Práva a nároky pracujúcich osôb so zdravotným postihnutím (ZŤP) na dovolenku a ďalšie benefity

Pracujúci občania so zdravotným postihnutím (ZŤP) majú v oblasti dovolenky špecifické práva a nároky, ktoré je dôležité poznať. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto právach a nárokoch, ako aj o ďalších relevantných aspektoch zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím.

Základné pracovnoprávne postavenie ZŤP zamestnancov

Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované. Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.

Definícia občana so zdravotným postihnutím v pracovnom práve

Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch treba pamätať na určitý zmätok v pojmoch. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Nie je to osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy. Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania.

Práca nadčas a ZŤP zamestnanci

Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.

Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom. Osamelý zamestnanec alebo zamestnankyňa, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, sa môžu zamestnávať prácou nadčas len s ich súhlasom.

Dovolenka - základné pravidlá a špecifiká pre ZŤP

Dovolenka je garantované právo zamestnanca na odpočinok, ktoré priamo súvisí s ochranou jeho zdravia, osobného a rodinného života. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) stanovuje pravidlá pre vznik nároku na dovolenku, jej dĺžku, spôsob čerpania, ale aj dôvody, kedy sa dovolenka kráti. Nárok na dovolenku nevzniká automaticky. Nárok na dovolenku za kalendárny rok vzniká zamestnancovi, ktorý u zamestnávateľa odpracoval najmenej 60 dní v príslušnom kalendárnom roku.

Dĺžka dovolenky

Základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne. Uvedené vyplýva z dikcie ust. § 103 ods. V prípade zamestnanca, ktorý do konca roka dovŕši najmenej 33 rokov, ide o päť týždňov dovolenky, pričom uvedené platí aj v prípade, keď sa zamestnanec trvale stará o dieťa. Dĺžku dovolenky vie ovplyvniť nielen vek zamestnanca, ale aj to, v akej oblasti zamestnanec pracuje. Dĺžku dovolenky môže upraviť zamestnávateľ vo vyššom rozsahu, napr. v kolektívnej zmluve.

Kratší pracovný čas neovplyvňuje dĺžku dovolenky. Aj zamestnanec pracujúci na kratší pracovný čas má nárok na toľko kalendárnych týždňov dovolenky ako ostatní zamestnanci. Po splnení podmienok, ktoré upravuje súčasná právna úprava, vznikne zamestnancovi nárok na dovolenku v rozsahu 4, resp. 5 kalendárnych týždňov, príp. nárok na pomernú časť dovolenky, alebo nárok na dovolenku za odpracované dni, a to bez ohľadu na dĺžku jeho pracovného úväzku.

Ak bude mať zamestnanec rozvrhnutý kratší pracovný čas rovnomerne na 5 dní v týždni (napr. bude pracovať denne od pondelka do piatka po 3 hodiny), potom jeho týždňom dovolenky bude presne 5 dní a ročná štvortýždňová (resp. päťtýždňová) dovolenka bude predstavovať 20 dní (resp. 25 dní). Rozdiel oproti ostatným zamestnancom spočíva len v tom, že ak zamestnanec s kratším pracovným časom pracuje denne, ale menej hodín, jeden deň jeho riadnej dovolenky bude predstavovať menší počet hodín, za ktoré mu zamestnávateľ pri čerpaní dovolenky poskytne náhradu mzdy za dovolenku (napr. ak bude zamestnanec pracovať denne od pondelka do piatka po 3 hodiny, za jeden deň dovolenky mu zamestnávateľ vyplatí náhradu mzdy za 3 hodiny).

Vzhľadom na to, že zamestnanec ešte nedosiahol vek 33 rokov, má nárok na štvortýždňovú dovolenku. Z uvedeného vyplýva, že zamestnancovi vznikne za rok nárok na dovolenku vo výmere 4 dni. V prípade, že bude čerpať jeden deň dovolenky, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za 8 hodín.

