Cestovné náhrady pre pracujúcich dôchodcov: Podrobný sprievodca

Cestovné náhrady sú dôležitou súčasťou pracovného života mnohých zamestnancov, vrátane pracujúcich dôchodcov. V tomto článku sa pozrieme na pravidlá a podmienky poskytovania cestovných náhrad, s osobitným zameraním na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré sú pre dôchodcov často relevantné.

Čo sú cestovné náhrady a kto ich môže získať?

Cestovné náhrady sú primárne upravené v zákone č. 283/2002 Z. z., ktorý upravuje poskytovanie cestovných náhrad aj fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohodárom. V tomto kontexte je však treba zohľadniť aj právnu úpravu obsiahnutú v Zákonníku práce, ktorý upravuje základné otázky spojené s vysielaním zamestnancov a ich právami na úhradu nákladov spojených s pracovnou cestou. Náhrady môžu byť nárokové alebo nenárokové. Nárokové cestovné náhrady sú náhrady, ktoré je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť. Nenárokové cestovné náhrady nie je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi. Ich poskytovanie závisí od rozhodnutia zamestnávateľa a odborovej organizácie, t. j. ich poskytovanie závisí od rozhodnutia zamestnávateľa.

Medzi základné druhy náhrad patria:

• Náhrada preukázaných cestovných výdavkov: Sem patria výdavky zamestnanca vynaložené v súvislosti s pracovnou cestou, napr. cestovné lístky (vlak, autobus, MHD, metro), letenky či taxi služba. Na preplatenie je potrebné preukázať tieto výdavky príslušným cestovným lístkom. Doklad však musí sedieť časovo a musí súvisieť aj s miestom výkonu pracovnej cesty.
• Náhrada výdavkov na ubytovanie: Pokrývajú sa náklady na hotel, príp. súkromné ubytovanie, ak takýto výdavok zamestnanec preukáže dokladom.
• Stravné: Predstavuje náhradu za vynaložené peňažné prostriedky za stravu počas trvania pracovnej cesty. Je to jediný výdavok, ktorý sa poskytuje automaticky a netreba ho zamestnávateľovi preukazovať.
• Náhrada potrebných vedľajších výdavkov: Sú to ďalšie náklady, ktoré môžu počas pracovnej cesty vzniknúť, napr. komerčné poistenie - náhrada preukázaných výdavkov za poistenie liečebných nákladov v zahraničí.
• Vreckové: Poskytuje sa za každý kalendárny deň v eurách alebo cudzej mene, ak trvanie zahraničnej pracovnej cesty presahuje 12 hodín.

Pokiaľ zamestnanec doklad stratí, zamestnávateľ mu môže poskytnúť náhrady v ním uznanej sume s prihliadnutím na určené podmienky pracovnej cesty.

Pracovná cesta a jej podmienky

Pracovná cesta predstavuje dočasné vyslanie zamestnanca mimo jeho pravidelné pracovisko za účelom výkonu pracovných úloh. Pracovná cesta je vždy dlhší časový úsek, ako je čas samotného výkonu práce na pracovnej ceste. Inými slovami, súčasťou pracovnej cesty je aj samotná cesta na miesto výkonu práce a tiež cesta späť. Trvanie pracovnej cesty nie je Zákonníkom práce obmedzené. Zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnanca na pracovnú cestu, písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty, zároveň môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca. V praxi sa realizuje vyslanie na pracovnú cestu a určenie jej podmienok formou rôznych tlačív. Zamestnávateľ môže zamestnanca poslať na služobnú cestu iba s jeho súhlasom.

Používanie vlastného motorového vozidla

Zamestnanec sa môže písomne dohodnúť, že na služobnej ceste využije vlastné motorové vozidlo. Ak zamestnanec použije vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, zamestnávateľ sa nemôže so zamestnancom dohodnúť na inej výške náhrady. Suma základnej náhrady pre dvojkolesové vozidlá, trojkolesové vozidlá, štvorkolky a pre osobné vozidlá určená podľa § 8 ods. 2 zákona o cestovných náhradách je zverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky formou oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Cestovné náhrady pre dohodárov (pracujúcich dôchodcov)

