto roka nájsť ešte 12 miliónov eur.
„Výstavba nájomných bytov cez ŠFRB (za výhodné úvery) a cez nenávratný príspevok z ministerstva dopravy sa nemôže stať obeťou konsolidácie. Môžem potvrdiť, že keď sme sa rozchádzali po schválení rozpočtu v roku 2025 na rok 2026, odišli sme s informáciou, že štát nebude prispievať mestám a obciam,“ povedal Fico. Po rozhodnutí vlády a parlamentu podľa neho došlo k úplnému zastaveniu výstavby bytov cez ŠFRB. Napriek konsolidácii verejných financií bolo podľa premiéra potrebné nájsť peniaze na pokračovanie výstavby nájomných bytov aj v rokoch 2026 a 2027.
Poverený podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Tomáš Drucker (Hlas-SD) našiel v štátnej dotačnej schéme rezervu vo výške 25 miliónov eur, ktoré budú použité ako nenávratný príspevok pre mestá a obce.
„Ak dáme 25 miliónov eur cez nenávratný príspevok ministerstva dopravy mestám a obciam, ktoré si súčasne zoberú úver zo ŠFRB, vytvárame podmienky pre naštartovanie výstavby takmer 1800 nájomných bytov. Zároveň vyzval mestá a obce na rokovanie, aby pri priaznivom vývoji dane z príjmov fyzických osôb tiež mohli prispieť k fungovaniu systému výstavby nájomných bytov. Drucker informoval, že vo výzvach na inovácie ušetrili peniaze znížením dotácií, ktoré museli firmy zafinancovať z vlastných zdrojov a ktoré by už nemali ako použiť. Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) povedal, že urobia všetko, aby sa uvoľnené peniaze na nájomné byty zazmluvnili. „Vyzývam všetkých starostov obcí a primátorov miest, aby ďalej podávali žiadosti, pretože termín je 31.
Formy financovania výstavby
Mať vlastnú strechu nad hlavou je iste snom mnohých z nás a výstavba rodinného domu býva často najväčšou životnou investíciou. No cesta k realizácii našich snov je často strastiplná, a je obvykle spojená s hľadaním finančných zdrojov. Prvou otázkou, ktorú si kladieme pri rozhodovaní o investícii do rodinného domu je, či naše finančné možnosti budú na celý zámer postačovať, pričom málokto z nás dokáže celú čiastku uhradiť z vlastných prostriedkov. V prvom rade si musíme vedieť dobre zrátať výšku zdrojov, ktorými disponujeme a výšku mesačnej splátky, ktorú sme schopní splácať. Každého veriteľa bude zaujímať bonita klienta. Bonitný je spravidla ten klient, ktorému po odrátaní mesačných splátok zostane v rodinnom rozpočte ešte minimálne jeden- až dvojnásobok životného minima rodiny. Ako ručenie za úver sa používa stavebný pozemok a samotná realizovaná stavba. Niekedy je potrebné ručiť ďalšou nehnuteľnosťou, prípadne ručenie ďalšími ručiteľmi. Výstavbu vlastného rodinného domu môžeme financovať viacerými spôsobmi:
- vlastnými prostriedkami
- úverom zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB)
- sporením a úverom zo stavebných sporiteľní
- hypotekárnymi úvermi
Vlastné prostriedky
Financovanie rodinného domu z vlastných zdrojov je tá najlepšia, ale zároveň aj najmenej používaná forma financovania vlastného bývania. Hlavným benefitom je, že po ukončení výstavby rodinného domu financovaného z vlastných prostriedkov, nie sme zaťažení dlhoročnými splátkami rôznych úverov a môžeme s rodinným domom nakladať podľa vlastného uváženia.