Zamestnanec, ktorý u zamestnávateľa nepracoval v príslušnom kalendárnom roku aspoň 60 dní, má nárok na dovolenku za odpracované dni.

Dovolenka a starostlivosť o dieťa

Novelou Zákonníka práce sa s účinnosťou od 1. marca 2021 zaviedla do zákona legálna definícia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa, ktorá dovtedy v Zákonníku práce absentovala. Podľa tejto definície sa za zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa na účely Zákonníka práce považuje zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu.

V zmysle uvedeného nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú obaja rodičia, ak sa osobne trvale starajú o dieťa, teda, okrem iného, zabezpečujú výchovu dieťaťa, starajú sa o jeho zdravie, výživu a všestranný rozvoj bez ohľadu na to, či žijú v jednej domácnosti s dieťaťom. Ak zamestnanec nežije v jednej domácnosti s dieťaťom, zamestnávateľ má právo požadovať od zamestnanca oznámenie a preukázanie relevantnej miery starostlivosti o dieťa.

Ak zamestnanec do 33 rokov nadobudne postavenie zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa v priebehu kalendárneho roka, má v tomto roku nárok na najmenej štyri týždne základnej výmery dovolenky za kalendárny rok a odo dňa písomného oznámenia vzniku trvalej starostlivosti o dieťa vzniká zamestnancovi nárok na pomerný rozsah dodatočného jedného týždňa dovolenky. Rovnaký postup sa uplatní aj v prípade zániku postavenia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa.

Rovnakým spôsobom bude pravidlá vzniku a zániku nároku na dodatočný jeden týždeň dovolenky pre zamestnanca do 33 rokov veku trvale sa starajúceho o dieťa s účinnosťou od 1. januára 2022 upravovať aj Zákonník práce. V zmysle novely, ktorá vstúpi do účinnosti od 1. januára 2022, bude zamestnancovi, ktorý sa začne alebo prestane trvale starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, patriť zvýšenie dovolenky za kalendárny rok na najmenej päť týždňov nad rámec základnej výmery dovolenky.

Písomné oznámenie trvalej starostlivosti o dieťa nemá zákonom predpísanú formu. Zamestnávateľ môže spôsob oznamovania vzniku, resp. zániku postavenia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa vrátane požadovaných dokladov upraviť v pracovnom poriadku alebo v inom vnútornom predpise.

Preplatenie a krátenie dovolenky

Dovolenka sa neprepláca, iba pri skončení pracovného pomeru. Zamestnanec odchádza z pracovného pomeru k 30. 9. a má nevyčerpaných 10 dní dovolenky. Tieto dni mu zamestnávateľ preplatí. Zamestnávateľ nie je oprávnený jednostranne rozhodnúť o prepadnutí dovolenky, pokiaľ zamestnancovi neumožnil jej čerpanie. Nevyčerpaná dovolenka pri skončení pracovného pomeru musí byť preplatená aj vtedy, ak zamestnávateľ nevedie evidenciu čerpania dovolenky.

Podľa § 109 ods. 3 Zákonníka práce môže zamestnávateľ za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) krátiť dovolenku zamestnancovi o jeden až dva dni. Pri krátení dovolenky je zamestnávateľ obmedzený zákonnou povinnosťou poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trval po celý rok, dovolenku aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému zamestnancovi aspoň v dĺžke dvoch týždňov.

Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec.

Zákonník práce počíta so situáciami, keď zamestnanec môže požiadať o preplatenie nevyčerpanej dovolenky. Zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol. Uvedené vyplýva z § 117 Zákonníka práce. Z dikcie predmetného ustanovenia vyplýva aj to, že zamestnávateľ je oprávnený takto vyplatenú náhradu mzdy zamestnancovi zo mzdy zraziť, a to aj bez súhlasu zamestnanca. Spravidla ide o prípady, keď zamestnanec vyčerpal celú výmeru dovolenky, avšak v dôsledku práceneschopnosti nesplnil podmienky, ktoré Zákonník práce ustanovuje pre vznik nároku na dovolenku, resp.

