Právo na lege artis starostlivosť: Všetko, čo potrebujete vedieť o kvalitnej zdravotnej pomoci

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je komplexná oblasť, ktorá sa riadi nielen medicínskymi poznatkami, ale aj právnymi predpismi a etickými princípmi. Jedným z kľúčových pojmov v tejto oblasti je "lege artis" poskytovaná starostlivosť. Čo presne tento pojem znamená a ako sa prejavuje v praxi? Aké sú práva a povinnosti lekárov a pacientov v kontexte lege artis?

Tento článok sa pokúsi poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, pričom vychádza z existujúcich právnych predpisov a relevantných zdrojov. Medzi najznámejšie termíny medicínskeho práva zaraďujeme pojem lege artis. Aj napriek jeho bežnému používaniu v odbornej literatúre, jeho presný obsah býva často zahmlený.

Pozrime sa bližšie na význam tohto pojmu a súvislosti, s akými sa tento pojem používa v rozhodovacej praxi súdov.

Čo znamená "Lege Artis"?

Pojem "lege artis" je latinský výraz, ktorý v preklade znamená "podľa pravidiel umenia". Z čistého jazykového hľadiska je termín lege artis preložiteľný ako „zákonným spôsobom“ a vznikol pôvodne skrátením latinského slovného zvratu de lege artis medicinae, čo znamenalo podľa pravidiel umenia lekárskeho.

Podľa slovníka cudzích slov znamená lege artis: „...podľa zákona umenia alebo vedy; podľa pravidiel umeleckej alebo vedeckej práce. V kontexte zdravotnej starostlivosti sa tento pojem používa na označenie postupu, ktorý je v súlade s aktuálnymi poznatkami lekárskej vedy a overenými medicínskymi postupmi.

Podstatným znakom postupu lege artis je súlad s poznatkami medicíny a biomedicínskych vied. Vo všeobecnosti možno za stav lekárskej vedy považovať poznatky, ktoré sa vyučujú na lekárskych fakultách, resp. sú súhlasné prijímané na odborných medicínskych fórach a súčasne predstavujú najvyššie dosiahnuté poznanie v danej medicínskej oblasti.

Cieľom lege artis poskytovanej starostlivosti je dosiahnuť čo najlepší možný výsledok pre pacienta pri rešpektovaní jeho práv a dôstojnosti.

Lege artis vs. Contra lege artis / Non lege artis

Postup, pri ktorom došlo k porušeniu právnej povinnosti, býva jednoducho označovaný v týchto súvislostiach ako contra lege artis, resp. non lege artis. Tak, ako aj vo vyššie uvedených iných právnych oblastiach, je teda postup lege artis primárne chápaný ako právne správny postup alebo inak povedané - konanie, ktoré je v súlade s právom. Takéto konštatovanie je však značne nepresné a zjednodušujúce.

Lege artis vo všeobecnom práve

Medzi lekármi a právnikmi často panuje mylné presvedčenie, že pojem lege artis sa používa predovšetkým, resp. výlučne v medicínskych súvislostiach. Opak je však pravdou, keďže termín „lege artis“ nie je slovným spojením, ktoré by sa výlučne používalo v medicínskom práve. Je síce pravdou, že jeho najznámejší výskyt súvisí s trestnoprávnymi a administratívnoprávnymi aspektmi poskytovania zdravotnej starostlivosti, no súčasne sa bežne používa aj napríklad v oblasti správneho práva, občianskeho a trestného procesného práva.

Vo všeobecnosti označuje v týchto právnych odvetviach postup štátu (štátnych orgánov), právnických alebo fyzických osôb realizovaný bez porušenia právnej povinnosti alebo bez rozporu so zákonom.

Lege artis stricto sensu a largo sensu

Lege artis stricto sensu: je právny koncept povinnosti postupovať správne, ktorý za určujúce (de facto jediné) kritérium považuje otázku odbornosti postupu, pričom do úvahy neberie ďalšie znaky. Správnosť postupu je výlučne v mantineloch odbornosti zvolenej metódy posudzovaná aj v konaní o dohľade zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podľa zákona č. 581/2004 Z. z.
Lege artis largo sensu: možno stručne charakterizovať tak, že poskytnutá zdravotná starostlivosť musí spĺňať nielen podmienku odbornosti samotného výkonu (zvolenej diagnostickej, či terapeutickej metódy), ale aj podmienku rešpektovania osobnostných práv pacienta (napr. právo na súkromie alebo právo na telesnú a psychickú integritu).

