Vegetariánstvo: Komplexný pohľad na benefity a riziká rastlinnej stravy

Vegetariánstvo sa v poslednej dobe stalo oveľa príťažlivejšie a zaujímavejšie aj vďaka tomu, že čerstvé výrobky či vegetariánske reštaurácie sú dostupnejšie ako kedysi. Podľa výskumu neziskovej organizácie Vegetarian Resource Group len v Spojených štátoch neje žiadne mäso, ryby a hydinu 6 až 8 miliónov dospelých. Niekoľko ďalších miliónov prestalo jesť červené mäso, ale naďalej konzumujú hydinu a ryby.

Vegetariánstvo rozdeľuje ľudí na dva tábory. Na jednej strane stoja tí, ktorí ho považujú za najzdravší spôsob stravovania. Na druhom brehu naopak panuje názor, že tento stravovací smer ide ruku v ruke so zdravotnými problémami. Zaujímavé na tom je, že nakoniec majú obe skupiny čiastočne pravdu. Pri vegetariánskej strave sa totiž naozaj môže stať, že nám budú chýbať napríklad niektoré vitamíny a to zvýši riziko zdravotných problémov. Zároveň však dobre zostavená vegetariánska strava môže byť pre naše zdravie aj prospešná.

Čo je to vegetariánstvo?

Vegetariánstvo je stravovací smer, pri ktorom sa zo stravy vyraďujú niektoré skupiny živočíšnych potravín. Väčšina vegetariánov vylučuje mäso, ale môžu sa k tomu pridať aj vajcia, ryby či mliečne výrobky. Vegetariána môžete definovať ako človeka, ktorý sa živí jedlom rastlinného pôvodu a vyhýba sa mäsu a mäsovým výrobkom vrátane rýb.

Formy vegetariánstva

Existuje viacero foriem vegetariánstva, ktoré sa líšia stupňom obmedzenia:

• Semivegetariánstvo (flexitariánstvo): Ide o najmenej striktnú formu vegetariánstva. Ľudia, ktorí dodržujú tento stravovací smer, minimalizujú príjem mäsa, resp. nekonzumujú červené mäso.
• Pescateriánstvo: Po semivegetariánstve sa jedná o druhú najmenej obmedzujúcu formu vegetariánstva. Pesco vegetariáni alebo lakto-ovo-pesco vegetariáni či pescetariáni konzumujú okrem mlieka a vajec aj ryby a niekedy aj iné plody mora. Tento spôsob stravovania je populárny v Japonsku a je známy aj pod názvom diéta Okinawa.
• Lakto-ovo vegetariánstvo: Ľudia, ktorí dodržujú tento stravovací smer, vyraďujú mäso a ryby, ale majú v jedálničku ponechané vajcia a mliečne výrobky. Lakto-ovo vegetariáni sú v západnom svete a teda aj u nás najrozšírenejšou skupinou vegetariánov.
• Lakto vegetariánstvo: Títo vegetariáni nekonzumujú vajíčka, iba mlieko a mliečne výrobky. Väčšina vegetariánov na indickom subkontinente a v blízkom regióne patrí práve k tejto skupine.
• Ovo-vegetariánstvo: V tomto prípade je jedálniček už výrazne obmedzenejší. Títo vegetariáni totiž zo živočíšnych potravín jedia iba vajcia, ale nie mliečne výrobky.
• Vegánstvo: Jedálniček vegána neobsahuje žiadne živočíšne potraviny. Vegán odmieta všetky živočíšne produkty, teda mäso, ryby, vajcia, mlieko, syr, med, a čoraz častejšie aj produkty obsahujúce živočíšne deriváty (napríklad želatínu). Keďže sa vegánstvo vyhýba všetkým živočíšnym produktom, opisuje sa skôr ako „komplexný štýl života“ než ako obyčajná zmena jedálneho lístka.
• RAW strava (vegánstvo): V tomto prípade sú z jedálnička vylúčené nielen všetky živočíšne produkty, ale aj všetky tepelne spracované potraviny nad 48 °C. RAW strava tak obsahuje najmä surové potraviny, ako je zelenina, ovocie, orechy, semená či naklíčené strukoviny a obilniny.
• Frutariánstvo: Frutariáni konzumujú len ovocie, orechy, semená a iné plody, ktoré môžu byť zbierané len, ak nie je zranená rastlina. Niektorí jedia dokonca iba plody, ktoré samostatne spadli z rastliny.