Zákon o cestovných náhradách upravuje poskytovanie cestovných náhrad aj fyzickým osobám, ktoré sú činné na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohodárom. Na dohodára, ak sa písomne v konkrétnej dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodlo poskytovanie cestovných náhrad, sa vzťahujú všetky ustanovenia zákona o cestovných náhradách, ako aj podmienky upravené vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

Je možné, aby dohodári boli zamestnávateľom vysielaní na pracovnú cestu? Áno, dohodári môžu byť vysielaní na pracovné cesty, ak to majú v rámci osobitných ustanovení v konkrétnej písomnej dohode dohodnuté (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Treba upozorniť na to, že podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce sa na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahujú iba niektoré ustanovenia Zákonníka práce.

Pravidelné pracovisko dohodára

Na účely posúdenia nároku na cestovné náhrady u dohodára je tak ako u zamestnanca v pracovnom pomere podstatné miesto pravidelného pracoviska. Pravidelným pracoviskom dohodára na účely poskytovania cestovných náhrad podľa § 2 ods. 3 zákona o cestovných náhradách je v prvom rade vždy miesto písomne dohodnuté medzi dohodárom a zamestnávateľom. V prípade, ak také miesto nie je dohodnuté, za pravidelné pracovisko dohodára sa až potom považuje miesto výkonu práce dohodnuté v dohodách o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Pri dohodách o vykonaní práce ide o jednorazový výkon práce vymedzenej výsledkom a nie o opakujúcu sa činnosť. Zákon o cestovných náhradách umožňuje uznať náhradu výdavkov dohodárovi, ktorý vykonáva prácu na základe dohody o vykonaní práce mimo miesta pobytu, už aj z miesta nástupu do miesta výkonu práce a späť. Zamestnávateľ môže s dohodárom, ktorý má výkon práce na základe dohody o vykonaní práce mimo miesta pobytu, dohodnúť poskytovanie cestovných náhrad i za cesty z miesta pobytu (prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky) do miesta výkonu práce a späť, a to v rozsahu a podmienok ako pri pracovnej ceste. V tomto prípade sa nedohodne miesto pravidelného pracoviska na účely poskytovania cestovných náhrad a plne postačuje dohoda o poskytovaní cestovných náhrad podľa § 2 ods. 3 štvrtej vety zákona o cestovných náhradách.

Možnosť dohodnúť sa na poskytovaní výdavkov už z miesta pobytu do miesta výkonu práce a naspäť, ak je výkon práce mimo miesta pobytu zamestnanca, sa nevzťahuje na dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti. Pri poskytovaní cestovných náhrad je potrebné vychádzať vždy len z dohodnutého miesta pravidelného pracoviska, resp. z dohodnutého miesta vykonávania práce.

Dohodnutie cestovných náhrad v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

V dohodách o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru sa môže poskytovanie cestovných náhrad dohodnúť napr. odkazom na zákon o cestovných náhradách, prípadne aj na kolektívnu zmluvu, v ktorej môže byť dohodnuté napr. cestovné náhrady pre dohodárov v rovnakom rozsahu ako pre zamestnancov v pracovnom pomere.

V dohodách o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru sa môže písomne dohodnúť aj poskytovanie nenárokových náhrad, ktoré sa môžu podľa zákona o cestovných náhradách poskytovať, napr. stravné podľa § 5 ods. 3, iné a vyššie náhrady podľa § 9, iné druhy komerčného poistenia podľa § 11 ods. 2, vreckové podľa § 14. Potrebné je však dodržať ustanovenie § 224 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, v zmysle ktorého dojednané nároky dohodára alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno dohodnúť priaznivejšie, ako sú obdobné nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru. Uvedená zásada/obmedzenie sa vzťahuje aj na oblasť cestovných náhrad.

Žiadnu dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nie je možné uzatvoriť iba na účel poskytovania cestovných náhrad. V každej dohode musí byť prvotne dohodnutá úloha/práca a dohodnutá odmena za vykonanú úlohu/prácu a až v rámci osobitných dojednaní môže byť dohodnuté, že dohodár bude vykonávať pracovné cesty a poskytovanie cestovných náhrad. Cestovné náhrady musia byť dohodnuté oddelene od dohodnutej odmeny.