Úver zo ŠFRB
V zmysle štátnej bytovej politiky bol založený Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB), ktorého úlohou je okrem iného aj podpora výstavby nových domov a bytov formou poskytovania úverov. Žiadateľ o úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania musí spĺňať niekoľko podmienok. Žiadateľom musia byť manželia do 35 rokov veku a ŠFRB im môže poskytnúť úver až do výšky 75 % rozpočtových nákladov rodinného domu, alebo maximálne 55 000 eur. Tento úver je poskytnutý na 20 rokov s 2 % úročením. Z uvedeného vyplýva, že úvery zo ŠFRB sú určené na výstavbu menších domov, limitované do 120 m2 podlahovej plochy a pre mladé rodiny s nižšími príjmami. Žiadosť o úver zo ŠFRB sa podáva vždy do 15.1. kalendárneho roka. Na úver zo ŠFRB nie je právny nárok.
Stavebné sporenie
Za zakladateľa stavebného sporenia je považovaný Georg Krapp, ktorý v Nemecku v roku 1921 inicioval vznik združenia, ktoré za príspevky svojich členov začalo stavať rodinné domy a byty. Je štátom garantovaný spôsob ukladania peňazí, ktorého cieľom je riešenie bytovej otázky občanov alebo zlepšenie a modernizácia doterajšieho bývania. Je najvýhodnejším spôsobom získania financií na stavbu, ak sporiteľ sporí min. 6 rokov. Na základe stavebného sporenia je možné získať výhodný stavebný úver, navyše ponúka nemenné ročné úrokové sadzby a štátny príspevok - tridsať percent z ročne usporenej čiastky.
Stavebný úver je účelový úver, ktorý sú oprávnené poskytovať len stavebné sporiteľne. Je určený na financovanie potrieb bývania. Maximálna výška stavebného úveru je určená rozdielom medzi cieľovou sumou stavebného sporenia (ktorú si určíte Vy) a nasporenou sumou na Vašom účte stavebného sporenia v čase, kedy žiadate o úver, resp. kedy Vám vznikol právny nárok na stavebný úver. Právny nárok na stavebný úver Vám vznikne v momente, kedy Vám stavebná sporiteľňa pridelí cieľovú sumu a splníte podmienky bonity a návratnosti požičaných prostriedkov. Pod pridelením cieľovej sumy sa rozumie pripravenie peňažných prostriedkov vo výške Vašej cieľovej sumy, teda Vami nasporenej sumy a stavebného úveru. Výhody stavebného úveru spočívajú v nízkej úrokovej sadzbe a spravidla v možnosti splatiť Stavebný úver formou Mimoriadnej splátky alebo splatenia celej dlžnej čiastky. Úroková sadzba, výška splátky a doba splácania stavebného úveru, závisí od Vami zvoleného typu sporenia a od zvolenej stavebnej sporiteľne. Pre preukázanie návratnosti a zaručenia stavebného úveru stavebné sporiteľne spravidla skúmajú: bonitu - Vašu schopnosť poskytnutý úver vrátane úrokov splácať popri platení Vašich bežných životných výdavkov. Dokladom sú potvrdenia o príjme a informácie o výdavkoch.
Hypotekárne úvery
Financovanie zo ŠFRB a zo stavebných sporiteľní je staršia forma financovania výstavby rodinného domu. V súčasnosti je najčastejšou formou financovania rodinného domu hypotekárny úver. Hypotekárne úvery poskytujú banky podľa zákona č. 483/2001 Zb. o bankách, ktoré majú zvláštne povolenie na vydávanie hypotekárnych záložných listov podľa zákona o dlhopisoch. Hypotekárny úver je úver určený na investície do nehnuteľnosťi (nadobudnutie nehnuteľnosti, výstavba, rekonštrukcia, modernizácia, oprava, údržba a pod., alebo na splatenie skôr poskytnutého úveru na tieto účely), zabezpečený záložným právom. Záložné právo musí byť na tuzemskú nehnuteľnosť alebo stavbu. Je dlhodobou formou financovania a dobou splatnosti spravidla 4 až 30 rokov. Maximálna výška úveru môže byť až 100% trhovej hodnoty založenej nehnuteľnosti, je však ovplyvnená Vami preukázanou schopnosťou splácať úver. Hypotekárny úver môže mať variabilnú, alebo pevnú úrokovú sadzbu. Pri hypotekárnom úvere je možné poberať štátny príspevok na úroky z úveru, ktorým štát znižuje výšku úrokovej sadzby určenú v zmluve o hypotekárnom úvere. Úver je môžné splatiť aj predčasne, v tom prípade si ale banka určuje sankcie ktoré vyplývajú z jej ušlého zisku z úrokov. Predčasné splatenie úveru banka posudzuje spravidla individuálne, na základe splatenej istiny a doby splácania, alebo podmienky predčasného splatenia môžu byť súčasťou zmluvy.