Každá z foriem vegetariánstva má vzhľadom k svojmu zloženiu iné benefity a riziká. Dnes sa však budeme venovať tej najčastejšej forme - lakto-ovo vegetariánstvu.

História vegetariánstva

Prvé zmienky o vegetariánstve siahajú do starovekej Indie a Grécka, približne v dobe filozofa Pytagorasa zo Samosu koncom 6. storočia pred Kristom. Filozoficky on a neskôr jeho stúpenci - pytagorejci - odmietali krutosť na zvieratách ako spriaznenom druhu. Pytagorizmus sa šíril v rímskom impériu najmä počas 3. - 6. storočia nášho letopočtu a slovo Pytagorčan malo rovnaký význam ako dnešné označenie vegetarián. Slovo vegetarián a vegetariánstvo sa začalo masovo používať až počas 19. storočia.

Celosvetovým fenoménom sa vegetariánstvo však stalo až po vzniku Medzinárodnej vegetariánskej únie v roku 1908 počas prvého Svetového vegetariánskeho kongresu v nemeckých Drážďanoch. 1. október sa zároveň stal Svetovým dňom vegetariánov.

Prečo sa ľudia stávajú vegetariánmi?

Zdravie, náboženské presvedčenie, obavy o životné prostredie zvierat či rôzne mýty o užívaní antibiotík a hormónov u hospodárskych zvierat patria medzi najčastejšie dôvody, pre ktoré sa ľudia stávajú vegetariánmi. Za zmenou môže byť viacero dôvodov: ekonomické, ekologické, etické či filozofické.

Argumenty pre vegetariánstvo

Ukazuje sa, že strava založená na rastlinnej báze môže nielen postačovať nutrične, ale zároveň môže predstavovať spôsob prevencie pred niektorými chronickými ochoreniami. „Dôsledne vyvážená“ je v tomto prípade mimoriadne dôležitý termín. Naopak, urobíte len a len dobre, pokiaľ svoj jedálniček založíte na dostatku ovocia, zeleniny a celozrnných výrobkov. Podstatné je tiež nahradiť nasýtené tuky „dobrými tukmi“, ako sú tie v orechoch, olivovom či repkovom oleji.

Mnohé organizácie, ako napríklad WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) alebo americká Academy of Nutrition and Dietetics, sa zhodujú na tom, že správne zostavená vegetariánska strava dokáže pokryť všetky výživové potreby organizmu a má navyše mnoho zdravotných benefitov. Zdravotné benefity, ako napríklad znížené riziko vysokého tlaku či cholesterolu, má vegetariánska strava s dostatočným obsahom zeleniny a ovocia, celozrnných výrobkov, strukovín, orechov a semien a ďalších čo najmenej priemyselne spracovaných potravín. Nie každá potravina, ktorá je vegetariánska, je totiž automaticky aj zdravá.

Kardiovaskulárne zdravie

V rôznych štúdií sa môžeme opakovane dočítať, že vegetariánska strava pozitívne ovplyvňuje naše kardiovaskulárne zdravie a súvisí s nižším výskytom ochorení srdca a ciev. Z výskumu (tzv. EPIC Oxford Study), ktorý niekoľko rokov sledoval zdravotný stav 65 000 ľudí, vyplynulo, že po 18 rokoch pozorovania mali vegetariáni o 23 % nižšie riziko vzniku ischemickej srdcovej choroby (nedokrvenosť srdcového svalu) v porovnaní s tými, ktorí jedli mäso.

Vegetariánska strava sa totiž svojim zložením podieľa na kontrole viacerých základných ukazovateľov nášho srdcového zdravia. Pomáha napríklad s udržaním optimálnej hladiny cholesterolu, krvného tlaku či telesnej hmotnosti. Pomáha udržiavať optimálnu telesnú hmotnosť, ktorá je dôležitá pre udržanie zdravého a výkonného srdca. Vďaka prevahe rastlinných potravín obsahuje totiž dobre zložená vegetariánska strava dostatok vlákniny, ktorá pomáha kvalitne zasýtiť a tak ovplyvňovať množstvo prijatej potravy. Vláknina sa nachádza v celozrnných produktoch, strukovinách, zelenine, ovocí či orechoch a semenách. Vegetariáni majú zároveň lepšiu kontrolu nad hladinou krvného cukru (glykémie). Tu sa tiež prejavuje vplyv vlákniny, ktorá pomáha spomaliť vstrebávanie cukru do krvi. Okrem toho táto živina tiež pomáha znížiť hladinu cholesterolu.

