Diskusia o priehradách a ich význame na Slovensku

Slovensko, krajina bohatá na prírodné krásy, sa pýši aj množstvom priehrad a vodných nádrží. Tie okrem svojej primárnej funkcie - zásobovania vodou, ochrany pred povodňami a výroby energie - ponúkajú aj široké možnosti rekreácie a oddychu.

Cez severné Slovensko prechádza hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom. Do Čierneho mora odvádza vodu takmer z celého Slovenska Dunaj so svojimi prítokmi. Do Baltského mora tečú Dunajec a Poprad, ktoré sa v Poľsku vlievajú do Visly. Do úmoria Čierneho mora patrí 96% rozlohy Slovenska.

Rieky Slovenska

Úmorie Čierneho mora sa na území Slovenska rozčleňuje na tri povodia - povodie Moravy, Dunaja a Tisy.

• Dunaj - najväčšia stredoeurópska rieka, pramení v Nemecku (Schwarz Wald), odkiaľ cez Rakúsko priteká na naše územie. Prevažnú časť vody dostáva z Álp, po opustení Devínskej brány vytvára pod Bratislavou ramená. Najväčšie z nich, Malý Dunaj, ohraničuje Žitný ostrov. Pri Komárne ústí spolu s Váhom späť do Dunaja. Ešte predtým však priberá Dudváh s Čiernou vodou.
• Morava - vlieva sa do Dunaja nad Devínom pri Bratislave. Tvorí časť našej hranice s ČR a Rakúskom. Je to 2. najväčší prítok Dunaja na našom území. Z Myjavskej pahorkatiny a Záhorskej nížiny do nej ústia Myjava, Rudava a Malina.
• Váh - je najväčšou slovenskou riekou. Má dĺžku 402,5 km. Biely Váh prameniaci pod Kriváňom vo Vysokých Tatrách a Čierny Váh prameniaci pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách, sa spájajú pri Kráľovej Lehote. Z pravej strany priberá Oravu, Kysucu a Vláru. Pred ústím do Dunaja vteká do Váhu Nitra.
• Nitra - pramení v južných svahoch Malej Fatry. Jej 189 km dlhý tok prechádza Hornonitrianskou kotlinou a Podunajskou nížinou. Na dolnom toku priberá z ľavej strany prítok Žitavu.
• Hron - má dĺžku 284 km, oblúkovite prechádza stredom Slovenska, vlieva sa do Dunaja pri Štúrove. Pramení v Nízkych Tatrách pod Kráľovou hoľou. Jeho najväčšími prítokmi sú Slatina a Sikenica.
• Ipeľ - pramení v Slov. rudohorí. Preteká suchou Juhoslov. kotlinou. Jeho najväčšie prítoky - Krtíš, Krupinica - pritekajú zo sopečných, na vodu chudobných oblastí. Preto, hoci je Ipeľ skoro taký dlhý ako Hron, má temer 3-krát menší prietok.
• Tisa tečie na JV cípe Slovenska v dĺžke 5 km. Rieky, ktoré odvodňujú V Slovensko a časť stredného, sa do nej vlievajú v Maďarsku.
• Slaná - vytvára so svojimi prítokmi typický vejár. Odvodňuje J časť Slov. rudohoria, časť Cerovej vrchoviny a Rimavskú kotlinu. Jej dôležité prítoky sú Rimava, Blh, Turiec a Muráň.
• Bodva (s prítokmi Turňa a Ida) sa tak ako Hornád vlieva do Tisy až v Maďarsku.
• Hornád - pramení v Nízkych Tatrách, odkiaľ tečie na V až po Kysak a potom na J. Po štátnu hranicu má dĺžku 186 km. Z pravej strany priberá Hnilec a z ľavej strany Torysu.
• Bodrog - vzniká sútokom Ondavy (s Topľou) a Latorice (s Laborcom, Cirochou a Uhom). Vejárovite sa zbiehajúce rieky spôsobovali najmä v minulosti časté povodne.

