Práceneschopnosť (PN) je realitou, s ktorou sa stretáva každý zamestnanec. V súčasnosti sa systém zasielania PN neustále vyvíja, pričom papierové potvrdenia o PN sú postupne nahrádzané elektronickým systémom. Zamestnávatelia majú v súvislosti s PN svojich zamestnancov určité povinnosti, vrátane oznamovacích povinností voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni.
Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Od 1. júna 2022 sa papierové potvrdenia o PN postupne nahrádzajú elektronickým systémom. Elektronická PN (ePN) je zaznamenaná v elektronickej zdravotnej evidencii pacienta. Papierové PN sú vystavované len vo výnimočných prípadoch. Ak je vystavená ePN, zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, pretože tieto inštitúcie si vymieňajú potrebné informácie elektronicky. Zamestnanec si môže skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia alebo cez jednoduchú aplikáciu.
Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Môže sa však stať, že lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.
Náhrada príjmu a nemocenské
V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhradu príjmu pri pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnávateľ ako peňažné plnenie zamestnancovi, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného. Od 1. 1. 2017 sa novelou zákona č. 462/2003 Z. z. zmenila limitácia denného vymeriavacieho základu z 1,5 násobku na 2 násobok všeobecného vymeriavacieho základu. Maximálna suma náhrady príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorú vyplatí zamestnávateľ je od 1. 1. 2017.
Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 15. dňa trvania PN vypláca dávku Sociálna poisťovňa.
Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 14 dní, t. j. poskytuje sa od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.
Povinnosti zamestnanca pri PN
Zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu informovať zamestnávateľa o svojej práceneschopnosti. Mal by tak urobiť ešte pred začiatkom pracovnej doby, ak je to možné. Zamestnanec by mal tiež nahlásiť trvanie PN zamestnávateľovi alebo nadriadenému a zadať si neprítomnosť do dochádzky. Bezodkladné oznámenie choroby je dôležité pre zamestnávateľa, aby mohol prijať opatrenia na zabezpečenie plynulého chodu pracoviska, ako je preplánovanie smien alebo zabezpečenie zastupovania.
V praxi to znamená konať hneď, ako sa o zdravotnom obmedzení dozviete, aby váš zamestnávateľ mohol adekvátne reagovať na vzniknutú situáciu. Základným východiskom býva slušná a otvorená komunikácia, ktorá minimalizuje zbytočné komplikácie pre obe strany.
Vo väčšine prípadov je postup podobný, či už pracujete v menšej firme, alebo vo veľkom podniku. Platí, že hneď, ako sa dozviete, že váš zdravotný stav vám neumožní nastúpiť do práce, mali by ste bezodkladne kontaktovať zamestnávateľa. Najdôležitejšie je, aby ste oznámili, že ste práceneschopný, ešte skôr, než uplynie pracovná doba, ktorú by ste mali v daný deň odpracovať. Treba počítať s tým, že každý zamestnávateľ môže mať vnútorné smernice upravujúce spôsob, akým sa táto povinnosť plní.
Ak spozorujete príznaky choroby, ktoré vám bránia vykonávať prácu, kontaktujte zamestnávateľa hneď v ten istý deň, ideálne ešte pred začiatkom pracovnej doby. Ak vám to zdravotný stav dovolí, zaistite si potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti čo najskôr, aby ste mali v rukách doklad potvrdzujúci váš zdravotný stav. V slovenských právnych normách je povinnosť informovať zamestnávateľa o prekážkach v práci definovaná pomerne jasne. Konkrétne ide o pracovnoprávne predpisy, ktoré hovoria o tom, že ak je zamestnanec dočasne práceneschopný, musí to zamestnávateľovi nahlásiť bez zbytočného odkladu a následne, ak to vyžadujú interné pravidlá či lekárska prax, predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.
V okamihu, keď dostanete od lekára potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, by ste mali túto skutočnosť ozrejmiť vášmu zamestnávateľovi. Neznamená to, že osobne musíte priniesť doklad do práce v ten istý deň, hoci niektoré firmy to môžu vyžadovať. V rámci Slovenska býva bežné, že zamestnanec doručí potvrdenie o PN najneskôr do troch dní, no závisí to aj od dohody s konkrétnou spoločnosťou. Niekedy postačí zaslať ofotené alebo naskenované potvrdenie, inokedy je potrebné fyzicky priniesť originál.
Ak je to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
Povinnosti zamestnávateľa pri ePN
V prípade ePN má zamestnávateľ niekoľko povinností:
- Oznámenie údajov Sociálnej poisťovni: Ak je možné predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu, a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu v hotovosti, oznámi to Sociálnej poisťovni. Na nahlásenie týchto údajov má zamestnávateľ 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.
- Oznámenie údajov pri pracovnom úraze/chorobe z povolania: Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, zamestnávateľ je povinný do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu oznámiť Sociálnej poisťovni aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.
- Poskytnutie informácií Sociálnej poisťovni: Ak Sociálna poisťovňa požiada zamestnávateľa o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, zamestnávateľ je povinný jej ju poskytnúť.
- Oznamovacia povinnosť pri trvaní PN: Ak trvá práceneschopnosť zamestnanca dlhšie ako 10 dní, zamestnávateľ má voči Sociálnej poisťovni oznamovaciu povinnosť. To znamená, že zamestnávateľ má povinnosť do troch dní po desiatom dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca postúpiť pobočke Sociálnej poisťovne tlačivo, na ktorom sa oznamuje práceneschopnosť zamestnanca (diel II. Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti - Žiadosť o nemocenské).