Zníženie rizika cukrovky 2. typu

Cukrovka 2. typu (diabetes mellitus 2. typu) sa častokrát vyskytuje spoločne so zvýšeným krvným tlakom, obezitou či nezdravými hladinami lipidov v krvi. Človek, ktorý trpí všetkými týmito ochoreniami, má tzv. metabolický syndróm. A podobne, ako môže vegetariánska strava pomôcť znížiť riziko vysokého tlaku či upraviť hladinu cholesterolu, môže pravdepodobne znížiť riziko vzniku cukrovky 2. typu, prípadne pomôcť udržať na uzde už rozvinuté ochorenie.

V spomínanej EPIC Oxford Study sa ukázalo, že riziko cukrovky 2. typu bolo u vegetariánov o 35 % nižšie ako u ľudí konzumujúcich bežnú stravu. Vegetariáni majú typicky zdravú telesnú hmotnosť, ktorá je zároveň spojená s nižším rizikom cukrovky 2. typu. Je to tým, že prispieva k lepšej citlivosti na inzulín, ktorý tak môže kvalitne plniť svoju úlohu a udržiavať zdravú hladinu cukru v krvi (glykémiu). Stabilnejšie hladiny glykémie majú vegetariáni aj vďaka vláknine (v zelenine, celozrnných obilninách a ďalších rastlinných potravinách). Tá totiž spomaľuje vstrebávanie cukru do krvi a udržuje nižšiu hladinu cukru v krvi po jedle.

Zníženie rizika vzniku nádorových ochorení

Zdá sa, že vegetariánske stravovanie má tiež vplyv na zníženie rizika vzniku nádorových ochorení. Z EPIC Oxford Study vyplynulo, že vegetariáni mali o 10 % nižšie riziko akéhokoľvek nádorového ochorenia v porovnaní s ľuďmi, ktorí pravidelne konzumovali mäso. Zo všetkých typov nádorov vynikali tie, ktoré postihujú tráviaci trakt. U rakoviny žalúdka sa ukázalo dokonca o 62 % menšie riziko u vegetariánov a u nádoru hrubého čreva to bolo o 25 % nižšie v porovnaní s ľuďmi konzumujúcimi mäso.

Strava bohatá na vlákninu pravdepodobne chráni pred vznikom nádoru hrubého čreva. Vláknina na seba totiž dokáže naviazať škodlivé a karcinogénne látky prijaté potravou či vytvorené v rámci metabolizmu a zabrániť ich vstrebávaniu a pôsobeniu na stenu tráviaceho traktu. Preto je výhodná strava bohatá na celozrnné produkty, strukoviny či zeleninu a ovocie. Vegetariánska strava môže mať ochranný účinok na črevnú stenu, a to vďaka obsahu rozpustnej vlákniny zastúpenej najmä v ovocí a zelenine. Tá slúži ako prebiotikum a je tak potravou pre prospešné baktérie v hrubom čreve. Tie môžu vďaka nej produkovať látky (mastné kyseliny s krátkym reťazcom), ktoré vyživujú bunky črevnej sliznice. Ochranu pred oxidačným stresom poskytujú telu vitamíny a iné látky s antioxidačným účinkom, na ktoré je rastlinná strava bohatá. Antioxidanty totiž bojujú s voľnými radikálmi, ktoré sa môžu podieľať na vzniku nádorových ochorení. Samotné vylúčenie mäsa a mäsových výrobkov z jedálnička je tiež pravdepodobne ochranou pred nádorovými ochoreniami. Konzumácia červeného mäsa a najmä spracovaného mäsa je totiž považovaná za rizikový faktor vzniku niektorých nádorov. Práve tie priemyselne spracované mäsové výrobky ako klobásy, salámy či párky sú však najrizikovejšie. Z jednej štúdie vyplynulo, že konzumácia každých 50 g spracovaného mäsa denne je spojená so zvýšením rizika kolorektálneho karcinómu o 18 % a nádoru hrubého čreva o 23 %. Aj to je však možné vyvážiť ostatnými potravinami v jedálničku.