Podmienky poskytovania hypotekárneho úveru
Záujemca o hypotekárny úver musí predložiť potrebné doklady, a to najmä doloženie výšky príjmov, stavebné povolenie, projektovú dokumentáciu, položkový rozpočet stavby, výpis z katastra nehnuteľností, znalecký posudok zastavovanej nehnuteľnosti, vinkuláciu poistenia tejto nehnuteľnosti v prospech banky, poprípade vinkuláciu životného poistenia. Požadované doklady sa u jednotlivých klientov ako aj bánk môžu líšiť. Základnou podmienkou poskytnutia hypotekárneho úveru je jeho zabezpečenie záložným právom na nehnuteľnosť, ktorá nie je ničím zaťažená. Donedávna boli banky schopné poskytovať úvery až do výšky 100 % ceny výstavby s tým, že sa ručilo pozemkom a samotnou výstavbou. Z dôvodu veľkého rozšírenia hypotekárnych úverov s veľmi nízkou úrokovou mierou s 1,2 až 1,5 % a z obáv o ich budúce splácanie Národná banka pristúpila na nutnosť spolufinancovania nehnuteľnosti so stavebníkom a hypotekárny úver bude možné dostať v budúcnosti len do výšky 70 % z celkového rozpočtu výstavby, pričom 30 % si bude musieť stavebník dofinancovať z vlastných zdrojov alebo doplnkovým úverom. Podporu hypoték pre mladé rodiny momentálne podporuje aj štát príspevkom pre mladé rodiny do 35 rokov, ktoré musia spĺňať hornú hranicu maximálneho príjmu, kde banka prepláca 1 % z úrokovej sadzby a štát až 2 % z úrokovej sadzby pri fixácii úrokovej sadzby na 5 rokov, maximálne však do výšky 50 000 eur.
Zabezpečenie hypotekárneho úveru: Každý hypotekárny úver musí byť zabezpečený záložným právom na vhodnú tuzemskú nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť musí byť evidovaná v katastri nehnuteľností a zapísaná v liste vlastníctva na žiadateľa resp. tretiu osobu. Prevod nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zabezpečenia, nesmie byť obmedzený vecným bremenom (napr. doživotné užívanie v prospech inej osoby ap.). Záložné právo na nehnuteľnosť zriaďuje kataster nehnuteľností na základe záložnej zmluvy a návrhu na vklad záložného práva, a záložné právo na zabezpečenie pohľadávky banky z hypotekárneho úveru vzniká jeho vkladom do katastra nehnuteľností.
Schopnosť splácať hypotekárny úver: Schopnosť splácať hypotekárny úver preukazuje žiadateľ dokladovaním výšky príjmu a výdavkov. Banka môže na základe hodnotenia bonity klienta požadovať aj dodatočné zabezpečenie - napr. Životným poistením vinkulovaným v prospech poskytovateľa úveru, poistením úveru ap.
Spotrebný úver
Spotrebný úver je možné čerpať na akýkoľvek účel, bankové spotrebné úvery musia byť spravidla podložené preukázaním schopnosti klienta splácať úver zo svojho príjmu, resp. inou formou zábezpeky (ručenie fyzickou osobou, záložné právo na nehnuteľnosť, vinkuláciu vkladov, životné poistenie ap.). Výhodou spotrebného úveru je jednoduché vybavovanie, nie je potrebné dokladovať jeho účel, je možné ho získať aj bez ručiteľa.