- Oznamovacia povinnosť pri zmene platiteľa poistného: Zamestnávateľ je povinný písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného z dôvodu, že zamestnanec poberá náhradu príjmu, nemocenské, alebo ak zamestnancovi zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa osobitného predpisu a ktorému trvá dočasná pracovná neschopnosť. Tieto skutočnosti je zamestnávateľ povinný oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.
Zamestnávateľ si na začiatku PN/ePN splnil oznamovaciu povinnosť a nahlásil do ZP začiatok poberania náhrady príjmu počas PN kódom 1O Z. Začiatok PN/ePN do SP zamestnávateľ neoznamuje. Pri PN/ePN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v Personalistike zamestnanca na karte Pracovné pomery evidovať vyňatie Nemoc po 52. týždni. Program si odsleduje 52. týždeň PN a po uplynutí tejto doby automaticky pridá zložku mzdy N23 do výplaty. Na základe tohto zadania program vytvorí RLFO Prerušenie - dôvod 8, ktoré je potrebné zaslať, ak bola PN vystavená „papierovo“. Oznamovaciu povinnosť je potrebné urobiť do 8 kalendárnych dní od dátumu vzniku prerušenia / dátumu zániku prerušenia. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52. týždňa ePN.
Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní a presahuje z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca (napr. začala v novembri a pokračuje v decembri), zamestnanec sa môže so zamestnávateľom dohodnúť, že zamestnávateľ zašle Sociálnej poisťovni Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti (túto povinnosť si inak musí splniť zamestnanec).
Ukončenie PN a povinnosti zamestnávateľa
Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vystaví ošetrujúci lekár Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti (IV. časť Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti), ktoré zamestnanec ihneď odovzdá zamestnávateľovi. Originál tlačiva postúpi zamestnávateľ Sociálnej poisťovni najneskôr do troch dní po skončení práceneschopnosti, ak trvala viac ako desať dní. Zamestnávateľ si uchová kópiu tlačiva.
Zmena v procese ukončovania PN od 1. januára 2025
Od 1. januára 2025 došlo k významnej zmene v procese ukončovania dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN). Táto zmena posilňuje postavenie posudkového lekára Sociálnej poisťovne. Ak posudkový lekár na základe výkonu svojej posudkovej činnosti vyhodnotí zdravotný stav poistenca a dospeje k záveru, že ďalšie trvanie PN nie je opodstatnené, požiada ošetrujúceho lekára o vytvorenie elektronického záznamu o ukončení DPN. Táto žiadosť musí mať písomnú formu. Ošetrujúci lekár je povinný vyhovieť tejto žiadosti. Posudkový lekár môže pristúpiť k ukončeniu DPN len v prípadoch hodných osobitného zreteľa, napríklad ak vznikne dôvodné podozrenie, že pracovná neschopnosť bola vystavená neoprávnene. Ak poistenec nesúhlasí s rozhodnutím posudkového lekára o ukončení DPN, má možnosť podať odvolanie na Sociálnu poisťovňu.
Práva zamestnávateľa pri PN zamestnanca
Zamestnávateľ má právo kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese počas PN. Zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi. Sociálna poisťovňa nemôže oznamovať zamestnávateľovi údaje o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti ani o vychádzkach zamestnanca počas PN. Tieto údaje má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.
Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
PN v skúšobnej dobe a ukončenie pracovného pomeru
Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe aj počas PN zamestnanca, s výnimkou prípadu, ak je PN spôsobená pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Poistenie práceneschopnosti v Kooperative
V rámci životného poistenia si môžete pripoistiť aj práceneschopnosť (PN). Poistenie práceneschopnosti slúži na kompenzáciu zníženého príjmu, ktoré u klienta nastane v prípade práceneschopnosti. Podľa Kataríny Kukurovej, hovorkyne poisťovne Generali, si výšku dennej dávky volí klient na základe svojho príjmu, ktorý je potrebné poisťovni zdokladovať: „Maximálna výška dennej dávky závisi okrem príjmu aj od výšky nemocenských dávok, ktoré dostane od Sociálnej poisťovne.“ V prípade, že klient neodvádza nemocenské odvody do Sociálnej poisťovne, nevznikne nárok na plnenie z poistenia PN. Beata Lipšicová, hovorkyňa poisťovne UNIQA, vysvetľuje, že klient musí zdokladovať vznik a trvanie PN. „Okrem iného sa vyžaduje, aby bol zamestnaný, alebo SZČO, a tiež aby bol platiteľom nemocenského poistenia. Môže to byť aj v ČR, Rakúsku alebo Nemecku (pre aktuálne predávaný produkt UNIQÁT).“ Pri poistnej udalosti z PN sa požaduje, aby boli poistenému vyplácané aj dávky nemocenského poistenia. „Pre potreby posúdenia nároku na poistné plnenie je nutné preukázať vznik, príčinu a trvanie liečby základnými dokladmi: ide o doklad o PN s uvedením diagnózy, pre ktorú bola práceneschopnosť vystavená, a lekárske správy z priebehu liečby.
„Klient dostane dennú dávku, na ktorú nemá vplyv, či ide o úraz, alebo ochorenie, ide o dávku počas PN,“ hovorí Silvia Nosková Illášová, hovorkyňa poisťovne Kooperativa. Poistenie práceneschopnosti slúži na kompenzáciu zníženého príjmu, ktoré u klienta nastane v prípade jeho PN. Ak žena počas materskej pracuje a odvádza nemocenské poistenie do Sociálnej poisťovne, v prípade jej pracovnej neschopnosti má nárok na poistné plnenie z poistenia PN.
tags: #praceneschopnost #kedy #ju #mam #nahlasit #kooperative