Prechod policajtov z výsluhového do starobného dôchodku: Komplexný prehľad

Prechod z výsluhového dôchodku do starobného dôchodku je pre policajtov a vojakov špecifickou oblasťou sociálneho zabezpečenia. Tento proces a s ním súvisiace legislatívne zmeny a nároky na dávky vyvolávajú množstvo otázok. V nasledujúcej stati sa pozrieme na kľúčové aspekty výsluhového zabezpečenia, legislatívnych úprav a dôležitých zmien, ktoré ovplyvňujú bývalých, ale aj aktívnych príslušníkov ozbrojených zložiek.

Legislatívne rámce a ich vývoj

Hlavným zámerom návrhu novely zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorú 14. marca 2013 schválili poslanci NR SR, je vytvorenie legislatívneho prostredia na vyrovnanie príjmov a výdavkov na osobitných účtoch ministerstiev vnútra, obrany, financií, spravodlivosti, SIS a NBÚ. Príjmy osobitných účtov pozostávajú predovšetkým z odvodov poistného zo služobných príjmov. Novelizovaný zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. mája 2013.

Pre policajtov a vojakov, ktorých služobný pomer trvá do nadobudnutia účinnosti novely zákona, sa zachováva percentuálna výmera podľa teraz platného zákona. Navrhuje sa, aby policajti a vojaci odo dňa nadobudnutia účinnosti novely zákona odvádzali zo služobných príjmov odvod na výsluhový dôchodok vo výške 7 % namiesto terajších 5 %.

Aktuálne legislatívne zmeny a ich dopady

Dňa 25. marca 2026 predložil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok na rokovanie vlády návrh novely zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Zámerom zmien je odstrániť interpretačné nejasnosti, reagovať na aplikačné problémy a zosúladiť právnu úpravu s aktuálnymi potrebami praxe. Nová úprava by mala vstúpiť do platnosti už od 1. júla 2026.

Vzhľadom na narastajúcu účelovú migráciu medzi bezpečnostnými zložkami sa navrhuje predĺženie minimálneho trvania novovzniknutého služobného pomeru na najmenej tri roky. Mnohí novoprijatí policajti, vojaci, hasiči či horskí záchranári totiž zotrvajú v štátnej službe aj menej ako rok a bezprostredne po tom sú prijatí do ďalšieho služobného pomeru.

Rovnako ako v civilnom sektore posudkoví lekári získajú kompetenciu indikovať, predĺžiť alebo ukončiť dočasnú pracovnú neschopnosť príslušníka ozbrojených zložiek v odôvodnených prípadoch. Upravuje sa výška nemocenskej dávky tehotenské. Namiesto paušálnych 200 eur mesačne sa tehotenské bude po novom určovať z vymeriavacieho základu, pričom jeho priemerná výška má tento rok dosiahnuť 373 eur.

Návrh zároveň rieši aj doterajšie nedostatky pri poskytovaní materského poistencovi, ktorý sa stará o maloleté dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu, napríklad pri osvojení. Navrhuje sa zaviesť nárok na vdovský alebo vdovecký výsluhový dôchodok pre osoby, ktoré sa starajú o dlhodobo či trvale ťažko postihnuté dieťa príjemcu invalidného dôchodku až do jeho 26 rokov. Jasne sa ustanovuje, že pozostalým patrí nárok na úhradu nákladov spojených s pohrebom aj v prípadoch, keď si zosnulý spôsobil smrť sebapoškodením. Návrh reflektuje rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a upravuje výpočet výsluhového dôchodku poberateľov, ktorým vznikol nárok pred 1. januárom 2004.

Nároky na dôchodkové dávky a ich kombinácie

Výsluhový dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení a čísla 30 a takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom. Koeficient za 15 rokov trvania služobného pomeru, sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2.

Kombinácia výsluhového a starobného dôchodku

Poberatelia pôvodných starobných dôchodkov nemajú nárok na ďalší starobný dôchodok, predčasný dôchodok a ani invalidný dôchodok priznaný od Sociálnej poisťovne.

Poberatelia pôvodne výsluhových príspevkov (až na niektoré výnimky tzv. starodôchodcov) majú nárok za akúkoľvek získanú „civilnú dobu“ poistenia na krátený starobný dôchodok priznávaný Sociálnou poisťovňou. Sociálna poisťovňa priznáva žiadateľom aj znížený dôchodkový vek pre starobný a predčasný starobný dôchodok po splnení podmienok (napr. doba služby 20 rokov v I. a-alebo II.kategórií funkcií, 15 rokov služby v I.kategórii funkcií pre niektoré dôvody prepustenia zo služobného pomeru, stanovená doba služby v I.a-alebo II.kategórii funkcií za podmienky trvania služby k 31.12.1999).

