Zlyhanie zdravotnej starostlivosti: Prípady chýb a pochybení na Slovensku

Väčšina z nás vstupuje do zdravotníckych zariadení s plnou dôverou, očakávajúc pomoc a úľavu. Veríme, že nám lekári a sestričky poskytnú tú najlepšiu možnú starostlivosť. Čo sa však stane, ak sa táto dôvera naruší? Ak sa starostlivosť, ktorú dostaneme, ukáže ako chybná a spôsobí nám bolesť, utrpenie alebo dokonca trvalé následky? Je to jedna z najťažších životných situácií, ktorá môže zasiahnuť nielen pacienta, ale aj celú jeho rodinu.

Zlyhania v zdravotníctve sa prejavujú v rôznych oblastiach, od finančných problémov nemocníc a rozdielnych platieb od zdravotných poisťovní, cez dlhé čakacie doby na zákroky, až po konkrétne prípady pochybení a nedostatkov v starostlivosti o pacientov.

Prípady pochybení v slovenskom zdravotníctve

Slovenské zdravotníctvo sa stretáva so systémovými chybami, ktoré majú vážne dôsledky pre pacientov. Podobné príbehy sa odohrávajú pomerne často v každej slovenskej nemocnici. Rozuzlenia týchto príbehov však nesúvisia len s tým, či medicína dokáže liečiť konkrétnu diagnózu, či má zdravotníctvo peniaze alebo nie. Niekedy o osude pacienta rozhodujú zdanlivo detaily, zdanlivo náhody a zdanlivo len dni v týždni.

Prípad pani Magdy: Krvácanie z konečníka po operácii vaječníkov

Z druhého poschodia nemocnice z operačnej sály vezú na izbu pani Magdu. Cíti, že krváca z konečníka. Operovali ju však na vaječníky. Hovorí to sestre, tá bez mihnutia oka hovorí, že z konečníka krvácať nemôže. Pani Magda bude v nemocnici krvácať ďalšie tri dni, kým si niekto v nemocnici všimne, že je to naozaj z konečníka, pretože jej nesprávne namiešali roztok klyzmy.

Tragédia mladého chlapca: Prasknutá slezina

V rovnakom čase privážajú na centrálny príjem mladého chlapca, ktorého na bicykli zrazila dodávka. Chlapec prišiel po svojich, razil z neho alkohol, mal pár odrenín, trochu ho bolí hrudník, údajne si udrel hlavu. Po hodine strávenej v plnej čakárni odchádza na pozorovanie na oddelenie. Štyria lekári po sebe bez aktualizácie vyšetrenia prepíšu klinický nález z centrálneho príjmu, tri sestry po sebe mu odmerajú tlak. V noci chlapec upadne do bezvedomia a ráno je mŕtvy, pretože mu na dve doby praskla slezina.

Pán Eugen a popálenina žieravinou

Pán Eugen dostal akútny zápal prívesku slepého čreva, operácia prebehla v poriadku, na kožu chrbta mu však priamo na operačnej sále omylom vyliali akúsi žieravinu. Zobudil sa po operácii s dvoma ranami: jednou na bruchu, druhou na chrbte. Keď odchádza domov, primár mu povie, nech si to popálené miesto dá obodovať znalcovi a že nech potom napíše na riaditeľstvo nemocnice list.

Smrť dieťaťa na jednotke intenzívnej starostlivosti

Na treťom poschodí zomiera dieťa na jednotke intenzívnej starostlivosti. Pod kožou má desivé splývajúce krvácania, vysoké teploty, krváca do nadobličiek a lekári okolo neho robia, čo môžu v trojhodinovom márnom boji s meningokokovou sepsou. Za dvermi sa nervózne prechádza otec dieťaťa, lekár oznamuje správu o úmrtí. Otec obviňuje, ohrozuje a verejne zastrašuje lekárku, ktorá dieťa videla ešte ráno v ambulancii, že mu nenasadila antibiotiká. Ona na to však nemala v danom čase dôvod.

Pán Alojz a karcinóm pankreasu

Pán Alojz sedí pred gastroenterológom v ambulancii a práve počúva, že vzhľadom na svoj stav by potreboval čo najskôr CT vyšetrenie, pretože nie je celkom jasné, čo to tam okolo pankreasu má. Lekár mu ho objedná a dostane termín o tri mesiace. Život ide ďalej a karcinóm pankreasu ticho víťazí.