Program REKO fond
Cieľom programu REKO fond je poskytnúť možnosť financovania údržby, rekonštrukcie a obnovy bytových domov pre fyzické (vlastníkov, resp. nájomcov bytov) a právnické osoby (spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, bytové družstvá, resp. Program umožňuje sporiť za zvýhodnených podmienok a prémií na predmetné investície do udržiavania/rekonštruklcie bytových domov, ponúka úverové programy, podporu energetických úspor, možnosť čerpania štátnej prémie u fyzických osôb. Podporu z Fondu možno čerpať formou zvýhodneného úveru alebo nenávratného príspevku, na účel: výstavba bytu v bytovom, alebo rodinnom dome, vrátane bytu, ktorý sa získa prestavbou, prístavbou nebytového priestoru, výstavba, alebo prestavba zariadenia sociálnych služieb, alebo prestavba nebytového priestoru na zariadenie soc. Výška a schválenie úveru sa viaže na schopnosť investora spolufinancovať investíciu min. 20% vlastných prostriedkov a preukázanie schopnosti splácať úver. Nenávratný príspevok na kúpu bytu je určený max. 50 % obstarávacej ceny bytu s maximálnym pevným limitom podľa veľkosti bytu, pridelenie prostriedkov skupine znevýhodnených občanov s ťažkým postihnutím a pod. Podmienky čerpania úveru, resp. nenávratného príspevku sú určené osobitným zákonom.
Financovanie obnovy bytového domu
Nezabudnite na to, že okrem príspevku od štátu viete získať financie na obnovu bytového domu aj z komerčných zdrojov. Možnosti sa ponúkajú spoločenstvám vlastníkom aj jednotlivcom.
Aké nástroje podpory ponúka štát?
- Ministerstvo dopravy a výstavby SR poskytuje dotácie na odstraňovanie systémových porúch bytových domov, napr. balkóny a lodžie. Podľa typu poruchy môže dotácia dosiahnuť výšku 50 % alebo až 70 % oprávnených nákladov. Žiadosti sa podávajú každý rok od 15. januára do 28. februára.
- Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) poskytuje úver na zateplenie, modernizáciu alebo rekonštrukciu spoločných častí či odstránenie systémovej poruchy. Výška úveru sa pohybuje v rozmedzí 75 % až 100 % z obstarávacej ceny. Žiadosti sa podávajú každý rok od 15. januára do 30. septembra.
- Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB) podporuje obnovu bytového fondu poskytovaním investičného úveru pre vlastníkov alebo spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z úveru je možné financovať až 100 % projektových nákladov. Žiadosť môžete podať kedykoľvek.
Komerčné možnosti financovania pre spoločenstvá vlastníkov
Okrem štátnej podpory sa pri hľadaní finančného partnera v súvislosti s obnovou bytového domu môžete obrátiť aj na komerčný sektor, konkrétne na stavebné sporiteľne a banky.
- Pri stavebnom sporení zameranom môžete získať štátnu prémiu (na štyri byty v bytovom dome pripadá jedna štátna prémia vo výške 2,5 % z ročných vkladov).
- Výhodou úveru z komerčnej banky je najmä to, že si v niektorých prípadoch môžete dať preplatiť už uhradené faktúry.
- Úvery komerčných bánk dokážu pokryť až 100 % investičných nákladov a banky ich úročia zväčša sadzbou EURIBOR navýšenou o obchodnú maržu so splatnosťou do 25 rokov. Časť financií v ponuke bánk pochádza z úverových liniek Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) a Rozvojovej banky Rady Európy (CEB) so zvýhodnenými úrokovými podmienkami.
Možnosti pre majiteľov bytov
Ak ste vlastníkom bytu a uvažujete o rekonštrukcii, pomôcť si môžete stavebným úverom alebo hypotékou.
Stavebný úver
- Kombinácia stavebného sporenia a následného úveru je najlepšou cestou v prípade, ak nechcete kvôli rekonštrukcii založiť svoj byt.
- Je to najlacnejší spôsob financovania rekonštrukcie, keďže kombinuje vlastné úspory s úverom s úročením na úrovni 2-3 % p.a.
- Začnite so sporením čím skôr, aby ste na základe pravidelných vkladov získali nárok na následný stavebný úver.
- V závislosti od stavebnej sporiteľne môžete získať až 50-tisíc eur bez nutnosti založenia nehnuteľnosti a dokladovania príjmu.
