Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je situácia, keď zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. V slovenskej legislatíve je táto oblasť upravená zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na to, ako sa vypláca PN, kto ju platí a aké sú povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa.
Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti
Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, kedy ošetrujúci lekár zistí chorobu, ktorá vyžaduje, aby zamestnanec nepracoval. Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni. Ak sa zamestnanec pre chorobu alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2023 už nepoužíva. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.
Od 1.1.2024 platí táto povinnosť už pre všetkých lekárov:
- všeobecní lekári, dorastoví lekári,
- ambulantní lekári - špecialisti, nemocniční lekári - špecialisti.
Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.
Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN:
- neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni,
- nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské,
- nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské,
- neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.
Nárok na náhradu príjmu a nemocenské
Zamestnanec má počas PN-ky, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, resp. na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. Zamestnanec má nárok na peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.
Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
Výška náhrady príjmu a nemocenského
Počas dočasnej PN poberá zamestnanec náhradu príjmu nasledovne:
- 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ),
- 4. - 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.
Každý by však mal vedieť, že náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec došiel k úrazu alebo chorobe z dôvodu požitia alkoholu či iných návykových látok. Okrem toho netreba zabúdať ani na to, že denná výška náhrady príjmu môže byť vďaka dohode v kolektívnej zmluve vyššia (napr. nárok na 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN).
Kto má nárok na nemocenské od prvého dňa?
Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou v ochrannej lehote, má nárok na nemocenskú dávku:
- prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Denný vymeriavací základ (DVZ) alebo pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ) sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského je rozhodujúcim obdobím:
- kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto rozhodujúceho obdobia. V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365 (napr. 35 dní).
- obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN) - ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka).
- obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN) - ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote.
Príklady výpočtu náhrady príjmu a nemocenského
Uvedená výška náhrady príjmu počas dočasnej PN, resp. nemocenské dávky v roku 2025 (PN, OČR, materské, tehotenské) je orientačná a závisí od vypočítaného maximálneho DVZ pre rok 2025, uvádzame v nasledujúcej tabuľke.
| Obdobie PN | Výška náhrady príjmu/nemocenského | Vypláca |
|---|---|---|
| 1. - 3. deň | 25 % DVZ | Zamestnávateľ |
| 4. - 10. deň | 55 % DVZ | Zamestnávateľ |
| Od 11. dňa | 55 % DVZ | Sociálna poisťovňa |
Príklad č. 1: Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.
- Náhrada za 1. až 3. deň: 25% z DVZ
- Náhrada za 4. až 10. deň: 55% z DVZ
- Od 11. dňa: Nemocenské vypláca Sociálna poisťovňa (55% z DVZ)
Príklad č. 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. použije sa táto suma)
- Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa: 25% z 74,4987 eur
- Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa: 55% z 74,4987 eur
Povinnosti zamestnanca počas PN
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec určité povinnosti, ktoré musí dodržiavať. Medzi ne patrí dodržiavanie liečebného režimu a zdržiavanie sa na uvedenej adrese. Ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod.do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. preukázanie dokladu o nákupe v obchode).
Sankcie za porušenie liečebného režimu
Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Zmeny v systéme od 1. januára 2026
Od začiatku roka 2026 čaká systém vyplácania nemocenských dávok zásadná zmena. Sociálna poisťovňa začne vyplácať dávku nemocenské až od 15. dňa práceneschopnosti, pričom prvých 14 dní bude zamestnancom poskytovať náhradu príjmu ich zamestnávateľ. Táto úprava vyplýva z konsolidačného balíka, ktorý schválil parlament a nadobúda účinnosť od 1. januára 2026. Zároveň sa sprísňujú kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €.
Doterajší stav (do 31. decembra 2025): Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu za prvých 10 dní ePN; od 11. dňa preberá platbu Sociálna poisťovňa.
Nový stav (od 1. januára 2026): Zamestnávateľ bude náhradu príjmu zamestnancovi vyplácať za prvých 14 dní ePN; Sociálna poisťovňa začne nemocenskú dávku vyplácať až od 15. dňa.
Pre ePN, ktoré vzniknú pred 1. januárom 2026, platia pôvodné pravidlá. Pre ePN, ktoré vzniknú po 31. decembri 2025, platia nové pravidlá.
Zjednodušenie administratívy od apríla 2026
Súbežne so zmenou vo vyplácaní nemocenských dávok Sociálna poisťovňa pripravuje aj výrazné zjednodušenie administratívy pri nahlasovaní údajov potrebných na vyplácanie nemocenských dávok. Tento nový systém, ktorý zníži byrokraciu a zefektívni proces poukazovania dávok priamo zamestnancom, vstúpi do platnosti 1. apríla 2026.
Nové povinnosti pre zamestnávateľov od apríla 2026
Zamestnávatelia budú mať od apríla 2026 novú povinnosť - pri prihlásení každého nového zamestnanca budú musieť uviesť, ako mu vyplácajú mzdu. Buď oznámia jeho bankové údaje, alebo informáciu, že zamestnanec dostáva výplatu v hotovosti. Táto informácia sa stane súčasťou štandardného registračného procesu a bude sa uvádzať na tlačive Registračný list fyzickej osoby (RLFO) - prihláška. Povinnosť sa bude týkať zamestnancov s poistením vzniknutým po 31. marci 2026.
Sociálna poisťovňa zavádza prechodné obdobie od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026. Počas tohto obdobia budú musieť zamestnávatelia nahlásiť údaje o spôsobe výplaty mzdy aj pre zamestnancov, ktorých nemocenské poistenie vzniklo pred 1. novembrom 2025 alebo vznikne v prechodnom období.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.
Nemocenské počas PN v zahraničí
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.