Pracovná zmluva na dobu určitú je bežnou formou pracovného pomeru, ktorá má svoje špecifiká, najmä pokiaľ ide o jej trvanie a možnosti predĺženia. Často sa vyskytujú otázky, ako práceneschopnosť (PN) zamestnanca ovplyvňuje trvanie a predĺženie takejto zmluvy. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o pravidlách a postupoch týkajúcich sa pracovných zmlúv na dobu určitú, s osobitným zameraním na situácie, keď zamestnanec počas trvania zmluvy ochorie a je na PN.
Základné aspekty pracovnej zmluvy na dobu určitú
Pracovný pomer na dobu určitú je charakteristický predovšetkým tým, že sa končí právnou udalosťou, teda uplynutím dojednanej doby. Na rozdiel od pracovného pomeru na dobu neurčitú, pri skončení pracovného pomeru na dobu určitú (v deň, ktorý je posledným dňom pracovného pomeru) nie je potrebné prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Zamestnanci pri skončení pracovného pomeru na dobu určitú nemajú nárok na poskytnutie odstupného, a to ani v prípade, ak ku skončeniu pracovného pomeru dochádza v dôsledku organizačných zmien u zamestnávateľa.
Pri vzniku pracovného pomeru na určitú dobu zamestnávateľ musí dbať, aby pracovná zmluva mala písomnú formu. Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovná zmluva na dobu určitú naopak výslovnú dohodu o jeho trvaní vyžaduje. Táto môže byť formulovaná napríklad stanovením konkrétneho dátumu, kedy pracovný pomer končí.
Skúšobná doba
Skúšobná doba môže byť dohodnutá aj pri pracovnom pomere na dobu určitú. Jej dĺžka môže byť maximálne tri mesiace (resp. šesť mesiacov u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca). Skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne v pracovnej zmluve. Po odpracovaní troch mesiacov zamestnanec prejde skúšobnou dobou v novom pracovnom pomere.
Predĺženie a opätovné dojednanie pracovnej zmluvy na dobu určitú
Pracovnú zmluvu na dobu určitú je možné uzavrieť aj opätovne, rovnako, ako je možné predĺžiť dĺžku trvania pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ však musí dodržať určité limity. Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. V rámci tohto obdobia možno pracovný pomer predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát. Opätovne dohodnutým pracovným pomerom na dobu určitú sa rozumie taký pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na dobu určitú medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom.
Ak je pracovný pomer predlžovaný, možno v rámci dvoch rokov uzatvoriť jednu pracovnú zmluvu na dobu určitú a k nej ešte dva dodatky o jej predĺžení (dohromady teda pri rešpektovaní dvojročného obmedzenia tri zmluvné dokumenty). Podobný postup platí aj pre opätovne dohodnutý pracovný pomer, pri ktorom sa však neuzatvára dodatok o predĺžení predchádzajúceho pracovného pomeru, ale zmluva o novom pracovnom pomere, ktorý vzniká až po skončení toho pôvodného.
Výnimky z pravidla dvoch rokov
Predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z určitých dôvodov. Tieto vecné dôvody sú v Zákonníku práce v § 48 ods. 4 ustanovené taxatívne. Iný vecný dôvod, ako ustanovuje Zákonník práce, neprichádza do úvahy. Zamestnávateľ teda má možnosť napríklad uzatvoriť prvú pracovnú zmluvu na určitú dobu bez vecného dôvodu najdlhšie na dva roky a nad rámec dvoch rokov už nemôže túto pracovnú zmluvu opätovne predlžovať bez vecného dôvodu.
Príklady vecných dôvodov:
- zastupovanie zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky alebo dočasnej pracovnej neschopnosti
- vykonávanie prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca)
- vykonávanie prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku
- vykonávanie prác dohodnutých v kolektívnej zmluve
- projektové práce
Zákonník práce vyžaduje, aby sa vecný dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu uviedol v pracovnej zmluve. Ak by pracovná zmluva neobsahovala vecný dôvod predĺženia alebo opätovného dohodnutia pracovného pomeru na určitú dobu, bolo by potrebné takýto pracovný pomer poväzovať za pracovný pomer na neurčitý čas z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu.
Čo musí obsahovať pracovná zmluva a aké chyby v nej často nachádzame?
Zmena na dobu neurčitú
Pracovný pomer na dobu určitú sa môže zmeniť na pracovný pomer na dobu neurčitú troma spôsobmi:
- dohodou o zmene doby jeho trvania,
- predĺžením alebo opakovaným dojednaním pracovného pomeru na dobu určitú, ktoré je v rozpore so zákonnými obmedzeniami,
- faktickým pokračovaním v práci bez uzatvorenia dodatku aj po uplynutí doby určitej.
