Príspevok na návrat domov pre azylantov v Slovenskej republike: Legislatíva, proces a alternatívy

Slovenská republika, podobne ako ostatné krajiny Európskej únie, rieši otázku migrácie a integrácie cudzincov. V tejto súvislosti zohráva dôležitú úlohu aj poskytovanie príspevkov na návrat domov pre azylantov. Tento článok sa zameriava na podmienky a súvislosti spojené s týmto príspevkom v kontexte slovenskej legislatívy a praxe.

Legislatívny rámec

Problematiku azylu a integrácie cudzincov upravuje viacero zákonov Slovenskej republiky. Kľúčovým je zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon definuje podmienky udelenia azylu, doplnkovej ochrany a tiež upravuje práva a povinnosti žiadateľov o azyl a osôb, ktorým bola medzinárodná ochrana poskytnutá. Medzi ďalšie relevantné zákony patria:

• Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky vstupu, pobytu a vycestovania cudzincov z územia Slovenskej republiky.
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, ktorý upravuje práva a povinnosti v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí, vrátane detí cudzincov.
• Zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky.
• Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje trestnoprávnu zodpovednosť cudzincov na území Slovenskej republiky.
• Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v súčasnosti novelizuje zákon o azyle. Cieľom novely je nanovo ustanoviť predlžovanie lehoty na rozhodovanie v konaní o azyle, rozšíriť dôvody na zánik azylu a doplnkovej ochrany, ustanoviť nový dôvod na prerušenie konania o udelenie azylu a spresniť relevantné ustanovenia upravujúce práva a povinnosti žiadateľa.

Proces azylového konania

Azylové konanie začína vyhlásením cudzinca na príslušnom policajnom útvare o tom, že žiada o udelenie azylu v SR. Po podaní vyhlásenia so žiadosťou o azyl v SR je osoba umiestnená do záchytného tábora Humenné. V tomto zariadení prebiehajú prvotné administratívne úkony, zdravotné vyšetrenia a začína proces posudzovania žiadosti o azyl. Po ukončení potrebných úkonov je žiadateľ presunutý do pobytového tábora. Pobyt v záchytnom tábore zvyčajne nepresahuje viac ako 30 dní.

Slovenská republika má dva pobytové tábory:

• Pobytový tábor Rohovce: azylové zariadenie je určené najmä pre žiadateľov o azyl - mužov jednotlivcov.
• Pobytový tábor Opatovská Nová Ves: azylové zariadenie určené predovšetkým pre zraniteľné skupiny žiadateľov o azyl ako sú napríklad rodiny, ženy, osoby s vážnejšími zdravotnými ťažkosťami, staršie osoby a pod.

Žiadateľ o azyl má prístup na pracovný trh po 6 mesiacoch od podania žiadosti o azyl.

Práva žiadateľa o azyl

Žiadateľ je podľa novely do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu oprávnený zdržiavať sa na území Slovenska. Naopak, nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenska, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a ministerstvo už v minulosti zamietlo žiadosť o udelenie azylu. Žiadateľ alebo iný účastník azylového konania má podľa novely právo byť v styku s úradom vysokého komisára a mimovládnymi organizáciami, ktoré sa na území Slovenska zaoberajú starostlivosťou o žiadateľov a azylantov.

Informácie o žiadosti o azyl

Ministerstvo alebo iný orgán verejnej správy nesmie bez súhlasu dotknutej osoby poskytnúť krajine pôvodu informácie o tom, že cudzinec podal žiadosť o udelenie azylu a o dôvodoch takejto žiadosti, aj vtedy, ak azyl alebo doplnková ochrana zanikli alebo cudzinec už nie je žiadateľ.

Bezpečnostné aspekty

Ministerstvo si na posúdenie žiadosti o udelenie azylu žiadateľa staršieho ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí mu zašlú svoje stanovisko obsahujúce súhlas alebo nesúhlas s udelením azylu alebo s poskytnutím doplnkovej ochrany. SIS a VS v stanovisku posúdia nebezpečnosť žiadateľa pre bezpečnosť SR. V konaní o udelení azylu má rezort rozhodnúť do šiestich mesiacov. K predĺženiu lehoty môže dôjsť, "ak si rozhodovanie o žiadosti o udelenie azylu vyžaduje posúdenie zložitých skutkových a právnych otázok alebo veľký počet žiadateľov podalo súčasne žiadosť o udelenie azylu a je veľmi zložité rozhodnúť o nej".

Podmienky udelenia azylu a doplnkovej ochrany

Azyl sa udeľuje, ak má osoba v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaná za uplatňovanie politických práv a slobôd. To znamená, že azyl je udeľovaný najmä z dôvodu individuálneho nebezpečenstva. Osoba s udeleným azylom má na území SR trvalý pobyt. Tejto osobe sa vydáva doklad o pobyte, v ktorom je uvedený názov „azylant“ s platnosťou na 10 rokov.

Doplnková ochrana sa poskytuje na dobu určitú, t.j. po dobu kým hrozba alebo vážne nebezpečenstvo v krajine pôvodu naďalej pretrváva (všeobecné nebezpečenstvo a pod.). Doplnková ochrana sa poskytuje na 1 rok s možnosťou predĺženia na ďalšie dva roky. Cudzincovi, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana, má na území SR prechodný pobyt. Osoba s udeleným azylom alebo poskytnutou doplnkovou ochranou nepotrebuje pracovné povolenie. Azylant alebo cudzinec s poskytnutou doplnkovou ochranou je zaradený do kategórie "znevýhodnených uchádzačov na trhu práce".

