Vláda Slovenskej republiky sa v roku 2021 verejne ospravedlnila za sterilizácie žien vykonané v rozpore s právom a odsúdila porušovanie ľudských práv dotknutých žien. Tento krok bol reakciou na dlhodobý problém nezákonných sterilizácií, ktorý sa dotýkal predovšetkým žien zo sociálne slabších skupín, najmä Rómok.
Legislatívny zámer zákona o jednorazovom finančnom odškodnení žien sterilizovaných v rozpore s právom bol otvorený na pripomienkovanie do 7. marca. Slovensko prešlo za posledných 30 rokov zložitou cestou budovania demokracie a upevňovania právneho štátu. Táto cesta nebola vždy priamočiara a stretávala sa s rôznorodými dôsledkami prežitkov nedávnej minulosti. Jedným z príkladov, ktoré zrkadlia tieto snahy, je aj otázka sterilizácií, najmä v kontexte sociálne slabých žien.
História a kontext problému sterilizácií na Slovensku
V Slovenskej republike sa v minulosti objavili obvinenia z masového porušovania zákonov SR formou nezákonných sterilizácií. Tieto obvinenia sa týkali najmä rómskych žien a vyvolali rozsiahlu diskusiu na domácej i medzinárodnej scéne. Problém sterilizácií sa tak stal predmetom záujmu nielen vnútroštátnych orgánov, ale aj medzinárodných organizácií a inštitúcií.
Publikácia, ktorá upozornila na tieto praktiky, bola zverejnená v zahraničí skôr, než boli orgány Slovenskej republiky o tomto kroku informované. To vyvolalo otázky o transparentnosti a prístupe k informáciám v tejto citlivej oblasti.
Reakcia štátnych orgánov a medzinárodných organizácií
Na základe iniciatívy členov vlády SR začali vo veci konať všetky ústavné inštitúcie, ktoré v právnom štáte v takomto prípade konať majú. Prešetrenie zverejnených indícií bolo v gescii Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré ich prešetrilo z odborného hľadiska. Všetky relevantné orgány SR vyvrátili, že by v Slovenskej republike existoval systémový problém v oblasti sterilizácií. Vláda SR zároveň umožnila expertom medzinárodných organizácií a inštitúcií posúdiť celú záležitosť priamo v SR.
Pri dôkladnom prešetrení niektorých sterilizácií žien však boli zistené nedostatky procedurálneho charakteru. Tieto nedostatky sa týkali najmä informovaného súhlasu a dodržiavania práv pacientiek.
Vyšetrovanie a právne kroky
Na základe príkazu podpredsedu vlády z 22. januára 2003, list č. 160/03 CSY, Sekcia ľudských práv a menšín ÚV SR podala 23. januára 2003 trestné oznámenie pre podozrenie z vykonávania nedobrovoľnej násilnej sterilizácie rómskych žien, čím by mohol byť spáchaný trestný čin ublíženia na zdraví (§221-224).
Podpredseda vlády SR Pál Csáky požiadal 27. januára 2003 ministra vnútra SR o zvýšenú pozornosť a dohľad nad vyšetrovaním v oblasti ich pôsobnosti (resp. Generálnu prokuratúru SR). Vyšetrovateľ Krajského úradu justičnej polície PZ SR v Košiciach začal trestné stíhanie pre trestný čin genocídia podľa § 259 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Neskôr bol tento trestný čin ublíženia na zdraví (§221-224) zmenený na trestný čin genocídia (§259 ods. 1 písm. b) na základe oznámenia dvoch poškodených rómskych žien.
Generálna tajomníčka Amnesty International, p. Irene Khan, vo svojom liste adresovanom podpredsedovi vlády SR P. Csákymu (kópie listu boli zaslané ministrom D.Lipšicovi, V.Palkovi, E.Kukanovi, generálnemu prokurátorovi M. Hanzelovi, splnomocnenkyni K.Tóthovej) vyjadrila znepokojenie nad prípadmi údajných nedobrovolných sterilizácií rómskych žien.
Medzinárodná odozva a monitoring
Na základe vlastnej iniciatívy sa prípadom začali zaoberať aj medzinárodné organizácie. 30. januára 2003 p. Ina Zoon, p. Barbora Bukovská a p. Petra Hanáková informovali komisára pre ľudské práva Rady Európy o európskej stratégii rozvoja sexuálneho a reprodukčného zdravia. Pozíciu Slovenska na zasadnutí výboru obhajoval poslanec NR SR J. Baška.