Hypotéka
- Ak nesplácate hypotéku na kúpu bytu alebo máte dostatočný príjem, môžete rekonštrukciu financovať aj hypotékou alebo spotrebným úverom zabezpečeným nehnuteľnosťou.
- Vzhľadom na rekordne nízke úroky, ktoré sa pravdepodobne ešte dlho nebudú zásadne meniť, ide o finančne najdostupnejší spôsob, ako okamžite získať financie na rekonštrukciu.
- Jednou z výhod je možnosť financovania do 80 % hodnoty bytu.
Rozpočet štátnych inštitúcií a administratívnych budov
Príjmy a výdavky Kancelárie NR SR v roku 2007
Kancelária NR SR mala na rok 2007 rozpočtované príjmy vo výške 25,1 mil. Sk z prenájmu nebytových priestorov a zariadení v sume 8 mil. Sk. Výdavky kapitoly boli rozpočtované v sume takmer 822 mil. Sk, pričom na kapitálové výdavky pripadala suma 78,0 mil. Sk a na bežné výdavky suma 744 mil. Sk.
Výdavky naviazané na poslancov NR SR a EP
Na 14 poslancov Európskeho parlamentu (EP) sa rozpočtovali výdavky spolu v sume 20,4 mil. Sk, z toho na mzdy pripadalo 17,4 mil. Sk a na poistné 3,0 mil. Sk. Výdavky naviazané na poslancov NR SR sa v roku 2007 rozpočtovali takmer v sume takmer 364 mil. Sk. Na mzdové výdavky pripadala suma 168 mil. Sk. V nadväznosti na výdaj miezd sa výdavky na poistné predstavovali 29,6 mil. Sk. Výdavky na tovary a služby boli rozpočtované takmer v sume cca 164 mil. Sk.
Medzi ďalšie výdavky patrili:
- Výdavky na asistenta poslanca vo výdaji 80 % platu poslanca, na ktoré boli v roku 2007 rozpočtované prostriedky pre asistentov 150 poslancov spolu v sume 80,9 mil. Sk.
- Výdavky na reprezentáciu poslanca vo výdaji 27,0 tis. Sk mesačne na 1 poslanca, t.j. pre 150 poslancov spolu 48,6 mil. Sk.
- Výdavky na ubytovanie poslancov mimo ubytovacieho zariadenia poslancov v sume 5,7 mil. Sk.
- Výdavky na cestovné v sume 15,4 mil. Sk.
- Príspevky pre poslanecké kluby NR SR v sume 3,6 mil. Sk.
- Výdavky na poslanecké pracovne a pod. spolu v sume 10,0 mil. Sk.
- Výdavky na bežné transfery boli rozpočtované v sume 4,1 mil.
Výdavky Kancelárie NR SR
Výdavky Kancelárie NR SR boli rozpočtované cca v sume takmer 436 mil. Sk, pričom na bežné výdavky pripadala suma 358 mil. Sk a na kapitálové výdavky suma 78,0 mil. Sk. Na mzdové výdavky sa rozpočtovali prostriedky v sume 163 mil. Sk. Vo verejnej službe pracovalo 339 osôb s priemerným mesačným mzdovým výdavkom 20 957 Sk. V nadväznosti na výdaj miezd na poistné pripadala suma 63,0 mil. Sk. Výdavky na tovary a služby boli rozpočtované v sume 131 mil. Sk. Kapitálové výdavky boli rozpočtované v sume 78,0 mil. Sk.
Rozpočet Prezidenta SR na rok 2007
Príjmy kapitoly boli na rok 2007 rozpočtované v sume 285 tis. Sk a ich dosiahnutie sa predpokladalo z poistného plnenia v sume 140 tis. Sk a z dobropisov v sume 145 tis. Sk. Výdavky kapitoly na rok 2007 boli rozpočtované v sume 121 mil. Sk, z toho bežné výdavky v sume takmer 110 mil. Sk a kapitálové výdavky v sume 11,0 mil. Sk.