Prípad pána Ladislava v galantskej nemocnici

Slovenská televízia uverejnila príbeh pána Ladislava, ktorý zarezonoval celým Slovenskom. Ten po dobu desiatich dní ležal na chodbe v nemocnici Sv. Lukáša v Galante. Príčinou smrti malo byť podľa Reportérov RTVS podchladenie a zlyhanie orgánov. „Našli sme ho ležať na podlahe na nemocničnej chodbe s tým, že bol úplne dezorientovaný. Pomaly mu bilo srdce, bol brutálne podchladený,“ popísala pre RTVS okolnosti dobrovoľníčka z komunity sv. Egídia. Lekári vraj stav pacienta nepovažovali za dostatočný na hospitalizáciu a neprijalo ho ani žiadne sociálne zariadenie či útulok. K prípadu sa vyjadrila aj riaditeľka galantskej nemocnice Alexandra Pavlovčinová. Tá pre RTVS zdôraznila, že sa pravidelne s takýmito prípadmi zamestnanci nemocnice stretávajú. Príbeh nepovšimnutého pacienta v galantskej nemocnici pobúril Slovensko, rozprúdil diskusiu na sociálnych sieťach aj v organizáciách, ktoré pomáhajú ľuďom bez domova. Začali sa o neho zaujímať médiá na Slovensku aj v Česku.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) začal konanie za účelom vypracovania konzultantských posudkov a posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Táto situácia odhalila hlboké nedostatky v systéme poskytovania zdravotnej a sociálnej starostlivosti na Slovensku, zvlášť v prípade ľudí bez domova alebo ľudí v ťažkej životnej situácii. Reportéri zistili, že k takémuto incidentu už v minulosti došlo. Útulky a iné sociálne zariadenia čelia obrovskému tlaku a nedostatku kapacity. Tieto prípady poukazujú na zlyhania systému pri poskytovaní základnej starostlivosti a dôstojnosti pre ľudí v núdzi.

ÚDZS uzavrel vyšetrovanie tragického prípadu, ktorý sa odohral ešte začiatkom tohto roka v galantskej nemocnici. Prípad sa týkal bezdomovca, ktorý niekoľko dní ležal na podlahe v nemocničnej čakárni, kým mu nakoniec zlyhali orgány a zomrel. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou začal v prípade dňa 7. 2. 2024 výkon dohľadu z vlastnej iniciatívy u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Nemocnica s poliklinikou sv. Lukáša Galanta, a. s., ktorý bol skončený dňa 23. 9. 2024.

Bezdomovca v novembri 2023 priviezli do galantskej nemocnice kvôli zápalu močových ciest a ďalším zdravotným problémom. Lekári ho liečili štyri dni, po ktorých ho záchranná služba previezla do Šaľe, kde ho plánovali umiestniť do krízového centra. To však nebolo možné, pretože centrum nebolo bezbariérové a muž nebol schopný chodiť. Kým sa zodpovedné orgány snažili nájsť pre muža prístrešie, on sa vrátil do galantskej nemocnice - presnejšie do jej čakárne, kde strávil niekoľko dní. Neskôr bol opäť prijatý na oddelenie urgentného príjmu, kde o pár dní zomrel.

Zámena roztokov pri kolonoskopii v Bratislave

Bratislavská nemocnica riešila nepríjemný problém, keď niekoľko pacientov po kolonoskopickom vyšetrení skončilo na nemocničnom lôžku. Podľa zdrojov zo zdravotníctva mohla byť príčinou zámena roztokov použitých pri zákroku. Prípad už vyšetrovala polícia.

Bratislavská Nemocnica sv. Michala patriaca pod Ministerstvo vnútra SR riešila prípady niekoľkých pacientov, ktorí skončili po kolonoskopii hospitalizovaní v nemocnici s vážnymi zdravotnými problémami. Dôvodom bolo zrejme to, že pri výplachu čreva použili nesprávny roztok. Informáciu o tom, že pri zákrokoch v bratislavskej Nemocnici sv. Michala došlo k zámene roztokov, potvrdili tri od seba nezávislé zdroje zo zdravotníckych kruhov vrátane lekára pôsobiaceho v Nemocnici sv. Michala.