Ak sa so zamestnávateľom nedohodnete inak, zmení sa váš pracovný pomer na dobu neurčitú aj vtedy, ak vám zamestnávateľ po uplynutí doby určitej nestihne predložiť na podpis dodatok o zmene trvania pracovného pomeru, ale vy zároveň po uplynutí pôvodne dojednanej určitej doby pre zamestnávateľa s jeho vedomím naďalej vykonávate prácu (bez toho, aby ste jej výkon mali zmluvne „podchytený“). Pre splnenie podmienky vedomosti zamestnávateľa o výkone vašej práce by malo stačiť, ak o nej vie váš najbližší nadriadený.
Vplyv PN na trvanie pracovnej zmluvy na dobu určitú
Častou otázkou je, či má práceneschopnosť vplyv na trvanie pracovnej zmluvy na dobu určitú. Základná odpoveď je, že nie.
Skončenie pracovného pomeru uplynutím doby
Ak je pracovná zmluva uzatvorená na dobu určitú, skončí sa dňom, ktorý je dojednaný ako posledný deň trvania pracovného pomeru, a to aj v prípade, ak je zamestnanec v tom čase na PN. Zákaz výpovede počas PN zamestnanca platí len v prípade, ak je daná zamestnancovi výpoveď, ale v tomto prípade sa nejedná o skončenie pracovného pomeru na základe výpovede, ale uplynutím času. Pracovný pomer na dobu určitú sa skončí uplynutím dohodnutej doby bez ohľadu na to, či budete PN alebo nie.
Ochranná doba (ktorá prichádza do úvahy napr. pri už spomínanej pracovnej neschopnosti alebo tiež počas materskej či rodičovskej dovolenky) ale zamestnávateľa obmedzuje len v rozviazaní pracovného pomeru výpoveďou.
Nároky zamestnanca počas PN po skončení pracovného pomeru
Nemocenské dávky
Pokiaľ ide o výplatu PN, nemocenské dávky Vám Sociálna poisťovňa poskytuje aj po skončení pracovného pomeru, pokiaľ zostanete práceneschopná. Platba nemocenského po skončení pracovného pomeru závisí od niekoľkých faktorov, pričom rozhodujúcim je, či ste v ochrannej lehote. Podľa zákona o sociálnom poistení je ochranná doba po skončení zamestnania sedem dní. To znamená, že ak dočasná pracovná neschopnosť (PN) vznikne v priebehu tejto lehoty, máte nárok na nemocenské dávky. Dôležité je, že počas PN po skončení pracovného pomeru už nebude zamestnávateľ povinný poskytovať žiadnu dávku, pretože nemocenské preberá Sociálna poisťovňa. Vyplácanie dávky nemocenského poistenia počas nezamestnanosti je podmienené predchádzajúcim nemocenským poistením v rozsahu 270 dní za posledné dva roky. To znamená, že za Vás bolo platené nemocenské poistenie (odvody) za posledné dva roky.
Dovolenka
Ak nastane situácia skončenia pracovného pomeru na dobu určitú počas PN, má zamestnanec pri skončení pracovného pomeru na dobu určitú nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku. Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Výška náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku sa vypočíta podľa priemerného zárobku zamestnanca za predchádzajúci štvrťrok.
Predĺženie pracovnej zmluvy počas PN
Je možné podpísať predĺženie pracovnej zmluvy u zamestnávateľa (pravdepodobne opäť na dobu určitú na rok) aj počas trvajúcej PN. Žiadny zo súčasných Zákonov nezakazuje či neobmedzuje uzatvorenie pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ má asi zaužívaný postup, že zamestnanec musí najprv podať žiadosť a ak je zamestnávateľ so zamestnancom spokojný a chce s ním pokračovať, pracovný pomer na dobu určitú mu predĺži.
Praktické rady a odporúčania
- Komunikácia so zamestnávateľom: Určite nečakajte na zamestnávateľa, ale Vy sama sa informujte, čo bude s Vami ďalej.
- Informovanie sa: Informujte sa v Sociálnej poisťovni alebo v Zdravotnej poisťovni, či ste boli Vaším zamestnávateľom odhlásená od tohto zamestnávateľa.
- Žiadosť o preplatenie dovolenky: V prípade, že v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru vám nebude nevyčerpaná dovolenka preplatená, požiadajte zamestnávateľa písomne o jej preplatenie.
- Písomné potvrdenie o zostatku dovolenky: Odporúčam vám požiadať zamestnávateľa o písomné potvrdenie o zostatku dovolenky a následne sledovať, či vám bude preplatená v rámci poslednej mzdy.
- Zaznamenávanie nadčasov: Ak máte nadčasy, tie by vám mali byť zaplatené. Kontaktujte Slovenskú inšpekciu práce v prípade, že nadčasy nie sú preplácané.