Príklady z praxe

1. Príklad 1: Dohoda o vykonaní práce a cestovné náhrady z miesta pobytu

   Zamestnávateľ dohodol s dohodárom, ktorý má bydlisko v Bratislave, dohodu o vykonaní práce. Zákon o cestovných náhradách umožňuje uznať náhradu výdavkov dohodárovi, ktorý vykonáva prácu na základe dohody o vykonaní práce mimo miesta pobytu, už aj z miesta nástupu do miesta výkonu práce a späť. Na základe vyššie uvedeného zamestnávateľ môže s dohodárom, ktorý má výkon práce na základe dohody o vykonaní práce mimo miesta pobytu, dohodnúť poskytovanie cestovných náhrad i za cesty z miesta pobytu (prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky) do miesta výkonu práce a späť, a to v rozsahu a podmienok ako pri pracovnej ceste.

2. Príklad 2: Dohoda o pracovnej činnosti a cestovné náhrady

   Dohodár má dohodnutú so zamestnávateľom dohodu o pracovnej činnosti na archiváciu dokumentov. V dohode je ako miesto výkonu práce uvedená Bratislava. Zákon o cestovných náhradách dohodárovi nezakladá priamo nárok na cestovné náhrady tak ako zamestnancovi v pracovnom pomere. Za výkon práce na pracovnej ceste by sa považoval výkon práce mimo územia Bratislavy a za tieto pracovné cesty by dohodárovi patrili cestovné náhrady. Ak by mal dohodár dohodnuté pravidelné pracovisko na účely zákona o cestovných náhradách napr. v Košiciach, nárok na cestovné náhrady by mu vznikal z Košíc.

3. Príklad 3: Poskytovanie cestovných náhrad bez dohody

   Zamestnávateľ na výkon administratívnych prác uzatvoril dohodu o pracovnej činnosti s miestom výkonu práce v sídle spoločnosti, v ktorej nedohodol poskytovanie cestovných náhrad. Dohodár sa zúčastnil s ostatnými zamestnancami zamestnávateľa školenia v súvislosti s výkonom dohodnutej práce mimo dohodnutého miesta výkonu práce, t. j. mimo sídla spoločnosti. Zamestnávateľ sa rozhodol aj dohodárovi cestovné náhrady (cestovné výdavky a stravné) uhradiť. Z dôvodu, že poskytovanie cestovných náhrad nebolo dohodnuté v dohode o pracovnej činnosti s dohodárom, poskytnuté cestovné výdavky a stravné je pre dohodára predmetom dane/zdaniteľným príjmom a u zamestnávateľa takto poskytnuté plnenia nie sú uznaným daňovým výdavkom.

Daňové a odvodové aspekty cestovných náhrad pre dohodárov

Predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti u dohodára podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov nie sú cestovné náhrady, ak sú poskytované v súvislosti so závislou činnosťou na základe písomnej dohody podľa § 1 ods. 1 písm. c) zákona o cestovných náhradách v konkrétnej dohode (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov) a sú poskytované v nárokovej výške a v nárokovom rozsahu podľa zákona o cestovných náhradách okrem vreckového (vreckové je vždy predmetom dane, ak je poskytované v súvislosti so závislou činnosťou bez ohľadu na jeho charakter).

Všetky výdavky zamestnávateľa, teda aj výdavky na cestovné náhrady dohodára, musia spĺňať základné podmienky daňových výdavkov (nákladov) definované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Za daňový výdavok sa považujú tie cestovné náhrady, ktoré sú poskytované v súlade so zákonom o cestovných náhradách, ak sú poskytnuté oprávneným osobám podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona o cestovných náhradách.

Stravné a jeho výška v roku 2025

Na základe Oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách stravného č. 39/2025 Z. z. Nová výška stravného ovplyvňuje aj príspevok na stravovanie, resp. hodnotu gastrolístkov. Maximálna hodnota gastrolístka je od apríla tohto roku stanovená na 6,60 eura. Pokiaľ ide o finančný príspevok na stravovanie od apríla je stanovená jeho minimálna hodnota na 3,63 eura a maximálna hodnota na 4,84 eura.

tags: #pracujuci #dochodca #a #preplatenie #cestovneho