Nižšia telesná hmotnosť a BMI

Vegetariánska strava pravdepodobne súvisí aj s nižšou telesnou hmotnosťou a nižšou hodnotou BMI (Body Mass Index). Výsledky štúdie, ktorá sledovala takmer 40 000 žien, hovoria o tom, že výskyt nadváhy a obezity bol na úrovni 40 % u tých žien, ktoré konzumovali zmiešanú stravu a 25 % u žien na vegetariánskej strave (konkrétne lakto-ovo vegetariánstvo). Vláknina tiež pomáha znižovať absorpciu cukru a tuku z tráviaceho traktu do krvi. Vegetariánska strava obsahuje obmedzené množstvo živočíšneho tuku. Správne zostavený jedálniček vegetariána obsahuje veľké množstvo potravín, ktoré majú pomerne nízku energetickú hodnotu, ale zároveň môžu pomôcť kvalitne zasýtiť a predchádzať hladu. Stále však platí, že chudnutie je úspešné jedine vtedy, keď je telo v kalorickom deficite.

Vplyv na životné prostredie

Motiváciou k prechodu na vegetariánsku stravu nie sú vždy jej zdravotné benefity, ale práve jej výhody, ktoré súvisia s vplyvom na životné prostredie. Emisie skleníkových plynov, ktoré vznikajú zo živočíšnej produkcie, sú jej najčastejšie spomínaným negatívom. Zvyšovanie ich množstva v atmosfére totiž urýchľuje globálne otepľovanie.

V Európskej únii pochádza až 17 % celkových emisií zo živočíšnej produkcie. Pre porovnanie, ročne to predstavuje väčšie množstvo emisií, ako vyprodukujú všetky autá a dodávky v EÚ (údaje pochádzajú z roku 2018). Globálne tvorí živočíšna produkcia až 72 - 78 % všetkých emisií, ktoré pochádzajú z poľnohospodárstva. Živočíšna výroba zároveň využíva obrovské množstvo svetovej pôdy. Dokonca zaberá až 71 % celkovej poľnohospodárskej plochy. Taká veľká spotreba ide ruku v ruke s odlesňovaním. Lesy tak nahrádzajú polia s pestovanými plodinami, ktoré slúžia ako krmivo pre poľnohospodárske zvieratá.

Napriek tomu, že za výrobou živočíšnych potravín stojí tak veľké množstvo emisií či využitej pôdy, živočíšne potraviny poskytujú populácii iba 18 % celkového energetického príjmu. Zvyšok energie dodáva rastlinná strava. Na rozdiel od živočíšnej produkcie je tá rastlinná šetrnejšia k životnému prostrediu. Napríklad produkcia rastlinných potravín určených pre ľudskú spotrebu (teda nie ako krmivo pre poľnohospodárske zvieratá) tvorí iba zhruba tretinu emisií v porovnaní so živočíšnou výrobou. Posun k stravovaniu s vyšším obsahom rastlinných potravín tak môže mať pozitívne environmentálne dopady. Vedci v jednej štúdii odhadli, že ak by sa výživa svetovej populácie zmenila a bola založená najmä na rastlinných potravinách, produkcia emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva by sa mohla znížiť až o cca 56 %.

Etické a morálne dôvody

Rovnako ako spomínaný vplyv na životné prostredie, aj tá etická a morálna stránka vegetariánstva môže byť pre mnohých silným argumentom, prečo prejsť na rastlinnú stravu. Mnohí vegetariáni odmietajú spôsob súčasného chovu zvierat a praktiky, ktoré stoja za produkciou živočíšnych potravín. Morálne a environmentálne argumenty sa častokrát objavujú spoločne a zdá sa, že práve oni sú tou najsilnejšou motiváciou k prechodu na vegetariánstvo. Ukazuje sa totiž, že vegetariáni s týmto presvedčením sú najviac odhodlaní vegetariánsku stravu dodržiavať dlhodobo.

Argumenty proti vegetariánstvu

Hoci má vegetariánstvo mnoho benefitov, aj uňho môžu hroziť riziká. Ide hlavne o tie zdravotné, pretože ako následok vyraďovania celých skupín potravín z jedálnička môžu telu chýbať niektoré dôležité látky. Čím je vegetariánska strava striktnejšia, tým sú samozrejme vyššie aj riziká nedostatku živín.