Dôvody na zamietnutie doplnkovej ochrany

Žiadateľovi, ktorý má viac štátnych občianstiev a odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom, rezort podľa novely neposkytne takzvanú doplnkovú ochranu, pokiaľ nehrozí, že by bol v prípade návratu v krajinách vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Rovnako na ochranu nemá nárok žiadateľ, ktorý nie je vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v inej časti krajiny pôvodu alebo má v nej prístup k ochrane pred vážnym bezprávím. Dôvodom na odmietnutie je tiež to, že žiadateľ pred vstupom na územie Slovenska spáchal iný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej päť rokov a krajinu pôvodu opustil len z dôvodu, aby sa vyhol trestnému stíhaniu.

Azyl z humanitárnych dôvodov

Azyl možno udeliť aj z humanitných dôvodov, ktoré môže zvážiť správny orgán. Na tento druh azylu však nie je právny nárok.

Integrácia a alternatívy k príspevku na návrat domov

Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „migračný úrad“) zodpovedá za príjem žiadateľov o azyl na území Slovenskej republiky, za udelenie/neudelenie medzinárodnej ochrany a spoluzodpovedá aj za integráciu osôb s udelenou medzinárodnou ochranou v Slovenskej republike. Migračný úrad zamestnáva dvoch integračných manažérov, a to pre východ a západ Slovenska. Náplň integračných manažérov ako terénnych pracovníkov spočíva v uľahčovaní komunikácie a hľadaní spoločných prienikov medzi inštitúciami a migračným úradom, v uľahčovaní kontaktu medzi inštitúciami a samotnými osobami s udelenou medzinárodnou ochranou.

Ak sa cudzinec rozhodne zostať na Slovensku, existujú integračné programy, ktoré spravuje Migračný úrad MV SR v spolupráci s mimovládnymi organizáciami. Tieto programy pomáhajú cudzincom integrovať sa do spoločnosti prostredníctvom jazykových kurzov, pracovného poradenstva a sociálnej pomoci.

Príručka pre žiadateľov o azyl

Migračný úrad vypracoval príručku "Nový štart v Slovenskej republike" pre žiadateľov o azyl s osoby s medzinárodnou ochranou vo viacerých jazykoch. Informácie obsiahnuté v príručke sú spracované do finálnej podoby tak, aby poskytli cudzincom žiadajúcim o azyl v SR reálny obraz o našej krajine odrážajúci hodnoty krajiny ako aj isté „očakávania" občanov Slovenskej republiky smerom k cudzincom. V oblasti integrácie spolupracuje s mimovládnym sektorom, a to na zmluvnej báze medzi mimovládnou organizáciou a ministerstvom vnútra. Mimovládne organizácie zabezpečujú pre osoby s udelenou medzinárodnou ochranou asistenciu pri zabezpečovaní ubytovania, výučbu slovenského jazyka, pracovné poradenstvo, psychologické a právne poradenstvo.

Modely integrácie

V kontexte integrácie cudzincov sa stretávame s rôznymi modelmi:

• Asimilačný model

  V asimilačnom modeli sú migranti vnímaní ako rovnoprávni členovia spoločnosti za predpokladu, že prijmú za svoje kultúrne vzorce hostiteľskej krajiny. Model uprednostňuje jednostranný intenzívny proces adaptácie cudzincov do prijímajúcej spoločnosti.

• Multikulturalizmus

  Multikulturalizmus nepredpokladá vytváranie nátlaku na prisťahovalcov, aby si osvojili kultúrne vzorce správania domácej spoločnosti; naopak, uznáva legitimitu rozličných kultúr a rovnosť etnických menšín. Tento model predstavuje určitý kompromis, kedy je adaptácia obojsmerná. Migranti akceptujú politický rámec hostiteľskej spoločnosti a prispievajú k formovaniu spoločnej kultúry. Väčšinová spoločnosť ich rešpektuje a podporuje rôznorodosť, pričom pravidlá definuje štát. Základným predpokladom pre úspešnú integráciu je osvojenie si jazyka hostiteľskej spoločnosti, ako aj rešpektovanie jej základných hodnôt a právnych i kultúrnych noriem.

Dobrovoľný návrat a reintegrácia

Asistované dobrovoľné návraty a reintegrácie (AVRR) sa poskytujú na celom svete štyri desiatky rokov. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF). Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí. Od roku 2004 do 31. decembra 2024 IOM asistovalo pri návrate 1 835 cudzincom, ktorí sa vrátili do 68 krajín alebo oblastí/miest na celom svete. Od roku 2004 do 31. decembra 2024 IOM pomohla pri reintegrácii po návrate 376 jednotlivcom alebo rodinám v 40 krajinách na celom svete.

Prehľad reintegračnej pomoci IOM (2010 - 2023)

*Odkazy na Kosovo je potrebné chápať v kontexte rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č.

Administratívne a súdne vyhostenie

Slovenská legislatíva rozlišuje dva typy vyhostenia:

• Administratívne vyhostenie

  Podľa zákona o pobyte cudzincov je to rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území SR a je povinný opustiť územie SR, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu.

• Súdne vyhostenie

  Jeden z druhov trestov, ktorý môže podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej „Trestný zákon“) súd uložiť páchateľovi trestného činu, ktorý nie je občanom SR ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola poskytnutá doplnková ochrana. Trest vyhostenia nemôže súd okrem iného a za splnenia zákonom stanovených podmienok uložiť ani občanovi členského štátu EÚ alebo občanovi zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Readmisné dohody

Readmisné dohody upravujú podmienky odovzdávania a preberanie osôb, ktoré vstúpili alebo sa zdržiavajú na území členského štátu nelegálne. Pri všetkých aktivitách členských štátov platí, že prednosť je daná dobrovoľnému návratu osôb a až v prípade nemožnosti takéhoto prístupu je nutné pristúpiť k nútenému návratu.

tags: #prispevok #na #navrat #domov #pre #azylantov