Príklad výpočtu dovolenky

Osobné prekážky v práci a pracovné voľno

Svadba, sťahovanie, návšteva lekára či účasť vo volebnej komisii. To všetko sú situácie, kedy môže zamestnanec zo zákona čerpať pracovné voľno. Okrem klasickej dovolenky existuje množstvo ďalších dôvodov, pre ktoré je možné sa ospravedlnene neukázať v práci. Zamestnanec má okrem dovolenky nárok aj na voľno z rôznych dôvodov, osobných, rodinných či zdravotných. Tieto prekážky sú upravené v § 141 Zákonníka práce.

Voľno s náhradou mzdy

• návšteva lekára (max. 7 dní ročne),
• darovanie krvi alebo iných biologických materiálov,
• narodenie dieťaťa,
• sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi (max. 7 dní ročne),
• sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa (max. 10 dní ročne),
• úmrtie blízkeho príbuzného,
• vlastná svadba,
• znemožnenie cesty do práce (napr. počasie, ak ide o ZŤP),
• sťahovanie z dôvodu zamestnávateľa,
• hľadanie nového zamestnania pri organizačnom prepustení,
• štúdium alebo zvyšovanie kvalifikácie.

Dňa 23. decembra 2025 bol v Zbierke pod číslom 406/2025 Z. z. zverejnený "Zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov", ktorý Národná rada SR schválila dňa 9. decembra 2025. V Čl. II tohto zákona sa s účinnosťou od 1. januára 2026 novelizuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, a to v § 141 ods. 2 písm. c), kde je definovaný nárok zamestnanca na pracovné voľno pri sprevádzaní rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie.

Navrhuje sa doplniť do ustanovenia Zákonníka práce upravujúceho dôležitú osobnú prekážku zamestnanca na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie aj situáciu sprevádzania neplnoletého dieťaťa (ktoré je rodinným príslušníkom podľa § 40 ods. 5 Zákonníka práce) rodičom dieťaťa do zariadenia poradenstva a prevencie. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je posilniť dostupnosť systému poradenstva a prevencie pre každé dieťa, ktoré to potrebuje. Aktuálne si rodič musí čerpať dovolenku, ak chce dieťa sprevádzať do zariadenia poradenstva a prevencie. Preto je potrebné umožniť rodičom čerpať pracovné voľno za účelom sprevádzania aj v týchto prípadoch.

Zároveň sa navrhuje doplniť do ustanovenia Zákonníka práce upravujúceho dôležitú osobnú prekážku zamestnanca na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, osobitnú právnu úpravu reflektujúcu na osobitné postavenie zamestnanca tzv. jednorodiča, t. j. osoby, ktorá je osamelá, t.j. žije sama s dieťaťom, resp. deťmi, pričom druhý rodič buď nie je známy, nežije, alebo je nezvestný, resp. nevykonáva rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťa (§ 28 zákona o rodine), alebo v prípade rozvodu manželov (rodičov) bolo toto dieťa zverené do osobnej starostlivosti len tomuto rodičovi - zamestnancovi (§ 24 zákona o rodine).

Osamelí zamestnanci majú od 1.1.2026 nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v sume ich priemerného zárobku až v rozsahu 14 dní v kalendárnom roku, pokiaľ sprevádzajú dieťa vo veku do 15 rokov do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie, resp. do zariadenia poradenstva a prevencie. Napokon, s účinnosťou od 1.1.2026 má osamelý zamestnanec alebo zamestnankyňa nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho (jej) priemerného zárobku až v rozsahu 14 dní v kalendárnom roku, pokiaľ sprevádza dieťa vo veku do 15 rokov (ktoré má zverené výlučne do svojej osobnej starostlivosti alebo ak sám/sama vykonáva rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu) do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie, resp. do zariadenia poradenstva a prevencie.

