Práca pre sluchovo postihnutých: Bariéry, možnosti a podpora na Slovensku

Sluchové postihnutie predstavuje významnú prekážku v živote človeka, ovplyvňujúcu jeho sociálnu interakciu, vzdelávanie a v neposlednom rade aj zamestnanie. Tento článok sa zameriava na problematiku sluchového postihnutia, jeho rôzne aspekty a predovšetkým na možnosti, ktoré sa osobám so sluchovým postihnutím ponúkajú v oblasti pracovného uplatnenia.

Podľa štatistík Slovenského zväzu sluchovo postihnutých, sluchovo postihnutí tvoria 4 až 5 % slovenskej populácie, z toho 1 % sú klasickí nepočujúci používajúci posunkovú reč. Napriek tomu, podľa štatistík Charta diverzity Slovensko z roku 2019, je 6 z 10 ľudí so zdravotným postihnutím mimo trhu práce. Sociálna izolácia osôb so zdravotným postihnutím je závažným celospoločenským problémom. Cieľom je poukázať na nezastupiteľný význam counselingu pri sociálnej práci s osobami so zdravotným postihnutím s cieľom dosiahnuť ich nezávislý život.

Charakteristika a stupne sluchového postihnutia

Sluchové postihnutie je porucha sluchu, ktorá sa prejavuje rôznymi stupňami a formami. Môže ísť o nedoslýchavosť, kedy jedinec vníma reč prevažne sluchom, až po úplnú hluchotu, keď jedinec vôbec nepočuje. Hluchí jedinci alebo jedinci s ťažkou nedoslýchavosťou vnímajú reč prevažne zrakom a hmatom. Väčšina sluchovo postihnutých má zvyšky sluchu.

Dôležité je rozlišovať medzi prelingválnou a postlingválnou stratou sluchu, pretože nástup straty sluchu pred osvojením si jazyka (prelingválna) má významný vplyv na vývoj reči a jazyka.

Typy sluchového postihnutia:

• Prevádzacia porucha sluchu: Problém je v prenose zvuku vonkajším alebo stredným uchom.
• Percepčná porucha sluchu: Problém je vo vnútornom uchu (kochlea) alebo v sluchovom nerve.
• Zmiešaná porucha sluchu: Kombinácia prevodnej a percepčnej poruchy sluchu.
• Centrálna porucha sluchu: Problém je v mozgových centrách, ktoré spracovávajú sluchové informácie.

Stupne sluchového postihnutia:

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) určila stupne sluchových postihnutí na pracovné účely:

1. Ľahké sluchové postihnutie: 26-40 dB
2. Stredné sluchové postihnutie: 41-55 dB
3. Stredne ťažké sluchové postihnutie: 56-71 dB
4. Ťažké sluchové postihnutie: 71-91 dB
5. Veľmi ťažké sluchové postihnutie: 91 dB
6. Úplná strata sluchu

Závažnosť sluchového postihnutia nezávisí len od stupňa poruchy. Rozhodujúca je aj funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu. Ťažšie sluchové postihnutie môže narušiť sociálne vzťahy, zatiaľ čo menšie postihnutie takéto narušenie nespôsobuje.

Príčiny sluchového postihnutia:

Sluchové postihnutie môže mať mnoho príčin, vrátane:

• Genetické faktory: Dedičné predispozície.
• Infekcie: Rubeola, osýpky, meningitída.
• Úrazy hlavy: Poškodenie sluchového aparátu.
• Hluk: Dlhodobé vystavenie nadmernému hluku.
• Vek: Starnutie a s ním spojené degeneratívne zmeny.
• Lieky: Niektoré lieky môžu mať ototoxické účinky (poškodzujú sluch).

Vzdelávanie a rozvoj komunikačných zručností

Sluchovo postihnuté deti sa vzdelávajú v materských, základných školách a učilištiach bežného typu alebo v školách pre nedoslýchavých a pre nepočujúcich. Komplexná starostlivosť a špeciálna výchova sú potrebné hneď po zistení sluchového postihnutia, pretože raná výchova (od narodenia do troch rokov) je dôležitá pre rozvoj komunikačných zručností.

