Prestávka v práci na odpočinok a jedenie je definovaná ako čas odpočinku medzi dvoma úsekmi pracovného času v rámci pracovnej zmeny. Zákonník práce stanovuje, kedy je jej poskytnutie povinné a predstavuje jednu z povinností zamestnávateľa, nakoľko je povinný zamestnancovi prestávky v práci poskytnúť. Zamestnávateľ má povinnosť prestávku v práci poskytnúť, nie iba umožniť a ponechať na zamestnancovi, či ju využije alebo nie. Zamestnanec sa teda nemôže vzdať prestávky v práci ani sa nemôže rozhodnúť, že ju nevyužije a odíde skôr z pracoviska. Táto otázka súvisí s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci (BOZP), navyše aj v evidencii pracovného času má byť vyznačený koniec úseku vykonávania práce a začiatok úseku vykonávania práce, a teda aj nepriamo prestávka v práci.
Prestávky na jedenie a odpočinok sa nezapočítavajú do pracovného času. Počas prestávky v práci na jedenie a odpočinok zamestnancovi neprislúcha mzda ani náhrada mzdy. V priebehu prestávky v práci zamestnanec nie je povinný plniť pokyny zamestnávateľa s výnimkou dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, rovnako ani nie je povinný zdržiavať sa na pracovisku. Ide o čas osobného voľna, počas ktorého dochádza k suspenzii pracovného záväzku. Prestávka na odpočinok a jedenie sa neposkytuje na začiatku a konci zmeny.
Základné ustanovenia Zákonníka práce
V zmysle § 91 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Pre mladistvého zamestnanca, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a pol hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Dĺžku prestávky v práci na odpočinok a jedenie Zákonník práce stanovil na 30 minút.
Ak by zamestnávateľ mal záujem zamestnancom predĺžiť prestávku v práci na jedenie a odpočinok, musel by sa tak dohodnúť so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, o predĺžení prestávky v práci na jedenie a odpočinok môže rozhodnúť aj sám zamestnávateľ. Podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov. Zamestnávateľ môže v pracovnom poriadku alebo v inom vnútornom predpise určiť pravidlá správania sa zamestnancov počas prestávok v práci tak, aby nerušili v odpočinku ostatných zamestnancov.
Zákonník práce v § 91 ods. 1 uvádza „ktorého pracovná zmena“, nie „ktorého pracovný čas“. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak pracovný pomer netrvá viac ako 6 hodín, nemusí zamestnávateľ poskytnúť prestávku na jedenie. V tomto prípade je prestávka právom. Dôležité je, či to máte upravené vo vnútornom predpise alebo dohodnuté so zástupcami zamestnancov.
PRÁVA ZAMESTNANCOV NA PRESTÁVKU
Informačná povinnosť zamestnávateľa
Zamestnávateľ má vo vzťahu k zamestnancom informačnú povinnosť. Je teda povinný oznámiť zamestnancom prestávky v práci najmenej týždeň vopred s platnosťou najmenej na týždeň. Zákonník práce ustanovuje aj formu a obsah tohto oznámenia. Oznámenie musí mať písomnú formu a musí byť k dispozícii na mieste, ktoré je zamestnancom prístupné. Zamestnávateľ musí oboznámiť zamestnancov s určením začiatku a konca prestávky v práci vrátane jej dĺžky (ak poskytuje dlhšiu prestávku) najmenej týždeň vopred, písomne a na bežne prístupnom mieste (nástenka na pracovisku, intranet zamestnávateľa a pod.). Ak zamestnávateľ určí zamestnancom prestávku v práci na obed, tak táto prestávka v práci je záväzná pre všetkých zamestnancov, ktorým bola stanovená.
V ustanovení § 91 ZP sa neustanovuje, po uplynutí akého času je zamestnávateľ povinný určiť prestávku v práci. Jej časové umiestnenie by malo spadať zhruba do polovice pracovnej zmeny, napr. po odpracovaní 3, 4 alebo piatich hodín. Prestávky v práci na odpočinok a jedenie pri pružnom pracovnom čase sa poskytujú v rámci základného pracovného času po troch hodinách od jeho začiatku.
Prestávky pri prácach, ktoré nemožno prerušiť
V prípade prác, ktoré nemožno prerušiť, Zákonník práce v § 91 ods. 1 ustanovuje, že zamestnávateľ musí zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie. Uvedené sa vzťahuje na práce, pre ktoré je charakteristické, že ich z objektívnych, prevádzkových dôvodov nie je možné prerušiť. Táto prestávka sa do pracovného času započítava.
Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 21 Cdo 198/2009, uvádza: „Prácami, ktoré nemôžu byť prerušené a pri ktorých musia byť zamestnanci aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zaistená primeraná doba na oddych a jedlo, ktorá sa započítava do pracovného času, sú práce, ktoré nemožno v priebehu smeny objektívne prerušiť z dôvodov daných technológií výroby, pracovným procesom či výkonom práce, ktoré vyžadujú priebežnú kontrolu alebo inú aktivitu zamestnanca.“
Špecifické typy prestávok
Zákonník práce rozoznáva niekoľko typov prestávok, ktoré sa líšia pravidlami poskytovania a započítavania do pracovného času.
Prestávka na odpočinok a jedenie
Pravidlá jej poskytovania sa líšia podľa typu pracovnej činnosti aj podľa povahy zamestnanca:
- Pre plnoletého zamestnanca, ak jeho prácu možno prerušiť: Prestávka sa poskytuje, ak je pracovná zmena dlhšia než 6 hodín a to v trvaní tridsať minút; do pracovného času sa nezapočítava.
- Pre mladistvého zamestnanca: Prestávka sa poskytuje, ak je pracovná zmena dlhšia než 4 a 1/2 hodiny a trvá tridsať minút; do pracovného času sa nezapočítava.
- Pre zamestnanca vykonávajúceho práce, ktoré nemožno prerušiť: Prestávka sa poskytuje aj bez prerušenia prevádzky či práce; má sa poskytnúť v primeranej dĺžke podľa konkrétnych okolností. Takáto prestávka sa do pracovného času započítava.
Ak sa zamestnanec rozhodne namiesto obeda využiť prestávku na odpočinok a jedenie len na jednu z týchto aktivít, t.j. na odpočinok prípadne na fajčenie, môže tak urobiť. Interný predpis zamestnávateľa však môže určitým spôsobom regulovať aktivity zamestnanca napr. povinnosť zdržiavať sa na určitom mieste.
Bezpečnostná prestávka
Prestávky poskytované z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci, tzv. bezpečnostné prestávky, sa na rozdiel od prestávok v práci na jedenie a odpočinok započítavajú do pracovného času. Povinnosť zamestnávateľa zamestnancovi poskytnúť bezpečnostnú prestávku v práci ustanovuje osobitný právny predpis. Bezpečnostná prestávka v práci by sa nemala čerpať počas prestávky v práci na jedenie a odpočinok. § 91 ods. 6 ZP stanovuje, že na prestávky na odpočinok, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, sa vzťahuje analogický právny režim toho, čo je určené v závere ods. 5, t. j. ich započítavanie do pracovného času.
Príkladom sú vodiči z povolania. Nariadenie (ES) č. 561/2006 o časoch jazdy, prestávkach a dobách odpočinku ustanovuje, že vodiči motorových vozidiel majú právo na bezpečnostnú prestávku po uplynutí štyroch a pol hodín vedenia vozidla v trvaní najmenej 30 minút, ak nenasleduje nepretržitý denný odpočinok alebo nepretržitý odpočinok v týždni po vykonanej práci. Pričom bezpečnostnú prestávku možno rozdeliť na niekoľko častí v trvaní najmenej 15 minút. Rovnako ako ostatné kategórie zamestnancov majú vodiči motorových vozidiel najneskôr po šiestich hodinách trvania pracovnej zmeny prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak celková pracovná zmena u vodičov motorových vozidiel trvá dlhšie ako deväť hodín, majú nárok na prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní najmenej 45 minút, pričom táto prestávka môže byť rozdelená na dve časti v trvaní najmenej 30 minút a 15 minút.
Ďalším príkladom sú práce so zobrazovacími jednotkami. Nariadenie vlády SR č. 276/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami podrobnejšie ustanovuje povinnosť zabezpečiť pravidelné prerušovanie práce so zobrazovacou jednotkou najneskôr po 4 hodinách nepretržitej práce. Táto povinnosť sa týka pracovísk, kde zamestnanci pracujú napr. pri počítači.
Prestávka na dojčenie
Matke, ktorá pracuje po určený týždenný pracovný čas, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky v práci na dojčenie a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka v práci na dojčenie za pracovnú zmenu. Na rozdiel od prestávok v práci na jedenie a odpočinok, prestávky v práci v zmysle § 170 ods. 3 ZP sa započítavajú do pracovného času a poskytuje sa za ne náhrada mzdy v sume priemerného zárobku. Tieto prestávky možno zlúčiť a poskytnúť na začiatku alebo na konci pracovnej zmeny. Ak zamestnankyňa pracuje na kratší pracovný čas, ale aspoň ½ určeného týždenného pracovného času, patrí jej len 1 polhodinová prestávka na dojčenie na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku. Oprávneným subjektom je teda matka dojčiaca svoje dieťa, t.j. fyzická osoba. Nemôže ňou byť iná osoba dojčiaca dieťa.