Dobre naplánovanou, pestrou vegetariánskou stravou možno docieliť optimálny príjem živín, ktorý je v súlade s výživovými odporúčaniami. Avšak bezmäsitá strava je prirodzene ochudobnená o niektoré významné zdroje výživných látok. Ak sa dostatočne nenahradia rastlinnými alternatívami alebo vo forme výživových doplnkov, môže dôjsť k deficitu bielkovín, železa, vápnika, zinku, n-3 mastných kyselín, vitamínov D a B12. Toto riziko stúpa najmä pri vegánskej a frutariánskej výžive, resp. čím je nemäsité stravovanie striktnejšie a dieťa mladšie, tým je vyššie riziko výživových deficitov, a s tým spojených zdravotných komplikácií. Pri prísnych formách vege-stravovania nie je jednoduché zostaviť nutrične vyváženú stravu s dostatočným obsahom živín. Preto Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) neodporúča výživu založenú výlučne na rastlinných potravinách u dojčiat a malých detí do konca 2. roku života. Ak sú rodičia rozhodnutí pre vegetariánsku výživu svojich detí, mali by uprednostniť lakto-ovo vegetariánstvo, prípadne polovegetariánsku stravu.

Nedostatok živín

Niektoré živiny sú typické pre živočíšne potraviny, objavujú sa v nich vo väčších množstvách alebo sú z týchto zdrojov lepšie vstrebateľné. Každý vegetarián by mal preto ideálne vedieť, ktoré to sú a ako ich doplniť.

Omega-3 mastné kyseliny

Omega-3 mastné kyseliny sú polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré potrebujeme pre správnu funkciu srdca, mozgu alebo napríklad zraku. Niektoré omega-3 MK si naše telo nevie vytvoriť samo a musí ich prijímať potravou, zatiaľ čo ďalšie tvorí premenou iných MK. Kyselina alfa-linolenová (ALA), ktorá hrá rolu v udržaní optimálnej hladiny cholesterolu v krvi, si telo nedokáže vyrobiť a preto ju musíme získať zo stravy. ALA sa ďalej premieňa na mastné kyseliny EPA a DHA, ktoré potrebujeme pre zdravý mozog či srdce. Jej premena však nie je dostatočná (cca 5 % sa premení na EPA a 0,5 % na DHA), preto je tiež dôležité získavať EPA a DHA zo stravy. A práve to je kameňom úrazu pre mnohých vegetariánov. Na tieto omega-3 MK sú totiž bohaté najmä tučné morské ryby (losos, makrela, sleď, atď.), ktoré mnohí z nich vyraďujú z jedálnička.

Ak strava vegetariána neobsahuje tučné morské ryby, môže byť pomerne náročné splniť odporúčaný denný príjem EPA a DHA. Pre vegetariána, ktorý nekonzumuje ryby, je dôležité sústrediť sa na pravidelné zaraďovanie rastlinných zdrojov, ktoré obsahujú kyselinu alfa-linolenovú, ktorá sa na EPA a DHA premieňa. Keďže jej premena je však tak malá, je na mieste zvážiť suplementáciu omega-3 vo forme doplnku výživy. Variantou sú aj vegánske produkty vyrobené z morských rias.

Železo

Železo je nevyhnutné pre správnu funkciu organizmu. Je dôležité pre tvorbu energie, prenos kyslíka, tvorbu červených krviniek či funkciu imunitného systému. Jeho dostatočný príjem by sme tak určite nemali zanedbávať. Táto minerálna látka sa nachádza v mnohých potravinách, a to živočíšneho aj rastlinného pôvodu. Súvisí to s jeho vstrebateľnosťou. Rastlinné potraviny totiž obsahujú tzv. nehemové železo, ktoré sa vstrebáva z tráviaceho traktu v menšej miere ako hemové železo zo živočíšnych potravín. Zatiaľ čo sa z rastlinných potravín vstrebe 5 - 12 % železa, z tých živočíšnych získame 15 - 35 % jeho obsahu. Z 50 g šošovice (bežná porcia v surovom stave) tak prijmeme cca 0,4 - 0,8 mg železa, čo je množstvo, kvôli ktorému nám stačí zjesť jeden vaječný žĺtok. Ako vidíte, zo živočíšnych potravín je skrátka jednoduchšie železo získať.