V priebehu minulého týždňa sa v Nemocnici sv. Michala vyskytli neštandardné reakcie u siedmich pacientov po použití technológie pri kolonoskopickom vyšetrení. Zo siedmich pacientov bolo hospitalizovaných päť pacientov.

Podľa zdrojov denníka pri výplachu čreva došlo k tomu, že do oplachového roztoku v nemocnici namiesto simetikónu primiešali toxický formaldehyd. Simetikón je liečivo, ktoré sa používa na zmiernenie príznakov nadúvania a plynatosti. Naopak formaldehyd má dezinfekčné a čistiace účinky a používa sa napríklad na sterilizáciu lekárskych pomôcok a tiež na zakonzervovanie polypov z hrubého čreva predtým, ako ich pošlú na ďalšiu diagnostiku. Formaldehyd je toxický a rakovinotvorný.

Tri zdroje potvrdili denníku, že zámena roztokov o pacientov vyvolala zápal hrubého čreva. Hovorkyňa neodpovedala na otázku, či skutočne pri kolonoskopii došlo k zámene roztokov. Poprela však informáciu, že by u niektorého z pacientov došlo k prederaveniu hrubého čreva. Už v utorok však uviedla, že špeciálne zriadená komisia na prešetrenie prípadu sa rozhodla neodkladne kontaktovať orgány činné v trestnom konaní, keďže príčinu zdravotných komplikácii u pacientov nebolo možné zistiť. Nemocnica preventívne pozastavila endoskopický program. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou už začal kontrolu v Nemocnici sv. Michala v Bratislave. Polícia prípad vyšetrovala.

Príčiny lekárskych pochybení a systémové nedostatky

Lekárske omyly a sťažnosti pacientov stúpajú. To však nemusí nutne znamenať, že lekárske omyly a chyby pribúdajú. Ľudia sa skôr v iných sférach naučili dostávať lepšie služby a pocit, že si ich niekto váži ako klientov. Preto je tu tendencia sa sťažovať práve na zdravotníctvo, ktoré je stále výrazne nedofinancované a vidieť to na prvý pohľad. Zaostáva tiež spôsobom komunikácie s pacientom.

Chyby v komunikácii a absencia mena pacienta

Častou črtou lekárskych správ, prepisov súdnych pojednávaní a výpovedí pacientov je, že veľa konkrétnych liečebných postupov sa odohráva bez mena pacienta a lekára. Pacient v ústach lekára nemá jednoducho svoje meno, tobôž titul. V rámci minimalizácie a prevencie možných sporov pacienta a lekára je pritom uvádzanie mena jedného aj druhého úplne esenciálne. Aj tie najnepríjemnejšie diagnózy a stavy pacienta by boli o poznanie prijateľnejšie, ak by lekár vyslovil meno človeka, ktorému sa prihovára.

Vysoké percento sťažností klientov pochádza zo zlej komunikácie lekára. Aj výnimočný expert, ktorému sa nezachveje ruka pri operácii mozgu, a ktorého si prajeme mať pri sebe, keď tú ruku v hlave budeme potrebovať, má nárok trpieť sociálnym debilizmom. V hlbokej podstate to problém nie je, až kým ho však niekto nepostaví fyzicky pred pacienta, ktorému má niečo empaticky oznámiť.

K téme komunikácie v medicíne patrí aj typ lekára, ktorý vie teoreticky všetko, vie to aj podať pacientovi, no pri svojom výklade cielene zneistí chorého tým, že spochybní jeho rozhodnutie navštíviť konkrétne zdravotnícke zariadenie, oddelenie či lekára. To sú tie vety typu: „veď predsa každý vie, že žlčníky laparoskopicky najlepšie robí práve kolega z vedľajšieho okresu“ alebo „prečo ste sa neporadili, kým ste zvolili konkrétny postup, vtedy sa dalo ešte niečo robiť“. Práve tieto body zlomu v myslení pacienta sú zodpovedné za stohy popísaného papiera a zbytočné súdne spory.