Mzdové výdavky a výdavky na tovary a služby
V rámci bežných výdavkov boli mzdové výdavky rozpočtované v sume 40,1 mil. Sk. Priemerný mesačný mzdový výdavok pri limite počtu zamestnancov 101 osôb bol rozpočtovaný v sume 33 073 Sk. Tento údaj zahŕňal aj mzdový výdavok prezidenta SR. Priemerný mesačný mzdový výdavok na zamestnanca bez priemerného mesačného mzdového výdavku prezidenta mal dosiahnuť 30 780 Sk. Výdavky na poistné boli rozpočtované v sume 13,8 mil. Sk. Výdavky na tovary a služby boli rozpočtované v sume 53,4 mil. Sk.
Kapitálové výdavky a rezidencia hlavy štátu
Z kapitálových výdavkov v sume 11,0 mil. Sk sa predpokladala realizácia výstavby rezidencie hlavy štátu s predpokladanou obstarávacou cenou 35,0 mil. Sk, z toho v roku 2007 v sume 8,2 mil. Sk. Zabezpečoval sa doživotný plat po skončení výkonu funkcie prezidenta republiky v sume 720 tis. Sk.
Rozpočet Ministerstva vnútra SR na rok 2007
Príjmy kapitoly na rok 2007 boli rozpočtované v sume 20,4 mil. Sk. Ministerstvo vnútra SR malo v roku 2007 na plnenie úloh rezortu celkovo takmer 842 mil. Sk, z toho zo štátneho rozpočtu v sume takmer 785 mil. Sk a z Prechodného fondu spolu so spolufinancovaním 57,9 mil.
Štruktúra výdavkov
Rozpočtované výdavky kapitoly na rok 2007 v sume 785 mil. Sk boli ďalej členené na kapitálové výdavky v sume 114 mil. Sk a na bežné výdavky v sume cca 670 mil. Sk. Na mzdové výdavky sa rozpočtovala suma takmer 175 mil. Sk.
Výdavky pre Úrad na ochranu osobných údajov
Výdavky pre Úrad na ochranu osobných údajov boli rozpočtované takmer v sume 26,3 mil. Sk, z toho bežné výdavky v sume 25,3 mil. Sk a kapitálové výdavky v sume 1,0 mil. Sk. Mzdové výdavky boli pre 43 osôb rozpočtované takmer vo výdaji 13,0 mil. Sk. Priemerný mzdový výdavok v roku 2007 mal dosiahnuť sumu 25 296 Sk. Na poistné sa rozpočtovala suma 4,6 mil. Sk a na tovary a služby 7,6 mil. Sk. Kapitálové výdavky boli v sume 1,0 mil. Sk.
Výdavky pre Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Výdavky pre Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí boli rozpočtované v sume 41,2 mil. Sk, z toho bežné výdavky v sume 40,2 mil. Sk a kapitálové výdavky v sume 1,0 mil. Sk. Mzdové výdavky pre 20 osôb boli rozpočtované v sume 6,6 mil. Sk a priemerný mzdový výdavok mal v roku 2007 dosiahnuť 27 558 Sk. V nadväznosti na objem mzdových výdavkov sa rozpočtovala suma 2,3 mil. Sk. Na tovary a služby sa rozpočtovala suma 22,5 mil. Sk. Na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí bolo určených 8,7 mil. Sk. Kapitálové výdavky na nákup kancelárskej techniky sa rozpočtovali v sume 1,0 mil. Sk.
Výdavky Správy zariadení Úradu vlády SR (SZÚV SR)
Výdavky Správy zariadení Úradu vlády SR (SZÚV SR) boli rozpočtované v sume 180 mil. Sk, z toho bežné výdavky v sume 128 mil. Sk a kapitálové výdavky v sume 52,0 mil. Sk. Mzdové výdavky boli rozpočtované v sume 41,2 mil. Sk, čo predstavovalo priemerný mesačný mzdový výdavok v sume 15 819 Sk. Odvody do poisťovní sa rozpočtovali v sume 14,4 mil. Sk a výdavky na tovary a služby v sume 72,7 mil. Sk.
Kapitálové výdavky rozpočtované na rok 2007 v sume 52,0 mil. Sk boli určené na rekonštrukcie, ktoré vyplývali zo stavu jednotlivých objektov v správe SZÚV SR (12,0 mil. Sk), nákup dopravnej techniky a kancelárskeho vybavenia. SZÚV SR zaisťovala ubytovacie a doplnkové služby. Na tieto činnosti bolo určených 99 úväzkov.