Pedagogika sluchovo postihnutých sa člení na pedagogiku nepočujúcich a pedagogiku nedoslýchavých. Zameriava sa predovšetkým na rozvoj komunikačných spôsobilostí, rozvíjanie reči vo všetkých jej formách (orálnej, písanej), rozvoj sluchovej pozornosti od útleho veku, psychických schopností a celej osobnosti sluchovo postihnutých osôb.

Komunikačné možnosti sluchovo postihnutých:

Sluchovo postihnutí využívajú rôzne formy komunikácie, vrátane:

• Artikulovaná, orálna (ústna) reč: Využíva zvyšky sluchu a odzeranie. Je ťažké ju zvládnuť, ale má výhodu v tom, že jej rozumejú ostatní ľudia. Osvojenie, či uchovanie schopnosti komunikovať orálnym spôsobom je pre človeka s ťažkým sluchovým postihnutím veľmi ťažké, pretože chýba najdôležitejší predpoklad - ľahkosť vnímania verbálneho (slovného) vyjadrenia, resp. kontroly vlastného prejavu.
• Percepcia (vnímanie) reči a jej porozumenie: Kompenzačným zmyslom ťažko sluchovo postihnutého je zrak. Z tohto dôvodu je podmienkou prijateľného porozumenia vizuálny (očný) kontakt s komunikačným partnerom. Pokiaľ nie je nadviazaný, je potrebné ho iniciovať dotykom.
• Odzeranie: Je veľmi ťažkým spôsobom vnímania hovorovej reči. Zrakom nie je možné určiť presne všetky hlásky. Odzeraním sa dá zachytiť maximálne 30% informácií.
• Aktívny verbálny (slovný) prejav: Aby si ho jedinec s vrodeným postihnutím osvojil, musí často využívať aj zapamätanie si kombinácie pohybov hovoridiel a vibrácií, ktoré sú súčasťou vyslovenia určitého slova.
• Fonologická oblasť: Bez sluchovej kontroly vlastného rečového prejavuje len ťažko možné koordinovať dýchanie a fonáciu (tvorenie hlasu), a preto nie je možné dosiahnuť presné artikulovanie.
• Sémantická oblasť: Sluchovo postihnutí často presne nechápu význam jednotlivých slov, majú menšiu slovnú zásobu.
• Syntaktická oblasť: Sluchovo postihnutí nemajú dostatočnú znalosť gramatických pravidiel, nedodržiavajú správnu vetnú stavbu.
• Posunkový jazyk (posunková reč): Je založený na vizuálno-pohybovom kóde s kodifikovanou sústavou znakov daných základnými polohami, pohybmi rúk so sprievodom tvárovej mimiky. Osvojovanie posunkovej reči je pre nepočujúceho nenáročné, otvára mu možnosť komunikovať prirodzeným spôsobom.
• Posunkovaná alebo znakovaná slovenčina: Je doslovným prekladom ústnej reči do posunkového jazyka.
• Prstová abeceda: Jeden znak predstavuje jedno písmeno, z písmen je potrebné zložiť slová. Ide o pomerne zdĺhavý spôsob vyjadrovania.

Kompenzačné pomôcky a asistenčné technológie

Sluchovo postihnutý jedinec ako prvú kompenzačnú pomôcku zo zdravotnej poisťovne dostáva načúvací prístroj na základe lekárskeho odporúčania foniatra. Ak ide o dieťa, má v prípade potreby nárok na 1 prístroj na každé ucho. Ku každému prístroju je nutné dať vyrobiť individuálnu ušnú koncovku, aby nedochádzalo k spätnej väzbe.

Modernejšou formou načúvacieho prístroja je kochleárny implantát (KI), ktorého najväčšou výhodou je možnosť počutia aj ľuďom s percepčnou hluchotou. Veľmi sa osvedčil u nepočujúcich, ktorí ohluchli vo vyššom veku a u nepočujúcich detí, ktoré ho získali v prelingválnom období, nakoľko sa u nich mohla rozvíjať reč skoro prirodzenou formou. Ďalšie kompenzačné pomôcky zahŕňajú svetelné alebo vibračné signalizácie a iné.