Nedostatočná informovanosť a čakanie na vyšetrenia

V našich reáliách sa vyskytuje pomerne často aj zdravotnícky kategorický imperatív typu: Musíte čakať na termín vyšetrenia. Priemerný slovenský pacient má v genetickej výbave „čakanie na niečo“ hneď vedľa centra dýchania, srdcovej činnosti a vylučovania, bude teda čakať na vyšetrenie presne toľko, koľko treba, aby sa nakoniec zistilo, že už vlastne netreba. Krivdy medicíny spáchané na čakajúcich pacientoch by sa dali rátať na tisíce, pričom pacient naozaj čakať nemusí len preto, lebo poliklinika či nemocnica nemôže vykonať vyšetrenie skôr. Drvivá väčšina pacientov si môže dopriať skoršie vyšetrenie realizované tam, kde to vedia urobiť rýchlejšie. Takýto chorý však musí vedieť, že je to možné a že ho nikto v bielom plášti nemôže držať ako rukojemníka.

Nedostatočná informovanosť o liečbe a diagnostike ochorení je ďalší moment, ktorý vedie k sťažnostiam. Je až zarážajúce, koľko dôležitých faktov o svojom ochorení sú pacienti nútení dozvedieť sa z iných zdrojov ako od lekára. Začína byť trendom, že pacienti k svojej sťažnosti či priamo k trestnému oznámeniu priložia rešerš z internetu. Je jasné, že pacient sa v danej situácii častejšie mýli, keď si spája fakty z prehliadača a aplikuje ich na svoj prípad, ale opticky v tej chvíli prehráva lekár, ktorý sa oháňa zažltnutou knihou z minulého storočia a nechápe, že je to on, kto prispel k tomu, že pacient hľadá fakty o svojom ochorení inde. Poskytnúť pacientovi relevantné informácie a otvorenú možnosť podrobiť ich kritike je jediná účelná taktika modernej medicíny.

Medicínsky omyl verzus chyba

Medicínske spory môžu byť založené na dobre preukázateľnej chybe zdravotníka, najčastejšie lekára, ale aj podmienené spletitými zákutiami toho, čo sa malo a neurobilo sa, čo sa mohlo a nestihlo sa, toho, čo sa nestalo a zapísalo sa a čo sa reálne stalo, ale nezapísalo sa do pacientových záznamov. Pre pacienta aj lekára je často rozhodujúce práve to, čo sa o celom procese diagnostiky a liečby napíše do zdravotnej dokumentácie. Podceňovanie záznamov a ich systematizácie predstavuje základnú maticu, v ktorej vzniká fatálna chyba.

Lekár sa však môže mýliť, pretože hru na mačku a myš s ním hrá ochorenie v konkrétnom ľudskom tele a hrá ju dobre. Predstavme si, že lekár má k dispozícii len niekoľko desiatok minút života pacienta. Chorý sa sťažuje na jediný príznak, a tým je, povedzme, vracanie. Za desať minút lekár stihne zhodnotiť zdravotný stav pacienta ako náhlu príhodu brušnú, pošle pacienta na chirurgiu, no v skutočnosti ide o infarkt, ktorý sa lieči na internom oddelení. Záludnosť medicíny spočíva v tom, že vracanie sa môže vyskytovať pri jednej aj druhej diagnóze. Lekár sa rozhodol pre možnosť A, správna však bola možnosť B. Ak v rámci postupov, ktoré stihol v danom čase vykonať, boli aj vyšetrenia vedúce k zisteniu správnej diagnózy, avšak oneskorene, lekár chybu neurobil. Na druhej strane je najčastejšou chybou, ak lekár nevyčerpá všetky dostupné možnosti, aby sa zistila skutočná príčina ťažkostí pacienta.

Manažment nemocnice a rizikové pracovné miesta

Častou črtou slovenského zdravotníctva v spore s pacientom sú aj niektoré zvláštne organizačné aspekty. Typickým príkladom je situácia, keď mladý lekár bez atestácie, t. j. lekár bez kvalifikácie, čerstvo po absolvovaní lekárskej fakulty slúži v príjmovej ambulancii. Toto pracovné miesto, najmä v nočnej službe, je vysoko rizikové a vyžaduje si práve naopak prítomnosť toho najskúsenejšieho personálu. Tu sa totiž - veľmi často práve na základe neúplných informácií a nejasných príznakov - rozhoduje o prijatí pacienta do nemocnice a o jeho ďalšom osude.