Komisár EK G. Telo i duša, a uvítal okamžitú reakciu podpredsedu vlády SR Pála Csákyho. Podpredseda vlády P. J.M. Wiersma, spravodajca EP pre SR na Slovensku, sa 6. februára 2003 stretol so zástupcami mimovládnych organizácií. Jednou z tém stretnutia boli aj údajné sterilizácie. J.M. Wiersma sa zaujímal o priebeh vyšetrovania a o opatrenia, ktoré boli prijaté na zabránenie opakovaniu podobných prípadov.
Prieskumná návšteva a ďalšie kroky
Poslankyňa Christine McCafferty bola oficiálne pozvaná na tzv. prieskumnú návštevu (z angl. fact-finding mission) týkajúcu sa priebehu vyšetrovania podozrení o nedobrovolných sterilizáciách rómskych žien. Program návštevy bol vypracovaný na základe odporúčaní Stálej Misie SR pri RE zo dňa 7.2.2003 a 14.2.2003. Sekretariát výboru prevzal pozvánku pre poslankyňu Ch. McCafferty a prisľúbil jej promptné doručenie.
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Londýne informovalo dňa 27. februára 2003 o záujme o túto problematiku. Paul Stinchcomb, poslanec Labour Party v Snemovni reprezentantov pre Willinghborough a Rushden v Northamptonshire, prejavil záujem o informácie týkajúce sa tejto témy. Uviedol, že sa zaujíma o správu /European Dialogue/ a Rómske práva a prístup k spravodlivosti v Európe /Roma Rights and Access to Justice in Europe/. Zdôraznil, že situácia Rómov je dôležitou otázkou pre krajiny východnej Európy, ktoré majú vstúpiť do EÚ.
Súdne rozhodnutia a závery vyšetrovania
V odvolacom konaní, Krajský súd v Košiciach rozhodol, že Rómka M. B. bola nezákonne sterilizovaná v Nemocnici s poliklinikou (NsP) v Gelnici. Súdny spor iniciovala M. B., ktorá tvrdila, že bola sterilizovaná v roku 1986 ako 17-ročná pri druhom pôrode. Po rozsudku OS v Spišskej Novej Vsi v neprospech Rómky, sa M. B. odvolala na Krajský súd v Košiciach. Ten po rozsiahlych dokazovaniach žalobu zamietol a prvostupňový rozsudok plne potvrdil.
Na internetovej stránke MZ SR bol 19. marca 2003 zverejnený anglický preklad správy. Na zasadnutí bol k dispozícii anglický preklad.
Výzvy a spolupráca
Dňa 1. apríla 2003 TASR zverejnila výzvu adresovanú nezákonne sterilizovaným Rómkam, aby vypovedali na ktoromkoľvek útvare Policajného zboru. Ministerstvo vnútra SR vyzvalo všetky obete nezákonných sterilizácií, aby spolupracovali pri vyšetrovaní.
8. Vítame rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade V. C. „Rozhodnutie súdu vítame, pretože Súd potvrdil, čo Poradňa tvrdila od svojho založenia pred desiatimi rokmi, a síce, že rómske ženy boli v nemocniciach násilne sterilizované bez ich informovaného súhlasu.“
„Tento prípad je významným prelomom v úsilí, ktoré vedie k vyrovnaniu sa s praxou násilných sterilizácií rómskych žien na Slovensku. Avšak ide len o vrchol ľadovca.“
„Verím v spravodlivosť a preto som podala na súd tento prípad. Je pre mňa nesmiernym zadosťučinením, že po toľkých rokoch súd uznal, že došlo k porušeniu mojich práv,“ povedala pani V. C., sťažovateľka v tomto prípade, ktorej Európsky súd priznal v konaní anonymitu, t. j. Sťažovateľka, rómska žena, bola násilne sterilizovaná v nemocnici v Prešove dňa 23. augusta 2000, pri pôrode jej druhého dieťaťa.
Ako je zrejmé z jej zdravotnej dokumentácie, krátko pred tým, ako bol jej pôrod ukončený cisárskym rezom, keď bola sťažovateľka v bolestiach a mala kontrakcie každé tri minúty, jej zdravotnícky personál dal do pôrodopisu podpísať, že žiada o sterilizáciu. Sťažovateľke bolo povedané, že musí uvedenú „žiadosť“ podpísať „inak pri ďalšom pôrode zomrie ona alebo dieťa“. Sťažovateľka aj napriek tomu, že nerozumela, čo sterilizácia znamená „žiadosť“ podpísala, pretože mala veľký strach, že by pri ďalšom pôrode zomrela.