Výdavky Úradu vlády SR
Výdavky Úradu vlády SR boli na rok 2007 rozpočtované prostriedky takmer v sume 595 mil. Sk, z toho zo štátneho rozpočtu 537 mil. Sk a z Prechodného fondu vrátane spolufinancovania 57,9 mil. Sk. Bežné výdavky boli v sume 396 mil. Sk a kapitálové transfery v sume 60,3 mil. Sk. Mzdové výdavky boli rozpočtované v sume 114 mil. Sk. Priemerný mesačný mzdový výdavok bol 23 650 Sk. Na poistné sa rozpočtovala suma 39,9 mil. Sk, na tovary a služby suma 148 mil. Sk a na bežné transfery suma 174 mil. Sk.
Podpora projektov a aproximácia práva
Na projekty sa z prostriedkov Prechodného fondu poskytla suma 4,8 mil. Sk a na spolufinancovanie bola v kapitole VPS rozpočtovaná suma 365 tis. Sk. Na Euro Info servis verejnosti bola určená suma 9,8 mil. Sk. Na zabezpečenie prekladov právnych predpisov bola určená suma 3,5 mil. Sk. Sekcia Inštitútu aproximácie práva s 8 zamestnancami mala rozpočtované mzdové výdavky v sume 2,2 mil. Sk, poistné v sume 796 tis. Sk a na tovary a služby v sume 500 tis. Sk. Na sekciu európskych záležitostí sa rozpočtovali výdavky v sume 4,1 mil. Sk, z toho na mzdové výdavky v sume 2,6 mil. Sk, na poistné v sume 900 tis. a na tovary a služby v sume 600 tis. Sk. Na sekcii európskych záležitostí pracovalo 45 zamestnancov. Z prostriedkov Prechodného fondu sa poskytla suma 4,8 mil. Sk a v kapitole VPS sa rozpočtovala suma 365 tis. Sk. Na medzinárodné a európske záležitosti bolo vyčlenených 21,8 mil. Sk. Z nich bolo na mzdové výdavky určených 12,8 mil. Sk, na poistné 4,3 mil. Sk a na tovary a služby 4,6 mil. Sk.
Boj proti drogám
V rámci boja proti drogám sa v rozpočtovej kapitole rozpočtovali prostriedky v sume 96,7 mil. Sk. Z toho na projekty v oblasti protidrogovej politiky sa rozpočtovalo 34,7 mil. Sk a na spolufinancovanie z kapitoly VPS 5,4 mil. Sk. Na bežný transfer pre Protidrogový fond bola určená suma 45 mil. Sk. Národné monitorovacie centrum pre drogy malo spolu k dispozícii 11,6 mil. Sk, z toho na projekty v sume 4,6 mil. Sk. Počet zamestnancov vrátane Generálneho sekretariátu pre drogové závislosti a kontrolu drog bol 14 osôb, na ktorých sa zabezpečovali prostriedky spolu v sume 7,0 mil. Sk, z toho na mzdové výdavky v sume 4,3 mil. Sk, na poistné v sume 1,5 mil. Sk a na tovary a služby v sume 1,2 mil. Sk.
Podpora ľudských práv a menšín
V rámci podpory ľudských práv a menšín sa rozpočtovali prostriedky v sume 6,4 mil. Sk. Na sekcii ľudských práv a menšín pracovalo 17 osôb a zo sumy 6,4 mil. Sk sa na mzdové výdavky rozpočtovala suma 4,2 mil. Sk, na poistné 1,5 mil. Sk a na tovary a služby 720 tis. Sk.
Menšinová kultúrna politika a riešenie problematiky rómskych komunít
V rámci menšinovej kultúrnej politiky sa rozpočtovali v rozpočtovej kapitole prostriedky v sume 18,0 mil. Sk. V rámci riešenia problematiky rómskych komunít sa rozpočtovali v rozpočtovej kapitole prostriedky v sume 61,3 mil. Sk. Na podporu rómskej komunity bola určená suma 42,3 mil. Sk. Na riešenie rómskej problematiky bolo rozpočtovaných 19,0 mil. Sk. Mzdové výdavky predstavovali 8,1 mil. Sk, poistné 2,9 mil.