Dostatočný príjem železa však nie je pre vegetariánov nesplniteľná úloha. Mali by si však byť vedomí nižšej vstrebateľnosti z rastlinných potravín a vyvážiť ju vyšším príjmom potravín bohatých na železo. Vstrebateľnosť železa podporuje kombinácia s vitamínom C. Spolu s potravinami bohatými na nehemové železo sa tak hodí zjesť napríklad papriku, hlúbovú zeleninu (brokolica, karfiol apod.), citrusy či bobuľovité ovocie. Železo sa lepšie vstrebáva aj v kombinácii so živočíšnymi bielkovinami. Vegetarián si tak k rastlinným zdrojom železa môže pridať napríklad vajce či mliečny výrobok. Naopak existujú faktory, ktoré môžu absorpciu nehemového železa znižovať. Jedná sa napríklad o fytáty v celozrnných produktoch, vápnik či napríklad polyfenoly v káve a čaji. Keďže rôzne látky v potravinách môžu meniť vstrebateľnosť železa a tým pádom ovplyvňovať jeho príjem z potravy, je dôležité, aby mali vegetariáni pod kontrolu hladinu železa v organizme.

Zinok

Zinok je súčasťou mnohých procesov v organizme. Podieľa sa napríklad na syntéze DNA a je súčasťou metabolizmu sacharidov, tukov a bielkovín. Zároveň je potrebný pre zdravie kostí, vlasov či kože a podieľa sa na funkcii imunitného systému alebo napríklad zraku. Na zinok sú bohaté živočíšne potraviny ako mäso, vajcia či ryby. Rastlinné potraviny však nezaostávajú a tiež obsahujú celkom úctyhodné dávky tejto minerálnej látky. Nájdeme ho v strukovinách, obilninách či orechoch a semenách. S príjmom zinku sa však spája podobná komplikácia ako s už spomínaným železom.

Vitamín B12

Vitamín B12 je dôležitý pre správnu funkciu nervového systému a tvorbu červených krviniek. Nachádza sa takmer výlučne v živočíšnych produktoch. Je všeobecne známe, že mäso obsahuje veľké množstvo bielkovín. No keď prestaneme jesť mäso, musíme bielkoviny získať z iných zdrojov. Vegetariáni to majú celkom jednoduché, pretože mliečne výrobky ako jogurty, syry, tvaroh či mlieko sú plné bielkovín. Vegáni to majú zložitejšie. Vegetariánom a vegánom sa odporúča jeho dopĺňanie vo forme výživových doplnkov, keďže po 6 či 7 rokoch sa zásoby vitamínu B12 v pečeni kompletne vyčerpajú. V tej dobe sa môžu začať ukazovať vážne neurodegeneratívne ochorenia.

Vápnik

Vápnik je dôležitý pre zdravé kosti a zuby. Jeho hlavným zdrojom bývajú mliečne výrobky a mlieko. Pre vegetariánov, ktorí nekonzumujú mliečne výrobky, je dôležité siahnuť po alternatívnych zdrojoch. Mak alebo makový olej sú výborným zdrojom vápnika, obsahujú ho 12-krát viac než mlieko. Navyše obsahujú aj magnézium a zinok.

Životný štýl

Pokiaľ nie je environmentálny či etický zápal vegetariánov vysoký, do popredia sa môže dostať skutočnosť, že všežravci majú život oveľa jednoduchší. Stravovanie mimo domu je pre nich často problematické. Pohostenia na návštevách často obsahujú šunku, klobásu, maslo, vajcia či napríklad syr, ktoré musia vegetariáni a predovšetkým vegáni odmietať. A nevezmú si samozrejme ani slaninové chipsy. Problém môže nastať aj vtedy, keď musia variť osobitne pre seba a osobitne pre partnera, ktorý vegetariánom nie je. Alebo nemôžu zjesť svoje obľúbené gumené cukríky, pretože obsahujú želatínu.

Dnes sú už preč časy, keď vegetariánstvo bolo doménou zopár exotov. Byť dnes vegetariánom je podstatne jednoduchšie ako kedysi, keďže už aj u nás existuje množstvo vegetariánskych obchodov, reštaurácií, bistier či fast foodov a pre tie, ktoré servírujú aj mäso je dnes kvôli zákazníckemu dopytu celkom bežné ponúkať aj vegetariánske jedlá či pravidelné vegetariánske menu. Výber už dávno nie je problém.

tags: #preco #by #som #vedel #nevedel #byt