Pracovný čas vs. Doba odpočinku
Pracovným časom sa rozumie taký časový úsek, v ktorom musíte byť zamestnávateľovi k dispozícii, vykonávať prácu a plniť povinnosti v súlade s vašou pracovnou zmluvou. Dobou odpočinku je časový úsek, ktorý naopak definíciu pracovného času nespĺňa. Základným poslaním a zmyslom prestávky počas pracovnej zmeny je poskytnutie oddychu zamestnancovi a tým aj ochrany zdravia zamestnanca a zvýšenie bezpečnosti práce. Pracovný čas by mal zamestnávateľ rozvrhnúť tak, aby mal plnoletý zamestnanec medzi dvoma zmenami vždy aspoň 12 hodín na odpočinok; mladistvý zamestnanec musí odpočívať aspoň 14 hodín. Dospelému zamestnancovi sa môže len vo výnimočných prípadoch (napríklad pri turnusovej práci alebo pri mimoriadnych udalostiach) skrátiť odpočinok na 8 hodín.
Ak pravidelne vykonávate prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, mal by mať váš pracovný čas najviac 38 a ¾ hodiny týždenne; pokiaľ pracujete vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke, mal by mať pracovný čas najviac 37 a ½ hodiny týždenne. Mladistvý a zároveň mladší ako 16 rokov môže pracovať najviac 30 hodín týždenne a po 16. roku veku najviac 37 a ½ hodiny týždenne, a to aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Priemerný pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín; výnimkou sú zdravotníci, ak s takýmto prekročením súhlasia.
Prehľad typov prestávok a ich započítavanie do pracovného času
Nasledujúca tabuľka sumarizuje, ktoré prestávky sa započítavajú do pracovného času a ktoré nie.
| Typ prestávky | Započítavanie do pracovného času | Nárok na mzdu/náhradu mzdy |
|---|---|---|
| Prestávka na odpočinok a jedenie (bežná) | Nie | Nie |
| Prestávka na odpočinok a jedenie (práce, ktoré nemožno prerušiť) | Áno | Áno (primeraný čas) |
| Bezpečnostná prestávka | Áno | Áno |
| Prestávka na dojčenie | Áno | Áno (v sume priemerného zárobku) |
Pracovná pohotovosť a prípravné úkony
Pracovná pohotovosť sa do pracovného času započítava len čiastočne. Ak pracovnú pohotovosť trávite na pracovisku, považuje sa takto strávená doba za pracovný čas, aj keď prácu nevykonávate. Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti vám náleží mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Doba pracovnej pohotovosti, v rámci ktorej sa zdržiavate na dohodnutom mieste mimo pracoviska a ste pripravení na výkon práce, ale prácu nevykonávate, sa do pracovného času nezapočítava. Za každú hodinu takto strávenej neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska vám patrí náhrada najmenej v sume 0,72 eura.
Mnohé profesie vyžadujú, aby sa zamestnanci ešte pred výkonom samotných pracovných úloh špecificky pripravili. Národný inšpektorát práce SR vydal stanovisko, že výkon prípravných úkonov by sa do pracovného času v zásade nemal započítavať; iné pravidlá posudzovania však môžu byť u konkrétneho zamestnávateľa dojednané so zástupcami zamestnancov. Zákon napríklad výslovne uvádza, že na základe takejto dohody sa do pracovného času môže započítať čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce.
Započítavanie určitej činnosti či časového úseku do pracovného času je podstatné pre posúdenie plnenia vašich povinností voči zamestnávateľovi a naviazanie tohto plnenia na výplatu mzdy. Zároveň však nemusí platiť, že ak sa vám nejaký úraz stal mimo pracovného času, nepôjde o pracovný úraz. Ako pracovný úraz totiž možno napríklad posúdiť aj poškodenie zdravia, ktoré sa vám prihodilo bezprostredne pred začiatkom práce, ak k nemu došlo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Napríklad ak sa úraz stal kvôli mokrej podlahe v areáli pracoviska pri vašom príchode na zmenu. Pre pracovné úrazy teda nie je primárne podstatné ich naviazanie na pracovný čas, ale na plnenie pracovných úloh alebo priamu súvislosť s týmto plnením.