Vitium artis

Ďalším dôležitým pojmom, ktorý sa v tejto súvislosti občas objavuje, je termín „vitium artis“, čo v preklade znamená chyba v umení lekárskom. Postup vitium artis je vo všeobecnom význame chápaný ako: „...výkon zdravotní péče, který byl nesprávně proveden v důsledku nedostatečné znalosti, zručnosti nebo schopnosti zdravotnického pracovníka...“.

Delenie na chyby vitium artis (teda tie chyby, ktoré spočívajú výlučne v nedostatku „lekárskeho umenia“) a chyby ostatné sa spravidla odmieta. Ak je nejaký medicínsky úkon vykonaný vitium artis, nevylučuje to zodpovednosť ako takú, rozdiel je podľa niektorých názorov v menšej závažnosti dôsledkov v porovnaní s konaním non lege artis. V praxi to môže znamenať častejší výskyt disciplinárnej, než trestnoprávnej zodpovednosti v týchto prípadoch.

Právne pramene a princípy

Na úvod je dôležité si uvedomiť, že oblasť zdravotnej starostlivosti je regulovaná množstvom právnych predpisov. Pri výklade práva je potrebné hľadať princípy a pravidlá v prameňoch práva, ktoré nás môžu usmerňovať. Okrem špecifických predpisov, ktoré sa priamo týkajú liekov a pacientov, je potrebné brať do úvahy aj predpisy, ktoré sa týkajú zdravotnej starostlivosti ako takej, ako napríklad Ústava SR.

Najzákladnejšie normatívne pravidlo účinné v Slovenskej republike, od ktorého sa odvodzuje pojem lege artis, je ustanovené v zákone č. 576/2004 Z z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“).

Podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti je poskytovateľ: „...povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne.“ V Českej republike sa termín lege artis odvodzoval od § 11 ods. 1 zákona č. 20/1966 Sb. o péči o zdraví lidu ve z. p. p. (ďalej len zákon o péči o zdraví lidu“), podľa ktorého musela byť zdravotná starostlivosť poskytovaná v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy.

V zahraničí (napr. Nemecko, UK) sa v súčasnej dobe používa pojem štandard alebo štandardná starostlivosť. Obdobne s pojmom štandard pracuje aj Dohovor o biomedicíne, podľa čl. 4.

Základné aspekty lege artis

Pod výkonom lekárskej činnosti lege artis rozumieme liečenie, prevenciu a diagnostiku takého charakteru, ktorý je v súlade s najvyšším stupňom vedeckého poznania a praxe. Povinnosť postupovať správne sa týka celého procesu poskytovania zdravotnej starostlivosti, teda zvoleného diagnostického, terapeutického postupu, ale aj režimu rekonvalescencie pacienta.

Správnosť nie je charakterizovaná len metódou, ale aj jej včasnou aplikáciou. Správnym postupom teda v konečnom dôsledku nebude použitie metódy, ktorú síce odborná obec pre riešenie zdravotného problému pacienta uznáva, ale ktorá bola zdravotníckym pracovníkom aplikovaná neskoro.

Medzi základné aspekty lege artis patria:

Správna diagnostika: Lekár je povinný vykonať všetky potrebné vyšetrenia na správne určenie diagnózy pacienta.
Včasná a účinná liečba: Po stanovení diagnózy je lekár povinný zabezpečiť včasnú a účinnú liečbu, ktorá má za cieľ uzdravenie pacienta alebo zlepšenie jeho zdravotného stavu.
Zohľadnenie súčasných poznatkov lekárskej vedy: Lekár je povinný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zohľadňovať aktuálne poznatky lekárskej vedy a overené medicínske postupy. Znakom odborne uznaného postupu nemusí byť jeho registrácia v zbierke zákonov, či Vestníku Ministerstva Zdravotníctva SR (ďalej ako „MZ SR“). Teda odbornosť resp. Ako absencia štandardov vydaných MZ SR, tak ani ich existencia sama osobe v kontexte posudzovania, či postup poskytovateľa bol správny, nepredstavuje jedinú podmienku. Navyše, existencia odborne akceptovaného postupu napr. vo forme usmernenia MZ SR, odbornej spoločnosti alebo medzinárodnej odbornej spoločnosti nie je absolútnou zárukou, že zdravotnícky pracovník jeho aplikáciou splnil povinnosť postupovať správne. Účelom definovania odbornej metodiky totiž nie je jeho rutinná a mechanická aplikácia pre každý prípad. Zdravotnícky pracovník je povinný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti brať do úvahy okrem základných parametrov odôvodňujúcich zvolenie daného postupu aj osobitné symptómy, ktoré môžu nabádať na iný ako štandardný diagnostický alebo liečebný postup.
Poučenie pacienta a informovaný súhlas: Pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti je lekár povinný poučiť pacienta o jeho zdravotnom stave, navrhovanej liečbe, možných rizikách a alternatívach. Pacient má právo na informovaný súhlas, čo znamená, že má právo rozhodnúť, či sa navrhovanej liečbe podrobí alebo nie. Každý, kto má právo na poučenie, má aj právo poučenie odmietnuť.