Mladý lekár má síce možnosť poradiť sa so starším kolegom, no na niektorých oddeleniach je táto možnosť považovaná za prejav neschopnosti. Čo teda urobí lekár, ktorý je neistý? Musí riskovať - v tom lepšom prípade vyčistený žalúdok od nadriadeného, že v noci prijal pacienta, ktorého nemusel, v tom horšom prípade, že neprijal toho, koho prijať mal a ten niekto už medzi nami nie je. Keď sa vyšetruje takýto prípad, zistíte, že v obrovskej nemocnici odrazu pracujú len mladí lekári, ktorí sú zodpovední sami za seba. Podľa výpovede svedkov sa neodohrala žiadna vizita nadriadeného, žiadna kontrola ich práce, jednoducho plná zodpovednosť ležala na mladom lekárovi bez praxe.

Nespomínam si, že by sa v svedeckej výpovedi niekto spontánne zastal takýchto lekárov hodených cez palubu kolosov s názvom fakultná nemocnica. Aj tak každý vie, že sa nič také strašné nestane, len jeden bezmenný lekár odíde a nahradí ho iný na prázdnom mieste príjmovej ambulancie.

Finančné problémy nemocníc a čakacie doby

Zdravotná starostlivosť na Slovensku čelí mnohým výzvam, ktoré vedú k rôznym formám zlyhania. Tieto zlyhania sa prejavujú v rôznych oblastiach, od finančných problémov nemocníc a rozdielnych platieb od zdravotných poisťovní, cez dlhé čakacie doby na zákroky, až po konkrétne prípady pochybení a nedostatkov v starostlivosti o pacientov.

Finančné problémy nemocníc a rozdielne platby od zdravotných poisťovní

Jedným z hlavných problémov slovenského zdravotníctva sú dlhodobé finančné problémy nemocníc, najmä tých štátnych. Tieto problémy sú čiastočne spôsobené rozdielnymi platbami od zdravotných poisťovní za rovnaké výkony. Ak by všetky zdravotné poisťovne platili nemocniciam za rovnaké výkony rovnako, VšZP by ušetrila 84 mil. eur ročne a súkromné poisťovne by minuli o 84 mil. eur viac.

Príklad Univerzitnej nemocnice Bratislava

Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) dostala v roku 2021 za priemernú hospitalizáciu 3 066 eur. Avšak, nemocnica nedostala zaplatené rovnako od každej poisťovne. Ak bola hospitalizovaná pacientka z VšZP, dostala 3 297 eur. Na konci roka dosiahla nemocnica stratu 48 mil. eur. Ak by súkromné zdravotné poisťovne platili za hospitalizáciu rovnako ako VšZP, strata by bola o 13 mil. eur nižšia. Podobne sú na tom aj ostatné fakultné a univerzitné nemocnice a špecializované ústavy, ktorých strata dlhodobo prevyšuje 100 mil. eur.

Vyššie platby VšZP oproti súkromným zdravotným poisťovniam sú hlavným vysvetlením horších finančných výsledkov štátnej poisťovne. Ak by VšZP začala platiť nemocniciam rovnakú jednotkovú cenu ako súkromné poisťovne, ušetrila by približne 200 mil. ročne. Týchto 200 mil. eur by však v nemocniciach zúfalo chýbalo, keďže sú v strate už dnes, aj keď od VšZP tieto peniaze dostávajú.

Riešenia

Riešením by mohlo byť férovejšie rozloženie celkových výnosov nemocníc medzi tri zdravotné poisťovne. VšZP by tak 84 mil. eur ušetrila a súkromné poisťovne by museli minúť o 84 mil. eur viac. Snaha zdravotných poisťovní zaplatiť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti čo najmenej je prirodzená a v poriadku - míňať prostriedky verejného zdravotného poistenia čo najefektívnejšie je ich úlohou. Podľa NKÚ náklady najväčších fakultných a univerzitných nemocníc nie sú v dostatočnej miere pokryté výnosmi od zdravotných poisťovní. Nízke platby, najmä od súkromných poisťovní, majú veľmi praktické dopady. Nemocnice sú zanedbané a nemajú peniaze na údržbu a ich stále rastúce dlhy musí každých pár rokov riešiť štát.

Čakacie doby na plánované medicínske zákroky

Ďalším problémom slovenského zdravotníctva sú dlhé čakacie doby na plánované medicínske zákroky. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) zaznamenala významný posun v skracovaní čakacích lehôt na plánované medicínske zákroky.