Sťažovateľka sa následne, od roku 2004 domáhala na slovenských súdoch, vrátane Ústavného súdu SR, ospravedlnenia a odškodnenia, ale všetky jej žaloby boli zamietnuté. Dnešné rozhodnutie, ktorým Európsky súd sťažnosti vyhovel, je prvým z viacerých prípadov násilne sterilizovaných rómskych žien. Súd konštatoval porušenie práva na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaníma práva na ochranu súkromného a rodinného života.
Európsky súd odmietol tvrdenie, že sterilizáciu bolo nutné vykonať zo „zdravotných dôvodov“, pretože sterilizácia nie je život zachraňujúci úkon a k jej vykonaniu bol nevyhnutný informovaný súhlas sťažovateľky.
„Spôsob, akým sa personál nemocnice choval bol paternalistický, pretože v praxi neboli sťažovateľke ponúknuté žiadne možnosti, iba to, aby súhlasila s procedúrou, ktorú lekári považovali za vhodnú,“ uvádza Súd v svojom rozhodnutí. „Sterilizácia ťažko zasiahla do fyzickej integrity sťažovateľky, pretože bola zbavená jej reprodukčných schopností… Lekársky personál tvrdo ignoroval právo na osobnú autonómiu a možnosť voľby.“
Týmto vyslovujeme poďakovanie všetkým spolupracovníkom/spolupracovníčkam Poradne a jej členom/členkám, za ich čas, úsilie, vytrvalosť a nasadenie, ktorými sa usilujú o uznanie zodpovednosti slovenskej vlády za prax násilných sterilizácií a za odškodnenie obetí. Pani V. C. srdečne blahoželáme. Jej a aj ostatným násilne sterilizovaným rómskym ženám, ktoré podali sťažnosti proti Slovenskej republike, ďakujeme a vyjadrujeme im obdiv za ich obrovskú odvahu a za to, že sa postavili za svoje práva.
Odškodnenie a legislatívne zmeny
Osoby, ktoré boli v rokoch 1966 až 2004 sterilizované bez svojho informovaného súhlasu, sa majú konečne dočkať spravodlivosti. „V prípade pochybností o zákonnosti sterilizácie sa bude rozhodovať v prospech žiadateľa o odškodnenie,“ uvádza ministerstvo v pripravovanom návrhu.
Tento zákon je súčasťou širšieho balíka 27 legislatívnych zmien, ktoré rezort spravodlivosti plánuje zaviesť v roku 2025. Zmeny v tejto oblasti vychádzajú z odporúčaní medzirezortnej pracovnej skupiny a implementujú rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva.
Ako pripomenul minister Susko, v rokoch 1966 až 2004 dochádzalo k sterilizáciám bez riadneho informovaného súhlasu dotknutých osôb, pričom im boli za tento zákrok sľubované sociálne dávky. „V časti vymedzeného obdobia k porušovaniu ľudských práv dochádzalo aj sociálnou politikou štátu, ktorá ovplyvňovala reprodukčné správanie obyvateľstva prisľúbením sociálnej dávky občanom, ktorí sa podrobili sterilizácii v ‚záujme zdravej populácie a na prekonanie nepriaznivých životných pomerov rodiny‘.“
Poskytnutie odškodnenia za sterilizácie má mať nielen finančný rozmer. Nejde o prvý pokus odškodniť dotknuté osoby. Napríklad v roku 2023 poslanec Národnej rady SR Peter Pollák z hnutia OĽaNO prišiel s iniciatívou na odškodnenie osôb, ktoré boli v minulosti protiprávne sterilizované. V roku 2023 Pollák prízvukoval, že v susednom Česku po prijatí podobného zákona v tom krátkom čase evidovali približne 500 žiadostí o odškodnenie. V roku 2024 túto iniciatívu zas na stôl predložilo Progresívne Slovensko. Podľa poslankyne Beáty Jurík by výška odškodnenia tentoraz mala dosiahnuť minimálne 12-tisíc eur.
Pre kontext, vláda sa za nezákonné sterilizácie oficiálne ospravedlnila v roku 2021. Spravodlivosti sa však doteraz obetiam nehumánnej praxe nedostalo. Práve preto by mal celý proces spadať pod ministerstvo spravodlivosti, ktoré PS považuje za najkompetentnejší orgán.