Špecifické situácie v kontexte lege artis

Off-label použitie liekov

Použitie lieku "off-label" znamená použitie lieku na iný účel, v inej dávke alebo iným spôsobom, ako je uvedené v súhrne charakteristických vlastností lieku (SPC). Európska regulácia neupravuje priamo, či sa môže používať off label. V slovenskej právnej úprave je kľúčový paragraf 46, ktorý hovorí o používaní hromadne vyrábaných liekov na základe povolenia a následných výnimkách.

Použitie lieku off-label môže byť v niektorých prípadoch lege artis postupom, ak existujú vedecké dôkazy o účinnosti a bezpečnosti lieku pri danom použití a ak iné možnosti liečby zlyhali alebo nie sú vhodné. V takýchto prípadoch je však lekár povinný pacienta o tomto použití informovať a získať jeho informovaný súhlas.

Úhrada zdravotnej starostlivosti a lege artis

Postupovať správne (lege artis) nie je závislé na rozsahu úhrady zdravotnej starostlivosti zdravotnou poisťovňou. To znamená, že lekár má povinnosť poučiť pacienta o možnosti liečby, aj keď liečba nie je vzhľadom na indikačné obmedzenia hradená, ak vie, že je možná daná liečba daným liekom, ktorý je registrovaný, ale nie je kategorizovaný.

Telemedicína

Telemedicína predstavuje doplnkový spôsob poskytovania služieb zdravotnej starostlivosti v situácii, kedy nie je fyzická prítomnosť pacienta v zariadení možná. Jedným z poslaní Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je preverovanie, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. V medicíne sa často používa označenie lege artis. Pod týmto latinským pojmom sa skrýva znenie ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Podstatným znakom postupu lege artis je súlad s poznatkami medicíny a biomedicínskych vied.

Právna zodpovednosť v kontexte lege artis

V prípade, že lekár neposkytne zdravotnú starostlivosť "lege artis", prichádza do úvahy právna zodpovednosť, ktorá môže byť administratívna, občianskoprávna alebo trestnoprávna. Vo všeobecnosti je lekár povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, pričom v prípade, že zdravotná starostlivosť nie je poskytnutá správne, je potrebné preukázať porušenie povinnosti postupovať správne.

Osobitná zodpovednosť sa týka vedľajších účinkov liekov, kedy je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zodpovedný aj za vedľajšie účinky liekov, či už sú alebo nie sú predpokladané.

Posudzovanie Lege Artis súdmi

Otázku, či poskytovateľ zdravotnej starostlivosti postupoval „lege artis“ posudzujú znalci - lekári. Znalecký posudok je však len jedným z možných dôkazov, a tak, ako aj iné dôkazy, musí byť aj on kriticky hodnotený zo strany súdu a nielen automaticky aplikovaný.

Samo konštatovanie znalca, že zdravotnícke zariadenie postupovalo správne, lebo pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi nepoužilo žiadne zakázané medicínske postupy alebo zdravotne závadné materiály, nepostačuje pre záver súdu o nenaplnení predpokladov zodpovednosti zdravotníckeho zariadenia za pacientovu škodu.

Príklad z praxe

Vo veci sp. zn. 4 Cdo 193/2012 konala žalobkyňa, poukazujúc na to, že žalovaná (zdravotnícke zariadenie) jej spôsobila škodu nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pri vykonaní operácie, ktorá spočívala vo výmene prsných implantátov. Okresný súd rozsudkom z 12. 10. 2010 žalobu zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania nemal preukázané porušenie právnej povinnosti žalovanej ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, pretože z oboch v konaní podaných znaleckých posudkov vyplýva, že operácia poprsia žalobkyne, ako aj predoperačná a pooperačná starostlivosť bola zo strany žalovanej vykonaná de lege artis medicinae.

Každé ľudské telo reaguje na operačný zásah osobitne, iným spôsobom, a preto subjektívna nespokojnosť žalobkyne s estetickým výsledkom operácie či následné pooperačné komplikácie a ťažkosti nemôžu - pokiaľ bol operačný zákrok vykonaný a následná zdravotná starostlivosť poskytnutá postupom v súlade s dostupnými poznatkami lekárskej vedy - bez ďalšieho založiť vzťah zodpovednosti žalovanej za žalobkyni spôsobenú škodu (ujmu).