Typy riečnych režimov na Slovensku

Rieky pretekajúce SR možno podľa režimu odtoku rozdeliť do 3 typov:

• Vysokohorský typ riek predstavuje u nás Dunaj, ktorý zásobujú vodou prítoky z Álp. Takým typom sú i tatranské prítoky. Najvyšší stav vody majú začiatkom leta, keď sa vo vysokých pohoriach topí sneh a ľad. V zime, keď sú zrážky vo forme snehu a ľadu, je stav najnižší.
• Stredohorský typ riek má najnižší odtok v zime. Sneh sa však topí skôr, preto majú maximálny vodný stav na jar. Je to napr: Váh, Hron a ich prítoky.
• Vrchovinno - nížinný typ riek reprezentujú napr. Dudváh, Nitra, Žitava, Ipeľ. Najvyšší stav majú tiež na jar. Maximum býva v zime, keď sa v nízkych polohách často topí sneh, pričom je malý výpar. Naopak, koncom leta a na začiatok jesene je výpar veľký a zrážky sú malé - vtedy majú najmenej vody.

Jazerá na Slovensku

Na Slovensku sa jazerá vyskytujú prevažne v pohoriach. Najviac (175) je ich v Tatrách - plesá. Vznikli ľadovcovou činnosťou. Najznámejšie sú Štrbské pleso, Popradské pleso, Veľké Hincovo pleso, Skalnaté pleso. V Nízkych Tatrách má ľadovcový pôvod iba Vrbické pleso v Demänovskej doline.

Ďalšie jazerá vznikli prehradením doliny zosuvom, napr. Morské oko vo Vihorlate a jazero Izra v Slanských vrchoch. V Slovenskom krase vzniklo Jašteričie jazero. Menšie jazerá sa vytvorili vo viatych pieskoch na Záhorskej nížine, napr. Lakšárske jazero.



Umelé vodné nádrže a priehrady

Umelé vodné nádrže zachytávajú vodu na rôzne využitie. Na Slovensku sa začali budovať v 15. a 16. storočí na chov rýb a v súvislosti s banskou činnosťou v okolí Banskej Štiavnice (tajchy). Známe sú Počúvadlo a Richnavské jazerá, ktoré sa dnes využívajú na rekreáciu.

V 19. storočí sa budovali na riekach v horských oblastiach nádrže (klauzy), ktoré pomáhali zvyšovať hladinu vody pri splavovaní dreva. Dnes sa využívajú hlavne na rekreáciu. Najznámejšie z nich sú Senecké jazerá, Šaštínske jazerá na Záhorí, Zelená voda pri Novom Meste nad Váhom.



Priehradné vodné nádrže sa u nás budovali hlavne po Druhej svetovej vojne. Plnia viac funkcií: chránia pred povodňami, slúžia na výrobu elektrickej energie, zásobovanie obyvateľstva, priemyslu a poľnohospodárstva vodou i na šport a rekreáciu. Na Dunaji vznikla jedna z najväčších a najnovších vodných nádrží - Hrošovská zdrž pri Gabčíkove.

Na Váhu je 19 vodných nádrží. Najznámejšie sú Liptovská Mara, Nosice, Madunice, Sĺňava. Z ostatných sú známe Oravská priehrada, Palcmanská Maša (Hnilec), Ružín (Hornád), Zemplínska Šírava (Laborec), Starina (Cirocha).

Najväčšie záplavy v histórií na Priehrade Troch roklín (Three Gorges Dam)

Rekreačný potenciál slovenských priehrad

Slovenské priehrady sú často nazývané aj "slovenskými morami". Mnohé z nich sú obrovské a blyštiacu vodu často lemujú pláže, a tak sa Slováci cítia skoro ako na dovolenke v prímorskom rezorte. Mnohé z nich sú obkolesené horami, prekrásnou prírodou, trasami pre cyklistov aj peších turistov. Chatky, hotely, vodné športy, koncerty, kúpanie - aj na to sa využíva mnoho priehrad na Slovensku a hlavne cez letnú sezónu veľa z nich praská vo švíkoch.