Územné plánovanie a výstavba SR
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR poskytne dotácie na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie, o ktoré mohli požiadať obce, mestá a vyššie územné celky. Tento rok ich získa až 95% úspešných žiadateľov, ktorým úrad prerozdelí viac ako 610-tisíc eur. Samosprávy tak dostanú príspevok, ktorý pokryje 80% celkových nákladov na obstaranie a spracovanie územných plánov v zmysle novej metodiky a štandardov alebo na digitalizáciu tých existujúcich. Nová legislatíva priniesla širšie možnosti, ako rozvíjať územie systematicky a udržateľne. Kľúčovým nástrojom kvalitného rozvoja je územný plán, prostredníctvom ktorého môžu obce, mestá a vyššie územné celky v záväznej časti využiť minimálnu a jednotnú škálu povinných a voliteľných priestorových a funkčných regulatívov a vytvoriť tak predpoklady pre svoj rozvoj. Keďže ide o náročný proces, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, okrem realizácie série odborných školení, aj tento rok poskytuje dotácie na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie.
„Slovensko sa môže rozvíjať len vďaka pevným základom. Našou prioritou preto ostáva podpora miest, obcí a vyšších územných celkov, ktoré sú v prvej línii pri prechode na nové pravidlá. Uvedomujeme si, že zavedenie novej metodiky a digitalizácia územného plánovania sú veľkou výzvou. Okrem finančnej pomoci, tento rok vo výške viac ako 610-tisíc eur, im preto poskytujeme aj individuálne konzultácie pri realizácii digitálnych územných plánov. Už dnes v tomto procese pomáhame viacerým obciam. Veríme, že spoločne vytvoríme jednotný a prepojený priestor pre celú krajinu,“ povedal Milan Valašík, predseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.
Dotáciu dostane takmer 40 obcí
O dotácie na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie tento rok požiadalo celkovo 41 obcí. Požiadať mohli o financovanie troch typov územnoplánovacej dokumentácie, a to návrh územného plánu obce, návrh územného plánu zóny a po novom aj návrh územného plánu mikroregiónu. Po prvýkrát tak mohli o dotácie na územné plány žiadať aj samosprávne kraje, ktoré po dohode viacerých obcí obstarávajú územný plán mikroregiónu. Tento rok túto možnosť nevyužil žiadny samosprávny kraj.
Žiadatelia podávali svoje žiadosti elektronicky, pričom prostredníctvom Portálu pre územné plánovanie podalo žiadosť 15 obcí a 26 obcí využilo podanie cez Ústredný portál verejnej správy. Komisia Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR schválila poskytnutie dotácií pre 39 z nich vo výške 80% oprávnených nákladov. Žiadosti, ktoré neboli schválené, nespĺňali všetky predpísané náležitosti riadne zverejnené vo výzve.
„Územný plán zohráva zásadnú úlohu pri rozvoji obcí a miest. Záleží nám na tom, aby sa rozvíjali ucelene a systematicky. Je preto kľúčové, aby do roku 2032 mali schválený územný plán v zmysle nového zákona. Dnes ho stále nemá takmer 40% obcí. Robíme všetko preto, aby sme tento stav zlepšili. Pomáhame nielen prostredníctvom financií, ale aj školeniami a metodickou podporou samospráv. Záleží nám na tom, aby sa naše obce rozvíjali s rešpektom historického kontextu a s víziou do budúcnosti,“ skonštatoval Ivan Zizič, podpredseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.
Podpora bude pokračovať
Cieľom dotácií je pomôcť samosprávam naplniť požiadavky zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, podľa ktorého musí mať každá obec do 31. marca 2032 schválený nový územný plán v digitálnej podobe. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR plánuje v podpore pokračovať. Koncom roka vyhlási novú výzvu na podávanie žiadostí o dotácie na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie.
tags: #prispevok #na #vystavbu #administrativnej #budovy