Práva a povinnosti pacienta

Pacient má právo na správne poskytovanú zdravotnú starostlivosť, čo zahŕňa aj právo na lege artis postup. Medzi ďalšie práva pacienta patrí:

Právo na ochranu súkromia a informácií o zdravotnom stave.
Právo na informovaný súhlas.
Právo na výpis zo zdravotnej dokumentácie a nahliadanie do nej.
Právo byť rešpektovaný a mať svoj čas rešpektovaný.

Pacient má zároveň aj povinnosti, medzi ktoré patrí:

Informovať ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka o všetkých skutočnostiach, ktoré sa môžu týkať jeho zdravotného stavu, predovšetkým poskytnúť pravdivé informácie a pravdivo odpovedať na otázky ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka.
Informovať zdravotníckeho pracovníka o alternatívnych spôsoboch liečenia, alternatívnej výžive, odporúčaniach tzv.
Dodržiavať pokyny lekára a dodržiavať liečebný režim.

Odmietnutie pitvy a poskytovanie údajov

Odmietnutie pitvy: - ktoré musí mať písomnú formu a musí obsahovať údaje, ktoré umožnia jednoznačne osobu určiť.
Poskytovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie: - osoba alebo jej zákonný zástupca, alebo osoba splnomocnená na základe písomného plnomocenstva má právo na poskytovanie údajov alebo môže nahliadať do zdravotnej dokumetnácie. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže odmietnuť nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie osobe, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť v špecializačnom odbore psychiatria alebo v špecializačnom odbore klinická psychológia, ak by negatívne ovplyvnilo jej liečbu.

Práva a povinnosti lekára

Lekár má právo na slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery. Toto právo mu umožňuje odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti v prípadoch, ktoré sú v rozpore s jeho svedomím (napr. umelý potrat).

Lekár má zároveň aj povinnosti, medzi ktoré patrí:

Poskytovať zdravotnú starostlivosť "lege artis".
Dodržiavať Etický kódex zdravotníckeho pracovníka.
Informovať pacienta o jeho zdravotnom stave, navrhovanej liečbe, možných rizikách a alternatívach.
Zabezpečiť ochranu súkromia a informácií o zdravotnom stave pacienta.

Etický kódex zdravotníckeho pracovníka

Etický kódex zdravotníckeho pracovníka, ktorý je súčasťou zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stanovuje základné etické princípy, ktorými sa má zdravotnícky pracovník riadiť pri výkone svojho povolania. Tieto princípy zahŕňajú:

Poskytovať zdravotnú starostlivosť svedomite a odborne.
Rešpektovať práva a dôstojnosť pacienta.
Zachovávať mlčanlivosť o zdravotnom stave pacienta.
Nezneužívať svoje postavenie na získavanie osobných výhod.

Odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti lekárom

Slovenský zákonodarca ustanovil len prípady, kedy môže poskytovateľ odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Podľa § 12 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti môže poskytovateľ odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ak:

by poskytnutím zdravotnej starostlivosti prekročil svoje materiálno-technické vybavenie alebo personálne zabezpečenie,
by vzdialenosť miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu pacienta neumožňovala poskytovanie zdravotnej starostlivosti v jeho byte,
pacient opakovane porušuje svoje povinnosti voči poskytovateľovi.

Odmietnutím návrhu na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti však nie je dotknuté právo pacienta na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

Zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti

Zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je uzatvorená v písomnej alebo ústnej forme medzi poskytovateľom a pacientom podľa zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. V častiach, v ktorých sa zmluva odchyľuje od všeobecných obchodných podmienok (VZP) poskytovateľa, má prednosť úprava obsiahnutá v zmluve.

Ambulantná a ústavná starostlivosť

Ambulantnú starostlivosť zastrešuje väčšinou jeden lekár, ktorý vedie o pacientovi zdravotnú dokumentáciu a zodpovedá za pacientovu trvalú starostlivosť. Pacienti najprv navštívia všeobecného lekára, teda lekára prvého kontaktu, ktorý vykoná základné vyšetrenie a na základe vlastného posúdenia a diagnostiky určí ďalší postup v liečbe pacienta. Všeobecný lekár rozhoduje napr. o potrebe návštevy špecialistu.

Ústavná starostlivosť (nemocnica) je zas zabezpečovaná rôznymi oddeleniami, ako napríklad centrálnym príjmom, ktorý zabezpečuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť (napr. pri akútnych stavoch). Ošetrovateľskú starostlivosť v tomto prípade poskytujú zamestnanci zariadenia, ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania.

tags: #pravo #na #lege #artis #poskytovanu #starostlivost