Diskusie o rekreácii na slovenských priehradách často začínajú pri hľadaní ideálneho miesta na kúpanie a dovolenku. Jeden používateľ spomína Zemplínsku Šíravu a Kalužu ako obľúbené destinácie a pýta sa na ďalšie tipy na prírodné jazerá a nádrže s možnosťami ubytovania, kde sa dá kúpať a ktoré nie sú predražené. Ďalší odporúčajú Sninské rybníky, Domašu alebo Liptovskú Maru.



Obľúbené rekreačné priehrady na Slovensku:

• Zemplínska Šírava: Vychýrené turistické stredisko na východnom Slovensku s možnosťami vodných športov, plavby loďou a kúpania.
• Liptovská Mara: Ponúka široké využitie na letnú rekreáciu - kúpanie na upravených plážach, prenájom vodných skútrov, rybolov a vyhliadkové plavby loďou.
• Veľká Domaša: Jedna z najteplejších vodných nádrží na Slovensku, nazývaná aj "Zelená perla východného Slovenska", s možnosťami plavby loďou, turistiky a sezónnych kultúrnych podujatí.
• Oravská priehrada: Najväčšia priehrada na Slovensku s rekreačnými strediskami, možnosťami kúpania, člnkovania a jazdy na vodných bicykloch. Zaujímavosťou je Slanický ostrov umenia.
• Teplý vrch: Považovaná za jednu z najteplejších priehrad na Slovensku. Okolie priehrady tvorí viacero ubytovacích komplexov.
• Vodná nádrž Nosice: Najstaršia priehrada vybudovaná na rieke Váh, známa aj ako Priehrada mládeže, s možnosťami prechádzok, cykloturistiky, člnkovania a rybolovu.

Okrem týchto známych priehrad existujú aj menšie, ale rovnako atraktívne miesta na rekreáciu, ako napríklad Buková, Nitrianske Rudno, Ružínska priehrada a mnohé ďalšie.

Minerálne a termálne vody

V hlbinách Zeme sa minerálne a termálne vody obohacujú o minerálne látky a otepľujú sa. Na povrch vystupujú pozdĺž zlomov. Slovensko je na tieto vody zvlášť bohaté. Z asi 1200 prameňov minerálnych vôd sú najznámejšie Santovka, Slatina, Fatra, Salvator, Cígeľka.

Pri termálnych a liečivých prameňoch vznikli svetoznáme kúpele Piešťany, Trenčianske Teplice, Sliač, Bardejovské kúpele, Dudince a ďalšie. Pri termálnych prameňoch hlavne v Podunajskej nížine vznikli bazény a rekreačné strediská, napr. v Štúrove, Patinciach, Veľkom Mederi, Dunajskej Strede.



Podzemné vody a ochrana životného prostredia

Aktuálnym problémom v súčasnosti je čistota vôd. Z priemyselných závodov, poľnohospodárstva a sídel sa do vody dostáva veľa nečistôt. Čistenie odpadových vôd je zatiaľ nedostatočné. Veľmi znečistená je rieka Dudváh. Značne znečistené sú aj úseky riek pod veľkými mestami ako Hornád (Košice), Torysa (Prešov), Topľa (Bardejov), Poprad. Z riek a zemského povrchu sa nečistoty dostávajú aj do podzemných vôd.

Priehrady a životné prostredie: Hľadanie rovnováhy

Aj keď voda a aktivity s ňou spojené prirodzene lákajú turistov, priehrady na Slovensku neboli vybudované iba na rekreačné účely. Diskusie o priehradách sa však neobmedzujú len na rekreáciu. Stále viac sa do popredia dostávajú otázky ochrany životného prostredia a vplyvu priehrad na ekosystémy.

Organizácia WWF Slovensko upozorňuje na "riečnu revolúciu" v Európe, kde sa odstraňujú staré a nefunkčné priehrady s cieľom obnoviť prirodzenú riečnu krajinu a návrat lososov a úhorov do riek. Francúzsko začalo odstraňovať 36 metrov vysoký priehradný múr priehrady Vézin na rieke Sélune. WWF pripomína, že takéto obnovenie dobrého ekologického stavu riek vyžaduje od európskych krajín Rámcová smernica o vode.