Príčiny prekročenia čakacích lehôt

Analýza príčin prekročenia lehôt odhalila, že za 32 % prípadov môžu personálne kapacity na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Druhým najčastejším dôvodom (27 %) sú okolnosti na strane samotného pacienta, kedy sa napr. nedostaví na termín, alebo odmietne liečbu. K 14. júlu 2025 bolo celkovo spracovaných 422 755 návrhov na plánovanú zdravotnú starostlivosť u 261 490 poistencov, čo znamená, že jeden pacient môže mať viaceré návrhy súčasne.

Problémom zostáva, že mnohí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti si neplnia povinnosť aktualizovať systém, resp. že po ukončení hospitalizácie nevyradia návrh zo zoznamu čakajúcich pacientov. VšZP má na trhu plánovanej zdravotnej starostlivosti približne 61 %-ný podiel, čo zodpovedá jej podielu na celkových úhradách za poskytnutú starostlivosť.

Nenaliehavé operácie a priemerná čakacia doba

Aktuálna priemerná čakacia doba na všetky medicínske služby so stanovenou lehotou časovej dostupnosti predstavuje na Slovensku 58,53 dní. Dôležité je zdôrazniť, že všetky tieto zákroky, nahlásené ako plánovaná zdravotná starostlivosť, patria medzi nenaliehavé operácie. Pri všetkých je priemerná čakacia doba kratšia ako vyhláškou stanovená maximálna lehota. V kontexte čakacích dôb je nutné zdôrazniť, že nejde o život ohrozujúce stavy, kde by odklad znamenal fatálne zlyhanie systému.

Ako postupovať pri podozrení na pochybenie?

Ak máte podozrenie na pochybenie, je prirodzené cítiť sa zmätene a frustrovane. Niekedy je prvou a najjednoduchšou cestou otvorená komunikácia. Skúste sa porozprávať s ošetrujúcim lekárom alebo primárom oddelenia. Žiadajte vysvetlenia. Je tiež kľúčové získať kompletnú zdravotnú dokumentáciu. Máte na ňu právo. Dokumentácia je základom pre akékoľvek ďalšie kroky a často obsahuje kľúčové informácie o priebehu liečby. Všetko si zaznamenávajte - dátumy, mená, rozhovory, svoje príznaky.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS)

Ak komunikácia neprináša výsledky, alebo ak je rozsah poškodenia značný, je namieste zvážiť právne kroky. Hľadať právnu pomoc nie je prejavom nedôvery voči zdravotníctvu, ale snahou o spravodlivosť a prípadnú kompenzáciu za utrpené škody.

Sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS): Tento úrad je orgánom štátnej správy, ktorý okrem iného vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Môžete podať sťažnosť, na základe ktorej ÚDZS prešetrí postup zdravotníckeho zariadenia a vydá odborné stanovisko. Písomný a podpísaný podnet na prešetrenie sa podáva na pobočke spomenutého úradu. Príslušnosť sa určuje podľa miesta, kde bola zdravotná starostlivosť poskytnutá. Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou postupuje pri vybavovaní podnetu podľa zákona č. 581/2004 Z.z.

Úrad vykoná dohľad na základe lekárskych záznamov a tiež na základe pitevnej správy. Podnet na úrad je potrebné podať písomne, pričom v podnete Vám odporúčam čo najpresnejšie popísať priebeh hospitalizácie, ošetrovania až po smrť pacienta.

Tento úrad ale iba prešetrí postup zdravotníckeho pracovníka a môže prijať príslušné opatrenia. Nemôže ale rozhodnúť o náhrade za vzniknutú ujmu na zdraví. Túto náhradu môže priznať len súd. Tu ale budete musieť existenciu všetkých troch predpokladov preukázať Vy. V takom prípade je vhodné, aby ste navštívili advokáta, ktorý Vám môže v tejto veci poradiť a prípadne Vás aj zastupovať v konaní.

Civilná zodpovednosť za škodu

Ak vám chybná zdravotná starostlivosť spôsobila ujmu na zdraví, máte právo žiadať náhradu škody. Konkrétna výška náhrady je individuálna v závislosti od miery ujmy na zdraví. Pri akomkoľvek právnom konaní v prípadoch chybnej zdravotnej starostlivosti je kľúčový znalecký posudok. Je to objektívne, odborné hodnotenie postupu zdravotníckeho zariadenia alebo pracovníka. Znalecký posudok vypracúva nezávislý súdny znalec z odboru zdravotníctva, ktorý posúdi, či bol dodržaný štandard „lege artis“ a či existuje príčinná súvislosť medzi pochybením a poškodením vášho zdravia.