Asistenčné technológie v pracovnom prostredí:

• Platformy s titulkami na internete: V prípade skupinových telefónnych hovorov je možné konverzáciu prepísať a zobraziť na obrazovke počítača.
• Zosilňovacie zariadenia: Pomáhajú zvyšovať hlasitosť a zvýrazňovať reč pri komunikácii s ostatnými.
• Video chatovanie: Táto platforma je ideálna pre tých, ktorí sú zvyknutí na komunikáciu čítaním reči.
• Video Relay Service (VRS): Virtuálnych tlmočníkov môžete použiť pre tých jednotlivcov, ktorých primárnym jazykom je SPJ (slovenský posunkový jazyk).
• Vizuálne pomôcky: Pomôcky, ktoré nahrádzajú alebo dopĺňajú sluchové informácie, ako sú napríklad titulky, textové prepisy a vizuálne alarmy.
• Systém titulkov CART (Communication Access Realtime Translation): Používaný väčšinou spoločností.

Sluchové postihnutie a zamestnanie: Prekážky a výzvy

Sluchové postihnutie môže predstavovať významnú prekážku pri hľadaní a udržaní zamestnania. Osoby so sluchovým postihnutím sa často stretávajú s predsudkami zamestnávateľov, ktorí ich považujú za menej schopných alebo menej produktívnych. Podľa štatistík Barometra prieskumu, viac ako tri štvrtiny Európanov (84 %) by nemalo problém pracovať s človekom so zdravotným postihnutím, no 7 % respondentov by im to prekážalo. Podľa Občianskeho združenia proti diskriminácii, ľudia so sluchovým postihnutím sa stretávajú s audizmom takmer každý deň. Audizmus je definovaný ako diskriminácia alebo predsudky voči jednotlivcom v práci, ktorí sú nepočujúci alebo nedoslýchaví. Väčšina zamestnávateľov si neuvedomuje, že nepočujúci alebo sluchovo postihnutí ľudia môžu byť v podnikoch mimoriadne cenní. Úsilie a produktivita, ktorú dokážu vyvinúť, sú na špičkovej úrovni.

Prekážky zamestnania:

• Komunikačné bariéry: Problémy s komunikáciou s kolegami a zákazníkmi.
• Nedostatočná informovanosť zamestnávateľov: Nedostatok informácií o sluchovom postihnutí a o možnostiach prispôsobenia pracovného prostredia.
• Obmedzený prístup k informáciám: Nedostupnosť informácií v prístupných formátoch, ako sú napríklad titulky a textové prepisy.
• Náročné pracovné prostredie: Hlučné pracovné prostredie, ktoré zhoršuje počutie.

Práca na diaľku ako príležitosť pre sluchovo postihnutých

V poslednej dobe čoraz viac zamestnávateľov otvára svoje brány, aby ľuďom so zdravotným postihnutím ponúkli spôsob práce na diaľku. Nastavenie práce na diaľku zvyšuje príležitosť pracovných ponúk pre ľudí so sluchovým postihnutím. Nastavenie práce z domu vám pomôže disciplinovane sa sústrediť na určitú úlohu.

Podľa nedávnych správ #DeafAtWork, nepočujúci panelisti zistili, že ich produktivita bola vyššia ako v dňoch pred pandémiou. Všetci našli jedinečné spôsoby, ako sa prispôsobiť a vyrovnať sa s náhlymi zmenami v pracovných podmienkach, ktoré priniesol Covid-19. Pokojný a nákladovo úsporný životný štýl, ktorý prináša práca z domu, je tiež užitočný pre udržanie zdravia nepočujúcich ľudí.