Voľno bez náhrady mzdy

• ďalšie návštevy lekára nad rámec 7 dní,
• svadba dieťaťa či rodiča,
• výpadok verejnej dopravy (ak sa zamestnanec inak nemohol dostať do práce),
• bežné sťahovanie.

Prekážky z dôvodov všeobecného záujmu

• výkon verejnej funkcie,
• občianske povinnosti (napr. súd, prvá pomoc),
• členstvo vo volebnej komisii,
• účasť na detskom tábore ako vedúci,
• účasť na štrajku na podporu hospodárskych alebo sociálnych práv,
• dobrovoľnícka činnosť.

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím - podpora a ochrana

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) podlieha špecifickým pravidlám a predpisom, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnaké príležitosti, zamedziť diskriminácii a podporiť ich pracovné uplatnenie. Legislatíva upravuje podmienky zamestnávania, odbornú prípravu, vedenie evidencie zamestnancov so ZŤP a poskytovanie príspevkov na podporu ich zamestnávania.

Povinnosti zamestnávateľov

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.

Príspevky pre zamestnávateľov

Zákon o službách zamestnanosti upravuje príspevky súvisiace so zamestnávaním osôb so zdravotným postihnutím. Cieľom týchto príspevkov je motivovať zamestnávateľov, aby vytvárali pracovné miesta pre občanov so zdravotným postihnutím a prispôsobovali pracovné prostredie ich potrebám. Medzi tieto príspevky patrí napríklad príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a príspevok na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov so zdravotným postihnutím do zamestnania a späť.

Chránené dielne a pracoviská

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov: 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia, 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím. Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025.

Ochrana pri skončení pracovného pomeru

Pri skončení pracovného pomeru so zamestnancom so zdravotným postihnutím je zamestnávateľ limitovaný všeobecnými pravidlami, ktoré platia pre každého zamestnanca. Výpoveď z pracovného pomeru musí byť písomná a v niektorých prípadoch, ak je daná z organizačných dôvodov, musí mať zamestnávateľ predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Bez tohto súhlasu by bola výpoveď neplatná.

Podľa § 64 ods. 1 písm. d), zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to aj v prípade, keď sa osamelý zamestnanec/zamestnankyňa starajú o dieťa mladšie ako tri roky. Výnimkou je však výpoveď z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce. Podľa § 68 ods. 3, zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer ani v prípade, keď sa osamelý zamestnanec/zamestnankyňa starajú o dieťa mladšie ako tri roky. Môže však s nimi z dôvodov uvedených v § 68 ods. 1 Zákonníka práce okamžite skončiť pracovný pomer.

Peňažné príspevky na kompenzáciu pre osoby s ŤZP

Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím majú nárok na rôzne zľavy a príspevky, ktoré im majú kompenzovať ich zdravotné obmedzenia a uľahčiť im život. Na získanie týchto príspevkov je potrebný preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Ako získať preukaz ZŤP?

Žiadosti o preukaz sa podávajú na oddelení posudkových činností úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Podkladom pre rozhodnutie je lekársky posudok. Ak je osoba so zdravotným postihnutím odkázaná na sprievodcu, dostane preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