Podľa dokumentácie Poradne pre občianske a ľudské práva sa sterilizácie vykonávali už počas komunistického režimu, keď boli rómske ženy finančne motivované k podstúpeniu zákroku. „Približne sto žien hovorilo o sterilizácii po páde komunizmu. Polovica z nich vedela, že ich sterilizovali počas pôrodu cisárskym rezom. Zdravotnícky personál často používal zavádzajúce či zastrašujúce informácie.“
„Tvrdili im, že sterilizácia bola nutná z dôvodu ochrany ich života či záchrany života ich nenarodeného dieťaťa. Mnohé ženy nemali o zákroku ani tušenie. O tom, že už nikdy nebudú môcť mať deti, sa dozvedeli až po prebudení z narkózy. Niektoré mali len podozrenie, keď už nemohli otehotnieť.“
„Väčšina si spomenula, že tesne pred pôrodom cisárskym rezom im dávali podpisovať nejakú listinu, čo bol možný súhlas.“
Opoziční poslanci parlamentu z Hnutia Slovensko a Za ľudí navrhujú odškodniť obete nezákonných sterilizácií, pre ktoré chcú presadiť jednorazové finančné odškodnenie.
Hlavným cieľom návrhu zákona je podľa predkladateľov zaistiť odškodnenie obetí sterilizácií, ktoré sa udialo v rozpore s právom, a to pre všetky obete od roku 1966 do roku 2004.
„Návrh zákona reaguje na pozitívny záväzok štátu zabezpečiť efektívnu nápravu pri porušovaní ľudských práv a zároveň má ambíciu napraviť krivdu spôsobenú komunistickou politikou v oblasti reprodukčného zdravia skupiny žien,“ vysvetlili predkladatelia.
Kto môže žiadať o odškodnenie
V návrhu sa zadefinoval okruh oprávnených žiadateľov o odškodnenie aj postup pri uplatnení nároku na vyplatenie. Prvou podmienkou je časové obdobie, v ktorom došlo k vykonaniu sterilizácie. Oprávnenou osobou má byť osoba, ktorá sa podrobila sterilizácii v spomínanom období od 1. júla 1966 do 31. decembra 2004.
Druhá podmienka je vymedzená územnou pôsobnosťou zákona, a to na sterilizácie vykonané v rozpore s právom v rozhodnom období výlučne v zdravotníckom zariadení na území Slovenskej republiky. Tretia podmienka vymedzujúca okruh oprávnených osôb stanovuje, že nárok na odškodnenie majú osoby, ktoré boli sterilizované v rozpore s právom.
Za orgán štátnej správy, ktorý bude vykonávať tento zákon, predkladatelia ustanovujú Ministerstvo spravodlivosti SR. Nároku na odškodnenie sa budú môcť oprávnené osoby dožadovať formou písomnej žiadosti, ktorá musí medzi inými obsahovať popis rozhodujúcich okolností, za ktorých došlo k výkonu sterilizácie, a to najmä označenie zdravotníckeho zariadenia a uvedenie časového údaju, kedy došlo k sterilizácii. Na preukázanie nároku na odškodnenie bude k žiadosti nutné pripojiť výpis zo zdravotnej dokumentácie, alebo iné doklady preukazujúce skutočnosti, že došlo k výkonu sterilizácie v rozpore s právom.
„V roku 2003 správa viacerých mimovládnych organizácií poukázala na skutočnosti, že v niektorých zdravotníckych zariadeniach, predovšetkým na východnom Slovensku, naďalej dochádzalo k výkonu sterilizácií predovšetkým žien z marginalizovaných rómskych komunít, bez získania adekvátneho informovaného súhlasu,“ píše sa v dôvodovej správe.
Výška finančného odškodnenia
Predkladatelia uvádzajú, že legislatívny zámer zákona o jednorazovom finančnom odškodnení osôb sterilizovaných v rozpore s právom vedie k zvýšeniu príjmov domácností, v ktorých sa nachádza žena sterilizovaná v rozpore s právom, a to konkrétne vo výške jednorazového vyplatenia odškodnenia v sume 12 000 eur. Odhad oprávnených žiadateliek je do 1 000 žien.
Návrh má vplyv na marginalizované rómske komunity, keďže podľa doterajších výskumov práve ženy z marginalizovaných rómskych komunít podstupovali sterilizáciu v rozpore s právom.
„Je vysoký predpoklad, že návrh zákona pozitívne ovplyvní najmä skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, keďže k výkonu sterilizácie v rozpore s právom dochádzalo predovšetkým u žien z marginalizovaných rómskych komunít,“ píše sa v dôvodovej správe.
Nacistický důstojník, který vraždil děti před očima jejich rodičů: „Bestie z Osvětimi“: G. Palitzsch
Účinnosť zákona predkladatelia navrhujú od 1.