Poberatelia výsluhových dôchodkov majú taktiež nárok na starobný dôchodok od Sociálnej poisťovne za akúkoľvek získanú „civilnú dobu“ poistenia. Sociálna poisťovňa priznáva žiadateľom aj znížený dôchodkový vek pre starobný a predčasne starobný dôchodok po splnení podmienok. Žiadatelia majú takisto nárok na zohľadnenie doby poistenia (a v nej dosiahnuté zárobky) z osobitného systému poistenia pri výpočte starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku. Títo poberatelia majú nárok v prípade invalidity aj na invalidný dôchodok priznávaný Sociálnou poisťovňou ale po splnení podmienok. Žiadatelia o dôchodkovú dávku (okrem predčasného starobného dôchodku) majú nárok na porovnávací výpočet dávky podľa zákona č.100/1988 Zb.

Rodičovský dôchodok a 13. dôchodok

Novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon č. 352/2022 Z. z.) bol schválený aj rodičovský dôchodok. Podľa tohto zákona nárok na rodičovský dôchodok má aj poberateľ starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a sociálnom zabezpečení a ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok, a poberateľ výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Podľa zákona mala Sociálna poisťovňa rozhodnúť o nároku na rodičovský dôchodok a vyplatiť ho do 30. septembra.

Národná rada SR dňa 18. apríla 2024 schválila novelu zákona o 13. dôchodku s účinnosťou od 1. júla 2024, kde predkladateľ novely zákona akceptoval v medzirezortnom pripomienkovom konaní zásadnú hromadnú pripomienku APVV, a preto nárok na 13. dôchodok bol rozšírený aj na poberateľov výsluhových dôchodkov.

Administratívne procesy a žiadosť o dávku

Odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR je podľa zákona č. 328/2002 Z. z. zodpovedný za konanie o dávkach. Konanie o dávke začína na podnet fyzickej osoby, ktorej vznikol nárok na dávku. O dávku je potrebné požiadať písomnou žiadosťou, na predpísanom tlačive. Žiadosť o dávku sa predkladá v origináli. Prílohy k žiadosti sa predkladajú v origináli alebo overenej kópii. Opakujúce sa dávky vypláca odbor sociálneho zabezpečenia každý 15. deň v mesiaci.

Nároky prechádzajúce na uvedené osoby nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb. O vyplatenie dávky žiada jedna z oprávnených osôb za všetky oprávnené osoby spoločne alebo každá z oprávnených osôb osobitne, a to neformálnou písomnou žiadosťou.

Úloha Asociácie policajtov vo výslužbe (APVV)

Asociácia policajtov vo výslužbe (ďalej len "APVV") je nezávislým občianskym združením, založeným podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zaregistrovaným MV SR 6. marca 2006 pod číslom VVS/1-900/90-27666, ako združenie príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú v zmysle platných zákonov poberateľmi výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.

APVV rozvíja činnosť na celom území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich miestnych organizácií (47) a svojím hlavným zameraním sa profiluje ako organizácia s profesijným vzťahom k Policajnému zboru Slovenskej republiky a heslom slúžili sme, chránili sme a teraz chceme pomáhať. Cieľom činnosti APVV je združovanie, bez rozdielu hodnosti a služobného zaradenia bývalých príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb s cieľom vytvoriť spolupatričnosť a súdržnosť s príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú v aktívnej službe a:

• zvyšovať sociálne a kultúrne aktivity, podporovať výmenu profesionálnych skúseností a osobné stretnutia prostredníctvom posedení s funkcionármi a príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb,
• zvyšovať prestíž Policajného zboru a zlepšovať vzťahy medzi políciou a obyvateľstvom a podporovať vo svojom okolí úctu k zákonom a verejnému poriadku, zjednocovať a obhajovať záujmy svojich členov, spolupracovať pri tvorbe a zmenách legislatívnych noriem a ďalších predpisov týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru a príslušníkov ostatných policajno-bezpečnostných služieb a zastupovať členov vo vzťahoch najmä k štátnym orgánom SR a v zahraničí,
• spolupracovať so združeniami a združovať občianske združenia v SR, ktorých členmi sú príslušníci Policajného zboru a ostatných policajno-bezpečnostných služieb na výsluhovom dôchodku.

Zapojenie APVV do legislatívneho procesu

Únia výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky s podporou Asociácie policajtov vo výslužbe (VETERÁN POLICE SLOVAKIA) uplatnila zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti k návrhu zákona č. 328/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. s návrhom, aby bola v zákone ustanovená mimoriadna valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia identicky tak, ako to je upravené vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z., § 82 ods. 2).

Ďalej navrhovala, aby poskytovanie pôct policajtovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, nebolo obmedzované v § 6 ods. 7 citovaného zákona (samovražda) a ani zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru, ak bol poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia a jeho služobný pomer neskončil podľa § 192 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 73/1998 Z. z. Poskytovanie pôct zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru bolo naďalej ponechané priamo v zákone a nebola delegovaná možnosť určovať rozsah a podmienky ich poskytovania ministrovi, ako to navrhujú v predkladanom zákone.

Dňa 1. apríla 2025 sa uskutočnilo na MPSVaR SR tzv. rozporové konanie k hromadnej pripomienke verejnosti k návrhu zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bola preukázaná podpora viac ako 1500 osobami. Za MPSVaR SR viedol rozporové konanie štátny tajomník (Ing. Marián Valentovič, MBA).

tags: #prechod #z #vysluhoveho #do #starobneho #dochodku