Výhody práce z domu pre sluchovo postihnutých:

• V prostredí práce z domu je väčšina stretnutí naplánovaná vopred.
• Nemusíte dávať extra pozor na vonkajšie zvuky, alebo či sa k vám niekto pri práci blíži alebo vás volá.
• Pri práci na diaľku sa s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú vyžadovať drahé alebo komplikované pomocné načúvacie pomôcky.
• Ak dôjde k zvukovému alarmu, možno použiť blikajúcu obrazovku na upozornenie sluchovo postihnutých.
• Prístup k zdravej rovnováhe medzi pracovným a osobným životom je ďalšou výhodou práce z domu.
• Väčšina prác na diaľku je zhovievavá a založená na výkone. Môžete si vytvoriť svoj pracovný plán a nastaviť si čas na relax a odpočinok.

Právny rámec a podpora zamestnávania osôb so sluchovým postihnutím

Slovenská legislatíva a medzinárodné dohovory zaručujú osobám so zdravotným postihnutím, vrátane sluchového postihnutia, právo na rovnaké príležitosti v oblasti zamestnania. Medzi najdôležitejšie právne predpisy patria:

• Ústava Slovenskej republiky: Zaručuje rovnosť všetkých občanov bez ohľadu na ich zdravotný stav.
• Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti: Upravuje práva a povinnosti uchádzačov o zamestnanie a zamestnávateľov, vrátane osôb so zdravotným postihnutím.
• Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia: Upravuje poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, vrátane príspevkov na úpravu pracovného prostredia.
• Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím: Zaručuje osobám so zdravotným postihnutím rovnaké práva a príležitosti vo všetkých oblastiach života, vrátane zamestnania.

Podporné služby pre osoby so sluchovým postihnutím:

Na Slovensku existuje sieť organizácií a inštitúcií, ktoré poskytujú podporné služby pre osoby so sluchovým postihnutím v oblasti zamestnania. Medzi najdôležitejšie patria:

• Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny: Poskytujú poradenstvo, sprostredkovanie zamestnania a finančnú podporu pre osoby so zdravotným postihnutím.
• Organizácie osôb so zdravotným postihnutím: Zastupujú záujmy osôb so zdravotným postihnutím a poskytujú im poradenstvo, sociálnu podporu a vzdelávanie.
• Agentúry podporovaného zamestnávania: Pomáhajú osobám so zdravotným postihnutím nájsť a udržať si zamestnanie prostredníctvom individuálneho poradenstva a podpory.
• Centrá pre odbornú prípravu a rehabilitáciu: Poskytujú odbornú prípravu a rekvalifikáciu pre osoby so zdravotným postihnutím.

Možnosti zamestnania a integrácia

Sluchové postihnutie môže predstavovať bariéru v pracovnom živote, avšak s vhodnou podporou a prispôsobením pracovného prostredia môžu sluchovo postihnutí jedinci úspešne vykonávať rôzne profesie.

Dôležité faktory pre úspešnú integráciu v pracovnom prostredí:

• Vzdelávanie a kvalifikácia: Získanie kvalitného vzdelania a odbornej prípravy je kľúčové pre zvýšenie konkurencieschopnosti na trhu práce.
• Komunikačné zručnosti: Rozvoj efektívnych komunikačných stratégií, vrátane orálnej reči, odzerania, posunkového jazyka alebo písomnej komunikácie.
• Technologické pomôcky: Využívanie načúvacích prístrojov, kochleárnych implantátov, softvéru na rozpoznávanie reči a iných technológií, ktoré uľahčujú komunikáciu a prácu.
• Prispôsobenie pracovného prostredia: Zabezpečenie vizuálnych signálov, tlmočníkov posunkového jazyka, úprava akustiky a iné úpravy, ktoré zohľadňujú potreby sluchovo postihnutých zamestnancov.
• Podpora zo strany zamestnávateľa a kolegov: Vytvorenie inkluzívnej pracovnej kultúry, kde sú sluchovo postihnutí zamestnanci akceptovaní a podporovaní.