Druhy príspevkov pre osoby s ŤZP

• Príspevok ZŤP na kúpu, výcvik používania a úpravu pomôcky: Takýto príspevok môžete získať najviac vo výške 8 630,42 eur. Výška peňažného príspevku určeného na kúpu druhého mechanického vozíka je najviac 1 659,70 eur, druhého elektrického vozíka je najviac 4 979,09 eur, druhého načúvacieho aparátu je najviac 331,94 eur.
• Príspevok ZŤP na opravu pomôcky: Výška tohto príspevku sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny opravy pomôcky a príjmu osoby so ZŤP.
• Príspevok ZŤP na kúpu zdvíhacieho zariadenia: Takýto príspevok možno získať najviac vo výške 11 617,88 eur (výška sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny zariadenia a príjmu osoby so ZŤP).
• Príspevok ZŤP na kúpu osobného motorového vozidla: Príspevok na kúpu auta možno získať najviac vo výške 6 638,79 eur, pri aute s automatickou prevodovkou najviac je to maximum 8 298 eur.
• Príspevok ZŤP na úpravu osobného motorového vozidla: Maximálna výška príspevku je 6 638,79 eur za obdobie 7 rokov.
• Príspevok ZŤP na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže: Maximálna výška príspevku je 6 638,79 eur na úpravu bytu alebo rodinného domu a 1 659,70 eur na úpravu garáže počas 7 rokov.
• Príspevok ZŤP na prepravu: Maximálna výška príspevku je 51,02 % sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu mesačne (101,07 eur).
• Príspevok ZŤP na osobnú asistenciu: Výška príspevku zodpovedá ročnému rozsahu osobnej asistencie určenej v eurách. Sadzba za 1 hodinu osobnej asistencie je 3,82 eur.
• Príspevok ZŤP na opatrovanie: Základná výška príspevku je mesačne 369,36 eur pri opatrovaní jednej osoby s ŤZP a 492,34 eur pri opatrovaní dvoch alebo viacerých osôb s ŤZP.
• Parkovací preukaz pre ZŤP: Umožňuje parkovanie na miestach vyhradených pre vozidlá prepravujúce osoby s ŤZP.

Ďalšie výhody pre osoby s ŤZP

Okrem peňažných príspevkov majú osoby s ŤZP nárok aj na ďalšie výhody, ako napríklad:

• Limit na lieky: 25 eur za štvrťrok.
• Oslobodenie od dane: Obec môže znížiť alebo oslobodiť občana s ŤZP od dane zo stavieb, bytov, garáže, nebytových priestorov, od daní za psa alebo komunálny odpad.
• Oslobodenie od rôznych poplatkov: Napríklad poplatky za predĺženie platnosti preukazu osobitného označenia vozidla pre ŤZP, vydanie rozhodnutia na vývoz alebo dovoz psa so špeciálnym výcvikom, stavebné povolenia na zmeny stavieb a pod.
• Žiadne koncesionárske poplatky: Osoby s ŤZP sú oslobodené od platenia koncesionárskych poplatkov na adresu RTVS.
• Lacnejšie či bezplatné cestovanie: Zľavy na cestovanie vlakmi Železničnej spoločnosti Slovensko.

Rekreačný príspevok zamestnávateľa

Rekreačný príspevok, známy aj ako rekreačný poukaz, je benefit, ktorého cieľom je podporiť domáci cestovný ruch a umožniť zamestnancom dovolenkovať na Slovensku. Aj pracujúci dôchodcovia majú nárok na rekreačný príspevok od zamestnávateľa za rovnakých podmienok ako ostatní zamestnanci.

Podmienky nároku na rekreačný príspevok

• Dĺžka pracovného pomeru: Pracovný pomer u daného zamestnávateľa musí trvať nepretržite minimálne 24 mesiacov ku dňu začatia rekreácie.
• Počet zamestnancov: Zamestnávateľ musí zamestnávať viac ako 49 zamestnancov.

Nárok na príspevok vzniká aj zamestnankyni na materskej alebo rodičovskej dovolenke, ak spĺňa uvedené podmienky.

Ako funguje rekreačný príspevok?

Zamestnávateľ môže príspevok poskytnúť dvoma spôsobmi:

1. Následná úhrada nákladov: Zamestnanec si sám zorganizuje dovolenku na Slovensku (minimálne 2 prenocovania) a následne predloží zamestnávateľovi účtovné doklady o oprávnených výdavkoch.
2. Rekreačný poukaz: Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi rekreačný poukaz, ktorým zamestnanec zaplatí za pobyt u vybraného poskytovateľa (minimálne 2 prenocovania).

Výška príspevku je limitovaná a predstavuje 55 % oprávnených výdavkov, maximálne však 275 eur za rok.

tags: #pracujuci #ztp #na #dovolenku