WWF Slovensko mapuje nefunkčné bariéry na riekach a verí, že sa im podarí dosiahnuť odstránenie niektorých z nich i z našich riek. Okrem toho sledujú projekty výstavby malých vodných elektrární (MVE) na riekach a projekty umelých úprav riek.



Diskusný príspevok: Príklad a štruktúra

Diskusný príspevok je žáner rečníckeho štýlu. Je to hybridný žáner, ovplyvnený napr. aj náučným štýlom. Patrí medzi náučné replikové útvary rečníckeho štýlu. Replikový sa nazýva preto, lebo v diskusii sa strieda viac diskutujúcich a odpovedajú na to, čo zaznelo v referáte alebo v niektorom inom diskusnom príspevku.

Diskusia je súčasť, resp. časť programu schôdze, zasadania, pracovného stretnutia, pracovného seminára atď. Ide o súhrn všetkých diskusných príspevkov k bodom prerokovaným na schôdzi. Diskusiu vždy vedie človek poverený vedením schôdze, dáva diskutujúcim slovo, dbá na to, aby diskusia prebiehala kultivovane.

Diskusný príspevok je vyjadrenie názoru jednotlivca na niečo, alebo doplnením toho, čo odznelo. V diskusnom príspevku sa môže preto vyskytovať úvaha, výklad, prerozprávanie zážitku, ktorý autor využije ako argument, či opis udalostí. Na obsah diskusného príspevku neexistujú presné požiadavky. Obsah diskusného príspevku závisí od diskusie, od faktu, kvôli čomu daná diskusia vznikla.



Štruktúra diskusného príspevku:

Efektívny diskusný príspevok by mal obsahovať nasledovné časti:

1. Oslovenie: Rešpektuje princíp zdvorilosti. Používame vhodné oslovenie, napr. „Vážení prítomní!“.
2. Úvod: Nadviazanie na tému, predchádzajúceho diskutujúceho. Pokiaľ nenadväzujeme na predchádzajúci príspevok, v úvode povieme, o čom budete hovoriť, o akom probléme, prečo ste sa rozhodli zapojiť do diskusie.
3. Jadro: Predstavuje hlavnú časť príspevku, kde vyjadrujete svoj názor na daný problém: „Podľa mojej mienky…“/„Dovoľujem si tvrdiť…“/„Nazdávam sa…“. Stručný opis problému - v jadre uvažujete, vysvetľujete, hovoríte za seba, prezentujete svoje názory.
4. Záver: Zdôraznenie významu navrhovaných aktivít, riešení. Výzva. Opakované oslovenie.
5. Poďakovanie za pozornosť: Záverečná formulka, napr. „Ďakujem Vám za pozornosť.“

Najväčšie záplavy v histórií na Priehrade Troch roklín (Three Gorges Dam)

Jazykové prostriedky diskusného príspevku

Pri tvorbe diskusného príspevku je dôležité tvorivé využitie lexiky (slov, jazykových a mimojazykových prostriedkov) typických pre daný štýl - rečnícky, použitie presvedčovacích prvkov, napr. rečnícke otázky, citovo zafarbené slová a umelecké prostriedky: metafory, metonymie. Dôležitá je sugestívnosť - rečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča, opakovanie slov, antonymá, synonymá, kontrast (na hranici, ktorá nerozdeľuje ale spája) a ustálené spôsoby vyjadrovania.

Diskusný príspevok patrí medzi žánre rečníckeho štýlu. Ide však o hybridný žáner, ktorý kombinuje prvky rečníckeho a náučného štýlu. Využíva najmä výkladový slohový postup s dôrazom na argumentáciu. V určitých častiach však môžu prevažovať úvahové prvky. Má subjektívno-objektívny ráz. Autor je síce subjektívny (používa 1. os. sg., prípadne 1. os. pl.), ale súčasne musí rešpektovať aj objektívne fakty.

tags: #priehrady #diskusny #prispevok