Oblasti zamestnania vhodné pre sluchovo postihnutých:

Sluchovo postihnutí sa môžu uplatniť v rôznych oblastiach, kde nie je kladený prílišný dôraz na sluchovú komunikáciu. Niektoré príklady:

• Informačné technológie: Programovanie, vývoj softvéru, web dizajn.
• Grafický dizajn: Tvorba vizuálnych materiálov, ilustrácie.
• Umenie a remeslá: Keramika, sochárstvo, maliarstvo, šitie, stolárstvo.
• Administratíva a kancelárske práce: Spracovanie dát, fakturácia, účtovníctvo.
• Výroba a priemysel: Práca na strojoch, montáž, kontrola kvality (s vizuálnymi signálmi).
• Poľnohospodárstvo: Pestovanie rastlín, chov zvierat.
• Služby: Opravy, údržba, čistenie.

Tipy pre zamestnávateľov:

Zamestnávanie osôb so sluchovým postihnutím môže byť pre zamestnávateľov prínosné. Osoby so sluchovým postihnutím sú často veľmi motivované, lojálne a majú vynikajúce pracovné výsledky. Pomáha im prekonať ťažké životné situácie, objaviť ich silné stránky a dosiahnuť nezávislý život. Každý človek, ale aj rodina, do ktorej sa narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením, prechádza psychologickými fázami smútku. Counseling im pomáha analyzovať vzniknutú situáciu, vyrovnať sa s popieraním, hnevom, vyjednávaním a depresiou, a nakoniec prijať realitu a hľadať možnosti sebarealizácie.

Spoločnosť musí zvážiť komunikačné potreby pred zavedením štruktúry práce z domu pre svojich nepočujúcich zamestnancov. Zamestnávateľ by mal tiež zvážiť úpravu pracovného času pre svojich zamestnancov so sluchovým postihnutím. Na každé stretnutie musí byť zodpovedná osoba dobre pripravená. Skvelým spôsobom, ako vyhovieť ľuďom so stratou sluchu, je poskytnúť im čas na kladenie otázok alebo vysvetlení počas stretnutia alebo pred jeho ukončením. Zatiaľ čo je asistenčná technológia užitočná, zamestnanec so sluchovým postihnutím stále potrebuje podporu svojho tímu a nadriadených.

Národný program rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím

Ministerstvo zdravotníctva SR by sa malo viac venovať otázkam organizácie prevencie zdravotného postihnutia a genetickému poradenstvu pre rizikové skupiny obyvateľstva, ako aj zvýšeniu informovanosti z tejto oblasti. Pre komplexnú liečebnú starostlivosť a následnú rehabilitáciu je včasné zistenie zdravotnej poruchy faktorom rozhodujúcim.

Je potrebné zvýšenú pozornosť venovať zaškoľovaniu a preškoľovaniu zdravotníckeho personálu. Pri potvrdení diagnózy zdravotného postihnutia má byť samozrejmosťou okamžitá špecifická liečebná a komplexná rehabilitačná starostlivosť a u detí aj spolupráca s pedagogicko-psychologickými a špeciálno-pedagogickými poradňami.

Z hľadiska liečebnej starostlivosti je významná i otázka zabezpečenia potrebných liekov a zdravotníckych - kompenzačných pomôcok. Je potrebné zjednodušiť predpisovanie kompenzačných pomôcok a dlhodobo užívaných osobitne schvaľovaných liekov.

Je žiadúce, aby v prípade nároku sprievodcu alebo osobného asistenta bolo umožnené absolvovať kúpeľnú liečbu v kúpeľných zariadeniach s ním. V opačnom prípade je napr. nevyhnutné riešiť potrebu tlmočenia do posunkovej reči nepočujúcich osôb v zdravotníckych, rehabilitačných a kúpeľných zariadeniach, napr. výučbou zdravotníckeho personálu v používaní posunkovej reči nepočujúcich.

Miera funkčnej poruchy a preukaz osoby s ŤZP:

Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ŤZP. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ŤZP, ale tieto sú upravené podľa platných právnych predpisov.

Invalidný dôchodok:

Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky, ako sú časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

tags: #praca #pre #sluchovo #postihnutych