Znalecký posudok nie je len formalita. Je to váš hlas, ktorý hovorí jazykom medicíny a práva. Znalecký posudok si môže vyžiadať podľa zákona o znalcoch ktokoľvek. Najčastejšie pracujeme na prípadoch, ktoré nám zadá polícia a súdy.

Prečo sa pacienti boja sťažovať?

Pacienti sa nesťažujú. Boja sa. Buď nechcú prísť o lekárov, ktorých je už aj tak nedostatok, alebo sa obávajú, že im to zdravotníci spočítajú. Vieme o konkrétnych prípadoch, keď sa sťažovali príbuzní pacientov. Napriek tomu, že zákon zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, pacienti sa potom stali nežiadúcimi. Personál im to dal pocítiť a odrazilo sa to minimálne vo vzťahu k nim.

Bývalá lekárka Katarína Kafková sa rozhodla, že pacientom pomôže a dnes pôsobí ako ich ochrankyňa. V zdravotníctve pracuje celý svoj život. Riadila súkromnú nemocnicu a obhajovala aj záujmy zdravotných poisťovní. Teraz stojí takpovediac na druhej strane. Pacientov učí, ako dôrazne obhajovať svoje práva a žiadať všetko, na čo majú nárok. V Asociácii na ochranu práv pacientov SR vedia pomôcť pri spisovaní podnetov a sledujú, ako prípady jednotlivých pacientov dopadli. Keď je to kritické, tak hľadajú dobrovoľníkov z právnej oblasti, ktorí pacientom pomáhajú v ďalšom konaní.

Zlepšenie situácie a prevencia chýb

Aby sa obmedzili pochybenia lekárov a ich následky nielen na pacientoch, ale aj na psychike lekárov, je potrebné, aby boli lekári lepšie trénovaní na to, vedieť si chybu priznať a následne to aj vnútorne spracovať. Výskumníci z americkej University of Pennsylvania zaoberajúci sa touto problematikou volajú po využití metód sociálnej psychológie, aby bolo možné transformovať súčasný stav kultúry v oblasti riešenia lekárskych pochybení.

V štúdii zverejnenej tento mesiac v Medical Education autori z University of Pennsylvania pod vedením docentky radiačnej onkológie Nehy Vapiwaly z univerzitnej Perelman School of Medicine vyzývajú na lepšie vzdelávanie a odbornú prípravu zameranú na riešenie psychických problémov, ktoré súvisia s chybami lekárov a ich korektným zverejňovaním. Cieľom je zlepšiť výsledky ich práce a znížiť početnosť a závažnosť lekárskych pochybení. Lekárska komunita už urobila kroky k štandardizácii riešení situácií pri odhalení lekárskych pochybení s cieľom zvýšiť bezpečnosť pacientov. Existujú rôzne iniciatívy ponúkajúce modely, ktoré by mohli pomôcť k vytváraniu kultúry transparentnosti v zdravotníckych systémoch.

Odporúčania pre pacientov

• Nebojte sa pýtať: Vaše zdravie je vaša priorita. Máte právo klásť otázky o vašej liečbe, diagnóze, predpísaných liekoch a možných rizikách.
• Informovaný súhlas: Pred každým zákrokom si dôkladne prečítajte a pochopte informovaný súhlas. Ak máte otázky, pýtajte sa, kým nebudete mať jasno.
• Vedenie záznamov: Vytvorte si vlastný archív. Uchovávajte si všetky správy z nemocnice, prepúšťacie správy, výsledky vyšetrení, recepty, dokonca aj termíny stretnutí a mená lekárov a sestier.
• Časový faktor: Premlčacie lehoty (doba, dokedy môžete svoje práva uplatniť) sú obmedzené.
• Hľadajte podporu: Prechádzať takouto situáciou je emocionálne vyčerpávajúce. Rozprávajte sa s rodinou, priateľmi alebo zvážte psychologickú podporu.

tags: #pripady #kedy #zlyhala #zdravotna #starostlivost